Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9Cb/20/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci žalobkyne : F. Q. - Počítače KK, s miestom podnikania Kežmarok, Gaštanová 3560/2A, IČO: 40 724 620, právne zastúpenej JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 2, proti žalovanému : Agentúra podporovaného zamestnávania Somotor n.o., so sídlom Agátová 2, Somotor, IČO: 35 581 166, o zaplatenie 6.695,33 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.695,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,65 % ročne zo sumy 6.695,33 Eur od 19.9.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.205,04 Eur a iných trov konania vo výške 279,55 Eur, všetky na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou do podateľne tunajšieho súdu dňa 10.03.2015 domáhala zaplatenia sumy vo výške 6.695,33 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.695,33 Eur od 05.07.2012 do zaplatenia, to všetko titulom neuhradenej ceny za dodávku tovaru. Žalovaná svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 15.05.2012 uzavrela so žalovaným Rámcovú zmluvu na dodávku kancelárskych potrieb a kancelárskeho papiera, predmetom ktorej bol jej záväzok dodávať pre žalovaného kancelárske potreby na základe jeho objednávok a žalovaný sa zaviazal zaplatiť jej cenu spôsobom a vo výške dojednanej v tejto zmluve. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný nezaplatil faktúru č. XXXXXXX zo dňa 20.06.2012 v sume 6.695,33 Eur za tovar, ktorý mu bol dodaný a ktorý je uvedený v dodacom liste, hoci žalovaný podľa žalobkyne tento tovar prevzal dňa 20.06.2012, o čom svedčí podpis zástupcu žalovaného na faktúre ako aj na dodacom liste. Žalovaný však podľa tvrdenia žalobkyne uvedenú faktúru neuhradil ani po zaslaní predžalobnej upomienky, a preto sa prostredníctvom tejto žaloby domáha zaplatenia sumy vyúčtovanej touto faktúrou a tiež zaplatenia úrokov z omeškania.

Žalovaný v odpore zo dňa 03.08.2015 podanom proti platobnému rozkazu, ktorý súd vydal na základe žaloby žalobkyne uviedol, že tvrdenie žalobkyne je v rozpore o skutočnosťou, pretože jej muselo byť známe, že zákazka je financovaná z eurofondov a podlieha kontrole zo strany riadiaceho orgánu. Okrem toho tovar nebol dodaný v zmysle zmluvy, pričom žalobkyňa ako predávajúca mala zmeniť zmluvné podmienky bez súhlasu žalovaného ako kupujúceho. Podľa žalovaného je pri projektoch financovaných z eurofondov potrebné každú zmenu schváliť riadiacim orgánom.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 03.09.2015 uviedla, že z listinných dôkazov, ktoré súdu predložila vyplýva uzavretie zmluvy, ako aj dodanie tovaru žalovanému, za ktorý žalovaný nezaplatil dohodnutú cenu. Tvrdenie žalovaného o zmene zmluvných podmienok bez jeho súhlasu považuje žalobkyňa za účelové. Zdôraznila, že žalovaný tovar prevzal a proti dodávke tovaru z hľadiska jeho množstva a kvality neboli z jeho strany vznesené žiadne námietky.

Žalovaný o svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.09.2015 uviedol, že nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva, pričom opätovne zotrval na svojich skutkových tvrdeniach uvedených v odpore podanom proti platobnému rozkazu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výsluchom žalobkyne, riaditeľa žalovaného MUDr. V. A. E., svedkov U. Q. a H.. G. O., Rámcovej zmluvy na dodávku kancelárskych potrieb a kancelárskeho papiera zo dňa 15.05.2012 spolu s prílohou, faktúry č. XXXXXXX vystavenej dňa 20.06.2012, dodacieho listu č. 20062012 zo dňa 20.06.2012, právneho rozboru prípadu - pokus o mimosúdne riešenie veci zo dňa 30.05.2014, odporu žalovaného zo dňa 03.08.2015, výpisu z registra neziskových organizácií Ministerstva vnútra SR svedčiacom o zápise žalovaného, výpisu zo živnostenského registra svedčiacom o zápise žalobkyne, písomných vyjadrení žalobkyne zo dňa 03.09.2015 a zo dňa 17.05.2016, písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.09.2015, rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy č. E.-O.-E.-XXXX/XXXXXX N. T. XX.XX.XXXX, oznámenia o uverejnení výzvy na predkladanie ponúk (zákazka s nízkou hodnotou), výzvy na predkladanie ponúk (zákazka s nízkou hodnotou) zo dňa 04.04.2012 spolu s prílohou č. 1, ponuky žalobkyne na dodávku tovaru, predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.04.2012, čestného vyhlásenia žalovanej zo dňa 27.04.2012, fotokópií podacích lístkov a obálok, faktúry č. XXXXXXX vystavenej dňa 15.06.2012, dodacieho listu Q. zo dňa 15.06.2012, objednávky č. XXXXXXX, faktúry č. XXXXXX, e - mailu zo dňa XX.XX.XXXX, usmernenia Riadiaceho orgánu č. A., ostatného spisového materiálu procesného charakteru s zistil tento skutkový stav:

Z listinných dôkazov, ktoré predložil žalovaný dňa 02.05.2016 vyplýva, že žalovaný, ako nezisková organizácia uverejnil dňa 04.04.2012 výzvu na predkladanie ponúk (zákazka s nízkou hodnotou) „Materiál spotrebný - kancelárske potreby“ v rámci implementácie národného projektu „Cesta z bludného kruhu“, pričom predmetom zákazky tohto verejného obstarávania bolo dodanie kancelárskych potrieb. Súčasťou tejto výzvy, o ktorej oznámenie bolo uverejnené na internetovej stránke resp. úradnej tabuli dňa 10.04.2012, bola aj príloha č. 1, ktorá obsahovala položkovitý zoznam tovarov požadovaných žalovaným s uvedením ich názvu (špecifikácie tovaru) a množstva. Z týchto listín predložených žalovaným ďalej vyplýva, že žalobkyňa podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia predložila žalovanému dňa 27.04.2012 ponuku tovaru a cenovú ponuku, ktorú žalovaný akceptoval ako najvýhodnejšiu a dňa 15.05.2012 bola medzi žalovaným, ako kupujúcim a žalobkyňou, ako predávajúcou uzavretá Rámcová zmluva na dodávku tovaru „Materiál spotrebný - kancelárske potreby“ podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „Rámcová zmluva“). Podkladom pre uzavretie tejto Rámcovej zmluvy bola ponuka žalobkyne v rámci verejného obstarávania.

Ako vyplýva z článku II bod 1 tejto Rámcovej zmluvy, predmetom tejto zmluvy bola dodávka tovaru predstavujúceho spotrebný materiál - kancelárske potreby podľa technickej špecifikácie a ceny, ktorá tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy, vrátane súvisiacich služieb, najmä dopravy. V zmysle článku II bod 2 Rámcovej zmluvy mali byť plnenia realizované formou písomných objednávok (e - mail, fax, pošta) podľa potrieb kupujúceho, v ktorých vyšpecifikuje najmä druh predmetu zmluvy, jeho množstvo, cenu a miesto plnenia, pričom zmluvne dohodnutým miestom plnenia bolo v zmysle článku III sídlo kupujúceho (žalovaného). V článku IV bod 1 tejto Rámcovej zmluvy sa žalobkyňa ako predávajúca zaviazala dodávať tovar priebežne počas platnosti zmluvy, na základe objednávok, do miesta plnenia, najneskôr do 2 pracovných dní od prevzatia písomnej objednávky (e - mail, fax, pošta), ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Odovzdanie tovaru kupujúcemu mal v zmysle Rámcovej zmluvy uskutočniť zodpovedný zástupca predávajúceho v mieste na plnenie (bod 3), pričom dodávka predmetu zmluvy sa považovala sa splnenú jej prevzatím v mieste plnenia zodpovedným zástupcom kupujúceho, ktorý vykoná kontrolu druhu a množstva tovaru. Predmet objednávky sa bude preberať na základe dodacieho listu, ktorý odsúhlasia a potvrdia zodpovední zástupcovia oboch zmluvných strán, pričom zodpovedný zástupca kupujúceho na prevzatie tovaru bude určený v objednávke (bod 4). V zmysle článku VI Rámcovej zmluvy mala byť úhrada ceny za jednotlivé plnenia predmetu zmluvy na základe objednávok realizovaná priebežne na základe samostatného daňového dokladu - faktúry, pričom prílohou faktúry mali byť

dodacie listy podpísané zodpovednými zástupcami oboch zmluvných strán. Predávajúcemu tak vzniklo právo na vystavenie faktúry na dohodnutú časť kúpnej ceny dňom dodávky tovaru na základe písomnej objednávky a podpísaním dodacích listov. V zmysle článku VI bod 2 bola zmluvne dohodnutá splatnosť faktúry 90 dní od jej vystavenia kupujúcemu. V prípade, ak faktúra nebude obsahovať všetky náležitosti daňového dokladu určené všeobecne záväzným právnym predpisom alebo zmluvou, bude kupujúci oprávnený ju vrátiť predávajúcemu s tým, že prestane plynúť lehota splatnosti faktúry a predávajúci je povinný ju opraviť (bod 3). Podľa článku VII Rámcovej zmluvy vlastnícke právo na predmet zmluvy prechádza na kupujúceho dňom riadneho splnenia záväzku podľa § 445 Obchodného zákonníka, t.j. uhradením kúpnej ceny predmetu zmluvy predávajúcemu. Pri nedodržaní termínu splatnosti faktúr kupujúcim, si predávajúci môže v zmysle článku IX bod 2 Rámcovej zmluvy uplatniť nárok na úrok z omeškania vo výške 0,01 % z fakturovanej sumy, za každý deň omeškania platby, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Súčasťou tejto Rámcovej zmluvy bola aj príloha č. 1, ktorá obsahovo zodpovedala cenovej ponuke žalobkyne v rámci verejného obstarávania na dodávku tovaru a ktorá obsahovala množstvo a špecifikáciu daného tovaru vrátane ceny za jednotlivý tovar. Uvedenú prílohu Rámcovej zmluvy súdu predložil žalovaný spolu s listinnými dôkazmi doručenými súdu dňa 02.05.2016, hoci obsahovo totožnú Rámcovú zmluvu, ale bez prílohy spolu so žalobou predložila aj žalobkyňa.

Žalobkyňa súdu predložila faktúru č. XXXXXXX, ktorú dňa 20.06.2012 vystavila ako dodávateľ a ktorou žalovanému, ako odberateľovi vyúčtovala sumu 6.695,33 Eur za dodanie tovaru v zmysle dodacieho listu č. XXXXXXXX zo dňa 20.06.2012. Uvedená faktúra obsahuje pečiatku a podpis žalobkyne a nečitateľný podpis svedčiaci o prevzatí tejto faktúry inou osobou. K tejto faktúre žalobkyňa súdu predložila dodací list č. XXXXXXXX zo dňa 20.06.2012, ktorý obsahuje zoznam dodaného tovaru uvedením jeho druhu, množstva a ceny. Uvedený dodací list obsahuje podpis žalobkyne a nečitateľný podpis inej osoby svedčiaci o prevzatí tohto dodacieho listu.

Z výpovede žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 13.04.2016 vyplýva, že Rámcová zmluva bola uzavretá na základe verejného obstarávania, ktorého vyhlasovateľom bol štát, avšak k okolnostiam uzavretia zmluvy sa žalobkyňa nevedela vyjadriť, keďže všetko vybavoval jej manžel s pánom O., ktorý má na starosti verejné obstarávania. Žalobkyňa uviedla, že po podpise zmluvy k nim prišiel riaditeľ žalovaného pán E., ktorý po dohode s jej manželom a pánom O. išli do predajne X., kde si pán E. vybral časť tovaru, ktorú naložil do auta, pričom zvyšná časť tovaru zodpovedajúceho prílohe zmluvy mu bola na základe jeho požiadavky dopravená jej pracovníkmi do sídla žalovaného. Žalobkyňa potvrdila, že dodací list obsahuje všetok tovar, ktorý si pán E. prevzal osobne v predajni a tiež ten, ktorý mu bol následne dovezený. Zároveň zdôraznila, že žalovaný prostredníctvom svojho riaditeľa pána E. nevzniesol žiadne výhrady vo vzťahu ku kvalite a množstve tovaru. Sporným sa však stala splatnosť faktúry, ktorú pán E. žiadal rozložiť na viac čiastočných súm, čomu v jednom prípade vyhoveli, ale potom sa to už podľa žalobkyne nedalo z účtovného hľadiska. Táto faktúra zostala podľa žalobkyne nezaplatená.

Riaditeľ žalovaného P.. V. A. E., ako jeho štatutárny zástupca vo svojej výpovedi na tomto pojednávaní uviedol, že žalovaný mal finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu, a preto vyhlásil verejné obstarávanie na dodávku kancelárskeho tovaru. Toto verejné obstarávanie vyhrala žalobkyňa a na jeho základe bola podpísaná bývalou štatutárkou žalovaného rámcová zmluva na dodávku kancelárskych potrieb, pričom riadiacim orgánom vo vzťahu k danej zákazke bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Riaditeľ žalovaného zdôraznil, že projekt bol rozložený z hľadiska financovania na 2 roky a preto nebolo možné zobrať všetok kancelársky tovar naraz. Dodávky tovaru mali byť podľa neho rozložené na rôzne obdobie a realizované na základe písomných objednávok. Potvrdil, že na základe tejto zmluvy a objednávky prevzal ako zamestnanec žalovaného v predajni žalobkyne tovar, ktorý bol následne riadne vyfakturovaný inou faktúrou ako je v spise a táto faktúra bola zaplatená. Vo vzťahu k tej časti tovaru, ktorá mala byť dopravená do ich sídla uviedol, že tento tovar bol skutočne dovezený, avšak v neskorších hodinách, a preto v sídle žalovaného neboli prítomní zodpovední pracovníci, ktorí by tovar prevzali. Preto tento tovar prevzal osobne a podpísal dodací list. Prevzatie tovaru zdôvodnil tým, že keď už bol v ich sídle , tak ho nechcel vracať späť a tento postup žalobkyne akceptoval. Až po kontrole obsahu tejto zásielky vykonanej na druhý deň zistili, že tam nie je to množstvo tovaru, ktoré je uvedené v dodacom liste s tým, že bolo dodané v skutočnosti omnoho menej tovaru. Zdôraznil, že v tom čase bol iba zamestnancom žalovaného a nie jeho štatutárnym zástupcom. So žalobkyňou sa snažil komunikovať v tom zmysle, že žalovanému riadiaci orgán neuzná dodanie tovaru naraz za celé dva roky, ale že v zmysle zmluvy musí byť dodávka tovaru rozložená na viac častí. Takže tento tovar prevezme, ale bude

fakturovaný postupne v zmysle zmluvy ako opakovaná dodávka. Preto sa po konzultácii s ich ekonómkou snažil o rozloženie platieb za tento tovar na dlhšie obdobie. Riaditeľ žalovaného zdôraznil, že žalobkyňa vyhrala aj iné verejné obstarávania a doposiaľ s tým nebol žiaden problém, iba s touto faktúrou. Ako uviedol, k preplateniu faktúry riadiacim orgánom dôjde iba vtedy, ak existuje písomná objednávka tovaru zo strany žalovaného, dodací list o dodaní tovaru a faktúra žalobkyne. Z dôvodu absencie písomnej objednávky by žalovanému faktúru č. XXXXXXX riadiaci orgán nepreplatil. Ďalej uviedol, že prílohou tejto rámcovej zmluvy je aj zoznam tovaru, ktorý je potrebné dodať z hľadiska jeho počtu, kvality aj druhu tohto tovaru, ale kedy a koľko konkrétneho tovaru z tohto zoznamu tvoriaceho prílohu zmluvy má byť dodané, to už bude určené v priebehu daného obdobia na základe potrieb žalovaného a jeho objednávok. Táto príloha obsahuje maximálne množstvo tovaru a je iba na žalovanom, či tento rámec tovaru využije alebo nie. Žalobkyňa však podľa neho dodala všetok tovar, ktorý mal byť hľadiska dodávok rozložený na dva roky trvania projektu, a to bez písomnej objednávky. Ďalej zdôraznil, že v súvislosti s týmto projektom boli vystavené dve faktúry, pričom pri jednej bola aj písomná objednávka a táto faktúra im bola riadiacim orgánom preplatená a následne ju zaplatili žalobkyni. Poukázal na tú skutočnosť, že v rámci projektov z Európskeho sociálneho fondu sa právny vzťah riadi smernicami, ktoré majú prednosť pred zákonmi a sú záväzne aj pre žalobkyňu, ktorá vedela, že sa jedná o projekt z európskych fondov. Riaditeľ žalovaného ďalej uviedol, že časť dodaného tovaru použili a časť zostala na sklade a tento tovar ďalej priebežne využívajú. Podľa neho žalobkyňu opakovane žiadal o rozpísanie tejto faktúry na viac položiek, čo však žalobkyňa a jej manžel odmietli a on túto faktúru neuznáva a nemôže uznať, pretože jej úhrada by mu nebola preplatená riadiacim orgánom.

Riaditeľ žalovaného v súvislosti so svojou výpoveďou, že tovar prevzatý v predajni bol riadne objednaný a faktúra zaplatená, predložil súdu dňa 02.05.2016 objednávku č. XXXXXXX adresovanú žalobkyni, v ktorej je uvedených 14 položiek kancelárskeho a iného spotrebného materiálu. Zároveň súdu predložil dodací list č. Q. XX/XXX a faktúru č. XXXXXXX vystavenú dňa 15.06.2012, ktoré sú z hľadiska množstva a druhu tovaru totožné s objednávkou. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 20.05.2016 potvrdila, že táto faktúra jej bola zaplatená a že súvisí s touto Rámcovou zmluvou.

Svedok U. Q., P. Ž.Y. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 20.05.2016 uviedol, že žalovaným bolo vyhlásené verejné obstarávanie, do ktorého sa prihlásili a ktoré napokon vyhrali. Po vykonaní administratívnych úkonov k nim domov prišiel pán O. a pán E.. Na tomto stretnutí sa dohodli na tom, čo, kedy a ako bude dodané z hľadiska množstva tovaru. Z tohto osobného stretnutia vyplynulo, že hneď pôjde s pánom E. do predajne X., čo aj urobili. V predajni si pán E. vybral nejaký tovar, ktorý bol na predajni, tento naložil do auta a odviezol. Tiež sa dohodli, že zvyšok tovaru mu dodajú do jeho sídla. Svedok potvrdil, že na tovar, ktorý sa pán E. vzal z predajne a tiež na tovar, ktorý mu bol následne dovezený, bola vystavená iba jedna faktúra, ktorá je podľa vedomostí svedka predmetom tejto žaloby a ktorá im zaplatená nebola. V súvislosti s touto rámcovou zmluvou svedok potvrdil vystavenie ešte jednej faktúry, na základe toho, čo si pán E. prevzal v predajni, ale táto im bola zaplatená. Na písomnú objednávku si svedok nespomína, pretože všetko bolo viac menej robené ústnou formou. Svedok potvrdil, že dodací list č. XXXXXXXX obsahuje všetok tovar, ktorý si pán E. prevzal v predajni a tiež tovar, ktorý mu bol následne dovezený do jeho sídla. Svedok ďalej uviedol, že žalovaný tovar nereklamoval a dodaný tovar doposiaľ nevrátil. Svedok potvrdil, že žalovaný reklamoval vystavenie faktúry v tom zmysle, že ju žiadal rozdeliť na dve alebo tri rôzne položky, čo si však svedok vzhľadom na odstup času nevedel predstaviť z účtovného hľadiska, a preto sa to nerealizovalo.

Na tomto pojednávaní bol na návrh žalobkyne vypočutý aj svedok H.. G. O., ktorý ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným obchodne spolupracuje so žalobkyňou a žalovaným pri príprave projektov z európskych fondov a ktorý sa podieľal aj na tomto projekte. V minulosti bol zamestnancom žalovaného. Tento svedok vo svojej výpovedi uviedol, že v rámci implementácie projektu „I. N. W. O.“ bolo žalovaným za jeho pomoci realizované verejné obstarávanie, ktoré vyhrala žalobkyňa a ktorého výsledkom bol podpis Rámcovej zmluvy. Svedok potvrdil, že spolu s pánom E. a P.B. Ž., F.Á. Q. sa zúčastnil na ich spoločnom stretnutí, ktorého predmetom bola realizácia tejto zmluvy, najmä v akom množstve a kedy sa bude tento nákup tovaru realizovať. Predmetom bola podľa svedka dohoda, že na základe objednávky žalovaného, žalobkyňa dodá tovar a vystaví faktúru a táto jej bude zaplatená. Zdôraznil, že v zmysle Rámcovej zmluvy je možné tieto dodávky tovaru realizovať a faktúry vystavovať počas trvania zmluvného vzťahu. Svedok uviedol, na tomto stretnutí sa dohodli, že pán E. si časť tovaru verme v predajni, a to na základe ústnej požiadavky, čo aj v ten deň urobil. Okrem toho bola dohoda, že tovar, ktorý žalobkyňa nemala na sklade a ktorý sa mu nevošiel do auta, mu dodatočne dodajú do spoločnosti.

Uvedená dohoda bola podľa svedka tiež ústna. K zostávajúcej dodávke tovaru a ani k následnej fakturácii sa svedok nevedel vyjadriť, pretože pri tomto osobne nebol prítomný. Len sprostredkovane cez manžela žalobkyne a od pracovníkov predajne X. má svedok vedomosť, že žalovanému mal byť dodaný všetok tovar v zmysle Rámcovej zmluvy. Svedok v rámci svojej odbornosti v oblasti verejného obstarávania uviedol, že výsledkom verejného obstarávania je rámcová zmluva, ktorá však neurčuje, koľko faktúr sa má vystaviť. Jednorazové dodanie tovaru a vystavenie jednej faktúry nie je podľa neho v rozpore s touto zmluvou, ktorej obsah pripravoval on. Poukázal však aj na ďalší právny vzťah medzi žalovaným a riadiacim orgánom, pričom podľa jeho vedomostí bol práve problém s preplatením tejto faktúry riadiacim orgánom. Svedok sa vzhľadom na zložitosť procesu verejného obstarávania a realizácie jeho výsledku nevedel jednoznačne vyjadriť, či by v danom prípade mohol mať riadiaci orgán problém s preplatením žalovanej faktúry.

Riaditeľ žalovaného vo vzťahu k výpovedi svedka U. Q. na tomto pojednávaní uviedol, že v zmysle bodu 7.1 a 7.4 Usmernenia riadiaceho orgánu č. A., ktoré súdu predložil, by úprava zmluvy, ku ktorej konaním žalobkyne podľa neho došlo, musela podliehať schváleniu riadiaceho orgánu, čo však nebolo realizované. Až po podpise dodatku by mohla žalobkyňa dodať všetok tovar naraz a žalovaný by ho mohol naraz zaplatiť tak, aby mu táto platba bola riadiacim orgánom preplatená. Žalobkyňa s týmto názorom štatutárneho zástupcu žalovaného nesúhlasila a poukázala na to, že k zmene obsahu zmluvy nedošlo, keďže sa nezmenil predmet a ani cena zákazky. Skôr išlo podľa nej o spôsob a formu dodania tovaru v rámci tejto zmluvy.

Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

Podľa § 451 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný urobiť úkony, ktoré sú potrebné podľa zmluvy a tohto zákona na to, aby predávajúci mohol dodať tovar. Dodaný tovar je kupujúci povinný prevziať, pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva, že jeho prevzatie môže odmietnuť.

Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.

Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.

Podľa § 445 Obchodného zákonníka strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe verejného obstarávania realizovaného v zmysle zákona č. 25/2006 Z.z., ktorého vyhlasovateľom bol žalovaný a do ktorého sa so svojou cenovou ponukou prihlásila aj žalobkyňa, bola dňa 15.05.2012 uzavretá Rámcová zmluva, na základe ktorej sa žalobkyňa, ako predávajúca (a víťaz verejného obstarávania) zaviazala dodávať žalovanému, ako kupujúcemu tovar spotrebného a kancelárskeho charakteru, ktorý bol uvedený v prílohe Rámcovej zmluvy. Uvedená príloha obsahovala presné vymedzenie druhu tovaru z hľadiska jeho špecifikácie, množstva tovaru a jednotkovej ceny za tento tovar. Napokon, proces verejného obstarávania, ktorého výsledkom bolo uzavretie Rámcovej zmluvy vyplynul zo zhodných prednesov účastníkov konania a tiež z výpovedí svedkov, a preto súd aj vzhľadom na predložené listinné dôkazy má proces uzavretia tejto Rámcovej zmluvy ako aj jej znenie vrátane prílohy za preukázané a nesporné.

Ako vyplýva zo záhlavia Rámcovej zmluvy, táto bola uzavretá ako kúpna zmluva v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého si zmluvné strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorá nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Preto aj napriek tomu, že žalovaný nie je ako nezisková organizácia podnikateľským subjektom, a teda právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným založený touto Rámcovou zmluvou nespadá pod úpravu záväzkových vzťahov v zmysle § 261 Obchodného zákonníka, uvedená dohoda zmluvných strán na aplikácii ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka predpokladá použitie týchto ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich kúpnu zmluvu, a to v znení účinnom ku dňu uzavretia Rámcovej zmluvy (15.05.2012) .

Z predmetu Rámcovej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa sa zaviazala dodávať žalovanému tovar rámcovo vymedzený v prílohe tejto zmluvy, a to na základe písomných objednávok žalovaného. Uvedené vyplýva tak z článku II bod 1 ako aj z článku IV bod 1 tejto Rámcovej zmluvy. Z výpovedí žalobkyne a svedkov U. Q. a H.. G. O. vyplynulo, že na spoločnom stretnutí u žalobkyne s terajším riaditeľom žalovaného P.. V. A. E. sa dohodli, že časť tovaru si pán E. prevezme osobne v predajni žalobkyne, čo v ten istý deň za prítomnosti oboch svedkov aj realizoval. Obaja svedkovia potvrdili, že medzi nimi došlo aj k ústnej dohode, predmetom ktorej bola dodávka zvyšnej časti tovaru vymedzeného v prílohe k Rámcovej zmluve dovezením do sídla žalovaného. Z výpovedí účastníkov konania, ako aj svedkov súdu vyplynulo, že žalobkyňa následne zvyšok tovaru uvedený v prílohe č. 1 k Rámcovej zmluve, ktorý si riaditeľ žalovaného pán E. neprevzal osobne v jej predajni, na svoje náklady v zmysle ústnej dohody s pánom E. dopravila dňa 20.06.2012 do sídla žalovaného, kde tento tovar prevzal pán E., v tom čase vystupujúci ako zamestnanec žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že tak prevzatie časti tovaru žalovaným v predajni X. ako aj následné dodanie zvyšku tovaru do sídla žalovaného bolo realizované bez písomnej objednávky

žalovaného. Ako vo svojej výpovedi uviedol riaditeľ žalovaného pán E., tento tovar dovezený do sídla žalovaného prevzal aj napriek absencii písomnej objednávky a tento postup žalobkyne akceptoval s odôvodnením, že už nechcel tento tovar vracať späť, keď už bol dovezený.

Vo vzťahu k argumentácii žalovaného o menšom množstve dovezeného tovaru ako je uvedený v dodacom liste č. XXXXXXXX súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom v priebehu tohto konania nepreukázal, že by tovar, ktorý pán E. osobne ako zamestnanec žalovaného prevzal v predajni X., spolu s tovarom dovezeným do sídla žalovaného, nezodpovedal množstvu tovaru uvedeného v Dodacom liste č. XXXXXXXX, ktorý predložila žalobkyňa a ktorý je na znak správnosti podpísaný zástupcom žalovaného. Riaditeľ žalovaného pán E. na pojednávaní konanom dňa 13.04.2016 potvrdil, že podpis na dodacom liste je jeho. Preto má súd za to, že dodací list č. XXXXXXXX obsahuje tovar skutočne dodaný a prevzatý žalovaným. Súd zdôrazňuje, že v zmysle článku IV bod 4 Rámcovej zmluvy bolo povinnosťou zodpovedného zástupcu žalovaného (kupujúceho) vykonať kontrolu druhu a množstva tovaru pri jeho prevzatí. Podpis zástupcu žalovaného na predmetnom dodacom liste svedčí o tom, že tento dodací list zodpovedá skutočnosti. Zanedbanie povinností žalovaného vo vzťahu ku kontrole množstva a druhu prevzatého tovaru nemôže byť na ujmu žalobkyni. Súd zdôrazňuje, že dodanie menšieho množstva tovaru predstavuje v zmysle § 422 Obchodného zákonníka jeho vady, ktoré bolo zo strany žalovaného potrebné uplatniť v zmysle § 436 a nasl. Obchodného zákonníka bezodkladne po tomto zistení. Za riadne a včasné uplatnenie vád tovaru nemožno považovať ničím nepreukázané tvrdenie žalovaného v priebehu tohto súdneho konania. K argumentácii riaditeľa žalovaného pána E., že v čase prevzatia tovaru nebol povereným zamestnancom žalovaného súd zdôrazňuje, že v takom prípade bolo povinnosťou pána E. odmietnuť prevzatie tovaru pri jeho dodávke realizovanej pracovníkmi žalobkyne v sídle žalovaného a túto skutočnosť im bezprostredne oznámiť. Nakoľko to pán E. neurobil, pracovníci žalobkyne dopravujúci tovar do sídla žalovaného sa mohli dôvodne domnievať, že je osobou oprávnenou konať v mene žalovaného, čo v konečnom dôsledku znamená, že úkon pána E. spočívajúci v prijatí tovaru zaväzuje žalovaného v zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Toto tvrdenie riaditeľa žalovaného súd považuje v kontexte vyššie uvedeného za účelové.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že tovar uvedený v dodacom liste č. XXXXXXXX, ktorého cena bola predmetom fakturácie faktúrou č. XXXXXXX bol skutočne dodaný žalovanému, a to bez písomnej objednávky, ktorú pri dodaní tovaru predpokladá Rámcová zmluva. Absencia písomnej objednávky predstavuje porušenie ustanovení Rámcovej zmluvy, avšak nielen zo strany žalobkyne, ako to tvrdil štatutárny zástupca žalovaného, ale aj zo strany samotného žalovaného, ktorý tento tovar bez písomnej objednávky prevzal osobne v predajni žalobkyne resp. tento tovar prijal po jeho doprave v mieste sídla žalovaného. Uvedené má za následok, že tento tovar dodaný predávajúcou (žalobkyňou) bol kupujúcim (žalovaným) prijatý bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný v zmysle § 451 ods. 2 O.s.p. bezdôvodne obohatil. K bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného došlo tým, že žalovaný tento tovar naďalej užíva (má ho na sklade) a časť tovaru už spotreboval. Na tomto závere súdu nemení nič ani tá skutočnosť, že žalovaný je neziskovou organizáciou, pretože právna úprava zákona č. 213/1997 Z.z. nevylučuje, aby sa aj nezisková organizácia nemohla bezdôvodne obohatiť v kontexte úpravy Občianskeho zákonníka spôsobom, ku ktorému došlo aj v tomto prípade. Súd zdôrazňuje, že bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka nie je možné zamieňať so ziskom alebo majetkom neziskovej organizácie. Uvedené bezdôvodného obohatenie, ako dôsledok porušenia ustanovení Rámcovej zmluvy sa nedotýka jej platnosti a táto Zmluva je tak naďalej platná. Preto súd v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému povinnosť toto bezdôvodné obohatenie vydať žalobkyni. Vydanie bezdôvodného obohatenie znamená, že žalovaný je v zmysle § 447 Obchodného zákonníka povinný zaplatiť žalobkyni peňažnú čiastku zodpovedajúcu primeranej cene dodaného tovaru, ktorá v tomto prípade predstavuje výšku 6.695,33 Eur v zmysle cien uvedených v prílohe č. 1 Rámcovej zmluvy. Tieto ceny považuje súd za primerané a tiež zohľadnil aj to, že boli výsledkom verejného obstarávania. Súd tiež zdôrazňuje, že v zmysle § 445 Obchodného zákonníka za existencie dohody uvedenej v článku VII Rámcovej zmluvy prechádza na žalovaného vlastnícke práva k predmetu kúpy uhradením kúpnej ceny, teda neskôr, ako dodaním tovaru (§ 443 ods. 1 Obchodného zákonníka). Nakoľko žalovaný doposiaľ kúpnu cenu za tovar nezaplatil, je v zmysle uvedeného vlastníkom doposiaľ nespotrebovaného tovaru žalobkyňa, čo len potvrdzuje záver súdu o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v užívaní tovaru, ktorý žalovanému nepatrí. Z týchto dôvodov súd považuje žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy vo výške 6.695,33 Eur titulom bezdôvodného obohatenia za dôvodnú, a preto jej vyhovel.

Vyššie uvedený záver o dôvodnosti žaloby v časti o zaplatenie sumy 6.695,33 Eur súd vyslovil zohľadňujúc tú skutočnosť, že Rámcová zmluva bola uzavretá v rámci implementácie projektu financovaného z fondov EÚ. Rámcová zmluva, a tu sa súd stotožňuje s názorom svedka H.. G. O., predstavuje zmluvné zakotvenie právneho vzťahu medzi dvoma súkromnými subjektmi a je výsledkom verejného obstarávania. Obsah Rámcovej zmluvy nezbavuje a ani nemôže zbaviť žalovaného, ako kupujúceho povinnosti zaplatiť žalobkyni cenu za dodávku tovaru, resp. vydať bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce dohodnutej cene tovaru. To, či riadiaci orgán preplatí alebo nepreplatí žalovanému faktúru vystavenú žalobkyňou nemôže byť na ujmu žalobkyni, ktorá nie je v žiadnom záväzkovom vzťahu s riadiacim orgánom, v tomto prípade s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Uvedené postavenie žalobkyne vo vzťahu k riadiacemu orgánu a jej povinnosť strpieť nezaplatenie ceny za dodaný tovar nevyplýva aj z Usmernenia riadiaceho orgánu č. XN/XXXX, ktoré navyše nie je ani všeobecne záväznou právnou normou, a teda nemôže vylúčiť aplikáciu vyššie citovaných ustanovení Obchodného a Občianskeho zákonníka upravujúcich povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie alebo zaplatiť kúpnu cenu. Súd zdôrazňuje, že v zmysle článku XI bod 3 vyplýva žalobkyni povinnosť strpieť zo strany riadiaceho orgánu kontrolu počas platnosti zmluvy a poskytnúť mu súčinnosť. Nie je však viazaná rozhodnutím a postupom riadiaceho orgánu pre preplácaní faktúr žalovanému.

Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z ustanovení Rámcovej zmluvy síce vyplýva, že žalobkyňa sa zaväzuje dodávať tovar priebežne počas platnosti zmluvy, avšak v tejto zmluvy nie je zrejmý počet týchto priebežných dodávok. Z objednávky č. XXXXXXX, dodacieho listu č. Q. XX/XXX a faktúry č. XXXXXXX vyplýva, že v čase implementácie projektu a platnosti Rámcovej zmluvy boli realizované dve dodávky tovaru, jedna na základe písomnej objednávky, v rámci ktorej bola faktúra č. XXXXXXX znejúca na sumu 345,64 Eur žalobkyni zaplatená a druhá dodávka tovaru, ktorej nezaplatenie ceny je predmetom tejto žaloby, a to bez písomnej objednávky. Uvedený postup účastníkov konania tak nie je v rozpore s ustanoveniami Rámcovej zmluvy o priebežnosti dodávok tovaru a nemá vplyv na záver súdu o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie, ktorú by žalovaný mal aj v prípade, ak by sa tovar dodal aj jednorazovou dodávkou. Súd opäť zdôrazňuje, že výklad žalovaného, že jednorazová dodávka tovaru ho zbavuje povinnosti zaplatiť cenu za dodaný tovar je nesprávny, pretože táto možnosť z obsahu Rámcovej zmluvy nevyplýva a ak by aj bola dohodnutá, v tejto časti by Rámcová zmluva odporovala kogentnému ustanoveniu § 409 ods. 1 a § 447 Obchodného zákonníka. Absurdnosť argumentu žalovaného ešte zvýrazňuje aj tá skutočnosť, že žalovaný tento tovar prijal, tento tovar užíva a spotrebúva, hoci nie je jeho vlastníkom. Súd uvádza, že tovar uvedený v dodacom liste XXXXXXXX a v dodacom liste Q. zahŕňa všetok tovar uvedený v prílohe č. 1 Rámcovej zmluvy.

Pri závere súdu o bezdôvodnom obohatení žalovaného má fakturácia dodávky tovaru faktúrou č. 2012036 znejúcou na sumu 6.695,33 Eur vplyv len na úroky z omeškania pri vydaní bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil dňa 20.06.2012, kedy tovar prevzal a splatnosť tejto faktúry dňa 04.07.2012 predstavuje výzvu žalobkyne na vydanie uvedeného bezdôvodného obohatenia do určitého dátumu. Z ustanovenia článku VI bod 2 Rámcovej zmluvy vyplýva, že splatnosť faktúry mala byť 90 dní od jej vystavenia kupujúcemu (od 20.06.2012). Faktúra sa tak stala splatnou dňa 18.09.2012, a teda žalovaný sa s vydaním bezdôvodného obohatenia dostal do omeškania dňa 19.09.2012. Nakoľko medzi účastníkmi konania bol v Rámcovej zmluve dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,01 % denne za fakturovanej sumy (článok IX bod 2 Rámcovej zmluvy), súd v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka za existencie tejto dohody o výške úroku z omeškania, priznal žalobkyni nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3,65 % ročne (0,01% denne) zo sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 6.695,33 Eur od 19.09.2012 do zaplatenia. Zároveň súd žalobu žalobkyne v prevyšujúcej časti týkajúcej sa ňou uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške nad 3,65 % ročne a od 05.07.2012 do 18.09.2012 zamietol. Súd zdôrazňuje, že žalovaný napriek nesprávnosti fakturácie nevyužil ustanovenie článku VI bod 3 Rámcovej zmluvy umožňujúce mu vrátiť žalobkyni túto faktúru ako nesprávnu, čím by odložil jej splatnosť.

Preto súd na základe zisteného skutkového stavu a za aplikácie vyššie citovaných právnych predpisov rozhodol tak, ako je uvedené v prvej a druhej výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na výrok tohto rozsudku mala žalobkyňa úspech len čiastočný. Preto súd o trovách tohto konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len

čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Úspech žalobkyne je reprezentovaný priznanou istinou vo výške 6.695,33 Eur a sumou 897,17 Eur ako kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 3,65 % ročne zo sumy 6.695,33 Eur od 19.09.2012 do 20.05.2016, (kedy súd vyhlásil rozsudok, čím bol judikovaný právny vzťah medzi účastníkmi konania), čo predstavuje úspech žalobkyne v peňažnom vyjadrení 7.592,50 Eur (6.695,33 + 897,17 Eur).

Na strane druhej, neúspech žalobkyne reprezentovaný zamietavým výrokom rozsudku predstavuje kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.695,33 Eur od 05.07.2012 do 18.09.2012 vo sume 125,46 Eur a kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 5,35 % ročne (9 % mínus 3,65 %) zo sumy 6.695,33 Eur od 19.09.2012 do 20.05.2016 v sume 1.315,03 Eur, čo predstavuje neúspech žalobkyne v peňažnom vyjadrení 1.440,49 Eur (125,46 Eur + 1.315,03 Eur).

Vychádzajúc z celkovej hodnoty nárokov, ktoré si žalobkyňa uplatnila v žalobe, vrátane tých v kapitalizovanej podobe predstavujúcich sumu 9.032,99 Eur (úspech žalobkyne vo výške 7.592,50 Eur + neúspech žalobkyne vo výške 1.440,49 Eur), predstavuje úspech žalobkyne v percentuálnom vyjadrení 84,05 % a jej neúspech 15,95 %. Pretože žalobkyňa mala úspech len čiastočný, súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. priznal žalobkyni právo na náhradu pomerných trov konania v rozsahu 68,10 % z celkových trov konania (pomer úspechu 84,05 % po odpočítaní neúspechu v rozsahu 15,95 %).

Preto súd priznal žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich z iných trov konania, ktoré predstavuje súdny poplatok za návrh vo výške 401,50 Eur a súdny poplatok za elektronické podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo výške 9,- Eur (tento bude vyrubený spolu s týmto rozsudkom). Žalobkyňa teda zaplatila alebo jej boli vyrubené súdne poplatky v celkovej výške 410,50 Eur, a preto súd pri pomernom úspechu žalobkyne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni iné trovy konania vo výške 279,55 Eur (68,10 % zo sumy 410,50 Eur).

Súd ďalej žalobkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v zmysle vyúčtovania žalobkyne doručeného súdu elektronickými prostriedkami dňa 23.05.2016, a to v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Súd priznal žalobkyni trovy právneho zastúpenia za šesť úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 30.05.2014, podanie žaloby zo dňa 10.03.2015, podanie vyjadrenia k odporu žalovaného zo dňa 03.09.2015, podanie vyjadrenia vo veci samej zo dňa 17.05.2016, účasť na pojednávaniach dňa 13.04.2016 a dňa 20.05.2016) po 237,34 Eur vychádzajúc z tarifnej hodnoty sporu 6.695,33 Eur, čo predstavuje tarifnú odmenu spolu vo výške 1.424,04 Eur. Ďalej súd žalobkyni priznal režijný paušál 1x 8,04 Eur, 2 x 8,39 Eur a 3 x 8,58 Eur, spolu sumu 50,56 Eur. Tarifná odmena a režijný paušál tak spolu predstavujú sumu 1.474,60 Eur (1.424,04 Eur + 50,56 Eur), čo po zvýšení o 20 % daň z pridanej hodnoty, ktorej platcom je právny zástupca žalobkyne, predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške 1.769,52 Eur. Súd vzhľadom na vyššie spomenutý pomerný úspech uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 1.205,04 Eur (68,10 % z trov právneho zastúpenia vo výške 1.769,52 Eur). Všetky trovy konania je žalovaný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalobkyne.

Súd žalobkyni nepriznal trovy právneho zastúpenia za ňou uplatnený úkon právnej služby - vypracovanie právneho rozboru veci, nakoľko v zmysle § 13a vyhlášky za uvedený úkon nepatrí odmena. Záver súdu o nepriznaní odmeny za tento úkon právnej služby by zostal nezmenený aj v prípade, ak by toto podanie bolo považované za písomné podanie adresované protistrane. Nakoľko predžalobná výzva nie je zákonnou podmienkou na podanie žaloby v tejto právnej veci, súd tento úkon právne služby nepovažuje za účelný. Navyše, žalobkyňa nepreukázala skutočné doručenie tejto predžalobnej výzvy žalovanému, čo tiež spochybňuje jeho účelnosť vo vzťahu k uplatnenému nároku. Vzhľadom na neúčelnosť tohto úkonu právnej služby ako súčasť trov konania, súd žalobkyni odmenu za tejto úkon právnej služby nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.