Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/938/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa Y., zastúpeného R. proti odporcovi T., o zaplatenie 2.790 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. júna 2014, č.k. -57, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 119,25 Eur, do troch dní, k rukám R.. R. U..

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.790 Eur s 5,50 % úrokom z omeškania ročne od 31.03.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania návrh zamietol. Súčasne odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 476,54 Eur, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že účastníci uzavreli písomnú zmluvu označenú ako „Predkupná zmluva na vozidlo - dovoz z W.“, na základe ktorej vznikol odporcovi záväzok priviezť a dodať navrhovateľovi sedemmiestne motorové vozidlo Volkswagen Sharan 1,9 Tdi, alebo jemu podobné vozidlo s vekom okolo 6 rokov so súhlasom navrhovateľa. Cena vozidla mala byť od 2.185 Eur do 2.415 Eur. Toto vozidlo malo byť privezené do marca roku 2012. Po dovezení vozidla bol navrhovateľ oprávnený vozidlo užívať 5 až 7 dní pred svojím konečným rozhodnutím. Navrhovateľ ako záujemca o dovezené vozidlo poskytol odporcovi ako dovozcovi sumu 1.500 Eur, ktorá bola označená ako záloha na kúpu, ktorá mala byť odporcom vrátená v prípade, že s dovezeným vozidlom nebude navrhovateľ súhlasiť, a to do 7 dní od jeho konečného rozhodnutia. Navrhovateľ bol v zmluve označený ako kupujúci a odporca ako sprostredkovateľ. Dňa 29.03.2012 navrhovateľ zaplatil odporcovi doplatok zálohy v sume 1.290 Eur. V rámci vykonaného dokazovania, a to výsluchom účastníkov konania okresný súd zistil, že odmena za dovoz vozidla medzi účastníkmi dohodnutá nebola. Súčasťou zmluvy nebolo ani udelenie plnej moci navrhovateľom odporcovi na urobenie nejakého právneho úkonu, napr. na uzatvorenie kúpnej zmluvy v mene navrhovateľa. Okresný súd uzavrel, že predložená zmluva by sa podľa označenia mala byť zmluvou o budúcej zmluve, táto však platne uzavretá nebola, nakoľko tomu nezodpovedá samotný text a obsah zmluvy a takisto nemá podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy, nakoľko v nej nie je presne uvedený určitý predmet kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená príkazná zmluva podľa § 724 Občianskeho zákonníka, ktorej zákonným znakom je to, že sa ňou príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú vec, alebo vykoná inú činnosť. Nakoľko k včasnému plneniu zo strany odporcu ako príkazníka nedošlo (odporca do marca 2012 vozidlo navrhovateľovi nedoviezol) dohodli sa účastníci konania na zmene zmluvy v časti času plnenia, a to tak, že odporca dovezie vozidlo aj po uplynutí marca 2012 a ďalej v

časti typu dovezeného vozidla tak, že odporca má doviezť motorové vozidlo značky SEAT Alhambra. Táto skutočnosť vyplýva z predloženého listinného dôkazu, kópie faktúry z 29.03.2012 a takisto z výpovede navrhovateľa aj odporcu. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzatvorená dohoda sa môže zmeniť, alebo zrušiť iba písomne. Iná písomná zmena dohody, resp. zmluvy v konaní preukázaná nebola, preto obsah zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania okresný súd posudzoval podľa písomnej dohody a jej písomnej zmeny, zachytenej na navrhovateľom predloženej faktúre zo dňa 29.03.2012, ktorá je podpísaná oboma účastníkmi konania. Samotný odporca vo svojej výpovedi uviedol, že vozidlo SEAT Alhambra navrhovateľovi nedoviezol. Na základe vykonaného dokazovania (už len z tohto vyjadrenia odporcu) okresný súd konštatoval, že odporca si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť (riadne a platne uzatvorenú), obstarať navrhovateľovi určitú vec (dovezenie motorového vozidla SEAT Alhambra, a to z W.) s následným vlastníckym prevodom tohto vozidla. Obstaranie iného vozidla nebolo platne dohodnuté, a preto navrhovateľ ani nemal povinnosť takéto motorové vozidlo prijať a dokonca akceptovať aj prevod jeho vlastníckeho práva, navyše, ak s týmto motorovým vozidlom bola spôsobená škoda. Okresný súd ďalej uviedol, že odporca závažným spôsobom porušil svoje povinnosti príkazníka, keď zamlčal navrhovateľovi skutočnosť, že s dovezeným vozidlom havaroval, pričom tak urobil preto, že navrhovateľa nechcel znepokojovať. O nečestnom prístupe odporcu svedčí aj list zo dňa 08.04.2013, ktorý adresoval navrhovateľovi, a ktorý je v zjavnom rozpore s jeho výpoveďou a faktúrou na č.l. 5. V liste odporca navrhovateľovi doslovne uviedol že: „o tom, že ste si objednal u niekoho vozidlo SEAT Alhambra a zaplatil mu zaň, nič neviem. S vrátením peňazí (údajných 2.790 Eur) sa prosím obráťte na neho.“ Ďalšie tam uvedené skutočnosti (existencia kúpnej zmluvy na meno navrhovateľa) sú takisto v rozpore s vykonaným dokazovaním. Okresný súd sa nezaoberal tým, na základe akej právnej skutočnosti odporca zaevidoval navrhovateľa ako držiteľa a vlastníka osobného motorového vozidla VW Sharan, ktorým spôsobil odporca škodu tretej osobe, nakoľko táto skutočnosť je pre rozhodnutie súdu v tomto konaní irelevantná. K tejto skutočnosti uviedol, že kupujúcim na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2012 bol odporca, ktorý nebol nikdy ani splnomocnený na uzatváranie právnych úkonov v mene navrhovateľa. Listom zo dňa 05.03.2013, označeným ako predsúdna výzva, ktorý navrhovateľ doručil odporcovi, a ktorý okresný súd posudzoval podľa jeho obsahu, mal za preukázané platné odstúpenie navrhovateľa od uzatvorenej príkaznej zmluvy. Zároveň ním navrhovateľ odporcu vyzval na vrátenie sumy 2.790 Eur, ktorú mu zaplatil za účelom splnenia príkazu. Právo na odstúpenie od zmluvy navrhovateľovi vzniklo podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože odporca ako dlžník ohľadne splnenia príkazu si svoj dlh nesplnil riadne (motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom jeho platného záväzku, neobstaral). Doručením odstúpenia od zmluvy dňa 25.03.2013 sa táto platne zrušila a odporcovi tak vznikla povinnosť podľa § 457 Občianskeho zákonníka na vrátenie všetkého, čo podľa nej dostal, teda na vrátenie sumy 2.790 Eur. Navrhovateľovi nevznikla žiadna reštitučná povinnosť, pretože z uzatvorenej zmluvy nedostal nič, iba z nej plnil. Z týchto dôvodov okresný súd návrhu vyhovel a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodol aj o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania. Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy dňom 31.03.2013, pretože posledným dňom včasného plnenia bol deň 30.03.2013. V liste zo dňa 05.03.2013 - výzve na vrátenie peňažnej čiastky 2.790 Eur, určil navrhovateľ lehotu na vrátenie peňazí do 5 dní od doručenia výzvy, pričom odporca tento list prevzal dňa 25.03.2013. Odporca sa tak nedostal do omeškania dňa 26.03.2013, ako to tvrdil v návrhu navrhovateľ. V deň omeškania bola výška úrokov z omeškania 8,50 % ročne, určená na základe § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na rozhodnutie o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania je potrebné aplikovať § 3 ods. 1 uvedeného Nariadenia vlády v znení účinnom do 31.01.2013, nakoľko v zmysle § 10c tohto nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 101.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. Záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vznikol pred 01.02.2013. Navrhovateľ si uplatnil právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy v nižšej ako zákonnej výške, preto súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania v ním uplatnenej výške 5,50 % ročne, rešpektujúc tak zásadu iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, vyjadrenú v ustanovení § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní ide o návrhové konanie a z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi účelne vynaložené trovy konania, pretože navrhovateľ bol v konaní plne úspešný. Navrhovateľovi v konaní vznikli účelné trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny za štyri úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie veci zo dňa 26.01.2013, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 13.06.2013 a účasť na pojednávaniach

v dňoch 01.04.2014 a 10.06.2014, režijný paušál v celkovej sume 476,54 Eur (4 x 111,21 Eur + 2 x 7,81 Eur + 2 x 8,04 Eur) podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p. a mal za to, že na základe vykonaných dôkazov súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v náväznosti na to vec nesprávne právne posúdil. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol k podstatnej skutočnosti, ktorá z dokazovania vyplynula, a to, že účastníci uzavreli ústnou formou zmluvu, na základe ktorej mal zabezpečiť pre navrhovateľa vozidlo Volkswagen Sharan 1,9 Tdi. Potvrdil, že najskôr bola uzavretá písomná zmluva na zabezpečenie kúpy takéhoto vozidla pre navrhovateľa za jeho pomoci a je tiež pravdou, že došlo k zmene typu vozidla na vozidlo Seat Alhambra, čo bolo zachytené v písomne forme, čo však nevylučuje, že sa účastníci následne po nerealizovaní týchto písomných dojednaní dohodli v ústnej forme na zabezpečení vozidla Volkswagen Sharan, ktoré kúpil a zabezpečil v prospech navrhovateľa a zabezpečil i zápis v evidencii motorových vozidiel. Navrhovateľ uvedené vozidlo od neho prevzal, vyskúšal a vyslovil súhlas s kúpou tohto vozidla, na základe čoho zabezpečil zaplatenie kúpnej ceny predchádzajúcemu vlastníkovi a tiež prepis vozidla na navrhovateľa v evidencii motorových vozidiel, na čo mu navrhovateľ poskytol 100 Eur a kópiu jeho občianskeho preukazu. Ku všetkým týmto skutočnostiam došlo až potom, čo nebola realizovaná skôr uzavretá písomná zmluva medzi účastníkmi, vrátane jej zmeny v zmysle faktúry zo dňa 29.03.2012. Práve z časového postupu je zrejmé, že podľa poslednej dohody účastníkov mal navrhovateľ záujem o vozidlo Volkswagen Sharan, ktoré mu zabezpečil a navrhovateľ ho riadne vyskúšal a súhlasil s jeho kúpou a s tým, aby na zaplatenie kúpnej ceny použil sumu 2.790 Eur, čo i uskutočnil. Z uvedeného je potom zrejmá dostatočná vôľa účastníkov tohto právneho vzťahu na vzniku novej zmluvy v ústnej forme potom, čo predchádzajúca písomná zmluva realizovaná (naplnená) nebola. Tieto skutočnosti súd nesprávne vyhodnotil. Mal za to, že predchádzajúca písomná zmluva v znení jej zmeny vôbec nevylučovala nové dojednanie účastníkov v zmysle uvedeného, o čom nasvedčujú i uvedené skutočnosti. Ďalej uviedol, že poistná udalosť, ktorá sa stala dňa 25.04.2014, spôsobila len nepatrné a drobné poškodenie prednej časti vozidla v hodnote 30 Eur, ku ktorej došlo až po vyskúšaní vozidla, a preto nemohol navrhovateľovi túto skutočnosť zatajiť. Súd prvého stupňa preto nesprávne ustálil právny dôvod, teda skutočný zmluvný vzťah, na základe ktorého zabezpečil navrhovateľovi kúpu vozidla Volkswagen Sharan, ktorým bola ústna zmluva uzavretá potom, čo nebola realizovaná predchádzajúca písomná zmluva v znení jej zmeny a vec preto nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym právnym záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v prípade, že súd odvolanie odporcu neodmietne, podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že právne konštrukcie odporcu sú nelogické a absurdné. Zdôraznil, že nikdy odporcu nesplnomocnil na prepis vozidla v evidencii vozidiel na jeho osobu a tento úkon bol odporcom vykonaný podvodným spôsobom. Následne odporca spôsobil na tomto vozidle škodu, pričom na vozidlo neexistovalo povinné zmluvné poistenie, v dôsledku čoho je v súčasnosti účastníkom konania o zaplatenie 5.050 Eur v pozícii žalovaného v 1. rade, žalobcom je L., keďže formálne bol vedený ako držiteľ sporného motorového vozidla v evidencii vozidiel. Uviedol, že nikdy od odporcu vozidlo Volkswagen Sharan neprevzal, iba si ho pozrel, avšak s tým, že nemal možnosť si toto vozidlo vyskúšať počas dohodnutej doby. Zdôraznil, že k uzavretiu ústnej dohody medzi ním a odporcom nikdy nedošlo a odporca počas pojednávania na súde prvého stupňa nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by existenciu takejto ústnej dohody potvrdili. Dokonca deň a čas, kedy mal auto skúšať a odsúhlasiť, je neprijateľný, nakoľko v tejto dobe bol v práci, o čom predložil potvrdenie zamestnávateľa. Odporca tvrdil, že na základe ústnej zmluvy kúpil pre neho vozidlo Volkswagen Sharan, pričom na pojednávaní predložil fotokópiu kúpno-predajnej zmluvy, uzatvorenej medzi ním ako kupujúcim a Y.. R. F. ako predávajúcim, čiže kupujúcim bol odporca, nie navrhovateľ. Pokiaľ odporca uvádza, že prepis uvedeného motorového vozidla, na ktorý mu mal poskytnúť 100 Eur a kópiu občianskeho preukazu, previedol v evidencii motorových vozidiel, odporca na pojednávaní tvrdil, že tento prepis realizoval autobazár, pričom on nesplnomocnil odporcu, ani autobazár na prepis tohto motorového vozidla, ani žiadneho iného vozidla na jeho osobu. Uvedené vozidlo ani na neho nebolo nikdy prepísané, odporca vykonal len odhlášku vozidla s tým, že na základe takejto odhlášky je potrebné vykonať nahlásenie nového majiteľa v lehote 15 dní, a keďže motorové vozidlo prepísané nebolo, platnosť odhlasovacieho dokladu skončila a motorové vozidlo je dodnes v držbe odporcu. Z časovej postupnosti jednotlivých udalostí, ako uvádza odporca, nemožno vyvodzovať uzavretie novej ústnej zmluvy. O dopravnej nehode, ku ktorej malo dôjsť dňa

26.04.2012, sa dozvedel až dňa 25.02.2013 od L., ktorá od neho žiadala sumu 4.950 Eur, pričom zo správy Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 15.08.2013 je ako vinník dopravnej nehody uvedený odporca. Vznik poistnej udalosti mu odporca zatajil, je potom zrejmé, že uvádza nepravdivé skutočnosti a klame. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania zamietnutý, nebol účastníkmi odvolaním spochybnený, odvolací súd ho nepreskúmaval, nakoľko nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky odporcu vo veci samej sú totožné s jeho tvrdeniami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky odporcu, uvedené v podanom odvolaní, nemohli v danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len dôvodmi taxatívne uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného ustanovenia.

V preskúmavanej veci odporca uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací dôvod, uplatnený odporcom podľa § 205 ods. 2 písm. f), spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

Súd prvého stupňa v danej veci právny vzťah účastníkov posúdil podľa ust. § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď uzavrel, že medzi účastníkmi bola uzavretá písomná príkazná zmluva.

Odporca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom právne posúdenie danej veci súdom prvého stupňa nespochybnil, neuviedol, v čom vidí nesprávnosť aplikácie ust. § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka na právny vzťah účastníkov. Ani odvolací súd preskúmaním veci nezistil nesprávne právne posúdenie veci, resp. mylnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav súdom prvého stupňa, a preto odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. daný nebol.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 132 až § 135 O.s.p. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil, včítane svedeckej výpovede podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p. a správne aplikoval predpisy hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané a odporcom ani v odvolaní tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

Odporca tvrdil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi bola okrem písomnej príkaznej zmluvy, ktorá naplnená (realizovaná) nebola, následne uzavretá i ústna zmluva, na základe ktorej pre navrhovateľa kúpil vozidlo VW Sharan a zabezpečil zápis navrhovateľa za držiteľa tohto vozidla v evidencii motorových vozidiel (navrhovateľ mu za týmto účelom poskytol 100 Eur a kópiu občianskeho preukazu), čomu nesporne nasvedčuje prejavená vôľa účastníkov tohto právneho vzťahu, prevzatie tohto vozidla navrhovateľom, jeho vyskúšanie, súhlas navrhovateľa s kúpu tohto vozidla, na základe čoho on zabezpečil zaplatenie kúpnej ceny predchádzajúcemu vlastníkovi, od ktorého vozidlo pre navrhovateľa kúpil. Mal za to, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú v tomto smere nesprávne.

Odvolací súd sa s týmto tvrdením odporcu stotožniť nemohol.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).

V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

V danej veci sa navrhovateľ svojho nároku domáhal titulom plnenia zo zmluvného vzťahu účastníkov a tvrdil, že odporca nesplnil to, na čo sa zmluvne zaviazal - nedoviezol mu z W. a nedodal v dohodnutej lehote do 31.03.2013 motorové vozidlo SEAT Alhambra za dohodnutú cenu, pričom mu zaplatil zálohu 1.500 Eur a 1.290 Eur, ktoré mu odporca odmieta vrátiť . Navrhovateľ v konaní uniesol dôkazné bremeno

a svoje tvrdenia preukázal preložením písomnej „Predkupnej zmluvy na vozidlo - dovoz z W.“ uzavretej medzi účastníkmi a písomnou dohodou uzavretou medzi účastníkmi o zmene druhu vozidla, ktoré je predmetom ich zmluvného vzťahu vrátane písomných potvrdení o prevzatí žalovanej sumy odporcom, ktoré skutočnosti odporca nespochybnil.

Odporca nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali. Teória práva v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Odporca tvrdil, že na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi k plneniu nedošlo, a že medzi účastníkmi bola následne uzavretá ústna zmluva o dodaní iného motorového vozidla, ktorú zmluvnú povinnosť si v celom rozsahu splnil, dodal navrhovateľovi vozidlo VW Sharan, navrhovateľ toto vozidlo prevzal, vyskúšal a súhlasil s jeho kúpou, na základe čoho on zabezpečil zaplatenie kúpnej ceny predchádzajúcemu vlastníkovi a kúpil pre navrhovateľa toto vozidlo, zabezpečil zápis navrhovateľa za držiteľa tohto vozidla v evidencii motorových vozidiel, navrhovateľ mu za týmto účelom poskytol okrem zálohy na kúpu vozidla i 100 Eur a kópiu občianskeho preukazu.

Navrhovateľ tvrdenia odporcu o existencii akejkoľvek ústnej zmluvy o dovoze motorového vozidla VW Sharan , o jeho dodaní, vyskúšaní, súhlase s jeho kúpou, poskytnutí 100 Eur a kópie občianskeho preukazu za účelom zmeny držiteľa vozidla v evidencii motorových vozidiel poprel.

Odporca ním tvrdené skutočnosti bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, nepredložil ,ani neoznačil relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keď sa obmedzil výlučne na svoje tvrdenia, neuniesol preto dôkazné bremeno, následkom čoho je jeho neúspech v tomto súdnom konaní.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. daný nebol.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vo výške 111,21 Eur podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a režijného paušálu vo výške 8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, ktoré odporca zaplatí k rukám zástupcu navrhovateľa.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .