Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/880/2000

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: ZETES, s.r.o. v konkurze naposledy so sídlom Kolačkov 72, 065 11 Kolačkov, IČO: 36 443 620 (t. č. neexistujúci subjekt - ex offo výmaz dňa 14. 7. 2015), proti povinnému: M. G., nar. XX. X. XXXX (zomr. dňa X. X. XXXX), naposledy bytom P. O. XXX/X, XXX XX Z. H., o vymoženie 135,93 eur (4.095,- Sk) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. V y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.

II. Z a s t a v u j e exekúciu.

III. Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

IV. Súd nepriznáva trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi, Exekútorsky úrad Poprad so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad.

odôvodnenie:

Dňa 20. 9. 2000 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 31. 8. 2000, doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Stupkovi, Exekútorský úrad Poprad naposledy so sídlom Karpatská 15, 058 01 Poprad, dňa 5. 9. 2000, a exekučného titulu - právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -8 zo dňa 26. 5. 2000. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 135,93 eur (4.095,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie.

Súd vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Stupkovi, Exekútorský úrad Poprad naposledy so sídlom Karpatská 15, 058 01 Poprad, dňa 10. 10. 2000 poverenie pod číslom 5710 003777 *.

V priebehu exekučného konania doručil náhradník zaniknutého exekútorského úradu JUDr. Michal Bulko, Exekútorsky úrad Poprad so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, dňa 12. 6. 2014 tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože oprávnený zomrel bez zanechania majetku. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie spolu vo výške 60,73 eur.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa Čl. VII zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembrom 1995.

Podľa § 235 ods. 2 EP, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom od 1. 2. 2002, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 7 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.

Podľa § 7 ods. 2 prvej vety OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľa § 20a ods. 2 OZ, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa § 68 ods. 1 ObZ, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Na základe lustrácie z Registra obyvateľov a úmrtného listu matričného úradu Mesta Stará Ľubovňa zo dňa 28. 3. 2014 mal súd za preukázané, že povinný dňa 3. 5. 2006 zomrel. Dedičské konanie po nebohom povinnom bolo rozhodnutím Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -21 zo dňa 17. 7. 2006 zastavené, pretože povinný ako poručiteľ nezanechal žiaden majetok.

Na základe výpisu z Obchodného registra a Obchodného vestníka mal súd za preukázané, že oprávnený bol dňa 3. 4. 2014 z Obchodného registra ex offo vymazaný bez právneho nástupcu z dôvodu rozhodnutia Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 10. 3. 2014 o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Exekučný súd nie je pri rozhodovaní o zastavení exekúcie viazaný dôvodom pre zastavenie exekúcie, ktorý vo svojom návrhu uvedie oprávnený alebo povinný popr. poverený súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie. Rozhodujúcu skutočnosť, ktorá je dôvodom pre zastavenie exekúcie, je súd

povinný posúdiť tak, aby ju bolo možné subsumovať pod niektorý z taxatívnych dôvodov pre zastavenie exekúcie uvádzaných v Exekučnom poriadku. Pretože v súčasnosti platná právna úprava dôvodov pre zastavenie exekúcie upravených v ustanovení § 57 ods. 1 EP tu neexistovala od počiatku účinnosti Exekučného poriadku, súd sa musí riadiť príslušnými intertemporálnymi ustanoveniami. V uvedenom prípade sa exekučné konanie začalo v roku 2000, a teda v zmysle tranzitórneho ustanovenia § 235 ods. 2 EP sa takéto exekučné konanie dokončí podľa doterajších predpisov, t. j. predpisov platných a účinných do 1. 2. 2002. Zákonodarca v stanovenom rozsahu upravil dočasné nepoužívanie neskorších noriem, ktorých platnosť a účinnosť vznikla od 1. 2. 2002. Medzi tzv. nové ustanovenia Exekučného poriadku zavedené od 1. 2. 2002 patrilo aj ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, ktoré upravovalo dôvod pre zastavenie exekúcie, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie tak, ako ho vo svojom podnete na zastavenie exekúcie špecifikuje súdny exekútor. Keďže uvedené prechodné ustanovenie výslovne upravilo, že konania začaté do 1. 2. 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP preto na toto exekučné konanie použiť nemožno.

Hoci zánik nemajetného povinného nemožno subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP zavedené do tohto právneho predpisu od 1. 2. 2002, uvedená skutočnosť je, spolu so zánikom oprávneného, dôvodom pre zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, ktoré upravuje široké spektrum tzv. iných dôvodov, ktoré, ak nastanú, spôsobia, že exekúciu nemožno ďalej vykonávať. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva a povinnosti. Ich povinnosti a práva vyplývajúce z vykonateľného exekučného titulu ich zánikom nezanikajú, ale prechádzajú na ich právnych nástupcov, ktorí vstupujú do ich už existujúcich práv a povinností. Ak však oprávnený alebo povinný zaniknú bez právneho nástupcu, takéto práva a povinnosti zaniknú spolu so zánikom ich nositeľa. V uvedenom prípade oprávnený i povinný zanikli bez právneho nástupcu. Je teda zrejmé, že nemajú spôsobilosť byť účastníkmi konania v exekučnom konaní tak, ako to predpokladajú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku, preto uvedená skutočnosť spôsobila stav, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a skutočnosť, že súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

O náhrade trov oprávneného a povinného súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. a podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že ten nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože konanie bolo zastavené.

Podľa § 196 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 v znení účinnom do 1. 2. 2002, náklady podľa § 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101?ucinnost=05.09.2000> uhrádza povinný.

Podľa § 203 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V zmysle Exekučného poriadku je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie v zásade povinný, až na výnimku upravenú v ustanovení § 203 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, ktoré, z dôvodu možnosti oprávneného pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, umožňuje súdu uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy nevyhnutné na účelné vymáhanie svojho nároku. V dôsledku straty spôsobilosti oprávneného a povinného byť účastníkmi exekučného konania, súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože takáto povinnosť nemôže byť uložená neexistujúcemu subjektu, a to či už na strane oprávneného alebo povinného.

Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, kedy nebudú uspokojené všetky nárok súdneho exekútora pri výkone exekúcie, nemusí nevyhnutne viesť k protiústavným

dôsledkom. Riziko, ktoré súdny exekútor pri výkone exekúcie nesie, je odôvodnené a do istej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone funkcie súdneho exekútora. Ako vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13. 1. 2005 ,,Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb. %2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Ústavy Slovenskej republiky je aj nárok na náhradu trov konania, ktorý možno uplatniť a priznať len v súlade s čl. 46 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 51 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.51'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Ústavy Slovenskej republiky, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch - v exekučnom konaní v Exekučnom poriadku.“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13. 1. 2005).

Záverom sa chce súd teoreticky dotknúť aj otázky potenciálnej možnosti uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy v prípade, ak by ten, ako obchodná spoločnosť, existoval resp. ak by jeho práva a povinnosti zánikom prešli na právneho nástupu. Pri posúdení tejto otázky by súd vychádzal zo znenia vyššie citovaného ustanovenia § 203 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, ktoré, ako jediné ustanovenie toho času, upravovalo možnosť súdu uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Výnimočnosť takéhoto postupu spočíva v splnení zákonom stanovených predpokladov. Vo vedenej exekúcii bola príčinou straty spôsobilosti povinného mať práva a povinnosti a súčasne spôsobilosti byť účastníkom konania jeho smrť. Vo vzťahu k tomu dôvodu zastavenia exekúcie by sa súd, v súvislosti s náhradou trov exekúcie súdnemu exekútorovi, zaoberal úvahou, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Súd by v uvedenom prípade dospel k záveru, že oprávnený predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ani pri náležitej opatrnosti, nemohol. Samotná skutočnosť, že na strane povinného došlo k zániku spôsobilosti byť účastníkom konania, a z uvedeného mu nemožno uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, pretože smrť povinného ako fyzickej osoby bez právneho nástupcu po začatí exekučného konania nie je možné subsumovať pod dôvod, ktorý by mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať, a to aj s poukazom na to, že povinný zomrel dňa 3. 5. 2006 a exekučné konanie sa začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 5. 9. 2000. V čase podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie ten nemohol, ani pri náležitej opatrnosti, predvídať, že v priebehu exekučného konania povinný zomrie bez právnych nástupcov z dôvodu neexistencie majetku podliehajúcemu prejednaniu v rámci dedičského konania. Hoci sa jedná o prirodzený reprodukčný proces, vzhľadom na časový odstup od začatia exekučného konania oprávnený túto skutočnosť predvídať, ani pri náležitej opatrnosti, nemohol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.