Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-3C/45/2014

Uznesenie

Okresný súd Revúca, v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 049 581, právne zast. JUDr. Felixom Neupaeurom, advokátom Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: D. I., F.. XX.XX.XXXX, T. Č.. XX, XXX XX J., o zaplatenie 64,13 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e.

Po právoplatnosti tohto uznesenia p o s t u p u j e vec Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa a trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Návrhom došlým súdu dňa 25.02.2014 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia dlžného poistného na verejné zdravotné poistenie vo výške 64,13 eura a poplatku z omeškania z dlžného poistného vo výške 0,2 % denne od 09.03.1998 do zaplatenia.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neuhradil dlžné poistné na zdravotné poistenie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z.z. v príslušnom znení (ďalej len „ZoZP“). Nakoľko sa odporca dostal do omeškania s úhradou dlžného poistného, v zmysle § 23 ods. 2 ZoZP je povinný platiť poplatok z omeškania vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy poistného. Priložený rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania ( ďalej len „rozpis“) jednoznačne preukazuje existenciu poistného vzťahu, výšku poistného a tiež obdobie, za ktoré poistné uhradené nebolo. Ďalej navrhovateľ uviedol, že dňa 07.07.2005 ako postupník uzavrel s postupcom D.. Q. P.E., správcom konkurznej podstaty (ďalej len „správca“) úpadcu - Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, IČO: 31 629 962 zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola na navrhovateľa postúpená žalovaná pohľadávka s príslušenstvom. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca odporcovi. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.06.2013, v zmysle ktorého podľa názoru navrhovateľa je preukázaná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa ako postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky s príslušenstvom a súd vychádza z oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Taktiež v tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na znenie § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.09.2001, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 29.07.2011 a právoplatný rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. , je podľa názoru navrhovateľa daná právomoc okresných súdov na rozhodovanie o navrhovateľom uplatňovanom nároku. Navrhovateľ totiž nie je oprávnený podať návrh na začatie konania podľa správnych predpisov, t. j. navrhovateľovi je potrebné poskytnúť ochranu jeho legitímne nadobudnutých práv súdom, aby nedošlo k odňatiu spravodlivosti.

Súd uznesením č. k. - 37 zo dňa 17.06.2014 vyhlásil, že nemá právomoc konať v predmetnej veci, konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ namietajúc, že súd nerozhodol o tom, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpi príslušnému orgánu tak, ako je to stanovené v ust. § 104 ods. 1 OSP. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací sa s odvolaním navrhovateľa stotožnil a predmetné uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie tunajšiemu súdu. Súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 226 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení tunajší súd rozhodol nasledovne:

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7 ods. 2 OSP v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7 ods. 3 OSP iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa § 1 ZoZP tento zákon upravuje a) zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť, b) organizáciu zdravotného poistenia, c) financovanie zdravotného poistenia, d) zriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, e) zriaďovanie rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní.

Podľa § 2 ZoZP povinné zdravotné poistenie (ďalej len "zdravotné poistenie") je poistenie, na ktorého základe sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi (ďalej len "zdravotná starostlivosť") a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi (ďalej len "služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti").

Podľa § 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) (ďalej aj „zákon č. 580/2004 Z.z.“) tento zákon ustanovuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len "poistné").

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. zdravotné poistenie je

a) povinné verejné zdravotné poistenie a dobrovoľné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len "poistenec") za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len "zdravotná starostlivosť") v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom;

b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise (zákon č. 581/2004 Z.z.).

Podľa § 18 ods. 9 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení účinnom do 31.12.2004 (ďalej aj „ZoZP“), príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4.

Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom.

Podľa § 1 písm. c) a d) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 581/2004 Z.z.“) tento zákon ustanovuje zriadenie, pôsobnosť, organizáciu, riadenie a hospodárenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“); dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorým je 1. dohľad nad zdravotnými poisťovňami a verejným zdravotným poistením (ďalej len "dohľad nad verejným zdravotným poistením") a 2. dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2005 do 31.08.2005 úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva rozhodnutia o pohľadávkach na poistnom uplatnených zdravotnou poisťovňou, poistencom alebo platiteľom poistného platobným výmerom.

Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.09.2005 úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu (zákona č. 580/2004 Z.z.), úroky z omeškania, a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.

Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 77a ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.07.2011 ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť podľa osobitného zákona (poznámka pod čiarou 12a). Podľa § 77a ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.08.2011 ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004. Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad. Podľa § 77a ods. 4 veta prvá zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.08.2011 konanie sa začína na návrh zdravotnej poisťovne. Podľa § 77a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.08.2011 úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu.

Podľa § 77a ods. 9 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.08.2011, ak pohľadávka podľa odsekov 1 a 2 bola postúpená podľa § 85g, v konaní o takej pohľadávke je účastníkom konania platiteľ poistného, zdravotná poisťovňa a osoba, na ktorú bola pohľadávka postúpená.

Podľa § 85h ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004. Podľa § 85h ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu. Podľa § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Jednou z neodstrániteľných prekážok konania, ktoré je súd povinný skúmať v každom štádiu konania je nedostatok právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť. Preto súd musí skúmať, či má túto právomoc. S poukazom na predmet úpravy a definíciu verejného zdravotného poistenia, ktoré boli v čase vzniku pohľadávky na poistnom zo zdravotného poistenia s príslušenstvom vymedzené v §§ 1 a 2 ZoZP a od 01.01.2005 sú vymedzené v ust. §§ 1 a 2 zákona č. 580/2004 Z.z., má súd za to, že predmetom tohto konania nie je spor ani iná právna vec, ktorá vyplýva z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, v súhrne aj súkromnoprávnych vzťahov, ale právna vec (spor) vyplývajúca z právneho vzťahu vzniknutého na základe verejného zdravotného poistenia, keďže v tomto konaní sa uplatňuje pohľadávka na poistnom zo zdravotného poistenia a poplatok z omeškania z neho. Ako z predmetu úpravy zákona č. 580/2004 Z.z. vyplýva, jedná sa o predpis hmotného verejného, nie súkromného práva. Pokiaľ ide o konanie vo veciach zdravotného poistenia, toto je v súčasnosti upravené v zákone č. 581/2004 Z.z. - predpise procesného verejného práva, z ktorého predmetu úpravy uvedeného v ust. § 1 a pôsobnosti úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vymedzenej v § 18 ods. 1 písm. a) bod. 3 možno jednoznačne vyvodiť, že práve tento orgán má právomoc (je kompetentný) prejednávať spory a iné právne veci vyplývajúceho z verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade konkrétne spor o zaplatenie dlžného poistného z verejného zdravotného poistenia a jeho príslušenstva. Zákon č. 273/1994 Z.z. bol predpisom verejného hmotného aj procesného práva, bol predchodcom a upravoval problematiku zákonov 580/2004 Z.z. a 581/2004 Z.z.

Pokiaľ ide o obdobie, v ktorom mala pohľadávka na poistnom vzniknúť (rok 1999) z ustanovení § 18 ods. 9 a § 23 ods. 4 vtedy účinného ZoZP jednoznačne vyplýva, že právomoc konať a rozhodovať vo veciach verejného zdravotného poistenia do 31.12.2004 (konkrétne predpisovať dlžné poistné na verejnom zdravotnom poistení a poplatok z omeškania z neho) mali zdravotné poisťovne. Preto po zrušení ZoZP zákonom č. 581/2004 Z.z. bolo potrebné vyriešiť situáciu, čo s pohľadávkami na dlžnom poistnom nepredpísanými zdravotnou poisťovňou do 31.12.2004. Túto situáciu riešia prechodné ustanovenia §§ 77a a 85h zákona č. 581/2004 Z.z. účinné od 01.01.2009. V dôsledku aplikačných problémov bol § 77a neskôr s účinnosťou od 01.08.2011 novelizovaný. Keďže, ako už bolo uvedené vyššie, zákon č. 581/2004 Z.z. je predpisom procesného práva, v zmysle zásady nepravej retroaktivity predpisov procesného práva možno ustanovenia § 77a v znení účinnom od 01.08.2011 a § 85h v znení účinnom od 01.01.2009 aplikovať aj na konanie o zaplatenie dlžného poistného s prísl., ktoré vzniklo pred jeho účinnosťou.

Na tomto mieste je v rámci preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia potrebné vysporiadať sa s právoplatným uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. - 55 zo dňa 29.07.2011, ktorým argumentuje navrhovateľ, že podľa neho súd má právomoc prejednať a rozhodnúť túto vec. Polemika z uvedeným rozhodnutím je prípustná, pretože tunajší súd nie je viazaný ani rozhodnutím jeho odvolacieho súdu v inej právnej hoc skutkovo totožnej veci, nieto ešte rozhodnutím iného odvolacieho súdu.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že uvedený rozsudok bol vydaný v čase pred novelizáciou § 77a zákona č. 581/2004 Z.z., kedy bolo toto znenie nejednoznačné a nepresné. Jeho nejednoznačnosť a nepresnosť spočívala v tom, že v ods. 2 odkazoval na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom

a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť podľa osobitného zákona (poznámka pod čiarou 12a). Poznámka 12a) sa však v znení účinnom od 01.01.2009 v zákone č. 581/2004 Z.z. nenachádzala. Jej najbližšia bola poznámka pod čiarou 12, táto však odkazovala na zákon č. 580/2004 Z.z. účinný od 01.01.2004. Aplikácia tohto zákona však z logiky veci neprichádzala do úvahy, pretože načo riešiť pôsobnosť úradu v prechodnom ustanovení vo vzťahu k zákonu č. 580/2004 Z.z., keď oba zákony (č. 580/2004 Z.z. aj 581/2004 Z.z.) boli prijímané v rovnakom časovom období a ohľadne konania o zaplatenie poistného podľa zákona č. 580/2004 Z.z. bola daná pôsobnosť úradu podľa § 18 zákona č. 581/2004 Z.z. Jediným logickým záverom bolo, že tým osobitným predpisom je ZoZP. Svedčí o tom aj znenie § 85h zákona č. 581/2004 Z.z. účinné od 01.01.2009. V záujme odstránenia tejto nejednoznačnosti sa s účinnosťou od 01.08.2011 v ust. § 77a ods. 2 jednoznačne stanovilo, že úrad má právomoc aj na konanie o zaplatenie poistného a poplatku z omeškania, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004. Vzhľadom na uvedené sa súd nestotožňuje so záverom predmetného uznesenia Krajského súdu v Nitre, že v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach zákona č. 581/2004 Z.z. sa nenachádzajú ustanovenia, ktoré by upravovali všeobecný postup pri predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania vzniknutého na základe zrušeného ZoZP a že zákonodarca nepočíta s možnosťou predpisovania platobných výmerov úradom pre doterajšiu zdravotnú poisťovňu.

V druhom rade sa súd nestotožňuje s ďalším hlavným argumentom prezentovaným v predmetnom uznesení (a zdôrazneným navrhovateľom) odôvodňujúcim záver o právomoci súdov prejednať a rozhodovať vec o zaplatenie poistného z verejného zdravotného poistenia a poplatku z omeškania z neho spočívajúcim v tom, že len zdravotná poisťovňa je oprávnená podať návrh na začatie konania pred úradom podľa predpisov správneho práva, žalobca je súkromnou obchodnou spoločnosťou, toto právo nemá, teda v tomto prípade sa konanie ani nezačalo a keďže nie je iný orgán oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, pre naplnenie obsahu základného ústavne garantovaného práva ma súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR), aby nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti, je právomoc súdu daná.

K tomu uvádza súd nasledovné:

K odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitie) dochádza vtedy, ak žiaden iný orgán nie je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť a súd sa napriek tomu odmietne vecou zaoberať. Ako už bolo uvedené vyššie, nejedná sa o vec súkromnoprávneho charakteru, preto právomoc súdu podľa § 7 ods. 1 OSP nie je daná. Ust. § 7 ods. 2 OSP pojednáva o správnom súdnictve, preskúmavaní aktov aplikácie práva správnych orgánov súdom s odkazom na piatu časť, najmä § 244 OSP, čo nie je tento prípad. A napokon je tu kategória iných vecí uvedená v ust. § 7 ods. 3 OSP, ktorá určuje právomoc súdu, ak nie je daná podľa predchádzajúcich dvoch odsekov (nejedná sa teda ani vec súkromnoprávneho charakteru, ani o vec správneho súdnictva) avšak za súčasného splnenia predpokladu, že je právomoc súdu ustanovená zákonom. Len ak nemožno aplikovať na vec ani jednu z možností uvedených v § 7 OSP, je potrebné aplikovať zásadu, že ak súd nenájde žiaden iný orgán, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, je povinný tak urobiť sám. V tomto prípade je však vzhľadom na uvedené vyššie daná právomoc úradu, je tu teda orgán, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, a preto nemôže dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti zo strany súdu a porušeniu práva na súdnu a inú právnu ochranu. Argument, že len zdravotná poisťovňa je oprávnená podať návrh na začatie konania pred úradom, navrhovateľ nie je zdravotnou poisťovňou, a preto sa konanie pred úradom ani nezačalo, nepovažuje súd za správny. Právomoc súdu, resp. iného orgánu je totiž určená vecou, ktorá sa má prejednať, nie subjektom, ktorý podal návrh na začatie konania (žalobu). Preto otázka, či návrh podal oprávnený subjekt, je pre posudzovanie otázky právomoci právne irelevantná. Skúmať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa na podanie návrhu na začatie konania, platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok na poistnom s prísl. a v rámci nej aj to, či mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky zrušenej poisťovne (súd z úradnej činnosti zistil, že rozhodnutím MZ SR č. 3215/1999-A právoplatným dňa 17.07.1999 došlo v zmysle 34 ZoZP k zrušeniu Perspektívy družstevnej zdravotnej poisťovne) v zmysle § 34 ZoZP, § 25a ZoZP a 85g zákona č. 581/2004 Z.z., a či navrhovateľ v dôsledku toho je účastníkom konania pred úradom v zmysle § 77a ods. 9 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.08.2011 súdu pri vyslovení, že nemá právomoc, neprináleží, nakoľko skúmaním týchto otázok by riešil už vec samú a tým by sa vmiešaval do posúdenia prípadu právomocným orgánom oprávneným posudzovať tieto otázky ako otázky predbežné, a to úradom. Otázka, či návrh podal oprávnený subjekt nemá taktiež žiadnu súvislosť so začatím konania. V zmysle § 104 ods. 1 OSP, ak súd pre nedostatok právomoci postúpi vec inému orgánu, účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Jedným z týchto účinkov je

v zmysle § 82 ods. 1 OSP aj okamih začatia konania. To, či sa konanie začne pred právomocným alebo neprávomocným orgánom na návrh oprávneného, či neoprávneného subjektu, nemá vplyv na určenie momentu jeho začatia, ale len na to, ako bude toto konanie ukončené (či z procesných dôvodov alebo meritórnym rozhodnutím vo veci). Zastavenie konania pre nedostatok právomoci uvedené vo výroku tohto uznesenia sa týka len zastavenia konania pred súdom, toto konanie však v dôsledku postúpenia veci bude ďalej prebiehať pred správnym orgánom - úradom s účinkami dátumu podania návrhu (ako keby priamo na správnom orgáne) v zmysle § 18 ods. 2 Správneho poriadku ku dňu podania návrhu na súde. Postúpením veci na prejednanie a rozhodnutie inému orgánu nemôže dôjsť k porušeniu práva na súdnu alebo inú právnu ochranu, pretože inou právnou ochranou sa rozumie ochrana poskytnutá iným orgánom verejnej moci ako súdom, samozrejme za predpokladu, že sú splnené zákonné predpoklady na poskytnutie takejto ochrany, t.j. je preukázaný nárok, ktorému sa ma poskytnúť právna ochrana a nárok patrí podľa práva tomu, kto sa tejto ochrany domáha, čo je však záležitosťou skúmania veci samej príslušným právomocným orgánom.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že orgánom, ktorý má právomoc túto vec prejednať a rozhodnúť nie je súd, ale úrad, a keďže nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou súdneho konania, súd v zmysle § 104 ods. 1 OSP v spojení s § 103 OSP súdne konanie zastavil a po právoplatnosti tohto uznesenia vec postúpi úradu.

Len pre úplnosť súd uvádza, že nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, ktorý vyvodil z rozsudku NS SR č. zo dňa 11.06.2003, že oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi zakladá bez ďalšieho aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky s príslušenstvom. Právna veta žalobcom uvádzaného rozsudku NS SR (publikovaného pod č. 119/2003 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk SR) uvádza, že: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ Z uvedeného vyplýva, že len relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi má legitimačnú funkciu, v dôsledku ktorej je od okamihu jeho doručenia dlžník povinný plniť novému veriteľovi. Uvedené oznámenie však v žiadnom prípade neznamená, že postupník skutočne predmetnú pohľadávku nadobudol a že predmetná pohľadávka aj skutočne vo výške uvedenej v oznámení existuje. Naviac relevantnosť oznámenia postúpenia predpokladá nevyhnutne, že oznámenie sa dostalo do dispozičnej sféry dlžníka (v danom prípade odporcu), čo preukázané nebolo a keďže súd nemá právomoc túto vec prejednať a rozhodnúť, nie je oprávnený ani vykonávať dokazovanie a požadovať od účastníka konania predloženie ďalších dôkazov. Súd, resp. iný štátny orgán (úrad) je vždy oprávnený skúmať absolútnu neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) aj bez návrhu. Neplatnosti právneho úkonu je nutné sa účastníkom dovolávať len v prípadoch uvedených v § 40a Občianskeho zákonníka, preto sa jedná o neplatnosť relatívnu, pretože ak sa jej účastník nedovolá, úkon sa považuje za platný. To však nie je tento prípad. Oprávnenie skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok podľa ZoZP, resp. zákona č. 581/2004 Z.z., ako aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva pre úrad z ust. § 25a ods. 2 ZoZP, resp. § 85g zákona č. 581/2004 Z.z., ktoré výslovne odkazujú na § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Platnosť právneho úkonu - zmluvy je však potrebné posudzovať aj vzhľadom na ustanovenia Občianskeho zákonníka na zmluvu ako na každý iný právny úkon sa vzťahujúce, nielen na ustanovenia upravujúce konkrétny zmluvný typ (napr. §§ 37 - 42 pojednávajúce o platnosti právnych úkonov). Za prípadnú neplatnosť postúpenia pohľadávky s príslušenstvom a ich prípadnú nevymožiteľnosť zodpovedá postupca postupníkovi za podmienok uvedených v ust. § 527 OZ.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa i na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Nakoľko navrhovateľ síce zavinil zastavenie súdneho konania podaním návrhu na začatie konania na neprávomocnom orgáne, avšak odporcovi doposiaľ v tomto súdnom konaní pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, súd v zmysle citovanej právnej úpravy vyslovil, že odporca nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa a trov odvolacieho konania. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania navrhovateľa, navrhovateľ bol síce v odvolacom konaní úspešný (zrušenie uznesenia súdu prvého stupňa), avšak podaním návrhu na neprávomocnom orgáne navrhovateľ zavinil zastavenie súdneho konania ako celku, pretože ak by takýto návrh nebol podal, neprebiehalo by ani odvolacie konanie o procesnej otázke. Navyše navrhovateľ si trovy odvolacieho konania v odvolaní ani neuplatnil, v návrhu si uplatnil len trovy prvostupňového konania, a preto mu v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá OSP ani neprináležia. Súd preto vyslovil, že ani navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa, ani odvolacieho konania.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis), uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.