Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-21-2022.pdf
PDF · 89.49 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako sú odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľa - povinného z vyživovacej povinnosti: T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX (ďalej v texte aj len „navrhovateľ"), zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou R.. L. T., bytom v N., E. č.XX, XXX XX, proti oprávnenej z vyživovacej povinnosti: X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., E. XXXX/X, XXX XX (ďalej v texte aj len „odporkyňa"), o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 7Pc/14/2021-23 zo dňa 18.03.2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie povinnosti navrhovateľa platiť výživné pre odporkyňu (prvý výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok). 1.1 Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 01.10.2021 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti na svoju plnoletú dcéru z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 9Pc/12/2019 zo dňa 29.11.2019, právoplatného 17.12.2019, mu bola uložená povinnosť platiť na dcéru výživné, zvýšené od 16.10.2019 na 80,-Eur mesačne; u dcéry došlo ku zmene okolností, je plnoletá, v L. XXXX porodila maloletého syna, je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, žije v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa, ktorý pracuje a prispieva do rodinného rozpočtu. Navrhovateľ nemá vedomosť o ukončení stredoškolského vzdelania jeho dcéry. 1.2 Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu potvrdila, že študuje, dokončuje si maturitu, rodičovský príspevok je určený na výživu jej syna, svoju výživu realizuje z výživného od navrhovateľa a finančne jej vypomáha jej rodina, mama a starká. Študuje formou individuálneho študijného plánu. 1.3 Okresný súd vychádzal z ustanovení §62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej v texte aj len „Zákon o rodine“ alebo „ZR“) a konštatoval, že navrhovateľ je ženatý, má celkovo X detí., je zamestnancom L. od 25.05.2020, jeho vymeriavací základ príjmu sa pohybuje v sumách od 103,-Eur po 1.164,30 Eur za obdobie od mesiaca máj 2020 do mesiaca jún 2021. Poberá starobný dôchodok vo výške 591,20 Eur. Odporkyňa je slobodná, má jedno maloleté dieťa H. T. F., narodeného v roku XXXX; je žiačkou X.B triedy v školskom roku 2021/2022 na I. E. v N.. 1.4 Okresný súd uzavrel, že odporkyňa pokračuje v príprave na povolanie absolvovaním X. ročníka I. E. v N., nie je vydatá, vyživovacia povinnosť manžela nepredchádza vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Zo zistení Sociálne poisťovne okresný súd konštatoval, že oprávnená z vyživovacej povinnosti vykonávala len krátkodobú brigádnickú činnosť; je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa, ktoré sú však dávkami pre jej maloleté dieťa.
1.5 Okresný súd uzavrel, že v zmysle §62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti od otca odporkyne naďalej trvá, keďže nie je schopná sama sa živiť a pokračuje v príprave na budúce povolanie. Preto návrh navrhovateľa zamietol. 1.6 O trovách konania rozhodol podľa §52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.m.p.“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, pretože žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa preskúmania napadnutého rozsudku v zmysle ustanovenia §365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“), pričom žiadal zmeniť rozhodnutie okresného súdu v zmysle §388 C.s.p., prípadne v zmysle §389 a §391 C.s.p.. Okresný súd sa pri svojom rozhodovaní nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre objektívne rozhodnutie. Nezobral do úvahy argumenty navrhovateľa a uplatnil subjektívny názor. Odkázal na svoje tvrdenia uvádzané pred súdom v písomnej aj ústnej podobe. Odporkyňa predložila súdu potvrdenie, že je žiačkou I. v N., s čím sa okresný súd uspokojil. Spochybnil, že odporkyňa navštevuje denné štúdium, pretože býva v Y., kde sa stará o svoje dieťa a žije v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa. Potvrdenie o dennom štúdiu bolo účelové a napriek tomu ho okresný súd považoval za dostatočné. 2.1 Podľa jeho názoru dcéra nadobudla schopnosť sama sa živiť, stala sa matkou maloletého dieťaťa, žije v spoločnej domácnosti s otcom tohto dieťaťa a nie je podstatné, že nie je vydatá, pretože žijú spoločne ako rodina a otec jej dieťaťa je zamestnaný. 2.2 Okresný súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie na preukázanie podstatných skutočností, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zrušení vyživovacej povinnosti. Bolo potrebné preveriť tvrdenia odporkyne a požiadať o poukázanie príjmu jej priateľa na preukázanie jej výdavkov.
3. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia §65 a §66 C.m.p., bez nariadenia pojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
5. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, zistil skutkový stav správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver.
7. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patria jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa nie je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti; uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodiča platiť výživné pre dieťa nezaniká.
8. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu za správne. Krajský súd v rámci preštudovania spisového materiálu zistil, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie; z vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým záverom a tiež záverom právnym. 8.1 Odporkyňa je študentkou X. ročníka. strednej školy, čo potvrdila I. E. N. aj krajskému súdu; na základe žiadosti o poskytnutie informácie uviedla, že žiačka 27.04.2022 prerušila štúdium na škole, nekonala maturitnú skúšku; v žiadosti o prerušenie štúdia uviedla, že žiada o prerušenie štúdia od 27.04.2022
do 31.01.2023 z rodinných dôvodov. Riaditeľka školy tejto žiadosti vyhovela, prerušila štúdium na požadované obdobie, a to z rodinných dôvodov; žiačka má ukončenú povinnú školskú dochádzku. 8.2 Odporkyňa je teda dospelá, nemá vlastný príjem, je matkou maloletého dieťaťa, na ktoré poberá rodičovský príspevok a rodinný prídavok; za otca maloletého dieťaťa vydatá nie je.
9. Otec v odvolaní namietol len skutočnosť, že okresný súd nevykonal dokazovanie o preukázaní podstatných skutočností a bolo potrebné podľa neho preveriť tvrdenia u dcéry, požiadať o preukázanie príjmu jej priateľa a preukázanie výdavkov. Tieto navrhované dôkazy by neprivodili iné rozhodnutie súdu prvej inštancie, než k akému tento dospel; preukázanie príjmu priateľa odporkyne, ako aj výdavkov nie sú relevantné v konaní o zrušenie výživného navrhovateľa voči odporkyni z dôvodu, že vyživovacia povinnosť vzhľadom na to, že odporkyňa neuzatvorila manželstvo s otcom svojho maloletého dieťaťa, neprešla na tohto priateľa; vyživovacia povinnosť rodičov odporkyne voči nej stále trvá, keďže v štúdiu pokračuje, resp. má dočasne prerušené štúdium z rodinných dôvodov. Tvrdeniu odvolateľa, že je nepodstatné, že dcéra nie je za otca svojho dieťaťa vydatá, nemožno prisvedčiť, pretože Zákon o rodine spája prechod vyživovacej povinnosti z rodičov len na manžela dieťaťa (viď §71ods.2 ZR, podľa ktorého vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom), čo v prejednávanom prípade splnené nebolo. Len uzavretím manželstva, a teda nástupom vyživovacej povinnosti medzi manželmi, zaniká (resp. oslabuje sa) právo na výživné od rodiča; vyživovacia povinnosť nevzniká medzi druhom a družkou. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktoré uzavrelo manželstvo, trvá ako podporná vo vzťahu k vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Rodičia plnia vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu len vtedy, ak ju manžel nie je schopný plniť vôbec, alebo nie v plnej miere (R 4/1972). 9.1 Odpovedajúc na odvolaciu námietku krajský súd uzatvára, že vo všeobecnosti platí, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi <. má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom; uzavretím manželstva však vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktoré uzavrelo manželstvo, zaniká iba relatívne. Znamená to, že vyživovacia povinnosť rodičov k takémuto dieťaťu trvá podporne popri vyživovacej povinnosti medzi manželmi, t.zn. vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktoré uzavrelo manželstvo, trvá ako podporná vo vzťahu k vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov; rodičia plnia vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu len vtedy, ak ju manžel nie je schopný plniť vôbec, alebo nie v plnej miere. 10. Navrhovateľ v odvolaní netvrdil ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli viesť ku zmene rozhodnutia (§388 C.s.p.), resp. k zrušeniu rozhodnutia okresného súdu (§389 C.s.p.); krajský súd nemal inú možnosť ako rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu v zmysle §387 ods.1,2 C.s.p. potvrdiť, a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutého, ale preskúmavaného odvolacím súdom ako výroku súvisiaceho (§379 písm. a/ C.s.p.).
11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa §57 C.m.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Keďže žiaden z účastníkov návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania nepodal, krajský súd o nich nerozhodoval.
12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,-Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.), a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).