Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1028-2012.pdf
PDF · 78.5 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/1028/2012
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná,a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99, IČO: 35 776 005, proti povinnému: PROFI-SPORT, spol. s r.o., so sídlom Gorkého 18, 909 01 Skalica, IČO: 36 260 894, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad Hlohovec, so sídlom Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, pre vymoženie 42,30 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 46,07 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 024747 zo dňa 17.09.2012 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad Hlohovec, so sídlom Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
- výkaz nedoplatkov č. 1110264794 zo dňa 30.12.2011 vydaného Union zdravotnou poisťovňou, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.07.2012. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 16.08.2012.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 07.08.2015 podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor v podnete uviedol, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekučného konania a z vykonaných súčinností bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, nie je držiteľom a ani vlastníkom motorového vozidla, nemá vedené žiadne účty v bankách a na adrese uvedenej vo výpise z OR sa mu zásielky vracajú s označením „adresát neznámy“. Súdny exekútor si listom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.10.2015 uplatnil trovy exekúcie v celkovej sume 72,06 eur, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného.
Oprávnený sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.01.2016 vyjadril k podnetu súdneho exekútora tak, že súhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd po preskúmaní exekučného spisu sp. zn. EX 3465/2012 došiel k záveru, že súdny exekútor tak ako deklaroval vo svojom podnete na zastavenie exekúcie zo dňa 27.07.2015, majetkové pomery
povinného dostatočne zisťoval a nemajetnosť povinného súdu preukázal. Súd bral zreteľ aj na vyjadrenie oprávneného, ktorý so zastavením exekúcie súhlasil.
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v súlade s § 14, § 15, § 22 a § 23 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil nasledovne: 1) v zmysle § 14 a § 15 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za 8 úkonov exekučnej činnosti vo výške 26,56 eur (8 x 3,32 eur), a to za úkony: získanie poverenia na výkon exekúcie 1 úkon,
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1 úkon, doručenie exekučného príkazu na začatie exekúcie 1 úkon, doručenie návrhu na pripustenie zmeny účastníkov konania 1 úkon, doručenie návrhu na zastavenie exekučného konania 1 úkon a doručenie príkazov na odblokovanie bánk 1 úkon. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za nasledovné úkony: doručenie návrhu na pripustenie zmeny účastníkov konania, doručenie návrhu na zastavenie exekučného konania a doručenie príkazov na odblokovanie bánk, keďže § 15 ods. 1 vyhlášky takéto úkony neobsahuje a neuvádza. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi odmenu za nasledovné úkony: získanie poverenia na výkon exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1 úkon, doručenie exekučného príkazu na začatie exekúcie 1 úkon, t.j. spolu 4 úkony. Nakoľko súčet paušálnej odmeny za priznané vykonané úkony exekučnej činnosti je nižší ako minimálna možná odmena súdneho exekútora, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške v sume 33,19 eur. 2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 16,30 eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 5,20 eur, nakoľko vynaloženie poštovného bolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenou doručenkou vo výške 1,30 eur a tromi nedoručenými zásielkami vo výške 3,90 eur (každá po 1,30 eur). Súd tak priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 5,20 eur. 3) súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času za doručenie upovedomenia všeobecného oprávnenému v sume 2,64 eur, za doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke v sume 2,64 eur, za doručenie exekučného príkazu na začatie exekúcie prikázaním z účtu v banke v sume 2,64 eur a za doručenie príkazov na odblokovanie bánk v sume 2,64 eur. Aj keď exekútorovi v rámci trov exekúcie patrí pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť náhrada za stratu času, neznamená to, že môže ísť o akékoľvek úkony vykonávané exekútorom mimo jeho sídla - musí ísť o úkony účelne vynaložené na vykonávanie exekúcie. Okrem toho musí byť vznik straty času a jej rozsah exekútorom preukázaný. Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pri osobnom doručovaní. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, ak v rámci jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu doručí písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami. Súd nemá žiadnym spôsobom preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s príslušným exekučným konaním, prípadne ak doručoval zároveň písomnosti týkajúce sa viacerých exekučných konaní, uplatnila si náhradu za stratu času len v jednom z nich. Súdny exekútor zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal vznik straty času práve v uplatnenom rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky. 4) súdnemu exekútorovi ako platcovi DPH patrí zvýšenie jeho odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd súdnemu exekútorovi priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z odmeny a náhrad v sume 7,68 eur.
Súd na základe uvedeného priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej sume 46,07 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).