Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/674/2008

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925 922, Bratislava, Mliekarenská 10, (pôvodne Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, Bratislava, Nám. Slobody 6), proti povinnému: W. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XXX/X, N., zomr. dňa XX.XX.XXXX, v exekučnom konaní pre vymoženie sumy 252,77 Eur (7.615,- Sk) s príslušenstvom, o návrhu na zmenu účastníka konania, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde v Námestove pod sp. zn. z a s t a v u j e.

II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, vo výške 49,20 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Dolný Kubín dňa 12.06.2001 pod č. 5503 007411 poveril podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu v Dolnom Kubíne zo dňa 09.11.2000, ktorý nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.12.2001 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 01.06.2001.

Dňa 14.04.2015 doručil súdny exekútor podanie, ktorým navrhoval aby súd rozhodol o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného. Súd po lustrácii účastníkov tohto exekučného konania zistil, že povinný dňa 11.10.2012 zomrel, teda pred podaním a zmluvou o postúpení. Súd preto dňa 08.10.2015 vyzval súdneho exekútora, či si uplatňuje trovy exekúcie za účelom rozhodovania súdu o zastavení exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný dňa 11.10.2012 zomrel a Okresný súd Námestovo uznesením v dedičskom konaní č.k. zo dňa 06.03.2014 toto konanie zastavil pre nemajetnosť, toto uznesenie sa stalo právoplatným dňa 24.03.2014.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom a uznesením Okresného súdu o zastavení dedičského konania pre nemajetnosť poručiteľa pričom, zistil že povinný dňa 11.10.2012 zomrel a nezanechal majetok a z tohto dôvodu bolo dedičské konanie zastavené. Keďže počas exekučného konania došlo k zániku účastníka konania na strane povinného jeho úmrtím a nezanechal majetok, súd vzhľadom na uvedené skutočnosti potom rozhodol tak, že exekúciu voči povinnému zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V zmysle ods. 2 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa ods. 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 Eur).

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle ust. § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.

Súdny exekútor si vyúčtoval náhradu trov exekúcie vo výške 85,91 Eur vrátane 20 % DPH a taktiež predložil exekučný spis.

Vyhláška v prípade zastavenia exekúcie upravuje teda dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ako aj počtu úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Túto skutočnosť však nemožno vykladať takým spôsobom, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a zároveň aj podľa ust. § 14 ods. l písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri použití takéhoto výkladu (duplicita trov exekúcie), by súdny exekútor získal neoprávnený majetkový prospech na škodu toho kto má povinnosť na náhradu trov exekúcie. Súd je preto tohto názoru, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu len podľa jedného z vyhláškou určených spôsobov.

Súd z tohto dôvodu priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania len podľa § 14 vyhlášky (časová špecifikácia) alebo len podľa § 15 vyhlášky (paušálna odmena) aj keď súdny exekútor si uplatnil trovy duplicitne za úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z logického a gramatického hľadiska výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu bez zreteľa na počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. V rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a) preto nemôže byť sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenia odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. (Rc 69/2007)

Súd pri určení výšky časovej odmeny (podľa § 14 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 2 vyhlášky) vychádzal z času potrebného na vykonanie úkonov uvedených súdnym exekútorom v minútach pri každom z uplatňovaných úkonov, čas trvania jednotlivých úkonov sčítal a dospel k záveru, že čas účelne vynaložený na vykonanie troch úkonov súdny exekútor účelne potreboval 100 minút.

Jednalo sa o tieto úkony: prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie vyhodnotením komplexného spracovania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (20 min.), spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 19.06.2001 (20 min.), spracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľ. z účtu v banke zo dňa 24.10.2007 (3x20min.).

Súdny exekútor si za každý úkon uplatnil čiastku 6,64 Eur a časy potrebné na ich vykonanie nesčítaval aj keď vo vyhláške je jasne upravený postup „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu... ...za každú aj začatú hodinu“

Na základe vyššie uvedeného súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. a/, 2 vyhlášky vo výške 13,28 Eur (2 x 6,64 Eur). Súd z tejto čiastky 13,28 Eur súdnemu exekútorovi priznal 20 % DPH v súlade s § 196 druhá veta, vo výške 2,66 Eur.

Súd nepriznal náhradu trov podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko tento bol uplatnený aj priznaný podľa § 14 ods. 1 písm. a/, 2 vyhlášky - prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie vyhodnotením komplexného spracovania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (20 min.).

Nakoľko si súdny exekútor neuplatnil náhradu trov konania v rámci časovej odmeny podľa § 14 vyhlášky ale uplatnil si náhradu podľa paušálnej náhrady (§ 15 vyhlášky) za úkony: doručenie príkazu na začatie exekúcie vo výške 3,32 Eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 3,32 Eur, zisťovanie bydliska povinného vo výške 3,32 Eur, zisťovanie platiteľa mzdy povinného vo výške 3,32 Eur, zisťovanie účtu povinného vo výške 3,32 Eur, zisťovanie majetku povinného vo výške 3,32 Eur, tak súd mu odmenu v tejto uplatnenej výške priznal (19,92 Eur, z tejto čiastky súdnemu exekútorovi priznal 20 % DPH v súlade s § 196 druhá veta, vo výške 3,98 Eur), nakoľko ich vykonanie mal súd preukázané v exekučnom spise.

V rámci náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného vo výške 7,80 Eur za poštovné, ktorých vynaloženia mal súd preukázané doloženými doručenkami, a to doručovanie šiestich písomnosti do vlastných rúk. Ostatné uplatnené náhrady hotových výdavkov za poštovné súd nepriznal, nakoľko ich vynaloženie nemal preukázané v exekučnom ani súdnom spise. Súd z tejto čiastky 7,80 Eur súdnemu exekútorovi priznal 20 % DPH v súlade s § 196 druhá veta, vo výške 1,56 Eur.

V nadväznosti na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi celkové trovy exekúcie vo výške 49,20 Eur (41,- Eur + 8,20 Eur 20% DPH).

Súd rozhodol o tom, kto má platiť trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že uložil povinnosť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi.

Súd pri prepočte slovenskej meny na eurá postupoval v zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky č. 569/2008 Z.z., ktorou sa mení vyhláška č. 288/1995 Z.z.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).