Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-26-2016.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/26/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. M., G. U. XX , zastúpená Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s.r.o. , Podzámska 32 , Nové Zámky, v mene ktorej koná JUDr. Tatiana Timoranská a JUDr. Ing. Petra Štofková, otec N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. M., G. U. XX o návrhu matky na zverenie, určenie výživného takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa mal. A. M., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú dieťa zastupovať, spravovať jeho majetok a otec sa zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou 500,- eur mesačne počnúc od 1.5.2016, vždy do 15-eho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky.
Zročné výživné za mesiac máj vo výške 500,- eur otec zaplatí matke najneskôr do 31.5.2016.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom došlým súdu dňa 30.03.2016 domáhala schválenia rodičovskej dohody, na základe ktorej by bol maloletý zverený do jej starostlivosti a otec zaviazaný na platenie výživného 500,-eur mesačne , k návrhu pripojila rodný list dieťaťa a písomne uzavretú rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletej zo dňa 24.03.2016. Návrh odôvodňovala tým, že aj keď rodičia obývajú spoločný byt, spoločne nehospodária a spoločne dieťa nevychovávajú, nakoľko otec sa dlhodobo zdržiava v zahraničí.
Otec návrh na začatie konania prevzal osobne dňa 05.05.2016, svoju neúčasť na pojednávaní konaného dňa 19.05.2016 ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 17.05.2016, v ktorom uviedol, že nakoľko pracuje v Holandsku sa nevie pojednávania zúčastniť, súhlasí s tým, aby maloletý bol zverený matke , ako aj s dohodnutým výživným vo výške 500,-eur, t.j. so schválením rodičovskej dohody v navrhovanom znení. Z týchto dôvodov súd pojednával a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti otca.
Kolízny opatrovník navrhol schváliť uzavretú rodičovskú dohodu.
Súd v rámci dokazovania vypočul matku dieťaťa oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými zo strany matky a zistil tento skutkový a právny stav : Maloletý A. M., nar. XX.XX.XXXX pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Z predloženej rodičovskej dohody zo dňa 24.03.2016 vyplýva, že obaja rodičia ňou upravili výkon svojich rodičovských
práv a povinností k maloletému a to tak, že dieťa bude zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky , obaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok , styk otca s dieťaťom nebudú upravovať a otec bude prispievať na výživu dieťaťa sumou 500,-eur mesačne. Matka maloletého u predchádzajúceho zamestnávateľa v období od 01.01.2015 do 31.10.2015 mala čistý mesačný príjem v priemere o výške 203,30 eur, u posledného zamestnávateľa za obdobie od 01.10.2015 do 31.12.2015 mala priemerný zárobok v čistom vo výške 935,-eur za mesiac, v mesiaci január do nástupu na materskú dovolenku 301,89 eur. Od 11.1.2016 nastúpila na materskú dovolenku a za mesiace január až apríl 2016 jej boli vyplatené nemocenské dávky mesačne v priemere vo výške 821,95 eur. Z predloženej účtovnej závierky za rok 2014 spoločnosti KARES NZ s.r.o., G. Bethlena 38, Nové Zámky , ktorej spoločníkom a konateľom je otec maloletého vyplýva, že v ňom mala táto spoločnosť evidovaný spolu majetok v hodnote 50 001,-eur záväzky v sume 44 674,-eur, výnosy z hospodárskej činnosti 219 622,- eur, a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení 230,-eur. Matka maloletého uviedla, že osobne zabezpečuje starostlivosť o maloletého v 3-izbovom byte, ktorý je jej vlastníctvom v byte žije ešte aj jej dospelá študujúca dcéra, na ktorú jej otec prispieva výživným 70,- eur, príjem otca podľa jej tvrdenia pozostáva z príjmu zamestnanca v zahraničí, okrem toho z podielu na zisku, pracuje na lodi v zahraničí, kde zamestnáva aj ľudí, s tým, že jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje vo výške okolo 3 000,-eru. Otec dieťaťa nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na nepravidelný príchod otca zo zahraničia , ako aj vek dieťaťa v uzavretej dohode nežiadali upraviť styk otca s dieťaťom, pretože na tomto styku sa budú vedieť dohodnúť. Maloletý má zistený atopický ekzém, pravidelne mu zakupuje rôzne krémy v hodnote okolo 80,-eur mesačne a ona sama má upravenú stravu, pretože dieťa je kojené. Po podaní návrhu otec na maloletého každý mesiac prispel výživným vo výške 500,-eur, okrem mesiaca máj 2016 ktoré výživné zatiaľ neobdržala
Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 odsek 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 odsek 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd pri stanovení výšky výživného musí brať do úvahy právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle (§ 62 ods. 2 Zák. o rodine), okrem toho zohľadní všeobecné hľadisko, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zák. o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, stávajú sa odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, prospešné pre jeho všestranný vývoj. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, pričom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu, ako aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na viac súd prihliada aj k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky na schválenie rodičovskej dohody o úprave práv a povinností rodičov k maloletému je dôvodný, nakoľko jeho rodičia , napriek tomu, že obývajú spoločný byt , spoločne nehospodária a spoločne dieťa nevychovávajú. Vzhľadom na vyššie uvedený preukázaný príjem oboch rodičov, vychádzajúc so súčasných potrieb dieťaťa , vzhľadom na jeho vek je potrebné skonštatovať, že rodičmi uzavretá dohoda o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky a určení výživného vo výške 500,-eur je jednoznačne v prospech a v záujme dieťaťa. Z týchto dôvodov rodičmi uzavretú dohodu súd schválil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Nakoľko od podania návrhu otec matke za mesiac marec a apríl 2016 zaplatil výživné , vznikla mu zaostalosť len za mesiac máj 2016 , na zaplatenie ktorej zaostalosti bol zaviazaný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu, pretože v danom prípade sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.