Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-356-2015.pdf
PDF · 104.4 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cb/356/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobkyne: Ing. Iveta Čulková, so sídlom Janáčkova 6407/36, 080 01 Prešov, IČO: 40 844 315, pr. zast. BENČÍK & PARTNERS AK s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Drc AURA s.r.o., so sídlom Hlavná 33, 080 01 Prešov, IČO: 44 227 701, v konaní o zaplatenie 580,00 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 580,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 280,00 Eur od 08.02.2014 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 300,00 Eur od 12.04.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 8,25 % ročne zo sumy 280,00 Eur od 08.02.2014 do zaplatenia ako aj zo sumy 300,00 Eur od 12.04.2014 do zaplatenia zamieta.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 34,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 223,99 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne BENČÍK & PARTNERS AK s.r.o. vedený v Tatra banke, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.07.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 580 Eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 280 Eur od 08.02.2014 do zaplatenia a s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 300 Eur od 12.04.2014 do zaplatenia. Zároveň požadovala náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa ako dodávateľka vystavila žalovanému ako odberateľovi v rámci obchodnozáväzkového vzťahu faktúru číslo XXXXXX s dátumom vystavenia dňa 24.01.2014 a s dátumom splatnosti dňa 7.02.2014, ktorá bola vystavená za spracovanie účtovníctva, miest, výkazov a DPH za december 2013 v celkovej sume 290 Eur a faktúru číslo XXXXXX vystavenou dňa 28.03.2014 splatnou 11.04.2014 za spracovanie účtovnej závierky za rok 2013 vrátane výkazov v celkovej sume 300 Eur. Žalovaný z faktúry číslo XXXXXX uhradil 10 Eur, avšak do dnešného dňa nezaplatil žalobkyni z uvedenej faktúry sumu vo výške 280 Eur. Z faktúry číslo 201409 žalovaný do dnešného dňa nezaplatil žalobkyni sumu vo výške 300 Eur. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie neuhradených faktúr, avšak bezúspešne. Žalobkyňa zaslal žalovanému odsúhlasenie zostatkov pohľadávok k 14.07.2015, žalovaný potvrdil a odsúhlasil žalobkyni zostatky neuhradených faktúr vo výške 580 Eur, napriek tomu dlžnú sumu neuhradil.
Tunajší súd platobným rozkazom č. k. 8Cb/356/2015 - 12 zo dňa 21.09.2015 vyhovel žalobe v celom rozsahu.
Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 15.10.2015. Platobný rozkaz navrhol zrušiť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že právny podklad na vydanie platobného rozkazu žalobkyňa uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu dve faktúry. Uviedol, že žalobkyňa nedoručila ani na viacnásobné výzvy účtovné doklady do sídla firmy, preto nemohol odkontrolovať, či sú faktúry oprávnene vystavené. Po viacnásobnej urgencii žalobkyňa doručila účtovné doklady 15.07.2014, avšak neúplné. Žalobkyňa neodovzdala všetky hlavné účtovné doklady k spracovaniu účtovníctva, čím vytvorila prekážky k riadnemu vedeniu účtovníctva a následne neznemožnila včas a riadne podať daňové priznanie za rok 2014. Dňa 28.03.2015 žalobkyňa zaslala zoznam pohľadávok, s ktorým žalovaný nesúhlasil, pretože v pohľadávkach bola uvedená faktúra za spracovanie účtovnej závierky za rok 2013 vrátane výkazov v celkovej fakturovanej sume 300 Eur, čo nebolo predmetom dohody a túto faktúru vystavil až následne, a preto ju žalovaný v účtovníctve neeviduje. Po osobnej návšteve 15.07.2014 pri odovzdávaní dokladov po nesúhlase žalovaného osobne žalobkyňa túto roztrhala, čo považovali za vybavené. Keďže si žalobkyňa riadne svoju prácu nesplnila, žalovaný neuznal jej nárok na vyplatenie ňou vystavených faktúr a neuznal ani jej právo na zaplatenie súm priznaných jej výrokom platobného rozkazu.
Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odporu, ktoré bolo súdu doručené 05.04.2016 rozporovala tvrdenia žalovaného v odpore. Žalobkyňa v priebehu januára 2014 priebežne spracovávala účtovné a mzdové doklady za december 2013 a tieto boli žalobkyňou zaslané a to dňa 20.01.2014 elektronicky zaslaný mesačný výkaz za 12/2013 do Sociálnej poisťovne, dňa 20.01.2014 elektronicky zaslaný mesačný výkaz za 12/2013 do zdravotnej poisťovne Dôvera a dňa 20.01.2014 elektronicky zaslaný mesačný výkaz za 12/2013 do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Pokiaľ išlo o spracovanie účtovnej agendy k dani z pridanej hodnoty žalovaného za 12/2013, žalobkyňa e-mailom komunikovala so žalovaným ohľadom chýbajúcich faktúr za dané obdobie. Dňa 25.01.2014 žalobkyňa zaslala príslušnému daňovému úradu elektronicky daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 12/2013 a rovnako zaslala žalovanému e-mailom informáciu o výške daňovej povinnosti k dani z pridanej hodnoty za 12/2013 spolu s príkazom na úhradu. Dňa 30.01.2014 bol žalobkyňou elektronicky zaslaný príslušnému daňovému úradu prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch za mesiac 12/2013. Ako dôkaz žalobkyňa v prílohe č. 2 predkladá detail potvrdenia - PFS. Žalobkyňa dňa 05.02.2014 odovzdala osobne žalovanému personálnu a mzdovú agendu a faktúru č. XXXXXX. V prílohe č. 3 predkladá žalobkyňa doklad o odovzdaní personálnej a mzdovej agendy zo dňa 05.02.2014 potvrdený žalovaným. Dňa 17.02.2014 zaslala žalobkyňa žalovanému e-mail, či má žalovaný vôbec záujem, aby mu účtovnú závierku spracovala žalobkyňa. Následne prebiehala medzi žalobkyňou a žalovaným e-mailová a telefonická komunikácia vo veci spracovania účtovnej závierky za rok 2013 (inventarizácie, chýbajúce doklady, úhrady, členenie tržieb, stav zásob a podobne). Dňa 10.03.2014 žalobkyňa e-mailom vyzvala žalovaného na doplnenie informácií a dokladov za rok 2013, ktoré sú potrebné pre spracovanie účtovnej závierky a zároveň upozornila žalovaného, že v prípade nedoloženia dokladov, nemôže žalobkyňa niesť zodpovednosť za vykázané údaje. Žalovaný na e-mail odpovedal s tým, že zodpovednosť je len na nich. Dňa 29.03.2014 žalobkyňa elektronicky zaslala príslušnému daňovému úradu účtovnú závierku (Súvaha, Výkaz ziskov a strát a Poznámky) žalovaného za rok 2013 spolu s daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013. Následne žalobkyňa e-mailom informovala žalovaného o podaní účtovnej závierky a daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013 a informovala ho o daňovej povinnosti platiť daň z príjmov a zaslala žalovanému aj platobné údaje k úhrade dane a uviedla, že faktúra za spracovanie účtovnej závierky a daňového priznania vo výške 300 EUR bude žalovanému doručená osobne. V prílohe č. 5 žalobkyňa predkladá e-mailovú komunikáciu so žalovaným zo dňa 17.02.2014, 10.03.2014 a 30.03.2014. Žalobkyňa dňa 18.07.2014 odovzdala žalovanému účtovné doklady za rok 2013, ktorých prevzatie bolo žalovaným riadne potvrdené. V prílohe č. 6 predkladá doklad o odovzdaní dokladov zo dňa 18.07.2014. Žalobkyňa pri odovzdaní dokladov chcela žalovanému odovzdať faktúru č. 201409 za spracovanie účtovnej závierky za rok 2013. Faktúru však žalovaný odmietol prevziať, i keď o tejto faktúre vedel odo dňa 30.03.2014. Žalobkyňa uvádza, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného v odpore, že faktúru roztrhla. Faktúru žalobkyňa neroztrhala, ale na zadnú stranu faktúry poznamenala odmietnutie prevzatia faktúry žalovaným. Nakoľko žalovaný odmietol prevziať faktúru od žalobkyne, túto žalobkyňa zaslala žalovanému e-mailom dňa 27.07.2014 a následne dňa 19.08.2014 zaslala faktúru aj poštou doporučene spolu s dohodou o uznaní dlhu. V prílohe č. 7 žalobkyňa predkladá e-mail zo dňa 27.07.2014 a podací lístok zo dňa 19.08.2014. Žalobkyňa priebežne e-mailom urgovala žalovaného na zaplatenie neuhradených pohľadávok. Dňa 28.03.2015 žalobkyňa zaslala žalovanému e-mail, v ktorom žiadala žalovaného o zaplatenie dlžnej sumy 880 EUR spolu s pokusom o zmier. Žalovaný dňa 11.06.2015 zaslal e-mail, v ktorom sa ospravedlnil za
neuhradené faktúry, pričom výslovne uviedol, že faktúru za ročnú závierku má riadne zaevidovanú a má ju v úmysle uhradiť. Čo do dnešného dňa neurobil. Následne žalovaný vyzval žalobkyňu na dodanie hlavnej knihy a saldokonta za rok 2013, pričom uviedol, že nepopiera odmenu za vykonanú prácu a ostatne dve faktúry uhradí najneskôr do konca júla 2015. Žalovaný dňa 10.07.2015 žiadal od žalobkyne dodať doklady za rok 2013, ktoré predtým nepožadoval. Dňa 16.07.2015 žalobkyňa osobne odovzdala konateľovi žalovaného doklady, o čom bol spísaný protokol podpísaný oboma stranami. Konateľ žalovaného podpísal inventarizáciu pohľadávok žalobkyne k 14.07.2015 v celkovej dlžnej sume 580 Eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav na základe, ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:
Žalobkyňa svojou výpoveďou potvrdila, že pre žalovaného vykonávala účtovné práce v roku 2013 na základe ústnej dohody, pri vykonávaní prác osobne chodila k žalovanému po doklady každý mesiac, spracovávala mzdy, účtovníctvo a veci, ktoré s tým súvisia. Vykonávala pre žalovaného účtovníctvo, spracovanie daňového priznania k DPH, spracovanie personálnej a mzdovej agendy s dojednanou odmenou 290 eur mesačne. Prácu vykonávala priebežne každý mesiac. Osobne žalovanému odovzdávala faktúry za vykonané práce, ktoré neboli už v roku 2013 priebežne platené. Žalovaná suma pozostáva zo sumy 300 eur ako odmena za vypracovanie účtovnej závierky za rok 2013; zo sumy 280 eur ako zostatok faktúry za december 2013, ktorá znela na sumu 290 eur, avšak za november 2013 žalovaný uhradil o 10 eur viac, a teda 10 eur sa započítalo na decembrovú faktúru. Odmenu za účtovníctvo účtovala faktúrou mesačne v sume dohodnutej 290 Eur a 1 krát ročne za vypracovanie účtovnej závierky, o uvedenom informovala a oboznámila žalovaného na začiatku ich spolupráce. Účtovnú závierku za rok 2013 odovzdala dňa 29.03.2013 daňovému úradu elektronickou formou. Pre žalovaného vykonávala činnosť celý rok 2013 až do januára 2014. Účtovnú závierku za rok 2013 vypracovala v marci 2014. Žalovaný dlhy za rok 2013 postupne v roku 2014 splácal, ale nie v celom rozsahu. Faktúry za rok 2013 a za účtovnú závierku za rok 2013 nezaplatil. Žalobkyňa uviedla, že práce ktoré sú predmetom žalovaných faktúr vykonala v celom rozsahu, lebo vedenie účtovníctva sa robí priebežne každý mesiac, účtovná závierka je komplex prác, ktorý sa robí 1x ročne, jeho výsledkom je podanie daňového priznania a výkazov, ktoré sa predkladajú daňovému úradu a ten ich postupuje na obchodný register. Začiatkom februára 2014 odovzdala personálnu a mzdovú agendu žalovanému. Na základe mailovej komunikácie so žalovaným došlo k ďalšiemu odovzdaniu účtovných dokladov 18.07.2014. Faktúru vystavenú na sumu 300 eur ako odmenu za spracovanie účtovnej závierky za rok 2013 sa dňa 18.07.2014 snažila odovzdať spolu s účtovnými dokladmi žalovanému, ktorý ju odmietol prevziať. Následne ju dňa 27.07.2014 doručovala mailom a dňa 19.08.2014 poštou spolu s dohodou o uznaní dlhu, ktorej návrh vypracovala s cieľom dohodnúť sa. Dňa 11.06.2015 jej žalovaný doručil mail, v ktorom oznámil, že záväzok uhradí najneskôr do konca júla 2015, zároveň oznámil, že faktúru za ročnú uzávierku za rok 2013 má riadne zaevidovanú v pohľadávkach a má v úmysle ju uhradiť.
Žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi, že niekedy boli faktúry nevyplatené. Tvrdil, že ústnou dohodou bola dohodnutá odmena 290 eur, pričom v uvedenej sume je započítaná aj odmena za vypracovanie ročnej uzávierky. Uznal dlh, ktorý žalovaný nezaplatil kvôli navýšeniu o 290 eur, ktoré žalobkyňa neoprávnene požadovala. Dôvodom neuhradenia faktúry znejúcej na sumu 290 eur predstavujúcej odmenu za účtovníctvo bolo to, že žalobkyňa nevrátila kompletné a úplné doklady týkajúce sa účtovníctva dňa 15.07.2014. Faktúru znejúcu na 300 eur za vypracovanie účtovnej závierky za rok 2013 žalovaný neuhradil z dôvodu, že podľa jeho názoru bola táto faktúra neoprávnená, keďže so žalobkyňou sa dohodli, že odmena bude zahrnutá už v jednotlivých platbách každý mesiac. Žalovaný disponuje prístupovými kódmi k portálu finančnej správy finančného riaditeľstva daňového úradu avšak uviedol, že nemal vedomosť o tom, že účtovné závierky sa registrujú do zbierky listín obchodného registra, a teda mal možnosť aj takouto formou sa s nimi oboznámiť. Uviedol, že podpísal odovzdávací a preberací protokol účtovná závierka za rok 2013 zo dňa 16.07.2015, kde v článku III sa nachádza aj položka saldo konto k 31.12.2013, avšak nekontroloval prevzaté doklady, následne zistil, že uvedené saldo konto sa medzi nimi nenachádzalo. Pri podpisovaní odovzdávacieho a preberacieho protokolu účtovnej závierky za rok 2013 dňa 16.07.2015 bola prítomná aj nová účtovníčka pani Ž.á. Žalovaný uviedol, že z jeho mailovej adresy zaslala jeho manželka mail žalobkyni dňa 11.06.2015 označený ako ospravedlnenie, v ktorom sa ospravedlňuje za nedisciplínnu úhradu faktúr a sľubuje, že uhradí do konca júla 2015. Potvrdil, že podpísal inventarizáciu pohľadávok a záväzkov dňa 16.07.2015.
Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa zaviazala spracovať účtovníctvo pre žalovaného podľa predložených dokladov ako aj konzultácie týkajúce sa činnosti žalovaného k jednotlivým účtovným prípadom a spracovanie daňového priznania k dani z príjmov po predložení prvotných dokladov. Žalovaný sa zaviazal okrem iného zaplatiť žalobkyni odmenu za prevedené práce v lehote splatnosti faktúr.
Faktúrou číslo XXXXXX zo dňa 24.01.2014 splatnou 07.02.2014 žalobkyňa vyfakturovala žalovanému odmenu za spracovanie účtovníctva, miezd, výkazov a DPH za december 2013 vo výške 290 Eur.
Faktúrou číslo XXXXXX zo dňa 28.03.2014 splatnou 11.04.2014 žalobkyňa vyfakturovala na základe dohody žalovanému spracovanie účtovnej závierky za rok 2013 vrátane výkazov vo výške 300 Eur.
Písomným listom označeným ako pokus o zmier žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu pohľadávok do piatich dní od obdŕžania uvedeného listu v celkovej výške 880 Eur.
Žalobkyňa listom zo dňa 14.07.2015 v zmysle vykonávania inventarizácie pohľadávok a záväzkov podľa § 29 a 30 zákona číslo 431/2002 Z.z. o účtovníctve požiadala žalovaného o odsúhlasenie zostatkov k 14.07.2015 podľa uvedeného rozpisu, zároveň žiadala o vrátenie kópie do štrnástich dní od doručenia. Zároveň oznámila žalovanému, že v prípade, ak potvrdenú kópiu nevráti, bude považovať uvedené zostatky za správne. Uvedený list vyčíslil pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 580 Eur na základe faktúr číslo FA XXXXXX a FA XXXXXX.
Z predložených listinných dokladov žalobkyne, konkrétne z potvrdenia o elektronickom podaní mesačných výkazov za december 2013 vyplýva, že žalobkyňa v priebehu januára 2014 priebežne spracovávala účtovné a mzdové doklady za december 2013 a tieto boli žalobkyňou zaslané dňa 20.01.2014 elektronicky zaslaný mesačný výkaz za december 2013 do Sociálnej poisťovne; dňa 20.01.2014 elektronicky zaslaný mesačný výkaz za december 2013 do Zdravotnej poisťovne Dôvera a dňa 20.01.2014 elektronicky zaslaný mesačný výkaz za december 2013 do Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Z listu označeného ako Odovzdanie personálnej a mzdovej agendy zo dňa 05.02.2014 vyplýva, že dňa 05.02.2014 žalobkyňa odovzdala žalovanému dohodu o podmienkach elektronickej komunikácie
- Sociálna poisťovňa, zmluvu o elektronickej komunikácii Zdravotná poisťovňa Dôvera, prihlášky firmy do zdravotnej poisťovne, personálne doklady zamestnancov k 01.01.2014 (pracovné zmluvy, prihlášky do SPZP (P., P., Z., X., H.) zoznam zamestnancov k 01.01.2014, zostatok dovolenky k 31.12.2013, potvrdenia o zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za rok 2013 pre siedmich zamestnancov dohodárov). Uvedené odovzdanie personálnej a mzdovej agendy bolo podpísané oboma účastníkmi konania.
Z písomného listu označeného ako Odovzdanie dokladov zo dňa 18.072014 vyplýva, že žalobkyňa odovzdala žalovanému faktúry za obdobie roku 2013, záväzky za rok 2013, doklady k DPH za rok 2013, zápočty, kompenzácie za rok 2013, zmluvy, pokladňu za obdobie od januára do septembra 2013, bankové výpisy ČSOB za rok 2013, bankové výpisy SLSS za rok 2013, registračné pokladnice PO za rok 2013, interné doklady plus zostavy za „stav skladu POPP“, mzdovú agendu, evidenciu dochádzky, mesačné mzdové doklady, mesačné výkazy, prehľady, príkazy k úhrade, rekapitulácie za rok 2013, mzdové listy, potvrdenia o príjmoch, personálnu agendu, 10 osobných spisov, dohody o pracovnej činnosti, obsah, prihlášky, odhlášky, vyhlásenia, zmluvu o elektronickej komunikácii.
Z listu označeného ako odovzdávací a preberací protokol zo dňa 16.07.2015 podpísaného oboma účastníkmi konania vyplýva, že žalobkyňa odovzdala žalovanému účtovnú závierku za rok 2013, knihu analytickej evidencie za rok 2013, inventarizáciu účtov ku dňu 31.12.2013, saldo konto k 31.12.2013, záväzky k 31.12.2013, hlavnú knihu, výkazy ziskov a strát za rok 2013, správy o odoslaní podania z aplikácie Edane.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády číslo 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Súd nárok žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy účastníkmi dohodnutej odmeny za žalobkyňou vykonané práce za žalovaného - spracovanie účtovníctva, miezd a výkazov a DPH za december 2013 a spracovanie účtovnej závierky za rok 2013 vrátené výkazov na základe neformálnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi posúdil ako oprávnený nárok veriteľa zo zmluvného vzťahu v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Nedostatok písomnej formy zmluvy vychádzajúc z predmetu dohodnutého plnenia (na základe, ktorého zmluva svojím predmetom a povahou zodpovedá ako najbližším typom mandátnej zmluve upravenej v ustanovení § 566 až 576 Obchodného zákonníka, prípadne príkaznej zmluve upravenej v § 724 až 732 Občianskeho zákonníka, u ktorých zákon platnosť písomnou formou nepodmieňuje) nespôsobuje jej neplatnosť.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Žalobkyňa preukázala, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo právny vzťah, a to uzatvorením nepomenovanej zmluvy, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala spracovať účtovníctvo pre žalovaného, pričom predmet zmluvy riadne a včas vykonala a odovzdala. Žalovaný si však svoju povinnosť zaplatiť odmenu za dodané služby nesplnil a neuhradil v lehote splatnosti faktúry, ktoré žalobkyňa vystavila žalovanému, a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 580 Eur. Žalovaný v konaní nepreukázal opak tvrdení žalobkyne. Nakoľko v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených účastníkmi konania, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti. Žalobkyňa svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy splnila, účtovníctvo spracovala, účtovnú závierku spracovala a výsledok svojej činnosti odovzdala žalovanému. Žalovaný žalobkyňou vykonané práce nereklamoval, faktúru číslo 201403 vystavenú 24.01.2014 splatnú 07.02.2014 znejúcu na sumu 290 Eur čiastočne plnil vo výške 10 Eur, čo možno považovať za uznanie zvyšku dlhu zo strany žalovaného v súlade s ustanovením § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, aj preto súd považoval žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie istiny nezaplateného peňažného plnenia zo zmluvného záväzku žalovaného voči žalobkyni za skutkovo a právne dôvodný v celom rozsahu, a preto mu vyhovel.
Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd z toho, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobkyni vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúr, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 280 Eur od 08.02.2014
do zaplatenia, zo sumy 300 Eur od 12.04.2014 do zaplatenia. Keďže výška úrokov z omeškania nebola zmluvne dohodnutá, žalovaný je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Preto súd žalobu v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 8,25 % ročne zo sumy 280,00 Eur od 08.02.2014 do zaplatenia ako aj zo sumy 300,00 Eur od 12.04.2014 do zaplatenia zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobkyni ako procesne úspešnému účastníkovi konania, ktorá mala neúspech v pomerne nepatrnej časti priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, pričom ich výpočet je v súlade s príslušnými ustanoveniami Vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a pozostávajú z odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 38,18 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu - žaloba, vyjadrenie zo dňa 04.04.2016, pojednávanie dňa 19.05.2016 a z režijného paušálu v roku 2015 2 x 8,39 Eur, v roku 2016 2 x 8,58 Eur plus 20 % DPH 37,33 Eur). Zároveň pozostávajú z trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 34,50 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú 186,66 Eur + DPH 20 % 37,33 Eur, to je 223,99 Eur. O povinnosti žalovaného zaplatiť prisúdené trovy konania k rukám advokáta žalobkyne súd rozhodol podľa § 145 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.