Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Tk-2-2015.pdf
PDF · 230.73 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tk/2/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a prísediacich Emílie Šipkovskej a Marty Krajčovičovej na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 19. mája 2016 takto
rozhodol:
Obžalovaný
P. nar. XX.XX.XXXX v HH., trvale bytom F.7, t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,
sa uznáva za vinného, že
v presne nezistenom čase od 22:00 hod. do 22:35 hod. dňa 30.06.2014 v obci MH. vo dvore rodinného domu na ulici L. po predchádzajúcom slovnom a fyzickom konflikte v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví jedenkrát bodol otváracím nožom o dĺžke čepele asi 11 cm a šírke čepele 3 cm do oblasti hrudnej steny pod ľavú stenu hrudníka svojho syna J., čím mu spôsobil bodné poranenie hrudníka s prebodnutím steny hrudnej kože a podkožia hrudníka, svalstva hrudníka, rebier a medzirebrového svalstva, mečovitého výbežku hrudnej kosti predného medzihrudia, osrdcovníka, srdca a pľúc s masívnym zakrvácaním do dutiny hrudnej a porušením svalovej časti bránice so známkami hemoragického šoku, v dôsledku ktorých po prevoze do Nemocnice A. Wintera n.o. Piešťany dňa 30.06.2014 o 23.25 hod. zomrel,
teda
iného z nedbanlivosti usmrtil v úmysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
čím spáchal
zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.
a odsudzuje sa:
Podľa § 147 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej V. škodu vo výške 74,49 €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa nebohý poškodený J. nar. 02.09.1976, v zastúpení opatrovníkom F., s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
V predmetnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch obžalovaného P., poškodených D. (ustanoveného opatrovníka nebohého J.), svedkov K. B. znalcov PhDr. HM. a MUDr. IV., po súhlase procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď X. B. ako splnomocnenej zástupkyne poškodenej VV. bol prečítaný znalecký posudok znalca D.. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Toxikológia, č. 59/2014 vo veci toxikologicko-chemickej analýzy nekroptických biologických materiálov J. a takisto znalecký posudok Kriminalistické a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava z odboru z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická biológia, pod ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/10183, ako aj boli oboznámené listinné dôkazy zo spisu a vecný dôkaz - otvárací nôž o dĺžke čepele asi 11 cm a šírke čepele 3 cm.
Obžalovaný P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že celá tá udalosť je dosť nešťastná. V ten deň prišiel domov o 22.00 hod. Vtedy sa jeho manželka dosť neprimeraným spôsobom pustila do vnučky, ktorej vyčítala lenivosť a neochotu pomáhať, na čo vnučka dostala doslova hysterický záchvat. Do toho sa vložila dcéra, ktorá si svoju dcéru obhajovala a vyčítala matke, že ju takto slovne napáda. Na to sa obe doslova pohádali, po čom sa dcéra rozhodla, že obe svoje dcéry zoberie a odídu z domu matky preč. Mala tam vtedy byť do tej doby, dokedy jej neprerobia byt, v ktorom mala bývať. Dovtedy on nemal žiaden výstup s manželkou, ale keď sa začala dcéra s vnučkami baliť, že odchádzajú, tak to manželke dosť dôrazne vyčítal, že ich doslova vyhnala, resp. jednanie s dcérou a vnučkami. Fyzicky sa jej ale ani len nedotkol. Manželka však neustále zvyšovala hlas, takže ju muselo byť počuť aj von. Na to dobehol do domu, do chodby nebohý syn J. a bez toho, že by sa informoval na dôvod kriku a prečo sa vnučky chystajú s dcérou odísť, ho fyzicky napadol ešte v chodbe. Cez otvorené dvere ho vysotil von na dvor a cez bránku, ktorá bola otvorená, až na ulicu. Keď ďalej pokračoval vo fyzickom útoku, tak ho vonku pred domom udieral päsťami do oblasti tváre a hlavy a on sa ocitol na zemi. Všetko to videla manželka, ktorá stála na vchodových schodíkoch pri dome a ktorá tomu vôbec nechcela zabrániť. Nevie, ako dlho ten útok trval a koľko dostal úderov. Snažil sa mu aj utiecť, ale mal šľapky, a tak nebolo možné utiecť. Potom nebohý syn prestal útočiť a odišiel, nevie presne kam. On potom len videl, ako mala dcéra naložené veci v aute, kde sedeli už aj vnučky, dcéra sedela za volantom. Keďže bola chrbtom, tak nemohla vidieť konflikt medzi ním a synom, ktorý sa udial na ulici. Prišiel však po konflikte k jej autu a cez okienko jej ukázal, ako vyzerá a ako ho syn J. zmlátil. Dcéra potom naštartovala auto a odišla k nejakej známej. On sa vrátil na dvor a aj do domu. Išiel do kúpeľne a opláchol si krv z oblasti tváre. Syn mu spôsobil monokel pod okom a drobné odreniny. Nevie presne, ako dlho sa tam zdržal, ale manželka bola vtedy za zatvorenými dverami jednej z miestností. Potom vošiel do obývačky a z jednej zo zásuviek vybral skladací nôž. Jeho čepeľ mohla byť dlhá asi 10 centimetrov. Nožov mal viac, ale nevedel, či sa v zásuvke nachádzali aj ďalšie a nevedel ich ani popísať. S nožom vyšiel s ním na schodisko a chcel ten nôž ukázať synovi s tým, že odteraz už bude chodiť ozbrojený a už sa nenechá od neho bezdôvodne napádať a fyzicky biť. Keď syna stretol pred domom na ulici, tak mu ten nôž ukázal a povedal mu, že odteraz sa bez neho ani doma nepohne a bude ho stále nosiť so sebou na svoju obranu. Nôž držal v pravej ruke, je pravák. Potom si už pamätal len to, že syn J. spravil proti nemu prudký pohyb, ktorého dôvod si nevie vysvetliť, a s tým nožom ho zasiahol tak, že natiahol ruky proti nemu, pričom nôž mal otvorený. To, že ho zasiahol, si však nevšimol, resp. nevšimol si, že by došlo k nejakému zraneniu. Až keď sa vrátil do dvora, tak si všimol na rukách stopy od krvi. Oblečenie od krvi nemal. Nevedel, ako presne vtedy ten nôž držal v ruke. Nemieril rukou, v ktorej mal nôž, na žiadne konkrétne miesto, cielene nebodal, len inštinktívne dvihol ruky. Potom už len videl, že syn sa otočil a utekal smerom k susedom von z ulice. Videl ho potom zakopnúť a padnúť na zem. Potom videl už len, že niekto sa nad ním skláňa a za nejakú krátku chvíľu tam prišla sanitka, ktorá ho tam ošetrovala. Nevie, kto konkrétne sa nad ním skláňal, bolo to ďaleko, asi vo vzdialenosti 20 metrov, z dvora to nie je vidieť, svietili len vonkajšie svetlá. Jedno pouličné svetlo svieti hneď nad ich domom a ďalšie je cca 30 metrov od nich. Potom si on na dvore pustil vodu a celý sa opláchol. Potom sa nejako vybral smerom do záhrady a ten nôž niekde zahodil. Nevedel, ako dlho sa tam zdržal, ale potom sa znova vrátil do domu a nevie prečo, ale uvaril si kávu, ktorú vôbec v noci nepije. Kávu si odniesol na schodky a na tom múriku ju mal položenú až dovtedy, kým neprišli policajti a zaistili ho. K popisu noža uviedol, že išlo o zatvárací turistický nôž. Keď ho vyťahoval z poličky, tak
bol zatvorený. Vôbec si nepamätal, v ktorom okamihu nôž otváral. Pokiaľ ide o vzťah s nebohým synom J., uviedol, že vždy mali veľmi dobrý vzťah. Všetko sa zmenilo, keď sa syn rozviedol a nasťahoval sa k nim do domu. Dôvodom jeho rozvodu bolo to, že bývalú manželku fyzicky napádal. Po jeho rozvode sa ich vzťahy totálne zhoršili. Bolo to ešte v novembri 2013, keď syna stretol aj so svojimi kamarátmi, ktorí zrovna prišli, a vtedy mu prvýkrát a vlastne naposledy vyčítal, že po rozvode sa nechal ošklbať svojou manželkou, ktorej nechal všetko. Keď vtedy prišiel zhruba po hodine domov, tak vtedy ho prvýkrát fyzicky napadol. Potom sa mu všemožne vyhýbal. Druhý fyzický útok na neho sa udial v januári 2014. V ten deň na neho syn vyskočil a fyzicky ho začal biť, vyčítal mu, že môže za to, že manželka bola na operácií. Svedkom oboch týchto útokov bola manželka. Vtedy zrovna sedel v kresle, keď ten útok na neho začal. Syn ho bil dlaňami po tvári a hlave. Nemohol sa ani brániť a ani ujsť, lebo sedel. Potom s tým syn skončil a nechal ho tak. Do toho júna s ním neprehovoril prakticky ani jedno slovo. Vyhýbal sa mu viac ako dovtedy. Tieto útoky nikde nehlásil, pretože by sa hanbil na vlastného syna niečo takéto nahlásiť. Nikdy fyzicky syna a ani deti nenapadol. Ani keď boli malí, tak ich nikdy nebil. Predpokladal, že syn sa k nim nasťahoval hneď po rozvode, ktorý bol niekedy v roku 2013. V inkriminovaný deň nemal so synom žiaden iný incident. Vypil v ten večer len 4 dvanásťstupňové pivá, pričom neskôr vo svojej výpovedi uviedol, že v ten večer vypil 5 pív, jedno si dal pred zápasom, v tom čase prebiehali majstrovstvá sveta vo futbale, a štyri pivá mal počas zápasu. Po incidente nepil žiaden alkohol, ani tvrdý. Nevie si vysvetliť, prečo „nafúkal" 2,34 promile. Po bodnutí syna sa s nikým iným nerozprával a nikto pri ňom ani nebol. On potom zostal už len vo dvore domu alebo v jeho vnútri. Dcéra odišla, manželka bola vo vnútri a synova priateľka bola vzadu v prístavbe domu. Ohľadom nej nevedel ani uviesť, kedy k nim prišla a kedy odišla. Zaznamenal, že manželka vyšla z domu až vtedy, keď už sedel v policajnom aute. Najviac k inkriminovaný večer pri incidentoch kričala jeho manželka. Podľa správania bola pod vplyvom alkoholu. Či bol pod vplyvom alkoholu aj syn Richard, posúdiť nevedel. Záverom zhrnul, že nikdy nemal v úmysle ten nôž použiť proti svojmu synovi. Nepokúsil sa ho viackrát bodnúť a z prvopočiatku ani nevedel, že ho bodol. Neuvedomoval si, že ho zranil. V minulosti pri tých incidentoch po ňom syn J. kričal, adresoval mu vulgarizmy a osobné urážky, ktoré by nerád reprodukoval. Ľutuje, čo sa stalo, ale bohužiaľ to nemôže vrátiť späť.
Obžalovaný P. pri opätovnom výsluchu na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si pamätá, že syna J. bodol len na jednom mieste, a to na ulici, keď proti nemu vystúpil. Bližšie nevedel popísať bodnutie svojho syna. Po bodnutí odišiel na dvor a viac z dvora nevyšiel. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný názorne ukázal, ako držal nôž v pravej ruke pred bodnutím syna, pričom jeho ukážka bola totožná ako pri vyšetrovacom pokuse v prípravnom konaní.
Poškodený F. (opatrovník nebohého J.) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že všetko, čo o veci vie, vie iba zo súdneho spisu, z priebehu trestného konania a z rozhovorov s poškodenou D. pretože nebol svedkom skutku. Od poškodenej IZ. vie, že nebohý J. bol otcom maloletých detí L., pričom s ním bola rozvedená a maloleté deti po rozvode žili s ňou, ale podľa jej vyjadrenia sa s nebohým stretávali takmer denne. Mali k nemu obe aj dobrý vzťah. Na hlavnom pojednávaní si uplatnil voči obžalovanému nárok na náhradu škody - nemajetkovej ujmy vo výške 2 x 40.000,00 € v prospech maloletých detí L. (keď čiastočne od v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania uplatneného nároku na náhradu škodu ustúpil v časti týkajúcej sa majetkovej škody podľa § 448 Občianskeho zákonníka, nakoľko maloleté deti poberali sirotský dôchodok). K na hlavnom pojednávaní zotrvávajúcemu nároku na náhradu škody dodal, že uplatnenú sumu vnímal svojimi zmyslami, pričom ide o jeho právnu úvahu a vychádzal napr. z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici (poukázal na to, že sp. zn. sú uvedené v zápisnici o preštudovaní vyšetrovacieho spisu), a to aj v prípade samotnej výšky uplatneného nároku. Vychádzal tiež z toho, čo mu povedala matka maloletých detí - poškodená IZ. o intenzite vzťahu maloletých detí k nebohému J.. Následkom trestného činu došlo k závažnému narušeniu rodinného života týchto maloletých detí a k zmareniu možnosti rozvíjať svoj vzťah k jednému zo svojich rodičov. Naviac IZ.á mu uviedla, že následkom trestného činu mali maloleté deti psychické problémy.
Poškodená D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nebola na mieste činu v čase, keď sa mal skutok stať. S obžalovaným nemala nikdy žiaden vzťah. Keď boli s nebohým J. manželia, iba sa s obžalovaným navštevovali. S nebohým si ako manželia nerozumeli, často sa hádali a obaja usúdili, že aj pre deti bude lepšie, keď sa rozvedú. Pred rozvodom mali aj horšie a aj lepšie chvíle. Nebohý RD. nebol voči deťom nikdy agresívny. Ju však v minulosti aj fyzicky napadol. Nebolo to však len jednostranné, niekedy sa bránila, ale niekedy možno aj ona na neho zaútočila. Po rozvode spolu nebývali, takže už medzi nimi nedochádzalo k ostrým stretom. Nebohý J. takmer každý deň navštevoval deti. Sama chcela, aby sa
stretávali. Po rozvode v máji 2013 necítila voči nebohému nejakú nenávisť. Návrh na rozvod podala ona a uviedla v ňom, že si nerozumejú natoľko, že nie sú schopní spolu žiť. Vie o tom, že deti navštevovali každý víkend starých rodičov aj z dôvodu, že tam nebohý J. býval. Pokiaľ ide o to, ako pociťovali deti stratu svojho otca, uviedla, že chodila s deťmi rok do Bratislavy do psychologického centra pre deti, ktoré prišli o rodiča. S dcérou chodí ešte do psychiatrickej ambulancie, pretože tá sa z toho nemôže spamätať a nevie, či sa to niekedy podarí. Tento jej stav podľa nej ovplyvňuje najviac to, že stratila svojho otca a nejaké percento v tom je aj kvôli tomu, akým spôsobom sa to stalo. Vzťah k rodičom nemal nebohý J. nikdy dobrý, pretože vždy boli medzi nimi problémy a po rozvode jej to deti aj hovorili, že sa báli u neho prespať, resp. sa báli, čo bude cez noc. Báli sa kriku a bitky medzi nebohým a obžalovaným. Nevedela presne uviesť, čo bolo dôvodom tohto ich vzťahu. K tomu uviedla, že išlo o také nelogické dôvody v tom smere, že keď je niekto pod vplyvom alkoholu a ide sa silou mocou hádať, pričom mala na mysli obžalovaného. Pri tom zo strany nebohého J. to až tak nepociťovala, pričom netvrdila, že nikdy nevyskočil neadekvátne. V nebohého rodine boli vždy takéto problémy a vždy boli medzi nimi konflikty. Priamy fyzický útok medzi obžalovaným a nebohým J. nikdy nevidela, ale nebohý jej spomínal, že mal viackrát konflikt s obžalovaným. Jej deti jej raz povedali, že keď sa rozhodli prespať u nich, tak celú noc nespali, pretože obžalovaný prišiel v noci a búchal na dvere a kričal. Počuli, ako sa obžalovaný hádal so svojou manželkou, pričom nebohý J. F. ich išiel utíšiť, keďže tam mal deti, čo vyvolalo väčšiu agresiu. To všetko má len sprostredkovane od detí a nebohého, pričom priamym svedkom tohto incidentu nebola. Ku konfliktnosti a agresívnosti nebohého počas trvania manželstva uviedla, že všeobecne nebol konfliktný a agresívny, bol obľúbený aj v kolektíve, avšak medzi nimi vznikali aj situácie, kedy prišlo aj k agresii. Nebohý požíval príležitostne aj alkohol, abstinent nebol, ale opitý nebýval. Požívanie alkoholu nemalo vplyv na jeho správanie k okoliu. Keď sa však hádali a mal vypité, tak to bolo trochu iné a bol trochu agresívny. Viackrát bola svedkyňou konfliktu medzi obžalovaným a nebohým vtedy, keď sa hádali. Nebola však svedkyňou fyzického útoku obžalovaného na nebohého, ale zo správania obžalovaného bolo jasné, že nie je ďaleko od fyzického konfliktu. Nepamätá si, že by obžalovaný na nebohého niekedy vytiahol nôž.
Svedkyňa K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je manželkou obžalovaného viac ako 40 rokov. Majú spolu 3 deti. Obžalovaný chodil pracovať na týždňovky a ona bola s deťmi sama. Zo začiatku boli spolu málo. Boli medzi nimi aj pekné aj zlé chvíle. Deti začali vyrastať, išli študovať, bolo to na ňu dosť. Celkovo bol vzťah obžalovaného s ich deťmi dobrý, vychádzali si. S nebohým synom J. spolu hrávali nohejbal. Syn RD. sa potom oženil a mal 2 deti. Nebola pri žiadnych konfliktoch, ktoré medzi nimi boli. Syn J. sa neskôr rozviedol a požiadal ju, či môže prísť bývať k nim. Ani ona a ani obžalovaný proti tomu nemali nič. Čo sa týka samotného skutku, nebola jeho priamym svedkom. V tom čase sa totiž nachádzala v starom dome. Nebohý syn J. prišiel v ten deň z práce, keď obžalovaný ešte nebol doma. Prišiel až po tom, čo tam už bola aj dcéra F.a a priateľka P. Zo starého domu je vidieť na prístavbu, ale nič nevidela. Počula len nejaký krik, ale ani nešla von. Podľa nej sa jednalo o krik medzi obžalovaným a nebohým synom. Dcéra F.a potom autom odviezla svoje deti preč s tým, že jej povedala, že neskôr za ňou príde. Nechcela, aby jej deti boli svedkami toho konfliktu. Predtým, ako odviezla deti, zavolala políciu a potom už aj záchranku. Ona sama vyšla von z domu až vtedy, keď bol syn J. už padnutý na zemi, na ulici. Obžalovaný už v tom čase bol v policajnom aute. Záchranka došla až neskôr. Bola pri synovi RD., ale už nedýchal. Potom išla naspäť domov. Nevie, kde obžalovaný zobral ten nôž a ani ho nevidela. Potom, keď vypovedala v X., jej povedali, že obžalovaný uviedol, že má v šuplíku taký istý nôž. V deň spáchania skutku nemala s nikým konflikt. Počas dňa vypila jedno desaťstupňové pivo. Neskôr počas výpovede uviedla, že mala od rána toho dňa dve pivá v priebehu dňa a aj štamprlík, ktorý jej však doniesla suseda až po incidente. Dodala, že alkohol pravidelne nepožíva, ale pivko si kúpi. Pokiaľ ide o konflikt s vnučkou v ten deň, o ktorom vypovedali iní svedkovia, uviedla, že to bolo len také bežné, niekedy deťom vyčítala, že nepomáhajú. Hádku medzi obžalovaným a nebohým J. zaregistrovala až vtedy, keď s deťmi odišla dcéra F.. Nepočula však obsah tohto ich konfliktu. Zdalo sa jej však, že sa hádajú. Po tom, čo vyšla von, videla okrem syna J., ktorý ležal na zemi, aj krv, ktorá bola na zemi od prístavby. Nie je pravdou, že by sa hádali s obžalovaným. Obžalovaný si išiel po incidente dovnútra urobiť kávu a ona sa ho vtedy nepýtala, čo sa stalo. Nevie, či bol v ten večer obžalovaný dobitý alebo že by bol od krvi. Uviedla, že obžalovaný sa so synom J. nehádavali ani často, lebo nebolo ani kedy, keďže sa moc nestretávali, on chodil na fušku a domov došiel až večer. Bola tiež raz pri takej príležitosti, kedy syn J. zaútočil fyzicky na obžalovaného rukami a do tváre. Potom sa obaja ukľudnili. Na otázku, či mala vedomosť o tom, že obžalovaný prechovával u seba nôž, ktorým mal byť spáchaný skutok, uviedla, že vedela o tom, že si asi pred 4 rokmi kúpil nejaký špeciálny nôž. V inkriminovaný deň prišla do kontaktu s dcérou F.u vtedy, keď jej hovorila, že zavolala políciu a záchranku. V čase, keď sa obžalovaný a nebohý
J. hádali, jej prišla len povedať, že deti odvezie preč a vráti sa. Hádka obžalovaného s nebohým J. prebiehala v tom čase vonku na dvore, pri tej prístavbe. Od momentu, kedy počula hádku, až do chvíle, keď sa išla pozrieť von, čo sa deje, ubehla asi pol hodina. Na záverečné otázky uviedla, že neprišla v inkriminovaný deň do kontaktu s obžalovaným. V čase, keď obžalovaný prišiel domov, bola v prednej časti domu a pozerala televízor. To, že obžalovaný sa v ten deň stretol s nebohým J., vedela podľa toho, že dcéra F. jej povedala, že sa medzi sebou hádajú a ona ide odviezť deti preč. Nevedela, čoho sa týkala tá ich hádka. Nevedela, z akého dôvodu sa rozviedol nebohý J.. Nebola svedkyňou toho, že by sa obžalovaný niekedy vyhrážal nebohému J. a nevidela, že by na neho alebo na niekoho blízkeho vytiahol nôž. V čase konfliktu sedela v izbe pri kuchyni, pričom len z kuchyne je vidieť na prístavbu. Ani neregistrovala, že by obžalovaný išiel niečo hľadať do obývačky, resp. že vôbec išiel dovnútra domu.
Svedkyňa P. uviedla na hlavnom pojednávaní po prečítaní zápisníc o jej svedeckých výpovediach z prípravného konania, ktoré sa uskutočnili v dňoch 01.07.2014 (pred vznesením obvinenia) a 22.07.2014 (po vznesení obvinenia, pričom tento výsluch bol vykonaný kontradiktórne za prítomnosti obhajcu obžalovaného), že je pravdou, čo je v nich uvedené. Svedkyňa si na ďalšie okolnosti nepamätala (na otázky odpovedala „neviem"). Vyjadrila sa len tak, že počas obdobia, kedy chodila k F., nebola svedkom žiadneho incidentu. Dňa 22.07.2014 do zápisnice o výsluchu uviedla, že s RD.m sa poznala od novembra 2013, stali sa dobrými kamarátmi, chodievali sa spolu baviť a neskoršie, asi posledné 2-3 mesiace pred udalosťou, začala chodiť aj k nemu domov, presnejšie do prístavby k domu jeho rodičov. Bolo to asi 2-3 krát do týždňa. Mali spolu dobrý vzťah, väčšinou sa pri stretnutiach rozprávali a pozerali filmy a podobne. Jeho rodičov nejako extra nepoznala, len z videnia vždy, keď ich stretla na dvore, cez ktorý prechádzala do tej jeho prístavby. Len ich pozdravila a viac sa s nimi nerozprávala. S jeho rodičmi nikdy nemala žiadny konflikt ani nič podobné. Taktiež ani nikdy nebola žiadnym priamym svedkom nejakých konfliktov medzi ním a jeho rodičmi. O konfliktoch sa dozvedela len z rozprávania J., ktorý je občas povedal, že rodičia sa medzi sebou vadia už od jeho malička, ale nejaké konkrétne konflikty jej nepopísal. Nepovedal jej ani o tom, že by sa mal s obžalovaným nejako extra hádavať alebo že by s ním mal mať v minulosti nejaký fyzický konflikt. V skratke jej iba povedal, že nemal pekné detstvo a že si má vážiť svojich rodičov. Ku skutku sa vyjadrila tak, že s nebohým Richardom si dňa 30.06.2014 volali okolo siedmej hodiny večer, kedy jej uviedol, že je so svojím kamarátom v X.h na bicykli a že príde domov asi o dvadsať minút. Potom jej však volal ešte o pol deviatej večer, že sa v X.h zdržal, ale že už je na ceste domov a za 5 minút je doma. Tiež povedal, že ak chce, tak môže k nemu prísť. Mali sa dohodnúť na spoločnej dovolenke. Hoci už bolo neskoro, rozhodla predsa ísť za ním na bicykli z domu, kde bývala s rodičmi. Asi za 5 minút prišla k domu F.. Po príchode sa stretla so sestrou Richarda Martinou, ktorá bola vonku a robila niečo v aute. S touto sa pozdravila a prehodili medzi sebou aj pár slov. V tom vyšla z domu aj RD. matka, s ktorou sa tiež pozdravila. Potom išla za J. do prístavby, kde býval. Nezaznamenala žiadnu napätú situáciu a ani žiaden konflikt, taktiež sa jej nezdal byť nikto pod vplyvom alkoholu, a to ani J.a matka, i keď ju videla len na okamih a hneď išla za J.. Bolo asi o 20.45 hod., keď prišla do prístavby. S RD.m sa pozdravila, porozprávali si navzájom, aký mali obaja deň a sadli si v obývačke, kde v debate pokračovali. Počas toho, ako sa rozprávali, asi za pol hodinu išli na balkón, kde sa jej J.d spýtal, či si nedá pohár piva a ten si potom spolu na tom balkóne aj dali. Vypili len jednu šálku, druhú ani nedopili a nič viac už nepili. Richard už viac ani nechcel, lebo mal ísť ráno do roboty. Následne okolo desiatej hodiny prišla za nimi malá F.a, dcéra RD.j sestry, a zavolala ho, nech ide dopredu, do rodičovského domu. J. tam s ňou odišiel a ona zostala na balkóne, ktorý sa nachádza zo zadnej časti prístavby, ktorá nesmeruje na dvor ani na ulicu, kde malo dôjsť k incidentu, ale smeruje do ich záhrady. Asi o 10 minút prišli obe deti F.a i F.a s RiC. a jeho sestrou do prístavby, pričom ona bola stále na balkóne, kde fajčila. Keď vošli dnu, tak išla za nimi. Do tej doby vôbec nič nepočula, teda žiaden krik, nadávky a podobne. Len keď prišli, tak sa dovtípila, že sa asi pohádali, nakoľko malá MD. bola v šoku a sedela. RD. deťom pustil rozprávku a sestra J. povedala, že ide baliť veci. Vtedy, ako prišli, tak si bola ešte s RD.u sestrou F. zapáliť na balkón. Nikoho sa nepýtala, čo sa vlastne v dome stalo a prečo je F. v šoku. Potom asi za dvadsať minút prišla F. po tom, čo asi pobalila veci a zobrala svoje dcéry preč, pričom po ich odchode z prístavby ich išiel po pár sekundách Richard odprevadiť, čo jej aj povedal s tým, aby tam na neho počkala, že keď oni odídu, tak pôjde potom odprevadiť aj ju. Vtedy bola na balkóne a sedela na stoličke, odkiaľ zrazu počula krik detí, nevie, či Maťu alebo MD.u, ktorá kričala „RD." a ešte počula aj mamu J. ktorá kričala tiež „J.. Počula krik, ale nerozumela presne slovám. Nakoľko dostala strach, čo sa vonku deje, zavolala preto svojmu bratovi MD.u, a to presne v čase 22.35 hod., ktorému povedala, že je na balkóne u J.a a vpredu je kriku a bojí sa, na čo jej povedal, nech počká na balkóne, nechodí von a že to bude všetko dobré. Po tomto telefonáte nevie presne ako dlho ešte sedela na balkóne a počas toho, ako už dovolala, nepočula žiaden krik a rozhodla sa ísť domov. Vyšla z prístavby, bola tam tma, pretože tam nie je svetlo, zobrala
si bicykel, ktorý mala opretý o schody a jediné, či si až následne všimla, bolo to, že na ulici boli policajti. Videla nejakých ľudí, avšak nevie, o koho išlo. Keď už bola na ulici a vyšla z dvoru, tak po pravej strane zbadala J. ležať na zemi. Išla okolo neho, nechala si bicykel opretý o plot a išla za ním. Pri J.i stál policajt a keď pri ňom kľačala, tak počula, ako ten policajt volá so záchrankou. Keď si k nemu kľakla, tak J.d ležal na bruchu a hlavu mal bokom. Rozprávala na neho, že „RD.o", avšak on jej už neodpovedal. Skúšala mu tep, ale v tom šoku nevedela, či to je jej alebo jeho a potom ho s policajtom otočila na chrbát. Stále však nevedela, čo mu je, až si všimla, že v odstavenom policajnom aute už sedel otec Richarda (obžalovaný) a jeden z policajtov sa ho pýtal, že kde je ten nôž. Keď otočili J., tak si na ňom všimla, že bol na perách trocha zakrvavený. Potom niekto doniesol uterák, aby mu ho priložili na hruď. Na hruď mu ho priložil policajt, čo aj videla. Vtedy sa postavila a išla na koniec ulice za susedom VE.m, ktorý čakal na sanitku a potom aj policajt utekal s baterkou oznámiť prichádzajúcej sanitke miesto, kde sa nachádza Richard. Ona sama videla ešte príchod sanitiek, vtedy sa vrátila naspäť k svojmu opretému bicyklu, ktorý bol asi tri metre od RD.. Záchranári ho vtedy začali oživovať, na čo sa už nemohla pozerať, a preto išla domov. V závere zhrnula, že obžalovaného videla až v policajnom aute a matku J.a si všimla až keď kľačala pri J.i. Spoznala ju po hlase, keď nariekala.
Svedkyňa MT.á na hlavnom pojednávaní vypovedala, že po rozvode bol brat Richard odkázaný na to, aby sa vrátil do rodičovského domu, lebo jeho finančné pomery mu nedovolili nadobudnúť vlastný byt. Jeho exmanželka si po rozvode v roku 2013 ponechala všetok majetok s výnimkou auta. V čase, keď sa stal tento čin, býval u rodičov asi rok a pol. Počas tejto doby rodičov aj s deťmi navštevovala počas víkendov a nebola svedkom žiadnych konfliktov medzi obžalovaným a bratom. U rodičov v podstate brat iba prespával, pretože celý čas trávil s deťmi. Aj počas víkendu, keď tam bola, viezol syna na zápas a celú sobotu bol preč so synom. O otvorenom konflikte medzi obžalovaným a bratom vie len sprostredkovane od brata. Brat sa jej priznal, že obžalovaného fyzicky napadol a dobil. To bolo asi v decembri 2013 alebo januári 2014. Vtedy mu brat vyčítal, že spôsobil mamino zranenie a že sa o ňu zle stará. Keď tam bola, obžalovaný mal aj na tvári stopy od tej bitky. Dňa 29.06.2014 sa presťahovala s deťmi k rodičom do Moravian nad Váhom, pretože 30.06.2014 začínala rekonštrukciu bytu. Plánovala u rodičov pobudnúť asi dva týždne. Nedeľa bola bez problémov, ona vypratávala veci v byte a deti boli v Moravanoch nad Váhom. V pondelok dňa 30.06.2014 odišla do práce, je učiteľkou, musela ešte nastúpiť. V práci bola do 12.00 hod. Mladšia dcéra bola v dennom tábore a staršia dcéra ostala v Moravanoch nad Váhom. Poobede bola v byte kvôli prestavbe, kde čakala, kým majstri skončia, aby to tam upratala. V byte sa zdržala si do 17.30 hod. Do Moravian nad Váhom prišla najneskôr o 18.00 hod. Po príchode bola svedkom verbálnych výpadov jej matky K.j proti jej dcére Michaele Mazúrovej. Tie výpady sa stupňovali. Jej matka vyčítala dcére, že dlho spala, že nič celý deň nerobila. Jej útoky boli pod vplyvom alkoholu. Dcéru upokojila, ale tie slovné útoky jej matky pokračovali ďalej. Obžalovaný prišiel domov približne okolo 20.00 hod., bol na fuške pomáhať kamarátovi v rámci Piešťan. V tom čase prišla aj bratova kamarátka Jana B.. Nevie, kedy prišiel brat. Vedela to podľa toho, že na múriku domu nechal legíny, ktoré požičala jeho dcére. Keď sa vrátil obžalovaný, normálne sa s ňou bavil, rozprávali sa o jej rekonštrukcii. Na ďalší deň mal prísť k nej do bytu pomáhať. V pohode sa bavili. Lenže matka pokračovala, navážala sa do jej dcéry a rušila pohodu, ktorá tam bola medzi ňou, obžalovaným a deťmi. Dcéra F. sa roztriasla na tele a dostala hysterický záchvat. Obžalovaný to už nemohol sledovať a rozbehol sa za matkou. Vtedy mu povedala, že s deťmi odchádza a potom sa situácia ukľudnila. Medzitým menšia dcérka F. zavolala brata, ktorý bol v prístavbe. On dobehol a keď videl, že jej staršej dcére F. je zle, odviedol ju do prístavby. Rozhodla sa, že aj s deťmi odíde, začala baliť veci a zabezpečila, kde s deťmi prespia. Matkine slovné útoky sa potom presmerovali na obžalovaného, ktorý s ňou zostal v dome. Potom nahádzala veci do auta a keď odchádzala, povedala bratovi, nech sa nemieša do konfliktu, ktorý bol už medzi matkou a obžalovaným. Keď odchádzala a štartovala auto, videla asi z 10 metrov, ako brat naháňa (prenasleduje) obžalovaného po ulici. Prestala štartovať, otočila sa a obžalovaný už ležal na zemi. Moment, ako ho brat zvalil na zem, ale nevidela. Keď vyskočila z auta, videla obžalovaného na zemi a ako sa potom dvíha zo zeme. Nevidela u nikoho z nich žiaden nôž a ani nepočula žiadne výkriky. Po tom, čo vybehla z auta, aj na nich kričala, že ak neprestanú, zavolá políciu. Medzitým staršia dcéra vybehla z auta a znova dostala záchvat. Poslala ju do auta a zavolala políciu. Tesne pred odchodom prišiel k autu obžalovaný a jej deti tvrdia, že (obžalovaný) ukazoval na oko a brat odchádzal smerom dozadu. Potom odišla. Bolo to asi po 22.00 hod. Počas cesty jej telefonovala suseda, že brat leží zranený. Povedala jej, že sa hneď vráti, len odvezie deti. Odviezla deti, išla do Piešťan, zastavila na veľkom parkovisku pri moste a zavolala na políciu, či má ísť hneď vypovedať ohľadom tej bitky, keď brat napadol obžalovaného. Išla rovno na políciu, tam 3 hodiny čakala a nikto ju nevypočul. To, že brat podľahol zraneniam, sa dozvedela asi z telefonátu so sestrou počas toho, ako čakala na polícii. Uprostred noci jej potom povedali, že vypovedať
bude až ráno. Odtiaľ išla do Moravian nad Váhom a vypovedala až ráno asi o 08.00 hod. Pokiaľ ide o alkohol u obžalovaného a brata, uviedla, že brat sa s ňou normálne bavil a s obžalovaným, keď rozoberala rekonštrukciu, tak to bola pohodová debata, bez emócii, konštruktívna. Do toho vstupovali matkine verbálne výpady. Pokiaľ ide o alkohol v ich rodine, uviedla, že od roku 2000 nebývala s rodičmi v Moravanoch nad Váhom. Vrátila sa v roku 2008 asi na rok, keď jej manžel zomrel. Potom si našla niečo nové. Chodievala tam s deťmi na víkendy a vtedy problémy neboli. Často sa opakoval scenár, že obžalovaný prišiel domov a matka na neho pod vplyvom alkoholu verbálne útočila. Pomenovala to ako formu psychického útoku. Matka našla zraniteľné body, do ktorých útočila aj niekoľko hodín. Obžalovaný jej vtedy aj volal, pričom nevedel, čo má robiť. Matkine výpady smerom k obžalovanému bývali pod vplyvom alkoholu. Keď obžalovaný išiel z fušky, dal si pivo, alebo aj keď išiel niekam cez víkend. Počas týždňa by si to nedovolil, pretože práca bola pre neho posvätná. Aj teraz, keď chodil na tie fušky, on robil s nebezpečnými vecami, elektrinou, bol v tom zodpovedný a zásadový, tak by si to nedovolil. Obžalovaný nikdy v minulosti na nikoho z rodiny v rámci hádok nezaútočil nožom a ani nikdy fyzicky nezaútočil na brata. Dodala, že dôvodom bratovho rozvodu bolo aj fyzické násilie, ktoré sa opakovalo zo strany brata smerom k bývalej manželke a aj spätne. Bolo to obojstranné. Ak ide o svedkyňu F. B., tak túto pozná od narodenia a vie, že má problémy s drogami a bola aj na liečení. Konzumuje vo veľkom množstve tabletky. Táto závislosť jej spôsobila epilepsiu. Informácie o nej má od sestry, ktorá je doktorka. Tá sa s ňou stretla a rozprávali sa. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede svedkyne F. F. z prípravného konania ohľadom požívania alkoholu v rodine F. (uviedla, že jej rodičia sú notorickí alkoholici) na odstránenie rozporov v jej výpovediach. Na výzvu na odstránenie rozporov svedkyňa uviedla, že v tom čase vypovedala v stave hnevu. Hnevala sa na matku aj na obžalovaného, čo urobil bratovi. To, čo vypovedala, zjednodušila. Jej brat mal komplikovanú a výbušnú povahu a nevedel riešiť konflikty.
Svedkyňa F. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v čase skutku bola doma s malým a spali. Bolo okolo jedenástej alebo dvanástej večer, už bola tma, keď počula krik, hádky, bolo to agresívne a zobudilo to jej syna. V tom čase bola v izbe, ktorá je úplne na začiatku jej domu na prízemí a o pár metrov bližšie k domu obžalovaného. Hlasy nerozoznávala, ale boli tam mužské i ženské hlasy. S osobami, ktoré ich vydávali, nekomunikovala. Dodala, že nemôže posúdiť hlasy niekoho, koho dobre nepozná. U F. na dvore bývali často hádky v noci, pričom cez leto má s malým otvorené okno a malý sa na to vtedy zobudil. Chcela ísť von a pokiaľ vyšla von z izby, tak počula ako niekto uteká a počula náraz na zem, zrejme hlavou. Keď vyšla von asi po pol až trištvrte hodine, tak videla J. na zemi. Pouličné svetlá nesvietili. Keď ho našla, bol padnutý na chrbte a ako keby sa otočil po tom, čo utekal. Myslela si, že je asi opitý a že asi spadol. Bol asi aj v bezvedomí, keďže asi padol na hlavu. Keď k nemu pristúpila, tak ho chvíľu hladkala a preberala. Po chvíli zistila, že nemá pulz a keď ho chytila na hrudi, cítila vlhkosť. Keďže bola tma, tak nevedela, čo to je, ale cítila pachovo krv. Keďže tam bolo strašne veľa krvi a vedela, že krváca, tak podľa nej bolo zbytočné mu dávať umelé dýchanie. Potom prišli dvaja policajti, ktorí mu dávali umelé dýchanie s tým, že im svietila s baterkou. Jeden mu držal ranu a druhý mu dával umelé dýchanie. Potom prišla prvá záchranka, kde ho oživovali a snažili sa mu pomôcť. Neskôr zavolali druhú sanitku a doktora, ktorý posúdil, že je mŕtvy. V čase, keď prišla k J. a následne aj v čase, keď tam boli už policajti, videla vo vzdialenosti asi 15 metrov obžalovaného a jeho manželku, ako tam stáli. Zároveň aj uviedla, že v čase, keď sa to odohralo, bola v šoku a nevšímala si iné osoby okolo seba. Najprv tam bola ona a potom prišiel aj obžalovaný. Pri tom vzdialenosť od jej domu k domu obžalovaného je asi 20 metrov, je medzi nimi ešte jeden dom. Obžalovaný bol ticho, bol kľudný a jeho manželka kričala a plakala, že aby mu pomohla, aby zavolala záchranku. To, že bol pokojný, usudzovala z toho, že počula len hlas jeho manželky, ktorá kričala a plakala. Mužský hlas nepočula. Nepamätala si to. Prebiehala medzi nimi ale tichšia komunikácia. K vzťahu obžalovaného a J. nevedela povedať nič. V ten večer neprišla do kontaktu s obžalovaným. Ani s jeho manželkou sa v ten večer nerozprávala, ale vie, že bola pod vplyvom alkoholu. Záverom odpovedala na otázky tak, že v ten deň nepožila alkohol ani iné omamné a psychotropné látky, ani pred incidentom nebola užívateľkou týchto látok, nebola v minulosti trestne stíhaná a nebola ani na protidrogovom liečení. Nevedela tiež uviesť, kto bol prítomný na polícií, keď vypovedala. Podľa nej sa obžalovanému nepáčilo, že sa k nim Richard nasťahoval, čo bolo dôvodom toho, že ho obžalovaný nemal rád. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede svedkyne Miroslavy B. z prípravného konania na odstránenie rozporov v jej výpovediach. Svedkyňa v prípravnom konaní uviedla, že býva od detstva na adrese Moravany nad Váhom, Družstevná 193/5, teda v susedstve domu F.. K tejto rodine vie uviesť toľko, že táto rodina vo veľkej miere požívala alkohol a v tejto rodine boli zbroje a hádky na dennom poriadku. Vnímala to tak asi od malička, čo tam bývala. Odkedy bol obžalovaný na dôchodku a nechodil do práce, tak býval opitý od rána. Vie to preto, lebo ho takto vídavala na ulici, taktiež z ich
dvora počula často hádky, avšak nevedela presne uviesť, o čom sa hádali. Boli to však hádky najmä medzi obžalovaným a jeho ženou, v réžii tam bol samozrejme aj alkohol a taktiež ubližoval manželke, čo jej povedala ona osobne asi pred týždňom, že ju bíjaval (pozn.: výsluch sa uskutočnil dňa 25.07.2014). Aj si na nej všimla, že asi trpí a ich vzťah nie je celkom v poriadku. Po tom, čo sa k nim nasťahoval J., to bolo ešte horšie. Obžalovaný ho nemal rád a taktiež viackrát počula, že sa mu vyhrážal zabitím. Povedal mu to minimálne dvakrát, čo počula zo svojho okna domu, pričom počula hádku medzi nimi dvomi a tiež počula asi týždeň dozadu pred týmto incidentom konkrétne, že „ja ťa aj tak raz zabijem, neznášam ťa". Bol to hlas obžalovaného. Potom neskôr, keď bola zároveň na ulici pri J., tak počula, ako obžalovaný povedal, že „ja ho ešte dorazím", ale keď ju videl, tak k J. už nešiel a ostal pri manželke a tam sa ďalej hádali. Keď bola pri J., tak potom prišli dvaja policajti, boli hlúpi, nakoľko sa pýtali, čo majú spraviť, dávali mu prvú pomoc, čím vlastne nič nedosiahli. Jeden jej povedal, aby im podržala baterku a druhý mu poskytoval prvú pomoc, ale nepomohli mu. Všimla si, že manželia Maligoví boli stále na ulici a potom prišla druhá hliadka, ktorá zadržala obžalovaného, policajti mu dali putá a naložili ho do policajného auta. Potom asi po 15 minútach čo prišli tí prví policajti, tak prišla sanitka, kde ale nebol doktor a následne prišla ďalšia sanitka aj s doktorom a ten povedal, že sa s tým už nedá nič robiť. Na výzvu na odstránenie rozporov svedkyňa uviedla, že o tom zabití to nie je pravda. Pravdou je to, že to obžalovaný povedal dávnejšie, niekoľko rokov dozadu. Pokiaľ ide o to, že obžalovaný mal povedať „ja ho ešte dorazím", tak toto povedal kľudným hlasom a toto počula tak, ako vypovedala v prípravnom konaní. Nevedela, či to počula aj manželka obžalovaného, je to tak 50 na 50 a bola aj opitá.
Na hlavnom pojednávaní bola tiež prečítaná zápisnica o výpovedi X. B. (zástupkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.). V prípravnom konaní uviedla, že v predmetnom trestnom konaní utrpel ujmu na zdraví ich poistenec J. F.. Jeho zranenia si vyžiadali poskytnutie rýchlej lekárskej pomoci, ktorá bola poskytnutá spoločnosťou LSE - LIFE STAR EMERGENCY, s.r.o. Piešťany, dňa 30.06.2014. Základný rozpis poskytnutej zdravotnej starostlivosti tvorí prílohu uplatnenia ich nároku na náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v celkovej výške 74,49 €. K priebehu skutku sa bližšie vyjadriť nevedela, keď informácie o ňom mala poškodená spoločnosť len zo zaslaných uznesení.
Znalkyňa PhDr. O. K. sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiavala záverov svojho vypracovaného znaleckého posudku č. 01/2015 (išlo o znalecký posudok z č.l. 177-194 z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých). Zhrnula, že čo sa týka intelektu obžalovaného, tak intelektové schopnosti sú v pásme priemeru, takisto sú v nadpriemernom pásme. Nepotvrdila sa u neho organická porucha ani deteriorácia intelektu nie je preukázaná. Čo sa týka jeho osobnosti, javí sa ako diferenciovaná a akcentovaná, aktívna, pudovo silná, impulzívna až explozívna (výbušná), so zvýšenou senzitivitou. Obžalovaný má zníženú frustračnú aj konfliktovú toleranciu Agresivita je v štruktúre jeho osobnosti v tzv. pohotovostnej pozícii. Jeho správanie je ovplyvnené situáciou, v kritickým situáciách sa prejavujú nižšie prejavy a vtedy môžeme počítať aj s menej brzdenou (resp. s viac uvoľnenou) agresivitou. Zvýšené ambície a sebapresadzovanie i za cenu preceňovania svojich schopností môžu vyústiť do medziľudských konfliktov. Znalkyňa uviedla, že v rámci svojej osobnostnej štruktúry mohol obžalovaný vnímať ako veľmi ponižujúce správanie svojho syna k nemu, čo mohlo mať značný podiel na jeho konaní. Znalkyňa tiež zdôraznila, že je u neho určitá charakteristická vlastnosť zvýraznená, keďže ľahko upúta pozornosť a okolie to môže chápať negatívne. Nejedná sa však o patologické rysy osobnosti (pozn.: ktoré u neho zistené ani neboli - odpoveď na otázku č. 3 znaleckého posudku). S najväčšou pravdepodobnosťou bol bezprostredným motívom trestného činu dlhodobý konflikt medzi otcom a synom. Obžalovaný pri vyšetrení spomínal, že jeho syn sa rozviedol s manželkou, mal jej nechať všetko a mal prísť bývať k nim, pričom obžalovanému sa to nepáčilo. Spomínal tiež, že syn mu nadával a napádal ho. Útok nožom je podľa znalkyne psychologicky zrozumiteľný, keďže išlo o najdostupnejší predmet. Znalkyňa si nespomenula, či sa obžalovaný vyjadril aj k zbrani, s ktorou bol podniknutý útok na syna. Jeho regresné prejavy v kritických situáciách boli podporené intoxikáciou alkoholom, čo mohlo dekompenzovať jednak zníženie zábran, jednak senzibilizáciu osobnosti opitého otca voči ponižujúcim výrokom a fyzickej agresii syna. Alkohol znásobil emotívnu a konatívnu reakciu aktívne-agresívne. Pokiaľ ide o alkohol, obžalovaný spomínal, že si vypije a jeho manželka ešte viac. Nepopieral teda užívanie alkoholu. Počas znaleckého vyšetrenia i aktuálne boli u neho badané úzkostné depresívne prvky v jeho správaní, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou súvisia s trestným činom (pozn.: a vzatím do väzby - odpoveď na otázku č. 5 znaleckého posudku). K celému incidentu sa staval tak, že sa to nemalo stať. Počas vyšetrenia to bol zlomený človek. K možnostiam jeho resocializácie sa znalkyňa vyjadrila priaznivo. Ďalej zo znaleckého posudku vyplynulo (odpoveď na otázku č. 4), že obžalovaný nevykazuje žiadne známky narušenej schopnosti vnímať, nebola preukázaná porucha
zmyslových analyzátorov, ani kvalitatívna porucha v zmysle halucinácií a nebola zistená porucha pamäti. Obžalovaný je schopný reprodukovať prežité skutočnosti, tzn. že jeho správanie je riadené adaptívne, bez zhoršenia v ktorejkoľvek oblasti, vštiepivosť, uchovávanie a vybavovanie informácií sú zachované, kvalitatívne zvláštnosti v reakciách na nové úlohy neboli nájdené. Znepresnenia spomienok na miesto útoku a miesto, kde odhodil nôž, sú s najväčšou pravdepodobnosťou skreslené následkom emočne vypätej situácie.
Znalkyňa MUDr. F. U. sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiavala záverov vypracovaného znaleckého posudku č. 27/2014 (išlo o znalecký posudok z č.l. 153-173 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, č. 27/2014 a 48/2014, ktorý vypracovala spoločne so znalkyňou MUDr. Ľubicou H.). Zhrnula, že obžalovaný netrpí psychickou poruchou alebo chorobou v pravom slova zmysle. Ide u neho o akcentovanú osobnosť, kedy sú výraznejšie osobnostné črty ako impulzivita a agresivita. Taktiež je u neho prítomný chronický abúzus alkoholu bez jednoznačného rozvoja závislosti. V čase spáchania skutku bol v stave stredne ťažkej opitosti a jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli znížené vo forenzne nepodstatnej miere. K tomu dodala, že pri určení stredného stupňa opitosti brali do úvahy jeho zmenenú toleranciu na alkohol, ako aj to, že do tohto stavu sa doviedol sám a dobrovoľne majúc s ním skúsenosti. Toleranciu na alkohol rozpisovala na strane 17 znaleckého posudku v predposlednom odseku, kde uviedla, že opitosť si obžalovaný privádza opakovane a vlastným pričinením napriek tomu, že vie, aký vplyv má užitie alkoholu na jeho psychiku. Navyše je potrebné brať do úvahy jeho zmenenú toleranciu na alkohol, tzn. že alkohol dobre toleruje, „veľa znesie". Tolerancia (návyk) - pri opakovanom používaní alkoholu si telo naňho zvyká a účinok sa tlmí. Ak sa má dosiahnuť rovnaký účinok ako predtým, musí sa skonzumovať väčšie množstvo. Skutok, pre ktorý je stíhaný, bol vykonaný pod vplyvom alkoholu. Vo forenznej praxi dôležitejší ako stupeň je typ opitosti, pričom v tomto prípade sa jednalo o opitosť jednoduchú. Alkohol u probanta uvoľňuje prirodzené brzdiace mechanizmy a potencuje agresivitu, ktorá nie je jeho osobnosti cudzia. Alkohol iba zvýrazňuje tendenciu konať nepremyslene, impulzívne, agresívne. Podľa toho, ako to popisoval obžalovaný, nemal to premyslené. Pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť.
Znalec MUDr. D. I. sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval záverov vypracovaného znaleckého posudku č. 32/2014 (išlo o znalecký posudok z č.l. 107-129 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo, č. 32/2014 a 39/2014, ktorý vypracoval spoločne so znalkyňou MUDr. F. J.). Zhrnul, že posudzovali príčinu smrti J. F. s tým, že dospeli k záveru, že išlo o smrť násilnú
- krvácavý šok pri zakrvácaní do pohrudnicovej dutiny pri bodnoreznom poranení hrudníka s priebodom srdca, ktorý je v priamej príčinnej súvislosti s jeho napadnutím druhou osobou ostrým predmetom (pozn.: nožom - odpovede na otázky č. 2 a 5 znaleckého posudku). Uviedol, že dňa 19.08.2014 sa zúčastnili rovnako ako obžalovaný vyšetrovacieho pokusu, pri ktorom sa uskutočnili dva pokusy. Prvý pokus bol uskutočnený podľa výpovede obžalovaného a druhý pokus bol navrhnutý vyšetrovateľom a bol uskutočnený v zadnej časti domu, pri schodoch. Znalci sa na základe pitevného nálezu, charakteru a umiestnenia (lokalizácie) zranení prikláňajú k názoru, že úrazový dej sa s najväčšou pravdepodobnosťou stal v zadnej časti domu. S istotou však nevie vylúčiť ani vznik zranení popisovaných obžalovaným. K úrazovému deju uviedol, že k nemu došlo tak, že bodnorezný nástroj vnikol do dolnej časti hrudníka poškodeného tak, že najpravdepodobnejšie páchateľ držal nôž v pravej ruke s ostrým privrátením k palcu, teda tá tupá strana noža bola pri malíčkovej strane jeho pravej ruky. Páchateľ držal a silno zvieral nôž v ruke a aktívnym pohybom svojej ruky proti telu poškodeného bodol nôž do tela. Znalec uviedol, že zranenie nemohlo vzniknúť aj nesprávnym pohybom poškodeného k nožu, prípadne naskočením na nôž, pretože k takémuto zraneniu dochádza a dôjde iba aktívnym pohybom druhej osoby voči poškodenému. Páchateľ musí vykonať aktívny pohyb voči druhému telu a nôž musí pevne zvierať v ruke. Toto zranenie bolo vo všeobecnej podstate smrteľné, teda smrti poškodeného sa nedalo nijakým spôsobom zabrániť. Pokiaľ ide o vplyv dĺžky čepele noža na spôsobené zranenia, všeobecne má charakter bodného nástroja vplyv na vzniknuté zranenie, pričom zranenie zistené pri pitve malo hĺbku 6-8 cm, čo neznamená, že ostrie noža muselo mať takéto rozmery. Ostrie noža mohlo byť aj kratšie a mohlo vzniknúť aj takéto hlboké zranenie, mohlo byť aj dlhšie. Je to kvôli elasticite tela. Pri pitve bola na hrudníku pri defekte hrudného koša spôsobeného bodnorezným nástrojom zistená aj kožná odrenina, ktorá vznikla účinkom rukoväte noža. Počas výsluchu v prípravnom konaní im bol ukázaný zaistený nôž o dĺžke 11 cm a šírke 3 cm, pričom sa vyjadrili, že tento predmet mohol spôsobiť predmetné zranenia. Znalec dodal, že v priebehu úrazového deja došlo k pohybu noža v rane a mohlo ísť o pohyb poškodeného, príp. ruky zvierajúcej nôž. Alebo o vzájomný pohyb, presne sa to určiť nedá. Ale k pohybu došlo. Zranenie však podľa neho určite vzniklo aktívnym pohybom obžalovaného. Jednoznačne sa však vie vyjadriť len k
aktívnemu pohybu ruky zvierajúcej nôž. Nevedel sa vyjadriť k správaniu alebo pohybu poškodeného pred vniknutím bodného nástroja do tela. Vo všeobecnosti pripustil, že aj aktívny pohyb poškodeného mohol mať vplyv na zranenie, pretože zranenia môžu vzniknúť buď pasívnym alebo aktívnym mechanizmom. V priebehu súdnej pitvy bola poškodenému odobratá krv a toxikologickým vyšetrením sa stanovila hladina etanolu v jeho krvi v čase jeho smrti na 0,82 promile, čo sa označuje podľa súdnolekárskeho hodnotenia ako podnapitosť. Záverom dodal, že z pohľadu súdneho lekárstva išlo v danom prípade o stredne veľkú až veľkú intenzitu, vyplývajúcu z charakteru zranenia. Ďalej zo znaleckého posudku vyplynulo (odpovede na otázky č. 5, 6, 7 a 9), že podľa znalcov smrť J. Maligu nastala v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd až minút po vzniku jeho zranení. Po vzniku zranenia v oblasti hrudníka s priebodom srdca je možná ešte určitá schopnosť reakcie a konania poškodenej osoby (v odbornej literatúre sú popisované prípady prejdenia aj niekoľkých sto metrov po podobnom úraze, prebodnutí srdca). Pri pitve a histologickom vyšetrení výkrojkov zo životne dôležitých orgánov znalci nezistili u Richarda F. také chorobné zmeny, ktoré by sa na jeho smrti podieľali alebo ktoré by jeho smrť urýchlili. Všetky pri pitve zistené poranenia u nebohého J. F. javili isté známky vzniku zaživa, t.j. boli sprevádzané krvácaním, teda všetky tieto vznikli ešte počas života poškodeného.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj znalecké posudky, a to znalecký posudok znalca Ing. T. A., PhD. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Toxikológia, č. 59/2014 vo veci toxikologicko- chemickej analýzy nekroptických biologických materiálov Richarda F. (z č.l. 99-106), a znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava z odboru z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická biológia, ČES: PPZ-KEU- BA-EXP-2014/10183 (z č.l. 197-202).
Zo záverov znaleckého posudku č. 59/2014 vyplynulo, že na základe dostupných informácii a poznatkov, ako aj s ohľadom na súčasnú úroveň poznania v oblasti toxikológie, sa znalec vyjadril všeobecne z pohľadu toxikológa - analytika nasledovne: Toxikologicko-chemická analýza vo zvolených vzorkách nekroptických biologických materiálov odobratých pri pitve tela mŕtvoly mužského pohlavia J. F. a vzhľadom na použité analytické postupy, metódy a prístrojovo-materiálové vybavenie laboratória preukázala, že · vo vzorke plnej krvi sa nachádzal etanol, kvantitatívne v toxikologicky významnej koncentrácii, pričom sa v nej kvalitatívne nenachádzali iné cudzorodé prchavé organické látky (napr. acetón, chloroform, metanol, toluén, xylén, resp. iné prchavé organické látky do teploty 150 °C, s výnimkou etanolu), · vo vzorke moču sa nenachádzal etanol, kvantitatívne v toxikologicky významnej koncentrácii, ako ani sa v nej kvalitatívne nenachádzali iné cudzorodé prchavé organické látky (napr. acetón, chloroform, metanol, toluén, xylén, resp. iné prchavé organické látky do teploty 150 °C, s výnimkou etanolu), · vo vzorke moču bola zistená negatívna reakcia na prítomnosť nasledovných vybraných skupín psychotropných a omamných látok (návykových drog) a liečiv (vrátane ich metabolitov): amfetamíny, barbituráty, benzodiazepíny, extáza, kanabinoidy, kokaín, metadon, metamfetamíny, opiáty a tricyklické antidepresíva, ktoré sa semikvantitatívne nenachádzali v toxikologicky významných koncentráciách, t.j. neprekročili hraničné (tzv. „cut-off") koncentrácie, · vo vzorkách plnej krvi a moču sa kvalitatívne nenachádzali toxikologicky významné cudzorodé aktívne látky (vrátane liečiv a ich metabolitov).
Zo znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/10183 vyplynulo, že podkladmi na jeho vypracovanie boli: stopa zaistená pri obhliadke nálezu zo dňa 01.07.2014 (vecná stopa - stopa č. 1 - otvárací nôž s drevenou rúčkou), stopy zaistené pri obhliadke miesta činu zo dňa 01.07.2014 (stopy č. 1 až 9), stopy zaistené pri prehliadke tela obžalovaného dňa 01.07.2014 (stopy č. 10 až 13), zaistené stopy a odbery tela odobraté pri pitve nebohého J. F. (ster spod nechtov a oblečenie, ktoré mal na sebe, t.j. modré tričko s nápisom LONDON na hrudi prerezané o dĺžke 2,7 cm, modrá mikina s kapucňou na zips s obrázkom na hrudi, modré rifle s opaskom, tmavomodré boxerky a čierne ponožky) a porovnávací materiál - bukálny ster obžalovaného a ampulka s krvou nebohého J. F.. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo (po preformulovaní otázok uložených v uznesení o pribratí do konania), že: · skúmaním bola na predložených stopách č. 1 (ster z kaluže krvi) a č. 2 až 13, ako aj na steroch spod nechtov nebohého J. F. (označených ako ĽR a PR) a oblečenia, ktoré mal na sebe, dokázaná prítomnosť ľudskej krvi, · z krvných stôp na týchto stopách, steroch a oblečeniu, ako aj z biologického materiálu zaisteného z predloženej stopy č. 13 - ster z nôh a z nártu chodidla a prstov na nohe obžalovaného (na ktorej bola dokázaná prítomnosť krvi) bola vykonaná úspešná izolácia a analýza DNA,
· skúmaním (orientačnou skúškou na prítomnosť krvi) bola na rukoväti a čepeli noža (predložená stopa č. 1) zistená prítomnosť krvi, pričom zo sterov zaistených z oboch strán rukoväte noža, z oboch strán čepele noža a z dutín rukoväte noža bola vykonaná izolácia a analýza DNA, ktorá bola úspešná, avšak neboli zistené interpretovateľné profily DNA (predložená stopa je nevhodná na individuálnu identifikáciu), · z porovnávacej vzorky obžalovaného bola vykonaná úspešná izolácia a analýza DNA, · z porovnávacej vzorky nebohého J. F. bola opakovane vykonaná izolácia a analýza DNA, ktorá bola úspešná, avšak nebol zistený interpretovateľný profil DNA vhodný na porovnávanie, · vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo vykonané požadované porovnanie u predloženej stopy č. 1 (nôž), · z výsledkov analýzy DNA vyplýva, že z krvných stôp č. 10 a č. 12 bol zistený rovnaký profil DNA pochádzajúci od jednej a tej istej osoby mužského pohlavia, ktorý je zhodný s profilom DNA porovnávacej vzorky od obžalovaného; analýzou DNA bolo dokázané, že pôvodcom krvných stôp č. 10 a č. 12 je obžalovaný, a preto nebolo vykonané požadované porovnanie s porovnávacou vzorkou nebohého J. F., · z výsledkov analýzy DNA ďalej vyplynulo, že obžalovaný je jednoznačne vylúčený ako pôvodca krvných stôp č. 1 (ster z kaluže krvi), č. 2 až 9 a č. 11, krvnej stopy zaistenej zo stopy označenej ako „Ster spod nechtov ĽR Richard F. 2. 9. XXXX", krvných stôp zaistených z trička, mikiny, pracky opasku a boxeriek nebohého; preto nebolo vykonané požadované porovnanie s porovnávacou vzorkou nebohého J. F.; takto zistený profil DNA bol vložený do národnej databázy profilov DNA a prehliadnutý softvérom CODIS, pričom v indexoch profilov DNA stôp zaistených z miest trestných činov, podozrivých, obvinených a právoplatne odsúdených osôb nebol zistený zhodný profil DNA, · z výsledkov analýzy DNA ďalej vyplynulo, že obžalovaný bol jednoznačne vylúčený ako pôvodca krvnej stopy zaistenej zo stopy označenej ako „Ster spod nechtov PR J. F. 2. 9. XXXX"; v tejto stope bol zistený majoritný profil DNA pochádzajúci od osoby mužského pohlavia, ktorý bol vhodný na porovnanie a minoritná prímes, ktorá nebola vhodná na identifikáciu; tento majoritný profil bol zhodný s profilom DNA, ktorý bol zistený z krvných stôp č. 1 (ster z kaluže krvi), č. 2 až 9 a č. 11, krvnej stopy zaistenej zo stopy označenej ako „Ster spod nechtov ĽR J. F. 2. 9. XXXX", krvných stôp zaistených z trička, mikiny, pracky opasku a boxeriek nebohého, · z výsledkov analýzy DNA ďalej vyplynulo, že z biologického materiálu zaisteného z predloženej stopy č. 13 (na ktorej bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi) bol zistený profil DNA pochádzajúci najpravdepodobnejšie od dvoch rôznych osôb, pričom tento profil bol kombináciou profilu DNA obžalovaného a profilu DNA zisteného z krvných stôp č. 1 (ster z kaluže krvi), č. 2 až 9 a č. 11, krvnej stopy zaistenej zo stopy označenej ako „Ster spod nechtov ĽR J. F. 2. 9. XXXX", krvných stôp zaistených z trička, mikiny, pracky opasku a boxeriek nebohého; preto nebolo vykonané požadované porovnanie s porovnávacou vzorkou nebohého J. F. a taktiež nebolo vykonané porovnanie v národnej databáze profilov DNA, · profil DNA obžalovaného bol zároveň vložený do národnej databázy profilov DNA a prehliadnutý softvérom CODIS, pričom v indexe profilov DNA stôp zaistených z miest činov nebol zistený zhodný profil DNA.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy:
Z oboznámeného vyčíslenia náhrady škody Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (z č.l. 62-63) vyplynulo, že náklady ňou vynaložené v prípade prejednávanej veci predstavovali výšku 74,49 € z titulu poskytnutej LSPP (lekárskej služby prvej pomoci). Z aktuálneho výpisu z Obchodného registra poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (z č.l. 557) tiež vyplynulo, že táto má od 01.04.2016 nové sídlo na adrese Bratislava - mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2.
Z predbežného pitevného nálezu (z č.l. 130) vyplynulo, že súdnu pitvu nebohého J. F. vykonali MUDr. D. I. a MUDr. F. J. dňa 01.07.2014 s tým, že bezprostrednou príčinou jeho smrti bol hemoragický (krvácavý) šok v dôsledku bodného poranenia hrudníka s poranením srdca a pľúc a masívnym zakrvácaním do dutiny hrudnej. Pri pitve zistili u nebohého bodné poranenie hrudníka s poranením - prebodnutím steny hrudnej (kože, podkožia a svalstva hrudníka, rebier a medzirebrového svalstva, mečovitého výbežku hrudnej kosti), predného medzihrudia, osrdcovníka, srdca a pľúc s masívnym zakrvácaním do dutiny hrudnej a porušenie svalovej časti bránice (kde bodný kanál slepo končil) a známky šoku. Ďalej boli zistené menšie zranenia (kožné odreniny, krvné podliatiny a menšie tržné rany) na tvári, vo vlasatej časti hlavy a na prstoch pravej ruky. Všetky zranenia mali známky vitálnej reakcie, čo svedčí pre to, že k ich vzniku došlo u nebohého zaživa.
Zo záznamu z pitvy a pripojenej fotodokumentácie (z č.l. 131-148) vyplynulo, že pri vonkajšej obhliadke tela nebohého J. F. tento mal oblečené modré tričko s nápisom LONDON na hrudi prerezané o dĺžke 2,7 cm, modrá mikina s kapucňou na zips s obrázkom na hrudi, modré rifle, tmavomodré boxerky a čierne ponožky. Ako viditeľné zranenia boli uvedené: jedna bodnorezná rana v oblasti hrudníka o dĺžke 6,3 cm, kožná odrenina vedľa bodnoreznej rany vpravo, tržná rana na čele vľavo, kožná odrenina na koreni nosa, kožná odrenina na brade, drobná tržná rana na prvom článku ukazováka a druhom článku prostredníka ľavej ruky. Boli zaistené stopy a odbery z tela nebohého: nečistoty spod nechtov, ampulka s krvou, histologický materiál a moč na toxikologické vyšetrenie. Pri vnútornej obhliadke bolo zistené, že utrpel bodné poranenie hrude s prebodnutím steny hrudnej - kože a podkožia hrudníka, svalstva hrudníka, rebier a medzirebrového svalstva, mečovitého výbežku hrudnej kosti, predného medzihrudia osrdcovníka, srdca a pľúc s masívnym zakrvácaním do dutiny hrudnej a porušenie svalovej časti bránice. Ako približný čas jeho smrti bol stanovený deň 30.06.2014 o 23.25 hod. Príčinou smrti nebohého bol hemoragický (krvácavý) šok v dôsledku bodného poranenia hrudníka s poranením srdca a pľúc s masívnym zakrvácaním do dutiny hrudnej. V zázname popísané skutočnosti sú zrejmé aj z 39 fotografií, ktorú sú obsahom pripojenej fotodokumentácie.
Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste a pripojenej fotodokumentácie (z č.l. 204a-223) vyplynulo, že sa uskutočnila dňa 19.08.2014 v Moravanoch nad Váhom za prítomnosti obžalovaného, vyšetrovateľa, prokurátorky, obhajkyne obžalovaného, znalcov z odvetvia Súdne lekárstvo MUDr. D. I. a MUDr. F. Rendekovej, figuranta a nezúčastnenej osoby. Cieľom previerky malo byť overenie a spresnenie skutočností, znovu vybavenie miesta udalosti a doplnenie nových skutočností k miestu a spôsobu spáchania skutku, ohľadom ktorých obžalovaný vypovedal dňa 18.07.2014. Priebeh úkonu, resp. jeho popis bol doplnený taktiež fotodokumentáciou. Úkon začal tým, že obžalovaný sa nachádzal v predsieni svojho domu, kde ukázal miesto, kde sa nachádzal, keď za ním prišiel jeho syn. Ukázal, že syn ho strčil a taktiež strčil aj do manželky, ktorú odsotil jemne. Obžalovaný uviedol: „Následne ma syn vystrčil von z domu cez vchodové dvere, až ma vystŕkal na ulicu, pričom bránka od dvora bola otvorená. Následne sme sa dostali na ulicu pred náš rodinný dom, kde ma syn začal udierať hlava nehlava, pri ktorom útoku som spadol na zem. Vtedy som ešte videl, ako naša dcéra spolu s vnučkami nasadali do auta. Ten útok však ešte chvíľu trval, dostával som facky a aj rany päsťami a posledné, čo som videl, tak dcéra nastúpila do auta a odišla. Potom útok z jeho strany ustal. Po tom, čo skončil útok, tak som sa vrátil cez bránku do dvora. Nepamätám si však, kam išiel môj syn. Je som prešiel k schodisku do domu. Pri schodoch som pobudol určitú dobu, neviem presne koľko a následne som sa išiel napiť vody do domu. Prešiel som do kuchyne a napil som sa vody a išiel som naspäť na dvor. Znovu som sa zdržoval len pri schodisku a len som tam chodil, ale už neviem ako dlho. Po nejakom čase, už neviem presne, som znovu vošiel do domu a išiel som do obývačky a začal som otvárať šuplíky na obývacej stene, kde som hľadal nôž, nakoľko som si myslel, že tam mám nôž, ktorý som už asi rok nepoužíval. V jednom zo šuplíkov, pričom neviem uviesť v ktorom, som našiel svoj nôž. Po tom, čo som zobral nôž, tak som s týmto išiel znova von na ulicu. Ešte uvádzam, že tento nôž bol v puzdre a tento nôž po tom, čo som ho vybral z puzdra, tak som ho držal v ruke zavretý a vyšiel som von. Zišiel som dolu zo schodov a nôž som si položil na múrik pri schodoch, znova som sa len prechádzal pri dome, neviem koľko to trvalo, a následne som zobral zavretý nôž. S týmto nožom v ruke, ktorý bol ešte zavretý, som znova chodil popri dome a následne, čo si matne spomínam, že som vyšiel von bránkou so zavretým nožom. Avšak už neviem, v ktorých miestach to presne bolo. Jediné, čo si pamätám, tak je, že som zbadal syna a tomuto som povedal, že sa už od neho nenechám otĺkať, však neviem kde to presne bolo, ani to, kde bol syn. Keď som zbadal syna, tak neviem, či som mal už nôž otvorený, len si spomínam, že som synovi povedal to, že sa od neho nenechám otĺkať, Neviem presne, aké miesto to bolo, či to bolo pred domom alebo inde vo dvore, ale aj som vtedy, ako proti mne syn urobil prudký pohyb, inštinktívne pred seba vystrel obe ruky. Ja som potom, čo som takto proti nemu natiahol ruky, nič necítil, nevšimol som si, že by krvácal, otočil som sa a išiel som asi do dvora. To si ja myslím, neviem presne. Potom, keď som bol už na dvore pri schodisku, tak odtiaľ som videl syna, ako ide smerom k susedom po pravej strane a tam aj padol. Následne som si všimol, že niekto k nemu pribehol, ale neviem kto a ja som prišiel k točke a umyl som si ruky, pričom som mal nôž k rukách. Čo si ešte pamätám, tak potom som išiel popri dome na dvor, kde som zišiel po schodoch pri prístavbe smerom dole. Následne som prešiel na dvor, kde ale presne neviem, na akom mieste som bol a neviem ani na ktorú svetovú stranu alebo či susedom som tento nôž zahodil. Následne som sa začal vracať späť z dvora, popri dome prechádzal až pred dom. Potom, čo si ešte pamätám, tak som sa vrátil dovnútra domu a išiel som do kuchyne. Tu som si uvaril kávu, kávu som si niesol v ruke a vyšiel som von pred dom na schodisko a kávu som si položil na múrik, odpil som si z nej, ani som ju nestihol dopiť a potom už prišla polícia, ktorá ma zadržala a posadili ma
do auta." Pokiaľ ide o výsledok previerky, tak bolo v zápisnici konštatované, že výpoveď obžalovaného bola doplnená tým, že ukázal miesta, kde sa presne pohyboval, avšak na presné miesto, kde malo dôjsť k bodnutiu svojho syna si presne nespomína.
Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse a pripojenej fotodokumentácie (z č.l. 224-241) vyplynulo, že sa uskutočnil dňa 19.08.2014 v Moravanoch nad Váhom za prítomnosti obžalovaného, vyšetrovateľa, kriminalistického technika, prokurátorky, obhajkyne obžalovaného, znalcov z odvetvia Súdne lekárstvo MUDr. D. Závodného a MUDr. F. J., ako aj figuranta a nezúčastnenej osoby. Cieľom pokusu malo byť pozorovaním vo vytvorených alebo obmieňaných podmienkach preverované alebo upresňované skutočnosti zistené v trestnom konaní a zistené nové skutočnosti dôležité pre trestné konanie, a to spôsob a mechanizmus vzniku poranení, ktoré utrpel poškodený J. F. pri útoku obžalovaného dňa 30.06.2014. Obžalovaný sa pred úkonom vyjadril, že v čase skutku bola tma, bol večer, nočná doba. Ku gumenej makete noža uviedol, že je trochu iný, nakoľko jeho nôž bol otvárací. Jeho nôž bol kratší a bol užší a bol taký, že iba z jednej strany bol ostrý. Jeho čepeľ bola asi polovica čepele tejto makety (veľkosť čepele makety bola 16 cm). K opisu úkonov bolo v zápisnici uvedené, že jednotlivými pokusmi budú obmieňané miesta, postavenie a vzdialenosti obžalovaného a figuranta, nakoľko je potrebné zistiť, kde a v akej pozícii sa nachádzali v čase bodnutia nožom, akým spôsobom bola vedená rana a či bolo možné spôsobiť taký následok niektorým z vykonaných pokusov. Pokus č. I.: Obžalovaný a figurant sa nachádzajú oproti sebe vo vzdialenosti asi 3 metre, pričom obžalovaný drží nôž (maketu) vo svojej pravej ruke, pričom sa figurant proti obžalovanému prudko rozbehne a obžalovaný pred seba vystiera reflexívne ruky. Tento pokus bol vykonaný na základe tvrdenia obžalovaného, ako mohlo dôjsť ku skutku, avšak sám to presnejšie popísať nevedel. Pokus č. II.: Obžalovaný a figurant sa nachádzajú na schodisku do prístavby k rodinnému domu (výška jedného schodu je cca 15-16 cm), pričom figurant sa nachádza na 1. schode schodiska s výškou cca 9 cm a obžalovaný s maketou noža pristupuje k figurantovi, ktorý oproti nemu prudko vystúpi. Na fotografiách č. 20 a 21 je výška od päty figuranta do miesta vpichu nožom do hrude. Uvedený pokus bol vykonaný na schodisku z dôvodu, že ide o miesto, kde začínajú krvné stopy a tieto končia až pred domom susedov F.. Pokus č. III.: Obžalovaný stojí pod schodiskom s nožom v pravej ruke, pričom figurant vykročuje ľavou nohou proti obžalovanému, ktorý pred seba reflexívne vystiera obe ruky a zasahuje figuranta. Pokus č. IV.: Figurant sa rozbieha z tretieho schodu proti obžalovanému, ktorý drží nôž v pravej ruke a vystiera pred seba obe ruky a zasahuje figuranta do oblasti hrude. Pokus č. V.: Figurant schádza zo 4. schodu proti obžalovanému, ktorý drží nôž vo svojej pravej ruke a obe ruky pred seba inštinktívne vystiera a zasahuje figuranta do oblasti hrude. Pri tomto poslednom pokuse bolo prítomnými znalcami uvedené, že nie je potrebné pokračovať vyššie po schodisku pri postavení figuranta a obžalovaného, nakoľko vzniknuté situácie sa podobali a opakovali.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie (z č.l. 243-262) vyplynulo, že obhliadku vykonali vyšetrovateľ, kriminalistický technik a dvaja príslušníci OO PZ Piešťany. Obhliadky sa zúčastnila aj K. F.. Obhliadka sa vykonala v čase od 00.30 hod. do 02.50 hod. dňa 01.07.2014 (v opise zápisnice je nesprávne uvedený rok 2017!) a bola z nej vyhotovená fotodokumentácia i videozáznam. Popis miesta činu bol nasledovný: „Na miesto činu prichádzam z ul. Na Výhone v Moravanoch nad Váhom a potom smerom vpravo na ul. Družstevnú. Po ľavej strane krajnice cesty vo vzdialenosti 20 cm od obrubníka sa na vjazdovej betónovo štrkovej ceste nachádza rozsiahla krvná stopa o šírke cca 20 cm a dĺžke asi 1 meter kolmo na ľavý stĺp dvojdielnej kovovej brány šedej farby vedúcej do dvora rodinného domu č. 194. Z tejto krvnej stopy zaisťujem sterom biostopu č. 1. Vo vzdialenosti 190 cm od ľavého obrubníka smerom k uvedenému ľavému kovovému stĺpu sa nachádza ľavá gumová šľapka bielej farby so stopami krvi a za ňou vo vzdialenosti 210 cm od obrubníka týmto istým smerom pravá gumová šľapka bielej farby so stopami krvi, ktoré zaisťujem ako biostopu č. 2. Ďalej si od stopy č. 1 smerom k ľavému plechovému plotu nachádzajúcemu sa vľavo od vchodovej bránky všímam asi 20 cm široký nepravidelný pás kvapiek krvi o dĺžke asi 5 metrov, ktoré sa nachádzajú aj na uvedenom plote na plechových pásoch, ako aj na vrchnom ráme plotu, a to 9 cm od ľavého stĺpika bránky súvisle o dĺžke 14 cm, z ktorej zaisťujem sterom biostopu č. 3. Vedľa tejto vľavo vo vzdialenosti asi 25 cm o dĺžke asi 34 cm je táto rozotretá smerom vľavo. Ďalej sa od tohto miesta smerom vpravo šikmo po chodníku pred touto bránou nachádzajú vo vzdialenosti asi 180 cm nepravidelné stopy krvi vedúce až k vodidlu zn. Renault Clio, EČ: PN706BX, nachádzajúceho sa pred touto bránkou asi 1 meter od obrubníka cesty, na ktorého zadnej pravej časti pod zadným svetlom, ako aj na ňom sú kvapky krvi zaistené sterom ako biostopa č. 4. Od tejto biostopy si ďalej smerom k domu č. 195/7 vo vzdialenosti 4,5 metra 30 cm vľavo od obrubníka v štrkovo bahnitom teréne všímam nepravidelné stopy krvi vedúce k tu nachádzajúcim sa kalužiam vody o dĺžke 7 metrov, za nimi sa nachádza štrková príjazdová plocha vedľa cesty vľavo
vedúca k dvojdielnej kovovej bráne dvora domu 195/7, kde si vo vzdialenosti 2 metre za nimi všímam stopy krvi od vzdialenosti 1,10 metra od ľavého obrubníka cesty o dĺžke cca 7,5 metra vedúce až na dlažbový chodník kovovej brány vedúcej do dvora domu. Po jej prejdení v čase obhliadky otvorenej vchádzam do dvora domu, kde sa oproti bránke vo vzdialenosti 3 metre nachádzajú schody vedúce do uvedeného rodinného domu. Ďalej si na dlažbových kockách dvora domu smerom vľavo všímam hneď za bránkou nepravidelné kvapky krvi vedúce popri dome od jeho múra vľavo vo vzdialenosti od 1,5 metra do 2 metrov smerom k jeho zadnej časti, kde zaisťujem sterom vo vzdialenosti 1,70 metra od rohu domu biostopu č. 5, vo vzdialenosti 60 cm od tohto rohu zaisťujem sterom krvnú stopu biostopu č. 6, a to na miestach hustejšieho výskytu týchto krvných škvŕn. Ľavá stena domu je celkovo o dĺžke 6,80 metra. Ďalej prechádzam postupne vo dvore až do vzdialenosti asi 5,5 metra ku schodom v počte 7 ks vedúcim do zadnej prístavby samostatnej domu, kde pred týmito vo vzdialenosti asi 1,20 metra pred nimi zaisťujem sterom krvnú stopu biostopu č. 7, nakoľko sa na uvedenom mieste nachádza väčší zhluk krvných škvŕn. Odtiaľ tieto pokračujú až po 6. schod, na ktorom končia a z týchto zaisťujem sterom stopu č. 8 ako ďalšiu biostopu, na vrchnej časti kovovo dreveného zábradlia si nad začiatkom 5. schodu všímam na kovovom ráme o dĺžke cca 7 cm po jeho obvode prerušované krvné škvrny, z ktorých zaisťujem biostopu č. 9 sterom. Za uvedenou prístavbou sa nachádza záhrada s výsadbou a vľavo od tejto prístavby cez dvor garáž."
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie (z č.l. 263-270) vyplynulo, že obhliadky sa zúčastnila K. F. a obhliadka sa vykonala v čase od 11.50 hod. do 12.30 hod. dňa 01.07.2014. Popis miesta činu (nálezu) bol takýto: „Prichádzame k rodinnému domu na ul. Družstevnej č. 195/7 v Moravanoch nad Váhom, cez dvor prechádzame ku garáži. V garáži sa nachádzajú bicykle, debničky, po pravej strane je vešiak, v zadnej časti sa nachádzajú šuplíky, v piatom šuplíku od vrchu sa nachádza stopa č. 1 - vecná stopa - otvárací nôž s drevenou rúčkou. Po ľavej strane sú regále s rôznymi vecami." Pripojená fotodokumentácia (na ktorej nie je uvedený presný počet fotografií, ktoré ju tvoria) však číselne nekorešponduje s obsahom zápisnice o obhliadke miesta činu, keď namiesto fotografií č. 1-7 zápisnica „zrejme" odkazuje na fotografie č. 15-22.
Zo zápisnice o prehliadke tela a pripojenej fotodokumentácie (z č.l. 271-276) vyplynulo, že sa uskutočnila dňa 01.07.2014 v čase o 04.20 hod. u obžalovaného P. F.. Pri prehliadke boli obžalovanému odobraté stery z rúk a chodidiel a prstov nôh, bukálny ster, vykonaný bol odber daktyloskopických odtlačkov, odobraté boli odevné zvršky a to krátke pánske tričko bledomodrošedej farby s tmavomodrými trojuholníkovými pásmi smerom od ramien k hrudi zn. Lexx Division Athletic Dept. S červeným fakom na ľavom rukáve, dlhé pánske nohavice tmavošedej farby s bielymi lemami po stranách zn. NIKE spredu s dvoma otvorenými vreckami a vzadu vpravo s jedným uzatvárateľným vreckom na suchý zips s červenými fľakmi na pravom leme a boli vyhotovené fotografie jeho osoby a zvršky boli taktiež k prehliadke zadokumentované detailne aj fotograficky. Z fotodokumentácie je tiež viditeľné, že obžalovaný P. F. mal hematóm na hornom viečku pravého oka a drobné poranenia nad oboma hornými viečkami očí, ako aj do červena zafarbené ľavé líce medzi ľavým okom a ľavým uchom a menšie do červena zafarbené poranenie na lakti ľavej ruky.
Z lekárskej správy (z č.l. 283) vyplynuli totožné skutočnosti ako zo záznamu z pitvy.
Zo zápisov o dychových skúškach obžalovaného (z č.l. 285-290) vyplynulo, že v čase o 23.45 hod. dňa 30.06.2014 bolo u obžalovaného meracím prístrojom Dräger č. ARKN-0224 nameraná hodnota 1,01 mg/ l alkoholu v dychu, čo je v prepočte 2,10 promile. Nulová hodnota alkoholu v dychu mu bola nameraná dňa 01.07.2014 o 12.08 hod.
Zo zápise o dychovej skúške K. F. (z č.l. 291) vyplynulo, že v čase o 01.03 hod. dňa 01.07.2014 bolo u menovanej meracím prístrojom Dräger č. ARKN-0224 nameraná hodnota 1,31 mg/l alkoholu v dychu, čo je v prepočte 2,73 promile.
Z lustrácie v Registri obyvateľov na J. F. (z č.l. 553) vyplynulo, že tento mal dve deti - L., narodenú XX.XX.XXXX a F., narodeného XX.XX.XXXX.
Na hlavnom pojednávaní bol takisto oboznámený vecný dôkaz - zaistený otvárací nôž (vecná stopa č. 1).
Súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že v danom prípade nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu - obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorý sa Jánovi F. v obžalobe kládol za vinu. V prípade tohto obzvlášť závažného zločinu úmysel páchateľa, hoci aj nepriamy, musí smerovať k usmrteniu človeka, pričom vzťah páchateľa k následku musí byť riadne zistený a preukázaný výsledkami dokazovania, z ktorých musí logicky vyplynúť. Podľa názoru súdu sa nepodarilo dokazovaním jednoznačne preukázať, že obžalovaný P. F. mal v úmysle usmrtiť svojho syna J. F.. Súd vychádzal z hodnotenia rozsiahleho dokazovania na hlavnom pojednávaní, a to podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a nezávisle od toho, kto ich obstaral.
Je síce pravdou, že „výraznú podporu" právnej kvalifikácie v podanej obžalobe dávali výpovede do konania pribratých znalcov a závery ich znaleckých posudkov, avšak ani tieto neboli schopné samy o sebe presvedčiť súd o správnosti tejto právnej kvalifikácie, bez podpory ďalších dôkazov, s ktorými by tvorili logickú reťaz. Znalkyňa PhDr. O. K. uviedla, čo bolo zrejme spúšťačom konania obžalovaného - bolo ním správanie jeho syna k nemu, čo mohol obžalovaný vnímať ako veľmi ponižujúce (sám obžalovaný vypovedal, že nôž si zobral na svoju obranu pred synom). Znalkyňa zistila, že obžalovaný Ján F. nevykazuje žiadne známky narušenej schopnosti vnímať, nebola preukázaná porucha zmyslových analyzátorov, ani kvalitatívna porucha v zmysle halucinácií a nebola zistená ani porucha pamäti. Obžalovaný je schopný reprodukovať prežité skutočnosti. Znalkyňa MUDr. F. U. uviedla, že obžalovaný svoje konanie nemal premyslené, pričom vychádzala z toho, ako to popisoval sám obžalovaný. Tiež závery znalca MUDr. D. I. nedávali jednoznačnú odpoveď na otázku, či obžalovaný mal úmysel (v akejkoľvek forme) usmrtiť J. F.. Znalec síce uviedol, že páchateľ držal a silno zvieral nôž v ruke a aktívnym pohybom svojej ruky proti telu poškodeného bodol nôž do jeho tela, avšak rovnako uviedol, že v priebehu úrazového deja došlo k pohybu noža v rane a mohlo to byť spôsobené aj pohybom poškodeného, príp. ruky zvierajúcej nôž alebo o vzájomný pohyb obžalovaného a poškodeného, čo sa však nedá presne určiť. Znalec uviedol, že jednoznačne sa vie vyjadriť k aktívnemu pohybu ruky zvierajúcej nôž, avšak nevie sa vyjadriť k správaniu alebo pohybu poškodeného pred vniknutím bodného nástroja do jeho tela. Vo všeobecnosti pripustil, že zranenia môžu vzniknúť pasívnym alebo aktívnym mechanizmom, čiže na zranenie ako také môže mať vplyv aj aktívny pohyb poškodeného. Nebola tak úplne a s určitosťou vylúčená ani verzia obžalovaného, že J. F. reagoval na ukazovanie noža prudkým pohybom proti nemu, po čom natiahol svoju pravú ruku (čo je možné chápať ako aktívny pohyb smerom k jeho telu), v ktorej mal otvorený nôž.
Ak ide výpoveď obžalovaného, jeho obranu, svedecké výpovede a oboznámené listinné dôkazy, tak obžalovaný P. F. vypovedal, že J. F. ho pred skutkom fyzicky napadol (po tretíkrát za posledné obdobie, keď predošlé jeho útoky sa stali v novembri 2013 a v januári 2014, čo potvrdili aj svedkovia Ing. F. F., F. F., čiastočne aj K. F., ktorá vypovedala, že bola pri jednom takomto incidente, i keď najprv na hlavnom pojednávaní vypovedala, že svedkom žiadnych konfliktov medzi obžalovaným a synom nebola) tak, že ho udieral päsťami do oblasti tváre a hlavy, čím mu spôsobil monokel pod okom a drobné odreniny, ktoré boli zrejmé (viditeľné) aj zo zápisnice o prehliadke tela a pripojenej fotodokumentácie. Vypovedal tiež, že nikdy svojho syna fyzicky nenapadol, ako ani iného člena rodiny, pričom vykonané dokazovanie (výpovede svedkov) nepreukázalo opak. To, že si presne nespomenul, v ktorom okamihu nôž otváral, mohlo byť spôsobené aj tým, že zaistený otvárací nôž mal tzv. „poistku", po jemnom stlačení ktorej sa nôž sám otvoril. Pokiaľ ide o svedkyňu F. B., súd jej výpoveď nepovažoval za vierohodnú. Táto svedkyňa totiž dostatočne nevysvetlila rozpory vo svojich výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, najmä v časti týkajúcej sa toho, kedy v minulosti sa mal obžalovaný vyhrážať svojmu synovi zabitím. Uviedla, že to, čo vypovedala v prípravnom konaní (že to bolo týždeň pred incidentom), nie je pravda, ale stalo sa to pred niekoľkými rokmi. Vypovedala tiež, že v čase, keď sa to odohralo, bola v šoku a nevšímala si iné osoby okolo seba (t.j. keď bola na ulici pri ležiacom J.), pričom zároveň vypovedala, že obžalovaný mal na ulici povedať kľudným hlasom „ja ho ešte dorazím", pričom to mal povedať vo vzdialenosti niekoľkých metrov od nej (pri tom vypovedala, že stál od nej aj s manželkou vo vzdialenosti asi 15 metrov!). Obžalovaný a aj svedkyňa K. F. zároveň popreli, že by spolu stáli na ulici, keď obaja zhodne vypovedali, že K. F. vyšla z domu na ulicu až vtedy, keď už obžalovaný sedel v policajnom aute.
Súd len záverom v súhrne konštatuje, že nebolo preukázané, že by obžalovaný mal úmysel spôsobiť Richardovi F. smrť, ktorý záver je tiež podložený tým, že priebeh a okolnosti činu, najmä však spôsob vykonania činu, nepreukázali jeho uzrozumenie s takým následkom, čo vyplýva najmä z výpovede
obžalovaného, výsledkov pitvy nebohého, znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo, zo zápisnice o previerke výpovede na mieste a pripojenej fotodokumentácie a zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse a pripojenej fotodokumentácie. Súd tiež poukazuje na to, že z fotografií pod číslami 19-21 z vyšetrovacieho pokusu na č.l. 237 vyplýva, že výška od päty figuranta do miesta vpichu nožom do hrude bola 130 cm (pokus sa uskutočnil v zadnej časti domu - pri schodisku do prístavby), čo zodpovedá zisteniam z pitvy, keďže bodnutie na tele nebohého s nachádzalo v približne rovnakej výške (cca 127-128 cm - viď č.l. 144).
Na druhej strane vyššie uvedené okolnosti (t.j. priebeh a okolnosti činu, najmä však spôsob vykonania čin) preukázali, že obžalovaný P. F. musel byť uzrozumený s možnosťou spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví. Treba zdôrazniť, že obžalovaný jedenkrát bodol nôž o dĺžke čepele asi 11 cm a šírke čepele 3 cm do hrudnej časti tela poškodeného, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány. Je nesporné, že zbraň robí útok účinnejším, efektívnejším, dôraznejším (§ 122 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523122'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, veta za bodkočiarkou Tr. zák.). Preto dospel súd k záveru, že v konaní bolo nepochybne preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný iného z nedbanlivosti usmrtil v úmysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe (synovi). Pre záver o úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví postačuje nepochybné zistenie, že páchateľ vedel, že svojim konaním môže spôsobiť poranenie takej intenzity, ktoré má charakter ťažkej ujmy na zdraví (§ 123 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z. %2523123'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák.) a bol s tým uzrozumený, čo možno usudzovať najmä z intenzity útoku, zo spôsobu jeho vykonania, najmä proti ktorej časti tela útok smeroval, vrátane pohnútky, ako aj z druhu a charakteru použitej zbrane. Súd ustálil, že obžalovaný jednoznačne z hľadiska naznačených okolností a už vyššie popísaných skutočností, ktoré vyvstali z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, spáchal zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. vo forme nepriameho (eventuálneho) úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zák. Pri tom použitie zbrane nebolo možné pri ustálenej právnej kvalifikácii stíhaného skutku pričítať obžalovanému ako osobitný kvalifikačný pojem - závažnejší spôsob konania s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák.
Preto došlo k čiastočnému pozmeneniu skutkovej vety výrokovej časti rozsudku oproti podanej obžalobe, keď slovné spojenie „...v úmysle usmrtiť..." súd nahradil slovným spojením „...v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví...". Inak, pokiaľ ide o skutkovú vetu, zostala táto nedotknutá, keďže vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázalo jej správnosť (čo do času a miesta spáchania skutku, ako aj popisu zranení, ktoré utrpel Richard F.). Súd si osvojil aj závery orgánov prípravného konania a znalcov z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo, že k spáchaniu skutku nedošlo na ulici pred domom, ale vo dvore domu, o čom jednoznačne svedčia zaistené stopy z miesta činu (tzv. biostopy z obhliadky miesta činu).
U obžalovaného súd nezistil žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť a protiprávnosť činu. V rámci záverečnej reči poukázal obhajca obžalovaného na to, že v danom prípade by mohli byť splnené aj podmienky pre aplikáciu nutnej obrany podľa § 25 Tr. zák. Súd sa však s týmto názorom nestotožnil, keďže obrana obžalovaného bola celkom zjavne neprimeraná útoku. Primeranosť obrany totiž treba posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Skutočnosť, že obžalovaný sa svojho syna bál, resp. si na svoju obranu zobral nôž, ktorý mu následne ukázal so slovami, že odteraz ho bude mať pri sebe na svoju obranu, sú nespochybniteľné (nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by verziu obžalovaného v tomto smere spochybňoval), pričom je tiež nesporné, že to bol práve jeho syn, ktorý na neho krátko predtým ako prvý fyzicky zaútočil a ktorý útok bol s najväčšou pravdepodobnosťou dôvodom pre konanie obžalovaného prejednávané v tejto trestnej veci. Použitie noža o dĺžke čepele asi 11 cm a šírke čepele 3 cm na svoju obranu nemožno považovať za obranu primeranú aj z toho hľadiska, že nebolo preukázané, že by poškodený J. F. útočil v ten deň aj druhýkrát na obžalovaného (ani sám obžalovaný to neuvádzal), resp. že by s použitím tohto noža obžalovaný odvracal útok poškodeného na svoju osobu.
Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo nasledovné:
Z miesta bydliska (z č.l. 330) a z ústavu na výkon väzby (z č.l. 334) je obžalovaný hodnotený len formálne, avšak bez negatívnych zistení. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR (z
č.l. 337), ako aj z ďalšieho výpisu z tejto evidencie (z č.l. 555) vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti jedenkrát priestupkovo postihnutý pokutou vo výške 5,00 € v rozkaznom konaní (bývalým) Obvodným úradom Piešťany pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 372/1990 Zb., ktorý spáchal dňa 10.10.2009 v Moravanoch nad Váhom, kde na ul. L. č. 7 fyzicky napadol F. T. tak, že ho udrel viackrát železnou tyčou do oblasti brucha, bez spôsobenia zranenia a vyhrážal sa mu, že ho zabije a rozbije mu auto. Z aktuálneho odpisu registra trestov (z č.l. 556) vyplynulo, že obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný.
Súd tak mohol obžalovanému uložiť len trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom v trestnej sadzbe od 9 do 11 rokov (s aplikovaním § 38 ods. 3 Tr. zák. pri základnej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody podľa § 147 ods. 2 Tr. zák. - 9 až 12 rokov, s prihliadnutím na povinnosť uložiť ako „primárny" trest len trest odňatia slobody v zmysle § 34 ods. 6 Tr. zák.), nakoľko u neho zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to tú, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). Súd však bol toho názoru, že nie je potrebné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody čo aj len na samej dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, pretože takýto trest by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a účel trestu možno u neho dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Súd tak aplikoval ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., ktoré sú jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie trestného zákona. Výnimočnosť použitia citovaných ustanovení o znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom vyplýva už z názvu tohto ustanovenia. Nejde teda o pravidelný postup súdu a aj preto jeho použitie nemôžu odôvodniť len bežne sa vyskytujúce skutočnosti. Tento postup potom umožňuje riešiť situácie, keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a keď dolná hranica tohto trestu ustanovená v zákone by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho trestu. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Za také okolnosti prípadu súd v danej veci považoval emočne vypätú situáciu v mieste spáchania skutku a pred jeho spáchaním, ktorú nevytvoril sám obžalovaný, ale vytvorili ju iné osoby s ním žijúce v spoločnej domácnosti - rodinní príslušníci, najmä K. F., ako aj sám poškodený J. F., ktorý krátko pred spáchaním skutku obžalovaného opätovne slovne i fyzicky pred viacerými osobami (aj maloletými) napadol, a to dokonca aj na verejnom mieste (ulici). V tomto súd poukazuje najmä na výpoveď svedkyne F. F., ktorú potvrdil vo svojej výpovedi aj obžalovaný. Súd je toho názoru, že ak by sa toto v inkriminovaný deň ani neudialo, stíhaný skutok by sa s najväčšou pravdepodobnosťou ani len nestal. Obžalovaný reagoval zobratím noža až po treťom fyzickom útoku poškodeného na jeho osobu v poslednom období, pričom v minulosti sa voči členom svojej rodiny niečoho takéto nikdy nedopustil. Obžalovaný nebol ani jediný, kto bol v inkriminovaný deň a v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu. Pod vplyvom alkoholu boli totiž aj osoby, ktoré sa výraznou mierou podieľali na vzniku tejto emočne vypätej situácie, vrátane poškodeného J. F.. Súd vzal do úvahy pri použití inštitútu mimoriadneho zníženia trestu aj závery znalkýň PhDr. O. K. a MUDr. F. U., že resocializácia obžalovaného sa javí byť priaznivou a jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť.
Z uvedených dôvodov tak súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, ktorý považoval za primeraný okolnostiam prípadu a ktorý podľa názoru súdu celkom iste splní svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., t.j. zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, iných odradí od páchania trestných činov a súčasne vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keď nezistil žiadne okolnosti, ktoré by ho viedli k zaradeniu obžalovaného na výkon trestu do prísnejšieho ústavu na výkon trestu (s použitím § 48 ods. 4 Tr. zák.).
Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd nerozhodol o uložení trestu prepadnutia veci - zaisteného otváracieho noža o dĺžke čepele asi 11 cm a šírke čepele 3 cm, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu. Obžalovaný nepotvrdil vlastníctvo tejto veci a v konaní nebol produkovaný dôkaz, ktorý
by nepochybne zodpovedal na otázku, kto je vlastníkom tejto veci. Platí totiž dôležitá zásada, v zmysle ktorej trest prepadnutia veci možno uložiť len v prípade, ak ide o vec patriacu páchateľovi.
Pokiaľ ide o uplatnené nároky na náhradu škody, súd v prípade uplatneného nároku poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. nemal pochybnosti o dôvodnosti tohto riadne a včas uplatneného nároku, a preto obžalovaného zaviazal nahradiť tomuto subjektu škodu vo výške 74,49 €, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, čím určil vykonateľnosť tohto výroku o náhrade škody. Pokiaľ ide o uplatnený nárok nebohého poškodeného J. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného v trestnom konaní ustanoveným opatrovníkom Mgr. F. E., súd ho odkázal s uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy na občianske súdne konanie, pretože výsledky vykonaného dokazovania neposkytovali podklad na to, aby tento riadne a včas uplatnený nárok mohol byť poškodenému aj prisúdený a doplnenie dokazovania už neprichádzalo do úvahy, resp. by takéto doplnenie dokazovania presahovalo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Vykonanie ďalších dôkazov zameraných na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie o nároku poškodeného by bolo tiež v rozpore s predmetom trestného stíhania, ako aj s ustanovením § 2 ods. 7 Tr. por., ktoré legalizuje právo každého, aby jeho trestná vec bola súdom prejednaná spravodlivo a v primeranej lehote. Tieto otázky treba osobitne a starostlivo posudzovať o to viac v prípade, keď sa trestné stíhanie vedie proti obžalovanému, ktorý je vo väzbe, čo je aj prípad predmetnej trestnej veci. Súd si však dovoľuje poznamenať, že v danom prípade nepochybne existuje zákonný podklad na priznanie uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie), ktorého podmienkou priznania je vždy - v závislosti od individuálnych okolností prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Vzhľadom k výške uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (2 x 40.000,00 €) a aktuálnemu veku maloletých detí - sirôt po nebohom poškodenom J. F. (narodili sa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX) nebolo možné podľa názoru súdu bez ich vypočutia, ktoré prichádza do úvahy, prípadne ďalšieho potrebného dokazovania (napr. znaleckého dokazovania), „objektívne" posúdiť takýto nárok a rozhodnúť o ňom v trestnom konaní, pričom nebol ani podaný žiaden návrh na takéto dokazovanie. Súd tiež poukazuje na to, že opatrovník pri uplatnení nároku vychádzal iba z obsahu spisu, z priebehu trestného konania a z rozhovorov s poškodenou Ing. Monikou Maligovou, pričom uplatnenú sumu vnímal svojimi zmyslami a ide o jeho právnu úvahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.