Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-57-2021.pdf
PDF · 229.49 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/57/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudcov JUDr. Marianny Hirkovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu 4 SPORT, s.r.o., so sídlom Prešov, Jazdecká 1/A, IČO: 36 478 369, právne zastúpeného IURISTICO s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Košice, Cimborkova 13, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o všeobecnej správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 28.10.2021 č. 406422/2021/CI, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
Dňa 22.02.2016 vykonali pracovníci Colného úradu Prešov (ďalej tiež iba colný úrad alebo prvostupňový správny orgán) miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu „Reštaurácia BOWLING pri trati“, Jazdecká 1/A, Prešov, za účelom kontroly dodržiavania ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej podľa okolností len zákon č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017 alebo v znení neskorších predpisov). O miestnom zisťovaní vyhotovil colný úrad zápisnicu zn. 181577/2016 zo dňa 22.02.2016. V prevádzke sa na predajných miestach nachádzali tri elektronické registračné pokladne (ďalej len „ERP“), konkrétne: ERP typu FT4000, model: SRP350.2, výr. č. 4000 - FT - 04678, označená plombou AA018614 s prideleným DKP 7242020014403011 a príslušenstvo tvoriace neoddeliteľný celok: PC HP COMPAQ, výr. č. D51S/P2A/40/k/256c UK, sér. č. 6S32KN9ZR6CD (adaptér napájania fiskálnej tlačiarne, zdrojový kábel pre PC a dátové káble pre fiskálnu tlač), kniha ERP a certifikát od ERP (ďalej len „ERP 1“); ERP typu FT4000, model: SRP350.2, výr. č. 4000 - FT - 04675, označená plombou AA018615 s prideleným DKP 7242020014403012 a príslušenstvo tvoriace neoddeliteľný celok: PC HP COMPAQ, výr. č. A., sér. č. CZC0066W0C (adaptér napájania fiskálnej tlačiarne, zdrojový kábel pre PC a dátové káble pre fiskálnu tlač), kniha ERP a certifikát od ERP (ďalej len „ERP 2“);
ERP typu FT4000, model: SRP350.1, výr. č. 4000 - FT - 01691, označená plombou AC020892 s prideleným DKP 7242020014403010 a príslušenstvo tvoriace neoddeliteľný celok: PC HP COMPAQ dc 7700 Small, výr. č. HP CZC722Yc8, sér. č. B. (adaptér napájania fiskálnej tlačiarne, zdrojový kábel pre PC a dátové káble pre fiskálnu tlač), kniha ERP a certifikát od ERP (ďalej len „ERP 3“).
Pracovníci colného úradu v rámci miestneho zisťovania o.i. požiadali vedúceho prevádzky, aby do každej z nich zaevidoval kúpu tovaru 1x Coca Cola v hodnote 1,20 EUR. Po zaevidovaní kúpy tovaru v ERP a vytlačení pokladničného dokladu bolo kontrolou softvéru prostredníctvom tlačidla na numerickej klávesnici 5 (resp. 6) zistené, že vydané pokladničné doklady neboli uložené vo fiskálnej pamäti ani u jednej z troch ERP, na základe čoho vzniklo dôvodné podozrenie, že tieto ERP, ktoré žalobca používal na predajných miestach vo svojej prevádzke, neumožnili vytlačenie pokladničných dokladov s ich súčasným záznamom v prevádzkovej pamäti a následným zahrnutím údajov z týchto dokladov do údajov, ktoré budú uložené vo fiskálnej pamäti. Colný úrad preto pristúpil k zabezpečeniu uvedených ERP v súlade s § 17a ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení účinnom do 31.12.2017, o čom bola spísaná Zápisnicu zn. 181577/2016 zo dňa 22.02.2016 o priebehu zabezpečenia veci.
Na základe uvedeného vydal colný úrad rozhodnutie zn. 192561/2016 zo dňa 24.02.2016, ktorým predmetné ERP s príslušenstvom zabezpečil podľa § 17a ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. v spojení s § 41 ods. 2 daňového poriadku z dôvodu existencie dôvodného podozrenia z pozmeňovania údajov v ERP. Rozhodnutie o zabezpečení ERP nadobudlo právoplatnosť dňa 22.03.2016. Colný úrad v zmysle „Žiadosti o vykonanie technickej expertízy elektronickej registračnej pokladnice“ zn. 209910/2016 zo dňa 29.02.2016 odovzdal zabezpečené ERP Colnému úradu Bratislava, Oddelenie certifikácie a forenznej analýzy (ďalej len „OCFA“) za účelom vykonania technickej expertízy.
OCFA výsledky vykonaných expertíz zabezpečených ERP zaznamenalo v písomnostiach zn. 718560/2017, zn. 718627/2017 a zn. 718317/2017 zo dňa 23.05.2017 pod označením „Technická expertíza elektronickej registračnej pokladnice“. Zo záverov expertíz OCFA zhodne vyplýva, že analyzované ERP nespĺňali podmienky uvedené v ustanovení:
§ 4 ods. 2 písm. a/ bod 2 zákona č. 289/2008 Z. z. - zabezpečenie zhody číselných údajov položiek cien a celkovej sumy platenej ceny na pokladničnom doklade, v prevádzkovej pamäti a na zobrazovacom zariadení pre zákazníka, § 4 ods. 2 písm. b/ bod 4 zákona č. 289/2008 Z. z. - umožnenie vytlačenia pokladničného dokladu a dokladu podľa písmena a) ôsmeho bodu s jeho súčasným záznamom v prevádzkovej pamäti a následným zahrnutím údajov z týchto dokladov do údajov, ktoré budú uložené vo fiskálnej pamäti, § 4 ods. 2 písm. b/ bod 5 zákona č. 289/2008 Z. z. - umožnenie vyhotovenia dennej uzávierky zo všetkých údajov v prevádzkovej pamäti, ktoré sú výsledkom finančných operácií týkajúcich sa predaja tovaru alebo poskytovania služby s tým, že súhrnné údaje pri vyhotovení dennej uzávierky sa uložia do fiskálnej pamäte a súčasne sa vymažú z prevádzkovej pamäte tak, aby pri vyhotovení ďalšej dennej uzávierky nemohlo dôjsť k opätovnému uloženiu rovnakých údajov do fiskálnej pamäte,
- § 4 ods. 2 písm. b/ bod 6 zákona č. 289/2008 Z. z. - umožnenie vyhotovenia prehľadovej uzávierky, ktorej údaje sú informatívne od začiatku predaja tovaru alebo poskytovania služby v danom dni až do času vyhotovenia prehľadovej uzávierky, pričom nedochádza k žiadnym zápisom do fiskálnej pamäte.
V nadväznosti na výsledky expertíz OCFA vydal colný úrad rozhodnutie č. 1046518/2017 zo dňa 15.06.2017, ktorým podľa § 17a ods. 5 zákona č. 289/2008 Z.z. v spojení s § 42 ods. 1 daňového poriadku rozhodol o prepadnutí predmetných ERP 1 až ERP 3. Rozhodnutie o prepadnutí ERP nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2017.
Keďže predmetné ERP nespĺňali zákonom stanovené podmienky, nadobudol colný úrad podozrenie, že došlo zo strany žalobcu k porušeniu právnych predpisov, na základe čoho začal voči žalobcovi sankčné
konanie, a to doručením Oznámenia č. 1256057/2017 zo dňa 02.08.2017 s možnosťou vyjadrenia sa k veci. Túto možnosť žalobca nevyužil.
Dňa 14.09.2017 vydal colný úrad rozhodnutie č. 1331179/2017, ktorým žalobcu uznal zodpovedného zo správneho deliktu podľa § 16a písm. c/ zákona č. 289/2008 Z.z. z dôvodu, že ERP 1 až ERP 3 nespĺňali požiadavky podľa § 4 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z.z., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 990,- EUR. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2017.
Dňa 11.12.2017 boli colnému úradu zo strany OCFA doručené doplnenia už realizovaných technických expertíz zn. 1487190/2017, zn. 1487201/2017 a zn. 1487221/2017 zo dňa 05.12.2017, a to v súvislosti s vykonanou doplňujúcou analýzou prázdneho (nealokovaného) miesta na disku zabezpečených ERP 1 až ERP 3 prostredníctvom programu FTKimager. Z tejto doplňujúcej expertízy o.i. vyplynulo, že verzia pokladničného programu Jantar2000 umiestnená v počítači žalobcu je špeciálne pripravená na to, aby bolo možné využiť príkaz ^Z na tlač falošného ochranného znaku a vytlačiť tak falošný pokladničný doklad.
Dňa 09.09.2019 bolo colnému úradu doručené podanie žalobcu zo dňa 06.09.2019 označené ako „Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorým žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie colného úradu zn. 1046518/2017 zo dňa 15.06.2017 o prepadnutí ERP a rozhodnutie colného úradu zn. 1331179/2017 zo dňa 14.09.2017 o uložení pokuty podľa § 77 daňového poriadku v konaní mimo odvolacieho konania z dôvodu, že mali byť vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, keďže im predchádzal nezákonný postup colného úradu.
V konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 22.06.2020 č. 74161/2020/CI - 1 zrušil rozhodnutie colného úradu č. 1046518/2017 zo dňa 15.06.2017 o prepadnutí ERP a vec vrátil colnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žalovaný rozhodnutím č. 74161/2020/CI - 2 zo dňa 17.06.2020 zrušil rozhodnutie colného úradu č. 1331179/2017 zo dňa 14.09.2017 o uložení pokuty a vec vrátil colnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Tieto rozhodnutia odvolací orgán zdôvodnil porušením procesného postupu colným úradom tým, že žalobcovi nebolo umožnené oboznámiť sa a vyjadriť sa k technickej expertíze ako k dôkazu, na podklade ktorého bolo v daných veciach meritórne rozhodnuté, čím boli porušené jeho procesné práva, keďže colný úrad po obdržaní výsledkov technickej expertízy z OCFA žalobcu s ich obsahom neoboznámil a žalobca tak nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazu pred rozhodnutím colného radu vo veci samej.
Colný úrad viazaný právnym názorom nadriadeného orgánu písomnosťou zo dňa 26.06.2020 zaslal žalobcovi predmetné technické expertízy OCFA zo dňa 23.05.2017 týkajúce sa ERP 1 až ERP 3, ako aj doplnenia technických expertíz OCFA zo dňa 05.12.2017. Zároveň colný úrad dňa 26.06.2020 rozhodol o zabezpečení predmetných ERP 1 až ERP 3. Proti tomuto rozhodnutiu bol zo strany žalobcu podaný opravný prostriedok, na základe ktorého žalovaný ako nadriadený orgán dňa 10.11.2020 rozhodol o zrušení rozhodnutia o zabezpečení ERP z dôvodu, že „pôvodné“ rozhodnutie colného úradu o zabezpečení ERP 1 až ERP 3 č. 192561/2016 zo dňa 24.02.2016 nikdy nebolo zrušené a toto rozhodnutie tak bolo vydané duplicitne.
Oznámením zo dňa 16.11.2020 colný úrad informoval žalobcu o pokračovaní v konaní nadväzujúcom na rozhodnutie o zabezpečení ERP č. 192561/2016 zo dňa 24.02.2016 s výzvou na vyjadrenie sa k výsledkom doručených technických expertíz. Na túto výzvu žalobca reagoval vyjadrením, v ktorom rozviedol dôvody, pre ktoré považuje uvedené expertízy za nezákonné dôkazy v konaní. Na základe toho colný úrad požiadal colný úrad FR SR, oddelenie certifikácie a forenznej analýzy (ďalej len „FR SR OCFA“) o poskytnutie vyjadrenia. Zo strany FR SR OCFA bola doručená Odpoveď na dožiadanie zn. 54231/2021, 71723/2021 zo dňa 05.02.2021, kde bola konštatovaná neopodstatnenosť námietok
žalobcu vznesených v jeho vyjadrení. Táto odpoveď bola zaslaná žalobcovi na oboznámenie sa s jej obsahom.
Dňa 26.02.2021 colný úrad rozhodnutím č. 87941/2021 podľa § 17a ods. 5 zákona č. 289/2008 Z.z. v spojení s § 42 daňového poriadku rozhodol o prepadnutí ERP 1 až ERP 3 s príslušenstvom, zabezpečených žalobcovi právoplatným rozhodnutím č. 192561/2016 zo dňa 24.02.2016. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 29.03.2021 odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím zo dňa 26.05.2021 č. 195836/2021/CI napadnuté rozhodnutie colného úradu zo dňa 26.02.2021 zrušil a vec vrátil colnému úradu na ďalšie konanie, z dôvodu nepreskúmateľnosti predmetného rozhodnutia, ak správny orgán v odôvodnení odkáže na obsah vyjadrenia FR SR OCFA bez citácie predmetného vyjadrenia, keďže to nie je obsahom rozhodnutia a bez vysporiadania sa s námietkami k tomuto vyjadreniu.
Následne, v ďalšom konaní colný rad rozhodnutím zo dňa 28.06.2021 zn. 307512/2021 rozhodol o prepadnutí ERP 1 až ERP 3 s príslušenstvom, zabezpečených žalobcovi právoplatným rozhodnutím č. 192561/2016 zo dňa 24.02.2016. S odkazom na § 17a ods. 5 zákona č. 289/2008 Z.z. v spojení s § 42 daňového poriadku.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 28.10.2021 rozhodnutím č. 406422/2021/CI, ktorým napadnuté rozhodnutie colného úradu zo dňa 28.06.2021 potvrdil.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
Rozhodnutím zo dňa 28.10.2202 č. 406422/2021/CI žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Prešov zo dňa 28.06.2021 č. 307512/2021, ktorým bolo rozhodnuté o prepadnutí elektrickej registračnej pokladnice s odkazom na postup podľa § 17a ods. 5 zákona č. 289/2008 Z.z. a rozhodnutie zo dňa 24.02.2016 o zabezpečení elektronických registračných pokladníc špecifikovaných vo výroku a z tam uvedených dôvodov.
Po sumarizácii priebehu konania, s odkazom na § 2 písm. z/, § 17a ods. 1 až 7 zákona č. 289/2008 Z.z., § 3 ods. 3, § 19 ods. 1 – 4, § 24 ods. 2, 4, § 40 ods. 1, § 41 ods. 2, 5, 6, § 74 daňového poriadku, žalovaný odvolacie námietky vo vzťahu k oneskorenému doručeniu záverov technickej expertízy ERP po vyše troch rokoch od ich vypracovania, k lehote piatich rokov medzi rozhodnutím o zabezpečení ERP a rozhodnutím o prepadnutí ERP a dobe štyroch rokoch na rozhodnutie o prepadnutí veci po výsledkoch expertízy, čím malo dôjsť k porušeniu princípu proporcionality, posúdil ako bezpredmetné. Aj keď colný úrad v konaní procesne nepostupoval správne, keď pred vydaním rozhodnutia nepredložil expertízy odvolateľovi, resp. keď nesprávne vydal duplicitné rozhodnutie o zabezpečení ERP zn. 298142/2020 zo dňa 26.06.2020 a nedostatočne odôvodnil rozhodnutie o prepadnutí ERP zn. 87941/2021 zo dňa 26.02.2021, aj keď k časovému posunu medzi zabezpečením a prepadnutím ERP došlo z dôvodu nutnosti odstránenia procesných nedostatkov v konaní a rozhodovaní colného úradu, tieto skutočnosť nemenia nič na tom, že colný úrad je za splnenia zákonných podmienok ex offo povinný rozhodnúť o prepadnutí ERP, a to aj po piatich rokoch od ich zabezpečenia. Postup colného úradu nenesie znaky prieťahov v konaní a predmetné lehoty sú lehotami poriadkovými, ktorými uplynutím právo a povinnosť colného úradu rozhodnúť o prepadnutí ERP nezaniká.
K námietke, že časovým odstupom medzi zabezpečením a prepadnutím ERP došlo k oslabeniu možnosti efektívne sa brániť, žalovaný uviedol, že obsah technických expertíz je nemenný, pričom v čase pred ich zaistením boli ERP v réžii a držbe žalobcu, a teda vzhľadom na charakter zistení predmetnými
expertízami, by mal žalobca vedieť na tieto zistenia reagovať bez ohľadu na dobu vyjadrenia od vykonania expertízy. Vznesené vecné námietky žalobcu v konaní tento názor žalovaného potvrdzujú.
Ako relevantné neposúdil ani námietky žalobcu, že technické expertízy neboli vyhotovené v zákonom predpísanej forme zápisnice v zmysle § 19 ods. 1 daňového poriadku, keďže toto ustanovenie upravuje formu zápisnice z ústneho pojednávania resp. iného úkonu. Znalecká správa je rozsiahlym podrobným písomným zaznamenaním priebehu a výsledkov uskutočnenej technickej expertízy ERP, ktorej realizácia sa netýka komunikácie s účastníkom konania či inou osobou, a je odpoveďou na požiadavku colného úradu o vykonanie technickej expertízy v zmysle § 17a ods. 2 zákona č. 289/2008 Z.z. adresovanou colnému úradu ako žiadateľovi.
Nedôvodná je tiež námietka o dĺžke lehoty do uskutočnenia technických expertíz ERP od momentu ich zabezpečenia. Právna úprava zákona č. 289/2008 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017 nestanovovala konkrétnu lehotu, v rámci ktorej je nutné technickú expertízu uskutočniť, pričom colný úrad mohol vydať rozhodnutie o prepadnutí ERP až potom, ako mu boli technické expertízy od OCFA doručené. Aj v súčasnosti platná a účinná právna úprava zákona považuje vykonanie technickej expertízy ERP za časovo náročné a poskytuje dobu jedného roka na jej vykonanie. Nie je preto možné bez ďalšieho konštatovať, že doba 14 mesiacov na vykonanie technických expertíz ERP 1 až ERP 3 od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení je „neprimerane dlhý časový úsek“.
Nedôvodné je tiež konštatovanie, že doplňujúcu expertízu nemohlo vykonať OCAF bez požiadavky colného úradu a že tá bola uskutočnená až po právoplatnosti rozhodnutia o prepadnutí ERP, kedy neexistoval právny základ na doplňujúce znalecké skúmanie ERP. Žalovaný poukázal na to, že § 17a zákona č. 289/2008 Z.z. a ani povaha veci nevylučujú vykonanie doplnenia technickej expertízy ERP, pričom jedinou podmienkou je, aby uvedená ERP bola v dispozícii správcu dane na základe relevantného právneho titulu, t.j. právoplatného rozhodnutia o jej zabezpečení, resp. právoplatného rozhodnutia o jej prepadnutí.
Spochybnenia žalobcu vo vzťahu k transparentnému nakladaniu s ERP v čase od ich prevzatia, odpečatenia, po vykonanie expertízy a následne v dobe do jej doplnenia považuje žalovaný za čisto špekulatívne, bez vecného základu.
Žalovaný následne uviedol, že OCAF v odpovedi na dožiadanie zo dňa 05.02.2021 vyslovil, že „Pri vypracovávaní technickej expertízy sa vždy vychádza z údajov konkrétnej elektronickej registračnej pokladnice. Kontrolovaný pokladničný program Jantar2000 vytváral pri svojej činnosti viacero databáz, pričom ich obsah sa líšil len v tom, aké údaje z toho istého pokladničného dokladu obsahovali. Z uvedeného vyplýva, že tieto databázy obsahujú rôzne typy údajov avšak zdroj týchto údajov je rovnaký tj. pokladničný doklad (či už pravý alebo falošný). Napríklad súbor predaj.txt obsahuje údaje o predaných položkách a ich množstvách a cenách. Súbor hotovost.txt obsahuje sumárny údaj celkovej tržby za konkrétny pokladničný doklad. Oba tieto súbory tak obsahujú iné typy údajov z rovnakého zdroja (pokladničný doklad) avšak vo vzťahu k vyčísleniu prijatej tržby sú číselne totožné t.j. cena predaných položiek v konkrétnom doklade (predaj.txt) je totožná ako celková suma za ten istý doklad zachytená v hotovost.txt. Pre vypracovanie technickej expertízy sa preto vždy použije ten súbor alebo tá báza dát, ktorá obsahuje najviac dostupných údajov a môže tak najlepšie dokumentovať činnosť pokladnice za určité časové obdobie. Čo sa týka súboru debug.txt, tento je naopak vytváraný samotnou fiskálnou tlačiarňou FT4000 resp. jej tlačovým manažérom tm4000 a obsahuje všetko to, čo bolo z počítača zaslané do fiskálnej tlačiarne na spracovanie a tlač. Ide o špecifický súbor, ktorý obsahuje všetko čo sa na fiskálnej tlačiarni vytlačilo t.j. obsahuje pravé aj falošné pokladničné doklad alebo aj objednávky alebo iné interné doklady. Ide v podstate o rozšírený kontrolný záznam, nakoľko dokumentuje celú činnosť fiskálnej tlačiarne. Z činnosti fiskálnej tlačiarne jednoznačne vyplýva, že súbor debug.txt obsahuje (okrem iného) všetko to, čo sa reálne vytlačilo na danej fiskálnej tlačiarni. V prípade, ak by zlyhala tlač resp. by došlo k poruche, nevytlačené alebo zlyhané údaje by sa uložili do súbor FM_err.txt. Súbor debug.txt je teda súborom, ktorý jednoznačne a nespochybniteľne preukazuje, čo bolo zaslané
do fiskálnej tlačiarne a čo bolo reálne vytlačené, kedy sa tak udialo a aké sekvencie a príkazy na to boli použité. Tento súbor zaznamenáva celú činnosť fiskálnej tlačiarne FT4000 a pri nájdený tohto súboru nie sú potrebné kontrolné záznamy, nakoľko sa tu nachádzajú aj záznamy o pravých dokladoch (dokladoch, ktoré sú uložené v kontrolnom zázname a sumárne údaje z nich vo fiskálnej pamäti). Colný úrad Bratislava porovnáva nájdené dáta v súboroch pokladničného programu Jantar2000 na kontrolné záznamy nachádzajúce sa vo fiskálnej tlačiarni resp. v počítači, ak došlo k stiahnutiu s fiskálnej tlačiarne. Ak nie sú kontrolné záznamy k dispozícii, je možné bez akejkoľvek miery pochybností vyplývajúcej so znalosti činnosti predmetného pokladničného programu a fiskálnej tlačiarne konštatovať, že dáta uložené v záznamoch pokladničného programu Jantar2000 nie sú v kontrolnom zázname (aj keď tento nie je k dispozícii). Je úlohou iných orgánov (daňový úrad, orgány činné v trestnom konaní resp. iné orgány) preukázať v súčinnosti so daňovým subjektom, či sú Colným úradom Bratislava nájdené údaje uložené v kontrolnom zázname a či boli predmetom účtovníctva alebo príslušného daňového priznania. Z uvedeného dôvodu Colný úrad Bratislava správne konštatuje na základe jemu dostupných dát zo súborov Jantar2000 a s prihliadnutím na nepredpokladané avšak možné iné varianty konečného výsledku (ktoré by mal napríklad daňový úrad v súčinnosti s daňovým subjektom preveriť), že výška nepriznanej tržby môže byť vyššia aj nižšia v prípade dát z programu Jantar2000. Z poznania činnosti pokladničného programu Jantar2000 a fiskálnej tlačiarne FT4000 je možné konštatovať, že zistená hodnota tržby je absolútne presná v prípade súboru debug.txt. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sa v žiadnom prípade nejedná o rozdielnu metodiku, Colný úrad Bratislava vždy pre vyčíslenie tržieb používa najrozsiahlejšiu dostupnú databázu tak, aby bol výsledok čo najpresnejší. Nie je možné ignorovať nájdené súbory len preto, že v inej technickej expertíze sa tieto nenachádzali resp. boli vymazané alebo sa vôbec netvorili. Vždy sa technická expertíza vypracúva z dát relevantných pre danú elektronickú registračnú pokladnicu. Činnosť programu Jantar2000 sa môže mierne líšiť medzi jednotlivými verziami, preto je nutné vždy vychádzať z nájdených dát a zvoliť taký zdroj dát, ktorý zistenia a závery preukáže alebo potvrdí. V prípade doplnenia opäť nejde o žiadny ďalší variant metodiky, metodika je jasná a presná, analyzuje a porovnáva vždy najväčšiu a najkomplexnejšiu bázu dát.“
Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že námietka žalobcu je neopodstatnená a OCAF pri skúmaní ERP neaplikoval rozdielnu metodiku. Žalovaný nemá racionálny dôvod spochybniť vyjadrenia OCAF, prijaté závery nepovažuje za vnútorne nelogické. OCAF konštatoval, že dáta uložené v záznamoch programu Jantar2000 nie sú v kontrolnom zázname, aj keď tento nebol v čase expertízy k dispozícii. Súbor debug.exe, ktorý vytvára samotná fiskálna tlačiareň FT400, resp. jej tlačový manažér tm4000 obsahuje všetko, čo sa na fiskálnej tlačiarni vytlačilo, t.j. obsahuje pravé aj „falošné“ pokladničné doklady. Zároveň, OCAF môže hodnotiť iba údaje zo zabezpečených ERP. Je vecou daňového úradu majúceho k dispozícii daňové priznania a účtovníctvo dotknutého podnikateľa, preveriť, či dáta nájdené na debug.exe, ktoré boli z ERP stiahnuté a vymazané a odvolateľ ich mal archivovať, boli uložené v kontrolných záznamoch, ktoré sa nachádzajú mimo ERP. OCAF síce vie zo súboru debug.exe vyhodnotiť, čo sú a čo nie sú daňové záznamy, avšak nemôže určiť, v akom rozsahu uvedené dáta predstavujú podklad pre správcu dane pre posúdenie, resp. určenie daňovej povinnosti odvolateľa.
Žalovaný posúdil ako účelovú aj námietku žalobcu, že ak neboli kontrolné záznamy nájdené, potom nie je možné konštatovať porušenie zákona v podobe preukázaného pozmeňovania tvoriaceho sa obsahu kontrolných záznamov. Žalovaný uviedol, že už len na základe toho, ak sa kontrolné záznamy nezistia v ERP, je zrejmé, že ich obsah bol/musel byť komplexne pozmenený. Samotná skutočnosť, že došlo k pozmeňovaniu tvoriaceho sa obsahu kontrolných záznamov, vyplýva z množstva skutočností deklarovaných vo výsledkoch technických expertíz a nie len z toho, že sa kontrolné záznamy v ERP nenašli.
Ako bezpredmetné vyhodnotil žalovaný aj tvrdenia, že závery technických expertíz sú nepresvedčivé a mätúce, keďže nie je zrejmé, či a v akom rozsahu ide o doplnenie alebo nahradenie pôvodných technických expertíz. Už zo samotného označenia je zrejmé, že ide o doplnenie expertíz s tým, že v prípade, ak sa údaje časovo a hodnotovo kryjú, je možné použiť zistenia z oboch expertíznych zdrojov, inak sa použijú zistenia z doplňujúcej expertízy, pri ktorej došlo k analýze zmazaných sektorov počítača. Vzhľadom na účel a závery expertízy je bezpredmetné sumarizovať konkrétne nahrádzané položky.
Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie colného úradu nie je vnútorne rozporné, ak sa vo výroku odvoláva na výsledky technických expertíz, pričom v odôvodnení rozoberá aj závery ich doplnenia. Primárnou funkciou výroku rozhodnutia je uloženie povinností alebo poskytnutie práv daňovému subjektu, spolu s definovaním skutkového a právneho základu rozhodnutia, t.j. uvedenie právneho titulu, na základe ktorého colný úrad rozhodoval a v tomto prípade uvedenie skutočností predstavujúcich titul prepadnutia ERP. Účelom popisu skutkového a právneho stavu vo výroku rozhodnutia je jeho konkretizácia, určiteľnosť a jeho nezameniteľnosť od skutku iného. Výrok rozhodnutia tak musí byť skutkovo vymedzený presne, výstižne, avšak stručne, keďže obsahovo nemôže zastupovať úlohu odôvodnenia rozhodnutia. Ak účastníkovi vo výroku rozhodnutia absentujú detailnejšie informácie o prípade, odôvodnenie rozhodnutia slúži na oboznámenie sa so všetkými atribútmi skutku, právneho stavu, postupu, hodnotenia dôkazov a vysporiadania sa s návrhmi a námietkami účastníka konania. V tejto veci bolo rozhodujúce, aby výrok rozhodnutia obsahoval konštatovanie, že konkrétne zadefinované ERP 1 a ž ERP 3 prepadajú v prospech štátu, podľa príslušných ustanovení zákona č. 289/2008 Z.z. v spojní s ustanoveniami daňového poriadku a na základe skutočnosti, že technické expertízy zn. 718317/2017 zo dňa 23.05.2017, zn. 718627/2017 zo dňa 23.05.2017 a zn. 718560/2017 zo dňa 23.05.201, preukázali pozmeňovanie údajov v ERP 1 až ERP 3.
Za účelové posúdil žalovaný námietky odvolateľa v tom smere, že zrušením „prvého“ rozhodnutia o prepadnutí ERP na základe mimoriadneho opravného prostriedku, resp. „druhého“ rozhodnutia o prepadnutí ERP v odvolacom konaní došlo k zrušeniu rozhodnutia o ich zabezpečení zo zákona. Právoplatné rozhodnutie je spravidla možné zrušiť iba zákonom stanoveným procesným postupom, vydaním rozhodnutia nadriadeným orgánom v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 77 daňového poriadku, prípadne obnovou konania podľa § 75 a nasl. daňového poriadku. Vzhľadom na špecifikum nadväzujúcich inštitútov zabezpečenia a prepadnutia veci § 41 ods. 6 daňového poriadku zakotvuje, že právoplatné rozhodnutie o zabezpečení veci sa zo zákona zrušuje v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prepadnutí veci alebo zrušením rozhodnutia o prepadnutí veci v odvolacom konaní. Toto zákonné ustanovenie nie je samoúčelné, ale vychádza z logiky a povahy veci. V prvom prípade k zrušeniu rozhodnutia o zabezpečení (nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o prepadnutí) dochádza, aby v jednom momente úkonom nasledujúcim po prepadnutí veci (zničenie, dražba, odpredaj) nekolidoval režim zabezpečenia. V druhom prípade (ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia o prepadnutí v odvolacom konaní) dochádza k zrušeniu rozhodnutia o zabezpečení z dôvodu, že rozhodnutie o prepadnutí bolo s konečnou platnosťou meritórne zrušené - res iudicata (bez možnosti opätovného vydania rozhodnutia o prepadnutí), čo má za následok bezpredmetnosť, resp. bezdôvodnosť samotného zabezpečenia veci. Zrušenie a vrátenie rozhodnutia na ďalšie konanie má zásadne rozdielne právne dôsledky, než len jeho zrušenie. Rozhodnutie o prepadnutí veci tak môže byť zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie napr. len z dôvodu jeho formálnych nedostatkov, pričom vecný atribút - dôvodnosť podozrenia zo zásahu do ERP, teda opodstatnenosť jej zabezpečenia, naďalej zotrváva. Je preto vylúčený výklad žalobcu, aby zákonodarca mal záujem na tom, aby preventívny inštitút zabezpečenia ERP v situácii „zrušenia a vrátenia“ rozhodnutia o prepadnutí tovaru alebo veci mal za následok aj zrušenie rozhodnutia o ich zabezpečení.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
Správnou žalobou zo dňa 15.11.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 406422/2021/CI zo dňa 28.10.2021 spoločne s prvostupňovým rozhodnutím Colného úradu Prešov zo dňa 28.06.2021, navrhol tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie prvostupňovému správnemu orgánu.
Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Vo vzťahu k námietke rozporu so zákonom, rozporu so zásadou proporcionality a zákonnosti a pre rozpor so zásadami správneho trestania, žalobca poukázal na priebeh dokazovania počas konania pred správnym orgánom, predovšetkým namietal vyhotovenie technickej expertízy a technickej expertízy – doplnenie, ktorý boli vypracované v roku 2017 a žalobcovi boli správnym orgánom predložené na vyjadrenie dňa 30.06.2020, t.j. po vyše troch rokoch od ich vypracovania, čo je možné posúdiť ako neprimerane dlhé obdobie. Taktiež doba od rozhodnutia o zabezpečení ERP zo dňa 2016 do rozhodnutia o ich prepadnutí v roku 2021 je neprimeraná, pričom aj zákon v § 17a ods. 5 určoval lehotu pre vydanie rozhodnutia o prepadnutí 15 dní od vykonania technickej expertízy. V tomto prípade správny orgán rozhodol po štyroch rokoch.
Žalobca poukázal na to, že rozhodnutie o zabezpečení veci je predbežným rozhodnutím, na ktoré nadväzuje rozhodnutie o prepadnutí veci. Zabezpečenie veci slúži na to, aby sa zabránilo manipulovaniu a nakladaniu s danou vecou až do zistenia skutkového stavu a aby sa predišlo možnému zničeniu dôkazov. Zároveň týmto postupom dochádza k dočasnému zásahu do vlastníckeho práva povinného subjektu, pričom po zistení skutkového stavu je príslušný orgán povinný vydať v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie o zrušení zabezpečenia veci alebo rozhodnutie o prepadnutí veci, ktoré je definitívnym rozhodnutím. Až rozhodnutie o prepadnutí veci je tak spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, keďže až týmto rozhodnutím dochádza ku konečnému zásahu do práv dotknutej osoby (obdobne tiež uznesenie NS SR, sp. zn. 3Sžf/13/2010 resp. sp. zn. 5Sžf/89/2009). Konanie o zabezpečení veci a konanie o prepadnutí veci je tak potrebné posudzovať ako jedno konanie, v ktorom sú vydané dve rozhodnutia, ktorých charakter a funkcia sú odlišné. Prepadnutie veci je druh sankcie, ktorou sa zasahuje do práv povinného subjektu, pričom na toto konanie sa tak aplikujú základné zásady správneho trestania a základné zásady daňového konania (§ 17 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z., resp. § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017). S odkazom na § 3 daňového priadku a judikatúru Najvyššieho súdu SR tak žalobca namietal nedodržanie zásady zákonnosti a zásady proporcionality, t.j. dodržanie vyváženosti medzi zásahom do práv a slobôd účastníka a účelom konania a rozhodnutia. V intenciách tejto zásady by rozhodnutie správnych orgánov malo byť prijímané v primeranej lehote. V tejto veci prvostupňový orgán rozhodol o prepadnutí veci v niekoľkoročnom časovom odstupe po rozhodnutí o zabezpečení veci. Zákon pritom predpokladá, že na seba nadväzujúce rozhodnutia budú vydané v bezprostrednom časovom slede. Časová následnosť má svoje opodstatnenie aj vzhľadom na predbežný charakter rozhodnutia o zabezpečení veci. Nie je prípustné, aby bola vec dotknutej osobe zadržiavaná po dobu niekoľkých rokov len na základe rozhodnutia predbežnej povahy bez definitívneho rozhodnutia vo veci.
Keďže zákon stanovuje presnú lehotu na vydanie rozhodnutia o prepadnutí veci, pričom ide o rozhodnutie, ktoré má povahu sankcie, postup by sa mal spravovať zásadami správneho trestania, ku ktorého hlavným črtám o.i. patrí, že dôvodom zániku trestnosti správneho deliktu je uplynutie zákonom stanovenej doby, napr. pre uloženie pokuty, či inej sankcie. Časové obmedzenie postihu má dôvody materiálne (účel sankcie je možné dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po dlhej dobe stráca funkciu generálnej aj individuálnej prevencie) a tiež dôvody procesné (uplynutím dlhšej doby sa oslabuje sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov). Procesným dôsledkom zániku trestnosti deliktu je povinnosť správneho orgánu zastaviť konanie o takomto delikte. Postup správneho orgánu je tak v zrejmom rozpore s § 17a ods. 5 zákona č. 289/2008 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2017, ako aj v rozpore so zásadami zákonnosti a proporcionality a zásadami správneho trestania.
Žalobca poukázal na to, že technické expertízy ako kľúčové dôkazy boli zo strany správneho orgánu predložené na vyjadrenie až po niekoľkých rokoch a rozhodnutie o prepadnutí vecí bolo prijaté po neprimerane dlhej dobe, v porovnaní so zákonom stanovenou 15-dňovou lehotou pre prijatie takéhoto rozhodnutia. ERP tak boli po dobru niekoľkých rokov zadržiavané len na základe rozhodnutia predbežnej povahy. Tento postup správneho orgánu je zjavným konaním na úkor dodržiavania zákona, bez ohľadu na rešpektovanie akýkoľvek práv a záujmov žalobcu, len vo výlučnom záujme dosiahnutia prijatia rozhodnutia o prepadnutí veci, aj za cenu neprimeraného zásahu do práv žalobcu. Priamou príčinou tohto stavu pritom bol predchádzajúci nezákonný postup Colného úradu Prešov, ktorého
prvšie rozhodnutie o prepadnutí ERP č. 1046518 zo dňa 15.06.2017 bolo zrušené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 74161/2020-CI-1 zo dňa 22.06.2020 pre nezákonnosť. Rovnako bolo pre nezákonnosť zrušené aj rozhodnutie Colného úradu Prešov č. 1331179/2017 zo dňa 14.09.2017 o spáchaní správneho deliktu a o uložení pokuty, a to rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 74161/2020-CI- 2 zo dňa 17.06.2020. Ak správny orgán nepostupuje v súlade so zákonom a dopustí sa procesných chýb, prieťahy v konaní idú výlučne na vrub správneho orgánu a nie účastníka konania, voči ktorému orgán postupoval nezákonne. Tieto skutočnosti žalobca namietal aj v správnom konaní, no žalovaný sa s nimi vysporiadal konštatovaním, že aj keď došlo k procesným pochybeniam, nedošlo k porušeniu zákona zásadným spôsobom. Takéto odôvodnenie je nedostatočné. Ak dôjde k prekročeniu lehoty o niekoľko rokov, vyhodnotenie s odkazom, že ide len o poriadkovú lehotu, nemôže byť dostatočné a v tejto časti je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu žalobca poukázal na to, že technická expertíza a jej doplnenie sú nezákonnými dôkazmi z viacerých dôvodov. Tieto technické expertízy boli vykonané po neúmerne dlhej dobe od zabezpečenia ERP (súčasná právna úprava už výslovne upravuje v § 17a ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. lehotu jedného roka pre vypracovanie technickej expertízy). Technické expertízy vo veci boli vyhotovené až dňa 23.05.2017, teda po uplynutí doby viac než jedného roka od zabezpečenia ERP a technické expertízy - doplnenie boli vyhotovené až v decembri 2017, teda po uplynutí roka a deviatich mesiacov od zabezpečenia ERP. Aj keď v čase vyhotovovania technických expertíz zákon ročnú lehotu neustanovoval priamo, je zrejmé, že uplynutie neprimerane dlhého časového úseku medzi zabezpečením ERP a vykonaním technickej expertízy je v rozpore so základnými zásadami správy daní a povinnosťou správcu dane konať bez zbytočných prieťahov. Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že doba 14 mesiacov je dobu primeranou. Zároveň poukázal na to, že žalovaný sa nijako nevyjadril k lehote vypracovania doplnenia technickej expertízy, kde bola lehota prekročená oveľa výraznejšie. Aj v tomto rozsahu je tak rozhodnutie čo do odôvodnenia nepreskúmateľné.
Predmetné dôkazy, technická expertíza – doplnenie, je podľa žalobcu nezákonná z viacerých dôvodov. V čase jej vykonania bolo konanie o prepadnutí veci ukončené. S odkazom na § 17a zákona č. 289/2008 Z. z. možno technickú expertízu vyhotoviť len na základe požiadania colného úradu alebo daňového úradu, ktorý ERP zabezpečil. Colný úrad Bratislava nebol oprávnený vykonať technickú expertízu na základe vlastného podnetu, ako tomu bolo v prípade doplnenia. Technickú expertízu ERP možno vykonať len za účelom preverenia podozrenia z pozmeňovania údajov v ERP, ktoré bolo zistené colným úradom alebo daňovým úradom, ktorý zabezpečil ERP. Tento postup vypracovaniu doplnenej expertízy nepredchádzal, nebola vykonaná na základe žiadnej žiadosti či pokynu a Colný úrad Bratislava prekročil týmto postupom svoje právomoci a postupoval spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom a Ústavou SR. Zároveň, v čase vykonania doplnenia expertízy predmetné ERP neboli zabezpečené rozhodnutím správneho orgánu, ale boli právoplatne prepadnutými vecami, čo je v zrejmom rozpore so zákonom predpokladaným a prípustným postupom, kedy rozhodnutie o prepadnutí veci nasleduje po doručení technických expertíz a je dôsledkom z nich vyplývajúcich záverov. Ďalej, ERP boli po zabezpečení u žalobcu opatrené zapečateným obalom, pričom zapečatený obal bol odpečatený Colným úradom v Bratislave dňa 01.03.2016 pre účely vyhotovenia technických expertíz, ktoré boli vyhotovené v máji 2017. Následne boli ERP prepadnuté na základe vydaného rozhodnutia. Ich ďalšie umiestnenie a manipulácia s nimi po otvorení zapečateného obalu nie sú žalobcovi známe. Akékoľvek údaje získané po uplynutí takéhoto časového odstupu od otvorenia zapečateného obalu s neznámym režimom nakladania a prístupu k týmto vecami a ich umiestnením, nie je možné považovať za vierohodne a zákonne získané dôkazy. Žalovaný sa k týmto námietkam riadne nevyjadril, odkázal len na § 17 zákona č. 289/2008 Z.z. a námietky k pochybnému nakladaniu s ERP posúdil ako špekulatívne, bez vecného základu. Toto odôvodnenie je nedostatočné a spochybňuje objektívne, transparentné a zabezpečené nakladanie s ERP v čase medzi zaistením a vykonanou expertízou. Žalobca zdôraznil, že zákon neumožňoval a nepredpokladal, aby Colný úrad Bratislava uskutočňoval expertíznu činnosť a vypracovával technickú expertízu po vydaní definitívneho rozhodnutia vo veci, ktoré malo byť prijaté práve na základe výsledkov predtým vypracovanej technickej expertízy. Ďalšia expertízna činnosť by tak bola vecne aj logicky vylúčená, a zároveň neopodstatnená po finálnom rozhodnutí vo veci.
Žalobná námietka o nedostatočne zistenom skutkovom stave vychádza zo skutočnosti, že získané dôkazy sú nezrozumiteľné a zmätočné. Z expertízy vyplýva, že k záverom o predpokladanom krátení tržieb dospel Colný úrad Bratislava na základe porovnania vždy iného typu súboru s kontrolnými záznamami. V prípade technickej expertízy č. 718560/2017 išlo o porovnanie súboru debug.txt s kontrolnými záznamami, v prípade technickej expertízy č. 718627/2017 o porovnanie súboru predaj.txt s kontrolnými záznamami a pri technickej expertíze č. 718317/2017 o porovnanie súboru hotovost.txt s kontrolnými záznamami. Zvolená metodika expertízneho strediska však nie je žiadnym spôsobom odôvodnená a nie je tak zrejmé, aký má vplyv na prijaté závery. V dvoch technických expertízach (č. 718317/2017 a č. 718560/2017) sa navyše uvádza, že k niektorým časovým obdobiam nie sú k dispozícii kontrolné záznamy a preto suma môže byť „vyššia alebo nižšia", z čoho je zrejmé, že z týchto údajov nemohol byť prijatý žiaden relevantný záver. V technických expertízach - doplnenie sa vychádzalo z úplne inej, už v poradí štvrtej metodiky, kedy sa vychádzalo zo zmazaných pokladničných dokladov, ktoré mali byť pôvodne uložené v súbore debug.txt. V dokumentoch však nie je uvedené, že sa tieto údaje zo súboru debug.txt porovnávali s kontrolnými záznamami. Z textu technických expertíz je však zrejmé, že Colný úrad Bratislava pri vyvodzovaní záverov vychádzal z porovnania údajov v rôznych súboroch s kontrolnými záznamami, pričom kde neboli k dispozícii kontrolné záznamy, bolo konštatované, že suma môže byť vyššia aj nižšia a výsledky sú tak nepresné. V prípade technických expertíz - doplnenie sa však evidentne žiadne porovnanie s kontrolnými záznamami neuskutočnilo. Žalovaný listom dňa 05.02.2021 vo vzťahu k technickým expertízam vysvetlil zadané otázky. Uviedol, že súbor debug.txt zaznamenáva celú činnosť fiskálnej tlačiarne a „pri nájdení tohto súboru nie sú potrebné kontrolné záznamy, nakoľko sa tu nachádzajú aj záznamy o pravých dokladoch.... Ak nie sú kontrolné záznamy k dispozícii, je možné bez akejkoľvek miery pochybností vyplývajúcej zo znalosti činnosti predmetného programu a fiskálnej tlačiarne konštatovať, že dáta uložené v záznamom pokladničného programu Jantar2000 nie sú v kontrolnom zázname (aj keď tento nie je k dispozícii). Je úlohou iných orgánov (daňový úrad, orgány činné v trestnom konaní resp. iné orgány) preukázať v súčinnosti s daňovým subjektom, či sú Colným úradom Bratislava nájdené údaje uložené v kontrolnom zázname a či boli predmetom účtovníctva alebo príslušného daňového priznania. Z uvedeného dôvodu Colný úrad Bratislava správne konštatuje na základe jemu dostupných dát zo súborov Jantar2000 a s prihliadnutím na nepredpokladané avšak možné iné varianty konečného výsledku (ktoré by mal napríklad daňový úrad v súčinnosti s daňovým subjektom preveriť), že výška nepriznanej tržby môže byť vyššia aj nižšia v prípade dát z programu Jantar2000." Ak správny orgán konštatuje, že kontrolné záznamy nie sú potrebné, pretože vďaka súboru debug.txt možno bez akejkoľvek miery pochybností vyvodiť, že dáta sa v kontrolnom zázname nenachádzajú a následne konštatuje, že bude úlohou iných orgánov v spolupráci s daňovým subjektom preukázať, či sú nájdené údaje uložené v kontrolnom zázname a tiež, že výška nepriznanej tržby môže byť vyššia alebo nižšia, je správny, vzhľadom na nepredpokladané, ale možné iné varianty výsledku, takéto „vysvetlenie“ je vnútorne nelogické, rozporuje si, nemožno ho akceptovať, pričom sú tým zároveň spochybnené všetky závery z vykonaných expertíz. V napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatuje, že porušenie zákona má spočívať v tom, že došlo k preukázanému pozmeneniu tvoriaceho sa obsahu kontrolných záznamov. Ak však kontrolné záznamy neboli nájdené, potom záver o porušení zákona nemožno oprieť o údaje zistené zo súboru debug.txt. Z dostupných dokladov nie je žalobcovi zrejmé, v akom vzájomnom vzťahu sú závery vyplývajúce z technických expertíz a technických expertíz - doplnenie, t.j. či ide o doplnené závery, ktoré sa aplikujú popri sebe alebo závery z doplnenia nahrádzajú závery z prvších expertíz. Ani vysvetlenie o „primeranom nahradení číselných zistení“ nijako neozrejmuje túto otázku. Možno preto konštatovať, že závery technických expertíz sú nepresvedčivé a mätúce. Tieto nedostatky a nejasnosti neodstránil ani žalovaný, ktorý odvolacie námietky v tomto rozsahu vyhodnotil ako bezpredmetné.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe dňa 19.01.2022, s odkazom na § 2 písm. z/, § 17a ods. 1 až 7 zákona č. 289/2008 Z.z., § 3 ods. 3, § 19 ods. 1 až 4, § 24 ods. 2, 4, § 40 ods. 1, § 41 ods. 2, 5, 6, § 74 ods. 4 daňového poriadku v prvom rade poukázal na to, že žalobné dôvody sú
obdobné odvolacím námietkam žalobcu v administratívnom konaní a tak argumentáciu žalovaného sa neodchyľuje od doterajších vyjadrení.
Vo vzťahu k námietke o rozpore postupu správnych orgánov so zákonom a rozporu so zásadou proporcionality a zásadami správneho trestania, žalovaný s týmto nesúhlasí, že žalobcovi boli dokumenty týkajúce sa technickej expertízy ERP doručené až po viac než troch rokoch od vypracovania, že medzi rozhodnutím o zabezpečení ERP a rozhodnutím o prepadnutí uplynulo päť rokov a že rozhodnutie o prepadnutí ERP bolo vydané po štyroch rokoch od ich expertízy, čím malo údajne dôjsť k porušeniu princípu proporcionality. Žalovaný, akceptujúc námietku, že colný úrad spočiatku procesne pochybil, keď pred rozhodnutím nepredložil vypracované expertízy žalobcovi, resp. keď vydal duplicitné rozhodnutie o zabezpečení ERP č. 298142/2020 zo dňa 26.06.2020 a nedostatočne odôvodnil rozhodnutie o prepadnutí ERP č. 87941/2021 zo dňa 26.02.2021, poukázal na to, že aj keď k časovému posunu medzi zabezpečením a prepadnutím ERP došlo z dôvodu nutnosti odstránenia procesných nedostatkov v konaní colného úradu, to nemá vplyv na skutočnosť, že colný úrad je pri splnení podmienok podľa § 17a ods. 5 zákona č. 289/2008 Z.z. povinný ex offo rozhodnúť o prepadnutí ERP, a to aj s odstupom piatich rokov od ich zabezpečenia. Nie je možné hovoriť o nečinnosti v tomto období piatich rokov, keďže rozhodnutie o prepadnutí ERP nebolo vydané až po piatich rokov prvý krát, keďže „prvé“ rozhodnutie o prepadnutí veci zo dňa 15.06.2017 bolo po podaní mimoriadneho opravného prostriedku daňovým subjektom zrušené a „nové“ rozhodnutie tak bolo vydané dňa 28.06.2021. Procesný postup colného úradu tak nenesie znaky prieťahov v konaní, keďže colný úrad bol v konaní stále činný a všetky úkony (výzvy, rozhodnutia, zaslanie výsledkov expertíz) boli vykonávané bez zbytočných časových odstupov, zohľadňujúc namietané procesné nedostatky (potrebu oboznámenia daňového subjektu s výsledkami vykonaných expertíz s priestorom na vyjadrenie sa). Aj keď je nepochybné, že 15-dňová lehota v zmysle § 17a ods. 5 zákona č. 289/2008 Z.z. pred vydaním rozhodnutia uplynula, žalovaný zdôrazňuje, že nejde o lehotu prekluzívnu alebo premlčaciu a jej uplynutím nezaniká právo a povinnosť colného úradu rozhodnúť o prepadnutí ERP. Inštitúty riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov nevyhnutne predpokladajú, že k vydaniu rozhodnutia o prepadnutí ERP a k jeho právoplatnosti tak nedôjde v 15-dňovej lehote podľa § 17a ods. 5 zákona č. 289/2008 Z.z.. Neobstoja ani námietky žalobcu, podľa ktorých predloženie technických expertíz po vyše troch rokoch od ich vypracovania, resp. uvedený časový odstup medzi zabezpečením a prepadnutím ERP, spája údajné oslabenie možnosti efektívne sa brániť v konaní prostredníctvom vyjadrenia. Žalovaný poukázal na to, že obsah technických expertíz je nemenný ako v čase ich vyhotovenia, tak v čase ich doručenia žalobcovi a žalobcovi ostáva v plnom rozsahu právo a možnosť na tieto zistenia reagovať. Táto námietka preto nie je dôvodná.
Vo vzťahu k námietke o nezákonnosti dôkazov získaných správnymi orgánmi, nezákonnosti expertíz vyhotovených po dlhej dobe od samotného zabezpečenia ERP žalovaný odkazuje, že zákon č. 289/2008 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017 neustanovoval konkrétnu lehotu, v rámci ktorej je nutné technickú expertízu uskutočniť, pričom následne colný úrad mohol vydať rozhodnutie o prepadnutí ERP až potom, ako boli predmetné technické expertízy od OCFA doručené. Aktuálna právna úprava zákona č. 289/2008 Z.z. (§17a ods. 3) považuje vykonanie technickej expertízy ERP za časovo náročné, keďže poskytuje lehotu jedného roka na jej vykonanie. Nie je preto možné bez ďalšieho konštatovať, že doba 14 mesiacov na vykonanie technických expertíz ERP 1 až ERP 3 od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení je „neprimerane dlhým časovým úsekom“ a že prekročenie zákonnej lehoty o dva mesiace je neprimerané a spôsobuje prieťahy či nečinnosť. Vo vzťahu k vykonaným doplneniam expertíz dňa 05.12.2017 žalovaný uviedol, že tie boli uskutočnené až po prepadnutí ERP 1 až ERP 3, za účelom získania podrobnejších, relevantnejších údajov, napr. pre prípadné v konanie o správnom delikte, prípadne pre účely postupu orgánov činných v trestnom konaní. Po zrušení prvšieho rozhodnutia o prepadnutí ERP zo dňa 15.06.2017 sa tak doplňujúce expertízy stali podrobnejšou súčasťou expertíz ERP odôvodňujúcich vydanie „nového“ rozhodnutia o prepadnutí ERP č. 307512/2021 zo dňa 28. 06. 2021. A tak, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli vykonané doplňujúce expertízy ERP 1 až ERP 3, samotné prvotné expertízy ERP zo dňa 23.05.2017 by boli dostatočným podkladom na vydanie rozhodnutia o prepadnutí, či už č. 1046518/2017 zo dňa 15.06. 2017, alebo č. 307512/2021 zo dňa 28.06.2021. Ak teda žalobca vo svojom odvolaní namietal lehotu vyhotovenia expertíz ERP, na základe ktorých došlo k „pôvodnému“ právoplatnému prepadnutiu ERP, nebol dôvod, aby sa žalovaný v rozhodnutí zaoberal časovými okolnosťami vykonania doplňujúcich expertíz.
Žalovaný nepovažoval za dôvodnú ani námietku, že doplňujúcu expertízu nemohlo vykonať OCAF bez požiadavky colného úradu, a že doplňujúca technická expertíza sa uskutočnila až po právoplatnom rozhodnutí o prepadnutí ERP, t.j. že neexistoval žiadny právny základ na možné doplňujúce znalecké skúmanie ERP. Ani § 17a zákona č. 289/2008 Z.z., ani samotná povaha veci nevylučujú vykonanie doplnenia technickej expertízy ERP. Jedinou podmienkou je, aby uvedená ERP bola v dispozícii správneho orgánu na podklade relevantného právneho titulu, t.j. právoplatného rozhodnutia o jej zabezpečení, resp. právoplatného rozhodnutia o jej prepadnutí. Vykonanie expertízy a jej prípadné doplnenie sú procesom dokazovania v zmysle § 24 a nasl. daňového poriadku. Ustanovenie § 17a ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. neznamená, že colný úrad môže vykonať expertízu jedine v prípade, že ERP je zabezpečená u podnikateľa a jedine v čase jedného roka od tohto zabezpečenia. Toto ustanovenie konštatuje, že ak colný úrad zabezpečí ERP z dôvodov v zmysle § 17a ods. 1 tohto zákona, technickú expertízu je povinný vykonať vždy. Nie je pritom vylúčené, aby colný úrad, resp. v tom čase OCFA, ktorý má v dispozícii ERP na legálnom základe (rozhodnutie o zabezpečení alebo prepadnutí), pre vlastné účely alebo napr. na základe dožiadania orgánov činných v trestnom konaní, vykonali doplňujúcu znaleckú expertízu. Doplňujúca expertíza ani v takom prípade nemôže predstavovať korigovaný a pozmeňovaný dôkaz. Ak OCFA v „pôvodnej“ expertíze vysloví konečný objektívny záver znaleckej hodnoty, že sa potvrdili podozrenia z pozmeňovania údajov v ERP alebo v kontrolnom zázname, doplňujúca expertíza nemôže pri konkretizovaní zistených skutočností vybočiť z rámca záverov prvotnej expertízy. Zo žiadnych ustanovení zákona nevyplýva, že by OCFA nemohlo vykonať doplňujúcu expertízu bez požiadania colného úradu, keďže § 17a ods. 2 zákona len limitovalo oprávnenie OCFA skúmať predloženú ERP len čo do účelu znaleckého skúmania ERP, t.j. ak OCFA malo k dispozícii ERP, bolo povinné resp. oprávnené vykonať znaleckú expertízu len za účelom preverenia podozrenia skutočností podľa § 17a odseku 1. OCFA však nebolo limitované v spôsobe vykonanie technickej expertízy, resp. nebolo nijako obmedzené jej vykonanie v etapách ci vykonanie jej doplnenia o ďalšie znalecké skúmanie. Ak teda OCFA vypracovalo expertízy ERP pod zn. 718560/2017, zn. 718627/2017 a zn. 718317/2017 zo dňa 23.05.2017, ktoré predstavovali podklad pre vydanie rozhodnutia č. 1046518/2017 zo dňa 15.06.2017 o prepadnutí ERP, žiadne ustanovenie zákona č. 289/2008 Z.z. mu nebránilo konkrétnejšie skúmať okolnosti nelegálneho nakladania s predmetnými ERP. Po zrušení rozhodnutia o prepadnutí ERP č. 1046518/2017 zo dňa 15.06.2017 sa doplňujúce expertízy stali podrobnejšou súčasťou expertíz ERP odôvodňujúcich vydanie „nového“ rozhodnutia o prepadnutí ERP č. 307512/2021 zo dňa 28.06.2021.
Žalovaný ďalej posúdil námietky žalobcu, že po právoplatnom prepadnutí ERP sa spochybnili podmienky umiestnenia, či nakladania s ERP, za bezpredmetné a výlučne špekulatívnej povahy. K zapečateniu zabezpečených ERP dochádza za účelom eliminácie zásahov do nich od momentu ich zabezpečenia colným úradom do ich prevzatia OCFA. Moment právoplatnosti rozhodnutia o prepadnutí ERP nemá za následok, aby OCFA mal, alebo mohol s predmetnými ERP nakladať nepríslušným, či netransparentným spôsobom. Na umiestnení, skladovaní, či nakladaní s ERP sa nič nemohlo zmeniť; ani v čase od odpečatenia obalu ERP do technickej expertízy, ani v čase od technickej expertízy po jej doplnenie. Dôvodnosť námietky žaloby by viedla ad absurdum k možnému popretiu správnosti nakladania s ERP zo strany OCFA v hociktorom momente od ich odpečatenia, teda aj napr. v priebehu roka od odpečatenia do uskutočnenia technickej expertízy, ešte pred ich prepadnutím.
Vo vzťahu k samotnému postaveniu OCFA žalovaný zdôraznil, že tvrdenia žalobcu, akoby OCFA bola externým subjektom ktorý vykonáva znalecké úkony len na základe požiadaviek, či súhlasu príslušného colného úradu, nie sú ničím podložené. Zabezpečenými ERP de iure disponuje samotný štát prostredníctvom príslušného colného úradu ako orgán štátnej správy a tak okolnosť, či sa zabezpečená ERP nachádza (resp. sa s ňou nakladá) na konkrétnom colnom úrade, alebo u iného orgánu finančnej správy, nemá vecnoprávny, ale iba organizačný základ. Sú preto neopodstatnené žalobcove námietky o svojvôli OCFA pri znaleckom skúmaní ERP, keďže v rozhodnej dobe bola OCFA súčasťou Colného úradu Bratislava ako orgánu finančnej správy. Skutočnosť, či sa ERP po jej zabezpečení (resp. ako dlho) nachádzala na zabezpečujúcom colnom úrade, na OCFA, alebo inom orgáne finančnej správy, je len otázkou organizačného charakteru.
Žalovaný poukázal na to, že predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 307512/2021 zo dňa 28.06.2021 a nie rozhodnutia č. 1046518/2017 zo dňa 15.06.2017 a pri vydávaní rozhodnutia o prepadnutí ERP dňa 28.06.2021 by tak zo strany colného úradu nebolo dôvodné uvažovať v intenciách namietaných žalobcom, že doplnenie znaleckej expertízy nastalo až po vydaní rozhodnutia o prepadnutí ERP zo dňa 15.06.2017.
Vo vzťahu k námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave správnymi orgánmi žalovaný poznamenal, že textový obsah vypracovaných znaleckých expertíz nie je postavený na formalizovanom princípe, ale znalecké konštatovania vo vyhotovených expertízach vychádzajú z odborných faktov, založených na premisách a logike softwérového inžinierstva, teda nie na tom, či sa text expertíz javí žalobcovi na prvý pohľad textovo nezrozumiteľný, či rozporný. Žalovaný sa s týmito námietkami vysporiadal v napadnutom rozhodnutí a vysvetlil argumentačne závery expertízy, na čo žalobca v podanej žalobe reagoval námietkami k textu týchto odborných expertíz, k čomu tak žalovaný nemôže inak reagovať. Odkazuje pritom na vyjadrenie OCFA v odpovedi na dožiadanie zn. 54231/2021 zo dňa 05.02.2021, ktorou reagovali na dožiadanie colného úradu, a ktorá je súčasťou spisového materiálu a jej obsah je citovaný v rozhodnutí colného úradu zn. 307512/2021 zo dňa 28.06.2021 (obdobne tiež rozsudok, bod 25). Z uvedeného vyjadrenia podľa názoru žalovaného vyplýva, že žalobné námietky žalobcu sú neopodstatnené a OCFA pri skúmaní ERP neaplikoval rozdielnu metodiku, pričom žalovaný nemá racionálny dôvod spochybňovať vyjadrenia OCFA a nepovažuje ich za vnútorne nelogické. OCAF v tejto odpovedi na dožiadanie zo dňa 05.02.2021 konštatoval, že bezpochyby dáta uložené v záznamoch programu Jantar2000 nie sú v kontrolnom zázname, aj keď tento nebol v čase expertízy k dispozícii. Súbor debug.exe, ktorý vytvára samotná fiskálna tlačiareň FT400, resp. jej tlačový manažér tm4000 obsahuje všetko, čo sa na fiskálnej tlačiarni vytlačilo, t.j. obsahuje pravé aj „falošné“ pokladničné doklady. Uvedené je pritom v rozhodnutí colného úradu výslovne konštatované. OCFA (neskôr FR SR OCFA) môže hodnotiť iba údaje zo zabezpečených ERP. Je vecou napr. daňového úradu majúceho k dispozícii daňové priznania a účtovníctvo dotknutého podnikateľa, dostatočne preveriť, či dáta nájdené na debug.exe, ktoré boli z ERP stiahnuté a vymazané a odvolateľ ich mal archivovať, boli uložené v kontrolných záznamoch, ktoré sa nachádzajú mimo ERP. OCFA vie zo súboru debug.exe vyhodnotiť, čo sú a čo nie sú daňové záznamy, avšak nemôže určiť, v akom rozsahu uvedené dáta predstavujú podklad pre správcu dane pre posúdenie, resp. určenie daňovej povinnosti žalobcu. Žalovaný posúdil za účelové aj tvrdenia žalobcu, že ak neboli kontrolné záznamy nájdené, nie je možné rozhodnutím konštatovať porušenie zákona v podobe preukázaného pozmenenia tvoriaceho sa obsahu kontrolných záznamov, keďže už len zo samotnej skutočnosti, že sa kontrolné záznamy nezistia v ERP vyplýva, že ich obsah bol/musel byť komplexne pozmenený. Samotná skutočnosť, že došlo k pozmeneniu tvoriaceho sa obsahu kontrolných záznamov, vyplýva z množstva skutočností deklarovaných vo výsledkoch technických expertíz a nie len z toho, že sa kontrolné záznamy v ERP nenašli.
Žalovaný posúdil ako bezpredmetné tiež námietky žalobcu o nepresvedčivých a mätúcich záveroch technických expertíz len z dôvodu, že nemá byť zrejmé, či ide o doplnenie alebo nahradenie pôvodných technických expertíz. Poukázal na to, že je zrejmé, už aj z označenia, že ide predovšetkým o doplnenie expertíz s tým, že v prípade, ak sa údaje časovo a hodnotovo kryjú, je možné použiť zistenia z oboch expertíznych zdrojov, inak sa použijú zistenia z doplňujúcej expertízy, pri ktorej došlo k analýze zmazaných sektorov počítača. Vzhľadom na účel a závery technických expertíz a ich doplnenia je bezpredmetné sumarizovať konkrétne nahrádzané položky, k čomu je o.i. možné dospieť jednoduchou komparáciou počtu nahrádzaných číselných údajov.
Žalovaný tak má za to, že príslušné správne orgány postupovali vo veci v súlade s platnými právnymi predpismi, keď rozhodli o prepadnutí konkrétnych registračných pokladníc žalobcu. Navrhol správnu žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
V.
Replika žalobcu
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.02.2022, vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o neporušení základných zásad zákonnosti a proporcionality a že je potrebné brať do úvahy, že colný úrad nebol vo veci nečinný a „prvé" rozhodnutie o prepadnutí ERP prijal už v roku 2017, poukázal na to, že rozhodnutie o prepadnutí veci č.k. 1046518/2017 zo dňa 15.06.2017 po jeho zrušení v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia mimo odvolacieho konania de iure neexistuje. Preto je bez právneho významu, že v roku 2017 bolo vydané rozhodnutie o prepadnutí veci, keďže toto rozhodnutie bolo zrušené a nazerá sa na neho tak, akoby nebolo prijaté, navyše, ak bolo vydané bez toho, aby bol žalobca oboznámený so základným dôkazom, na ktorom žalovaný postavil svoje rozhodnutie. Rozhodnutie postavené na porušení procesných práv žalobcu nie je možné brať na zreteľ. Vo vzťahu k otázke, či došlo k porušeniu základných zásad správneho trestania nie je významné, či k neprimeranému uplynutiu času došlo z dôvodu úplnej nečinnosti správneho orgánu alebo v dôsledku takého procesného postupu, keby správny orgán síce konal, avšak nezákonne. Procesné pochybenia správneho orgánu a z toho plynúce prieťahy nemôžu byť na škodu subjektu, o ktorého právach a povinnostiach sa koná. Už v žalobe bolo poukázané na to, že k základným zásadám správneho trestania patrí časové obmedzenie postihu, ktoré má svoje materiálne a formálne dôvody. Je preto bez právneho významu, ktoré konkrétne okolnosti na strane správneho orgánu spôsobili prekročenie tohto časového obmedzenia.
Vo vzťahu k argumentácii žalovaného o zákonnosti jeho postupu s odkazom na § 17a zákona č. 289/2008 Z.z. pri vypracovaní technických expertíz, žalobca poukazuje na článok 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, čo znamená, že nestačí, ak zákon nevylučuje spôsob, akým štátny orgán postupoval, ale naopak, spôsob, akým štátny orgán postupuje, musí byť priamo ustanovený zákonom. Colný úrad Bratislava však postupoval spôsobom, ktorý zo zákona nevyplýval a je v rozpore so zákonom predpokladaným postupom. Žalovaný prekrúca fakty, ak uvádza, že Colný úrad Bratislava nebol limitovaný v spôsobe vykonania technickej expertízy, napríklad či ju vykoná v etapách. Bolo zjavné, že pôvodne vypracované technické expertízy nepredstavovali žiadnu prvú etapu, na ktorú by malo nadväzovať akékoľvek ďalšie pokračovanie v technických expertízach. Colný úrad Prešov medzičasom na podklade pôvodných technických expertíz rozhodol a konanie bolo ukončené. Samotný konajúci orgán teda žiadne doplnenie neočakával a Colný úrad Bratislava konal svojvoľne a bez zákonného podkladu pre svoj postup. Nemožno tiež súhlasiť s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie o prepadnutí veci bolo neskôr zrušené a teda de iure neexistuje. Súladnosť konania štátneho orgánu so zákonom sa predsa posudzuje v skutkových okolnostiach, ktoré boli dané v čase, kedy k posudzovanému postupu štátneho orgánu došlo. V čase posudzovaného konania Colného úradu Bratislava právoplatné rozhodnutie o prepadnutí veci existovalo.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a argumentáciu žalobca zotrval na podanej žalobe a všetkých žalobných dôvodoch.
VI.
Duplika žalovaného
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.03.2022, vo vzťahu k námietke žalobcu, že ak bolo v mimo odvolacom konaní zrušené rozhodnutie colného úradu o prepadnutí veci zn. 1046518/2017 zo dňa 15.06.2017, toto rozhodnutie de iure neexistuje a nie je možné naň prihliadať, uviedol, že je bezpredmetné namietať rozhodovaciu nečinnosť colného úradu len z dôvodu zrušenia jeho „pôvodného“ rozhodnutia o prepadnutí v mimo odvolacom konaní, t.j. že na inštitút de - iure neexistencie zrušeného rozhodnutia sa prihliada v kontexte iných právnych rovín a nie pri časovom aspekte rozhodovania colného úradu. Nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že žalovaný sa mal pri doplnení technických expertíz odvolávať na skutočnosť, že právna úprava takýto postup nevylučuje, a že žalovaný nebral zreteľ na zásadu uvedenú v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.01.2022 výslovne
konštatoval existujúcu generálnu právomoc colného úradu v zmysle lex generalis normy; § 24 a nasl. daňového poriadku vykonať akékoľvek dokazovanie týkajúce sa zabezpečenej elektronickej registračnej pokladnice, t.j. ustanovenie lex specialis normy; § 17a ods. 2 zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice túto generálnu dôkaznú právomoc neruší, ale iba zdôrazňuje, že ak colný úrad zabezpečí ERP z dôvodov podľa § 17a ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z., je povinný technickú expertízu vykonať vždy. Ústavná zásada konať iba spôsobom a v rozsahu stanovenom zákonom tak bola dodržaná.
K záverečným námietkam žalobcu vo vzťahu k „pôvodnému“ rozhodovaniu colného úradu o prepadnutí veci v čase medzi technickou expertízou a jej doplnením žalovaný uviedol, že už pôvodná technická expertíza bola aj bez jej prípadného doplnenia dostatočným podkladom na vydanie rozhodnutia colného úradu o prepadnutí ERP. „Pôvodné“ rozhodnutie colného úradu nebolo v mimo odvolacom konaní zrušené pre obsahovú nedostatočnosť technickej expertízy vo vzťahu k prepadnutiu ERP, ale z dôvodu jej nedoručenia žalobcovi. Colný úrad vykonal doplnenie technickej expertízy v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku, nie však z dôvodu nedostatočnosti pôvodnej expertízy, ale pre prípadné ďalšie potreby (napr. pre orgány činné v trestnom konaní). Zároveň, pri vydaní nového rozhodnutia o prepadnutí ERP už pôvodné rozhodnutie zrušené v mimo odvolacom konaní neexistovalo, teda colný úrad bol v rámci komplexnosti a objektivity zisťovania skutkového stavu povinný v konaní reflektovať na všetky vykonané dôkazy, teda na technickú expertízu aj s jej doplnením, pričom je na zváženie postoj žalobcu, ktorý sa opiera o neexistenciu „pôvodného“ rozhodnutia o prepadnutí pri časovom aspekte rozhodovania colným úradom, no účinky de iure neexistencie „pôvodného“ rozhodnutia o prepadnutí už odmieta.
VII.
Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a vec prejednal postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania.
Súd z dôvodu zákonnej prekážky na strane členky senátu JUDr. Kataríny Morozovej – Nemcovej vo veci rozhodoval v zložení senátu ako je uvedené v záhlaví tohto rozsudku
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 190 ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 2 písm. z) zákona č. 289/2008 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie kontrolným záznamom kópia číselných údajov z pokladničných dokladov a dokladov podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu uložená v elektronickej podobe s definovanou štruktúrou spracovateľnou počítačom a presná kópia pokladničných dokladov, dokladov podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu a denných uzávierok uložených v elektronickej podobe nezávisle od obsluhy elektronickej registračnej pokladnice.
Podľa § 17a ods. 1 až 7 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017: Colný úrad alebo daňový úrad môže zabezpečiť elektronickú registračnú pokladnicu, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname. Colný úrad Bratislava za účelom preverenia podozrenia podľa odseku 1 vykoná technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.
Počas zabezpečenia elektronickej registračnej pokladnice je podnikateľ pri predaji tovaru alebo poskytovaní služby povinný postupovať podľa § 10 ods. 3 až 5 alebo používať elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá bola uvedená do prevádzky podľa § 7. Podnikateľ, ktorý počas zabezpečenia elektronickej registračnej pokladnice postupoval podľa § 10 ods. 3 až 5, je povinný po zrušení rozhodnutia o zabezpečení elektronickej registračnej pokladnice zaevidovať údaje z vyhotovených paragónov do elektronickej registračnej pokladnice v lehote podľa § 10 ods. 5. Colný úrad alebo daňový úrad, ktorý elektronickú registračnú pokladnicu zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice do 15 dní od vykonania technickej expertízy podľa odseku 2, ktorej výsledky preukázali, že došlo k pozmeneniu údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname. Podnikateľ, ktorému bola zabezpečená elektronická registračná pokladnica, je povinný po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice kópie paragónov archivovať podľa § 9 ods. 4; ak bude podnikateľ naďalej predávať tovar alebo poskytovať službu podľa prílohy č. 1, je povinný používať elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá bola uvedená do prevádzky podľa § 7. Colný úrad alebo daňový úrad postupuje pri zabezpečení a prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice primerane podľa osobitného predpisu.20a).
Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 40 ods. 1 daňového poriadku zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania
finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový úrad alebo colný úrad môže zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste elektronickú registračnú pokladnicu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 41 ods. 6 daňového poriadku rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší právoplatným rozhodnutím o prepadnutí veci. Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší aj vtedy, ak v odvolacom konaní bolo zrušené rozhodnutie o prepadnutí veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis pripúšťa.
Podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
Žalobca v správnej žalobe napáda rozhodnutie žalovaného poukazujúc na procesný postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní vo veci nedodržal 15-dňovú lehotu na rozhodnutie o prepadnutí veci uvedenú v § 17a ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017. Poukazuje na to, že výlučne v dôsledku nezákonného postupu prvostupňového správneho orgánu bolo zrušené jeho skoršie právoplatné rozhodnutie o prepadnutí ERP č. k. 1046518/2017 zo dňa 15.06.2017 rozhodnutím žalovaného č. 74161/2020-CI-1 zo dňa 22.06.2020 na základe jeho preskúmania mimo odvolacieho konania. Táto skutočnosť, ako aj ďalšie procesné pochybenia v postupe prvostupňového správneho orgánu mali za následok, že nové rozhodnutie o prepadnutí veci bolo vydané až dňa 28.06.2021 pod č. k. 307512/2021, teda 4 roky po vyhotovení technických expertíz, na základe ktorých bolo vydané (č. 718317/2017, 718627/2017 a 718560/2017 zo dňa 23.05.2017). Namietal tiež, že predmetné technické expertízy zo dňa 23.05.2017 boli vyhotovené po neúmerne dlhej dobe od zabezpečenia ERP (1 rok a 2 mesiace), pričom aktuálne účinná právna úprava v § 17a ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov stanovuje pre vypracovanie technickej expertízy lehotu jedného roka. Z hľadiska dĺžky konania napokon namieta aj skutočnosť, že Colný úrad Bratislava, OCFA vypracovalo dodatočne technické expertízy ERP - doplnenia DKP 7242020014403012, DKP 7242020014403010 a DKP 7242020014403011 doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 11. 12.2017. Tieto boli spolu s technickými expertízami zo dňa 23.05.2017 doručené žalobcovi po prvý krát až dňa 30.06.2020, teda po viac ako troch rokoch od ich vypracovania.
Uvedené nerešpektovanie lehôt zo strany prvostupňového správneho orgánu malo za následok oslabenie práva žalobcu účinne sa v konaní brániť. Výrazné prekročenie lehoty na vydanie rozhodnutia, ako aj vydanie rozhodnutia na podklade dôkazov, ktoré boli doručované až so značným časovým odstupom po ich vyhotovení má za následok neprimeraný zásah do práv žalobcu, v dôsledku ktorého malo byť podľa neho konanie voči nemu zastavené.
Správny súd v prvom rade konštatuje, že žalobcovi je možné dať za pravdu v tom, že neprimeraná dĺžka konania vyplývajúca aj z výrazného prekročenia lehoty na rozhodnutie podľa § 17a ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017 nemusí byť v zmysle stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR spôsobená iba nečinnosťou správneho orgánu, ale aj jeho nesústredenou a neefektívnou činnosťou (m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08, I. ÚS 269/2021), pri ktorej síce správny orgán realizuje procesné úkony, avšak tieto nevedú ku právoplatnému rozhodnutiu vo veci v primeranom čase. Pokiaľ teda v priebehu konania boli rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu opakovane rušené z dôvodu procesných nedostatkov (ako to vyplýva z administratívneho spisu – zrušené právoplatné rozhodnutie o prepadnutí veci zo dňa 15.06.2017, nesprávne duplicitné rozhodnutie o zabezpečení ERP zo dňa 26.06.2020, zrušené nedostatočne odôvodnené rozhodnutie o prepadnutí veci zo dňa 26.06.2021), nepochybne to bol aj prvostupňový správny orgán, kto svojou nesústredenou činnosťou prispel k celkovo neprimeranej dĺžke konania.
Uvedená skutočnosť však nič nemení na stabilizovanom právnom názore správnych súdov a právnej doktríny týkajúcej sa dopadov nedodržania procesnej poriadkovej lehoty, akou je podľa správneho súdu aj lehota uvedená v § 17a ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017, na posúdenie zákonnosti rozhodnutia a možnosti správneho orgánu vo veci ďalej konať aj po jej uplynutí.
Odborná literatúra v tejto súvislosti konštatuje, že nedodržanie procesnej poriadkovej lehoty nemá vplyv na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť (Košičiarová, S.: Správny poriadok. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2013, s. 242), ako aj to, že rozhodnutie správneho orgánu vydané po uplynutí lehoty na jeho vydanie nerobí toto rozhodnutie bez ďalšieho vecne nesprávnym, resp. nezákonným (Potásch, P. a kol. Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 404).
Obdobne v tejto veci stabilne judikujú správne súdy. Vo vzťahu k nečinnosti správneho orgánu Najvyšší súd SR konštatoval (m. m. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžd/14/2014 z 24.09.2014, sp. zn. 10Sžk/37/2018 zo dňa 25.09.2019), že prípadná nečinnosť správneho orgánu vo vzťahu k nedodržaniu poriadkovej lehoty na rozhodnutie nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že „v právnej teórii i právnej praxi rozlišujeme lehoty poriadkové, ktoré majú za cieľ usmerniť konanie príslušných orgánov v rámci určitých lehôt tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom a omeškaniu, bez toho, aby nedodržanie týchto lehôt malo vplyv na ďalší priebeh a výsledok konania a lehoty prepadné, prekluzívne, ktorých nedodržanie má za následok, stratu, zánik, prepad určitých práv a povinností. Na rozdiel od prvej skupiny, pri ktorej zákonodarca neuvádza následok za nedodržanie lehoty, pretože ide o lehotu poriadkovú, pri druhej skupine zreteľne určuje, že uplynutím takejto lehoty dochádza k zániku určitých práv a povinností. Možno konštatovať, že v predmetnej veci nejde o dôvod, ktorý by mal vplyv na platnosť a zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, lehota na vydanie rozhodnutia má len poriadkový charakter a jej nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania.“
Obdobne v tejto súvislosti rozhoduje aj Najvyšší správny súd SR, podľa ktorého skutočnosť, že nebola dodržaná procesná lehota na vydanie rozhodnutia nie je vadou konania, pre ktorú by bolo potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, pričom pokiaľ konajúci správny orgán vykazoval v konaní nečinnosť, mal účastník konania možnosť sa proti nej brániť právnymi prostriedkami, ktoré má k dispozícii, ako napríklad sťažnosť alebo podnet príslušnej prokuratúre (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 25.08.2022, sp. zn. 4Sžk/27/2020).
K tvrdeniu žalobcu o tom, že následkom neprimeranej dĺžky konania malo byť zastavenie konania voči žalovanému správny súd uvádza, že ani zákon č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017, ani subsidiárne používaný daňový poriadok v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov neupravoval možnosť zastaviť konanie na základe nedodržania lehoty na rozhodnutie, ktorá, ako už bolo uvedené, v danom prípade je lehotou poriadkovou, inštruktívnou, a nemá prekluzívny charakter. Navyše, zo znenia § 17a ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008 výslovne vyplývala povinnosť colného úradu alebo daňového úradu, ktorý elektronickú registračnú pokladnicu zabezpečil, vydať rozhodnutie o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice ak výsledky technickej expertízy preukázali, že došlo k pozmeneniu údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname.
Zo striktnej viazanosti vykonávateľov verejnej správy zákonom v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že pokiaľ zákon používa vo vzťahu k ukladaniu sankcie v prípade naplnenia hypotézy právnej normy imperatívnu formuláciu „vydá rozhodnutie“, ide o vyjadrenie zásady legality, pričom z takto rigoróznej formulácie je zrejmá povinnosť vykonávateľa verejnej správy rozhodnutie vydať, pokiaľ z inej právnej normy nevyplýva povinnosť v špecifických prípadoch postupovať inak (napr. konanie zastaviť).
Zákonodarca použitím imperatívnej formulácie „vydá rozhodnutie“ nedáva správnemu orgánu priestor, aby ani v prípade, ak dospeje k záveru o tom, že konanie trvá neprimerane dlho a záujem spoločnosti na sankcionovaní páchateľa sa uplynutím času oslabil konanie zastavil a o prepadnutí veci nerozhodol. Iný postup správneho orgánu by mal za následok konanie nielen ultra, ale aj contra legem a nerešpektoval by vôľu zákonodarcu (m. m. II. ÚS 387/2018).
Možnosť zastavenia konania z dôvodu nedodržania procesnej lehoty na rozhodnutie nevyplýva ani zo zásad trestného konania, ktoré sa na konania o správnych deliktoch primerane aplikujú.
S prihliadnutím na zásadu legality striktne limitujúcu uplatňovanie verejnej moci orgánmi verejnej správy je možné uzavrieť, že pokiaľ zákonodarca neupravil v právnom predpise priestor pre správne uváženie správneho orgánu o tom, či vydá alebo nevydá rozhodnutie o prepadnutí veci a nevydanie takéhoto rozhodnutia neumožnil aspoň implicitne napr. použitím formulácie „môže vydať rozhodnutie“ (a teda nemusí), konajúce správne orgány v zásade nemali inú možnosť než o prepadnutí veci rozhodnúť aj v čase výrazne prekračujúcom procesnú lehotu na rozhodnutie.
Navyše, významnou je v tomto prípade aj tá skutočnosť, že rozhodnutie o prepadnutí veci nemá len represívny účel spočívajúci v majetkovej ujme vlastníka alebo držiteľa prepadnutej veci, ale má zabrániť v možnom opakovaní porušenia zákona alebo jeho pokračovaní (napr. Srebalová, M.: Zákon o priestupkoch, 2. vydanie, 2020, s. 75). Toto osobitne platí, ak ide o prepadnutie veci, ktorá bola priamo použitá na protiprávne konanie. S ohľadom na túto skutočnosť môže byť účel tejto sankcie naplnený aj s veľkým časovým odstupom od samotného protiprávneho konania a celková dĺžka konania naplnenie tohto účelu priamo neovplyvní.
Všetky uvedené závery je možné vztiahnuť aj na namietanú dĺžku trvania technickej expertízy presahujúcu obdobie 1 roka, osobitne s ohľadom na to, že v rozhodujúcom čase zákon č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008 žiadnu lehotu pre vyhotovenie technickej expertízy nestanovoval.
Závery uvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia platia aj pre namietaný časový úsek viac ako troch rokov, ktorý uplynul od vyhotovenia technických expertíz po ich doručenie žalobcovi. Žalobca v správnej žalobe nekonkretizoval, aký konkrétny dopad na jeho subjektívne práva v rovine hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej mala mať uvedená neprimerane dlhá doba. Všeobecné konštatovanie o oslabení práva žalobcu účinne sa brániť nestačí pre vyvodenie záveru o tom, že samotné plynutie času privodilo vo vzťahu k použitým dôkazom (technickým expertízam a ich doplneniam) ich nezákonnosť s následkom ich nepoužiteľnosti v ďalšom konaní o prepadnutí veci, osobitne s ohľadom na to, že vecný obsah predmetných technických expertíz sa v priebehu času od ich vyhotovenia po ich doručenie žalobcovi nemenil a nebol ani predmetom ďalšieho dokazovania alebo overovania.
Ďalšou zásadnou námietkou žalobcu bolo tvrdenie o nezákonnosti technických expertíz ERP – doplnení z 05.12.2017. Ich nezákonnosť vyplýva podľa žalobcu v prvom rade zo skutočnosti, že s ohľadom na znenie § 17a zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008 bolo možné technickú expertízu vyhotoviť iba na základe požiadania colného úradu alebo daňového úradu a nie z vlastného podnetu Colného úradu Bratislava. Technickú expertízu je možné vykonať iba vo vzťahu k ERP, ktoré boli zabezpečené colným úradom alebo daňovým úradom. V čase vyhotovenia technických expertíz ERP – doplnení zo dňa 05.12.2017 už však bolo vo vzťahu ku skúmaným ERP právoplatne rozhodnuté o ich prepadnutí a teda žiadne konanie, ktoré by oprávňovalo výkon ďalších expertíz neprebiehalo. K doplneniu technických expertíz teda došlo bez opory v zákone a v čase, kedy už nebolo možné naplniť zákonný účel výkonu expertízy, a to preverenie podozrenia z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname (§ 17a ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008).
Žalobca namietal aj skutočnosť, že ERP boli po ich zabezpečení opatrené zapečateným obalom a ten bol Colným úradom v Bratislave odpečatený dňa 01.03.2016 za účelom technických expertíz, ktoré však boli vyhotovené až v máji 2017, následne po ich prepadnutí na základe rozhodnutia zo dňa 15.06.2017 nie je známe ich ďalšie umiestnenie a manipulácia s nimi, čo má za následok nerelevantnosť, nevierohodnosť a nezákonnosť akýchkoľvek dôkazov založených na takto získaných údajoch.
Správny súd ani v týchto námietkach nezistil dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia.
Za významné z hľadiska skúmania zákonnosti dôkazov v podobe technických expertíz ERP – doplnení zo dňa 05.12.2017 považuje správny súd v prvom rade to, že ERP podrobené tejto doplňujúcej expertíze boli v čase expertízy vo vlastníctve Slovenskej republiky, teda vykonaním doplnenia expertízy nemohlo v tom čase dôjsť k žiadnemu zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Navyše, v priebehu konania nebol žiadnym relevantným spôsobom spochybnený proces zabezpečenia pokladníc, na základe ktorého sa ERP dostali do dispozície orgánov daňovej správy. Aj v čase vykonania doplňujúcich technických expertíz teda išlo o ERP, ktoré boli zákonným spôsobom zabezpečené rozhodnutím zo dňa 24.02.2016, na čom nič nezmenila ani skutočnosť, že medzičasom došlo aj k ich prepadnutiu na základe neskôr zrušeného rozhodnutia zo dňa 15.06.2017. Samotná skutočnosť, že doplňujúce technické expertízy boli vykonané v čase, kedy bolo konanie právoplatne skončené a následne bolo na ich výsledok prihliadnuté v pokračujúcom konaní po zrušení rozhodnutia zo dňa 15.06.2017 nemá podľa správneho súdu za následok potrebu zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Technické expertízy ERP – doplnenia zo dňa 05.12.2017 boli síce zabezpečené „mimoprocesne“, teda v čase kedy konanie vo vzťahu k žalobcovi neprebiehalo, avšak následne boli prvostupňovým správnym orgánom v rámci pokračovania v konaní doručené žalobcovi a bol mu poskytnutý relevantný časový priestor na oboznámenie sa s nimi a na potrebnú reakciu. V danom prípade nešlo v prípade doplnenia technických expertíz o taký úkon, pri ktorom by mal žalobca právo byť prítomný, preto písomné oboznámenie s ich výsledkami v čase po vykonaní technickej expertízy v plnej miere garantuje procesné práva žalobcu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu.
Pokiaľ kompetentný orgán štátu vykoná zisťovací expertízny úkon na veci, ktorá patrí štátu a je v jeho dispozícii, do ktorej sa dostala zákonným postupom pri zabezpečení veci, navyše ho vykoná v čase, kedy sa vo vzťahu k právam osoby, ktorá by mohla byť zisteniami dotknutá nevedie žiadne konanie (napr. z dôvodu, že už bolo právoplatne skončené), nie je možné v tomto postupe vidieť prekročenie právomoci správneho orgánu, ktoré by malo negatívny dopad na verejné subjektívne práva dotknutej osoby a malo za následok nezákonnosť vykonaných technických expertíz a nepoužiteľnosť informácií z nich získaných. Ustanovenie § 17 a § 17a zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017 riešilo postup Colného úradu Bratislava - OCFA výlučne v kontexte výkonu kontroly dodržiavania zákona a s ním spojeného postupu pri zabezpečení ERP a rozhodovaní o ich prepadnutí. Preto ustanovenie § 17a ods. 2 tohto zákona expertíznu činnosť viaže na preverovanie podozrení o pozmeňovaní údajov v ERP alebo kontrolnom zázname. Uvedené však aj s ohľadom na úlohy Colného úradu Bratislava vymedzené v zákone č. 289/2008 Z. z. neznamená, že akékoľvek ďalšie expertízy po skončení konania o prepadnutí veci boli vykonané v rozpore so zákonom, a že by po prepadnutí ERP do vlastníctva SR nebolo možné tieto ERP ďalej skúmať, napr. pre potreby iných orgánov verejnej moci, alebo za účelom zvyšovania kvality kontrolnej činnosti pri odhaľovaní pozmeňovania údajov v ERP a kontrolných záznamoch.
Z obsahu žalobných námietok nie je možné jednoznačne ustáliť, ako konkrétne sa malo na obsahu doplňujúcich technických expertíz ERP zo dňa 05.12.2017 prejaviť v neprospech práv žalobcu to, že k odpečateniu ERP došlo už 01.03.2016. Tento postup nijak neodporuje zákonu ani účelu, ku ktorému má technická expertíza ERP slúžiť a správny súd nevidí možnosť, ako bez akýchkoľvek konkrétnych žalobcom tvrdených a preukazovaných indícií o nezákonnej manipulácii s odpečatenými ERP na základe tejto námietky konštatovať nezákonnosť technických expertíz alebo ich doplnení a následne aj napadnutých rozhodnutí.
V prejednávanej veci správny súd považoval za významné aj to, že v zmysle odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu aj napadnutého rozhodnutia žalovaného by na naplnenie podmienky prepadnutia veci podľa § 17a ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017 (výsledky technickej expertízy preukázali, že došlo k pozmeneniu údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname) postačoval v plnej miere už obsah technických expertíz zo dňa 23.05.2017. Uvedená skutočnosť sa premietla aj do výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28.06.2021, v ktorého skutkovej vete správny orgán poukazuje výlučne na technické expertízy zo dňa 23.05.2017, a teda podstatné znaky skutku, na základe ktorého rozhodol o prepadnutí ERP neviazal vo výroku rozhodnutia na zistenia zo žalobcom namietaných doplňujúcich technických expertíz ERP zo dňa 05.12.2017. Za týchto okolností by zrušenie rozhodnutia iba s poukazom na námietky žalobcu týkajúce sa procesu vyhotovenia doplňujúcich technických expertíz nemalo žiaden vplyv na výsledok konania, pokiaľ ide o jeho výrok a v ňom uvedenú skutkovú vetu.
Správny súd k tomu poznamenáva, že úlohou správnych súdov nie je reparovať také prípadné procesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálneho potenciálu zmeny k lepšiemu (v prospech žalobcu)
- k tomu pozri napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky - sp. zn.: 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002
- „..rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ V danej súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Rovnako je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/255/2010, v ktorom tento vyslovil názor, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Obdobne napr. Ústavný súd SR (uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 245/2016) - Správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívnoprávnu pozíciu dotknutého, ale účinnej ochrane subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa.“
Žalobca napokon namietal aj nedostatočne zistený stav veci s ohľadom na nim tvrdený nesprávny metodologický postup OCFA pri vykonávaní technických expertíz zo dňa 23.05.2017. Poukázal na vnútornú nelogickosť záverov uvedených vo vysvetľujúcom liste k technickým expertízam zo dňa 05.02.2021, ktoré boli následne prevzaté do odôvodnenia žalobou napadnutých rozhodnutí.
Správny súd v tejto súvislosti, pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa dokazovania konštatuje, že otázky metodického postupu pri technickej expertízy ERP vykonanej OCFA sú odbornými technickými otázkami, pričom aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na záveroch odborného technického posúdenia, preto si správny súd nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok, ktorý by bol iný ako sú závery technickej expertízy elektronickej registračnej pokladnice, keďže na to nemá potrebné odborné znalosti. Vo vzťahu k uvedeným námietkam preto napadnuté rozhodnutie žalovaného správny súd skúmal najmä s ohľadom na to, či obsahuje dostatočne zrozumiteľné odôvodnenie, ktoré by relevantným spôsobom reagovalo na odvolacie námietky žalobcu a dávalo prijateľnú odpoveď na ním nadnesené otázky.
Správny súd tu poukazuje na podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného počnúc str. 20, kde žalovaný v reakcii na odvolaciu námietku žalobcu podrobne vysvetľuje metodologický postup a rozdiel medzi závermi, ktoré je oprávnený vysloviť OCFA v rámci technickej
expertízy a závermi, ktoré môžu vo veci vyvodiť správca dane alebo iné orgány pri právnej kvalifikácii prezentovaných odborných zistení. Objasnil rozdiel medzi súbormi vytváranými pokladničným programom Jantar2000 a ich obsahom a súborom vytváraným tlačovým manažérom fiškálnej pokladne, ako aj dôvod, pre ktorý je možné konštatovať pri absencii kontrolných záznamov vo fiškálnej pokladnici alebo počítači, že dáta uložené v záznamoch programu Jantar2000 nie sú v kontrolných záznamoch, a zároveň že prípadné preukázanie opaku vo vzťahu k účtovníctvu daňového subjektu je vecou iných orgánov.
Správny súd v uvedenej argumentácii nevníma logický rozpor alebo opomenutie niektorej z podstatných vecných námietok žalobcu, preto uvedené závery považoval za prijateľné a v kontexte rozhodnutí obchod stupňov správnych orgánov, ktoré tvoria jeden celok, aj za logické a právne udržateľné.
Správny súd navyše záverom podotýka, že správny súd nie je súdom skutkovým a jeho úlohou je posúdiť zásadne základne právne otázky zákonnosti a postupu pri vydaní rozhodnutia, ako aj samotného rozhodnutia v konkrétnej veci. Jeho úlohou nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/77/2020 z 28.03.2022)
O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a u žalovaného neboli splnené podmienky podľa § 168 SSP
Senát správneho súdu sa pri rozhodovaní uzniesol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).