Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Tos-56-2022.pdf
PDF · 63.39 KB
Case nature
Subarea
3Tos/56/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, na neverejnom zasadnutí konanom 31. augusta 2022 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Moniky Liptákovej prejednal sťažnosť F. C. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8Nt/19/2022 z 20.6.2022 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť F. C. z a m i e t a ako nedôvodnú.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 299 ods. 1 Tr. por. a § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. uložil F. C. ústavné ochranné psychiatrické liečenie a ambulantné ochranné protitoxikomanické liečenie.
Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť F. C., ktorú odôvodnil tak, že túto podáva proti výroku o uložení ústavného ochranného psychiatrického liečenia. Pokiaľ sa znalkyňa vyjadrila, že predpokladá, že ambulantná forma liečby by nesplnila svoj účel, takéto vyjadrenie znalkyne považuje za účelový subjektívny názor založený na domnienkach. Poukázal, že už 8 mesiacov nepožil žiadne návykové látky. Taktiež odkázal na test zo 17.6.2022. Posudok MUDr. I. A. z 2.3.2022 nezohľadňuje jeho aktuálny zdravotný stav, a preto je potrebné vypracovať nový posudok. Od prepustenia z väzby 9.3.2022 nepožíva žiadne drogy a nepáchal žiadnu trestnú činnosť. Od mája 2022 je riadne zamestnaný v Nemecku, stará sa o svoju dcéru a partnerku a zabezpečuje chod celej rodiny. Nebola preukázaná jeho psychická choroba alebo porucha. Z posudku znalkyne taktiež vyplýva, že psychóza mohla byť zapríčinená užívaním návykových látok, ktoré on už 8 mesiacov neužíva. Namieste je otázka, prečo nemôže absolvovať ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, keďže od 9.3.2022 je na slobode a nedopustil sa žiadnej trestnej činnosti. Domnieva sa, že v jeho prípade bude postačovať ambulantná forma psychiatrickej liečby. Nariadenie ústavného liečenia bude mať negatívny dopad na jeho osobu a členov jeho rodiny, keďže hrozí strata jeho zamestnania a nemožnosť sa starať o rodinu. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a popri ambulantnej protitoxikomanickej liečbe uložil aj ambulantnú psychiatrickú liečbu, resp. aby vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak táto nie je dôvodná.
Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil správne a jeho výrok preto zodpovedá zákonu. Zo sťažnosti F. C. je zrejmé, že tento sa domáha uloženia ambulantnej formy psychiatrickej liečby, pričom však v sťažnosti uvádza skutočnosti súvisiace najmä s protitoxikomanickou liečbou, keďže opakovane zvýrazňuje fakt, že už takmer 8 mesiacov nepožil návykové látky, poukazujúc aj na opakované testy na prítomnosť drog s negatívnym výsledkom. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že súčasná prípadná abstinencia F. C. od návykových látok nie je podstatnou skutočnosťou pre posúdenie potreby ústavnej formy jeho psychiatrickej liečby.
Zo spisu vyplýva, že u F. C. bola zistená duševná choroba a pravdepodobná prognóza jeho ďalšieho vývoja vo vzťahu k protispoločenskému konaniu môže byť priaznivá v prípade realizácie ústavnej psychiatrickej liečby. Trestnej činnosti sa mal dopustiť pod vplyvom drog. Naviac, ako konštatovala znalkyňa, F. C. sa necíti byť duševne chorý, a preto by ambulantná forma psychiatrickej liečby nesplnila svoj účel. Od toho, či bude vykonávať ústavnú formu liečby, sa odvíja aj prípadná recidíva od psychoaktívnych látok a s tým súvisiace riziko páchania trestnej činnosti. Znalkyňa jednoznačne konštatuje, že jeho pobyt na slobode je vzhľadom na jeho duševnú poruchu nebezpečný.
O správnosti záverov posudku znalca ohľadom duševného stavu F. C. nemá ani krajský súd žiadne pochybnosti a v tomto smere nepovažuje za potrebné dokazovanie dopĺňať tak, ako to navrhoval F. C..
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto považuje krajský súd sťažnostné námietky F. C. za neopodstatnené a keďže uznesenie okresného súdu považuje za zákonné aj vo výroku o uložení ústavného ochranného psychiatrického liečenia, preto sťažnosť F. C. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.