Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/129/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného F. G., so sídlom T. XX, J., zast. JUDr. J. X., advokátom so sídlom C. 9, J., proti povinnej K. J., bytom M. XX/X, G., zast. JUDr. I. G., advokátom so sídlom O. XXXX, K. T., o vymoženie 141,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -17 zo dňa 30. novembra 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku II. o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa námietky povinnej proti exekúcii zamietol, zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie a zamietol námietky povinnej proti predbežným trovám exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 26.05.2014 domáhal proti povinnej vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 141,98 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu J. J. č.k. -67 zo dňa 01.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2013 a vykonateľnosť dňa 04.12.2013. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Mgr. C. T. udelené tamojším súdom dňa 11.12.2014. Poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnej doručené do vlastných rúk dňa 10.2.2015. Súd dôvodil poukazom na § 50 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1, 2, § 201 ods. 1, 2 a § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Povinná listom zo dňa 27.02.2015, podaným na poštovú prepravu dňa 02.03.2015, vzniesla prostredníctvom právneho zástupcu námietky proti exekúcii, v ktorých poukázala na skutočnosť, že jej nebol zákonným spôsobom doručený exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -67 zo dňa 1.10.2013, a teda doposiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučný titul tak trpí vadou formálnej vykonateľnosti. Súd prvého stupňa konštatoval, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené do vlastných rúk dňa 10.2.2015 a v nasledujúci deň začala plynúť zákonná 14-dňová lehota na podanie námietok proti exekúcii. Koniec lehoty pripadol na deň 24.2.2015, čo bol pracovný deň. Povinná prostredníctvom právneho zástupcu podala námietky proti exekúcii až dňa 02.03.2015 prostredníctvom poštového doručovateľa (pečiatka poštového doručovateľa), čím nebola dodržaná zákonná lehota, preto súd prvého stupňa námietky povinnej proti exekúcii zamietol ako oneskorene podané. Povinná zároveň podaním zo dňa 27.02.2015 podala aj návrh na zastavenie exekúcie z tých istých dôvodov ako námietky proti exekúcii, teda z dôvodu nedostatku formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Povinná prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že záväzok oprávneného vymáhaný v tomto exekučnom konaní nikdy nevznikol, konanie ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu je nezákonné a z tohto dôvodu sa exekučný titul nikdy nestal právoplatným a vykonateľným, a preto žiadala zastaviť predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Vychádzajúc z obsahu návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, citovaných ustanovení Exekučného poriadku a predloženého spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. , súd prvého stupňa posúdil návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako nedôvodný. Nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by bola predmetná exekúcia neprípustná, resp. pre ktoré by bolo potrebné exekúciu zastaviť. Zo spisu

Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. mal za preukázané, že tamojší súd vydal dňa 25.09.2012 platobný rozkaz č.k. -21. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť povinnej (odporkyni) do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. -39 zo dňa 5.3.2013 predmetný platobný rozkaz zrušil. Následne Okresný súd Banská Bystrica doručoval povinnej (odporkyni) opis návrhu spolu s uznesením, aby sa k nemu vyjadrila. Rovnako doručoval Okresný súd Banská Bystrica aj predvolanie na pojednávanie na deň 01.10.2013. Z odpovedí Registra obyvateľov SR a C. úradu J. J. Okresný súd Banská Bystrica zistil, že povinná (odporkyňa) bola v tom čase prihlásená k trvalému pobytu v Meste G. bez bližšie uvedenej adresy. Podľa súdom vykonaného šetrenia, povinná (odporkyňa) sa nenachádzala ani vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody. C. úrad G. potvrdil súdu, že povinná (odporkyňa) je prihlásená v C. G. na trvalý pobyt od 17.10.2012. Povinnej (odporkyni) tak súd doručoval v zmysle § 5 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky všetky zásielky prostredníctvom C. úradu G., pričom povinná (odporkyňa) vo vývesnej lehote zásielky neprevzala. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -67 zo dňa 01.10.2013 tak nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2013 a vykonateľnosť dňa 04.12.2013 a stal sa exekučným titulom. Z uvedeného je zrejmé, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -67 zo dňa 01.10.2013 bol povinnej riadne doručený (zákonným spôsobom), aj keď sa o tom povinná nedozvedela. Oprávnený bol podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko povinná dobrovoľne nesplnila, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd prvého stupňa návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Povinná zároveň tým istým podaním, ako vzniesla námietky proti exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie, vzniesla prostredníctvom právneho zástupcu aj námietky proti predbežným trovám exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené do vlastných rúk dňa 10.2.2015 a v nasledujúci deň začala plynúť zákonná 14-dňová lehota na podanie námietok voči predbežným trovám exekúcie. Koniec lehoty pripadol na deň 24.2.2015, čo bol pracovný deň. Povinná prostredníctvom právneho zástupcu podala námietky proti predbežným trovám exekúcie až dňa 02.03.2015 prostredníctvom poštového doručovateľa (pečiatka poštového doručovateľa), čím nebola dodržaná zákonná lehota, preto súd prvého stupňa námietky povinnej proti predbežným trovám exekúcie zamietol ako oneskorene podané.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietnutý, podala povinná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovie, alebo alternatívne napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci a sú dané dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.. Uviedla, že rozhodnutie, na základe ktorého je vedná exekúcia a exekučné konanie u súdneho exekútora Mgr. C. T., pod sp. zn. EX 1473/2014 nie je zákonným exekučným titulom, nakoľko predmetný platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť a ani vykonateľnosť. V odvolaní uviedla, že jej nebol rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica doručený zákonným spôsobom. Podľa povinnej súd žiadnym spôsobom neskúmal, či C. úrad G. splnil svoju povinnosť, t.j. či upozornil povinnú, že jej bola alebo že jej má byť doručená písomnosť. Okrem toho mala za to, že pre doručovanie exekučného titulu podľa ust. § 5 zákona č. 253/1998 Z.z. neboli v danom prípade splnené podmienky, nakoľko mala v rozhodnom období a aj v súčasnosti má trvalý pobyt a zdržiavala sa na adrese M. XX, XXX XX G.. K pohľadávke uviedla, že v čase, kedy mala byť poistná zmluva uzavretá jej matka pracovala v jednej z pobočiek oprávneného a je pravdepodobné, že zmluvu, z ktorej má pohľadávka vyplývať podpísala za povinnú ona, a to bez platného plnomocenstva. Z uvedeného vyplýva, že povinná s navrhovateľom nikdy nejednala, nikdy žiadnu zmluvu neuzavrela a nikdy neuhradila ani jedinú splátku poistného. V tejto súvislosti poukázala na ust. Občianskeho súdneho poriadku, pri doručovaní rozsudku do vlastných rúk s tým, že mal byť dodržaný postup uvedený v ust. § 47 ods. 2 O.s.p.., pričom dodržanie tohto zákonného postupu musí byť preukázané na doručenke. Exekučný titul tak trpí vadou formálnej vykonateľnosti, nestal sa vykonateľným. Povinná o predmetnom rozsudku nemá žiadnu vedomosť, nebol jej doručený, preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Poukazovala na to, že konanie o námietkach má povahu samostatného incidenčného konania iniciovaného povinným. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu. Patrí medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t.j. jeho formálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Táto povinnosť vyplýva

z § 1 O.s.p., ktorý v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. platí aj pre exekučné konanie. Exekučný súd pritom nie je viazaný potvrdením o právoplatnosti a vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. V zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku, exekučným titulom môže byť len vykonateľné rozhodnutie. Povinná má za to, že platobný rozkaz sa nestal materiálne ani formálne vykonateľný, pretože v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bol porušený zákon v neprospech povinnej. Podľa povinnej je teda zrejmé, že ako taký nemôže byť vykonateľným rozhodnutím, a teda nemôže byť zákonným exekučným titulom. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadala, aby súd exekučné konanie zastavil. Ďalším dôvodom pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená je aj zdravotný stav povinnej, ktorá je z hľadiska duševného v stave vyžadujúcom trvalú opateru a v roku 2006 jej bola diagnostikovaná schizoformná psychóza a je liečená na psychiatrickej ambulancii. Uvedená diagnóza sa negatívnym spôsobom odráža na jej schopnosti zvládať každodenné povinnosti a rozpoznávať následky svojho konania.

K odvolaniu povinnej sa oprávnený nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Z obsahu odvolania povinnej vyplýva, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa iba v časti o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť uznesenia a ostatné výroky zostali právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté (§ 206 O.s.p.).

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že povinná podaním zo dňa 27.02.2015 podala návrh na zastavenie exekúcie z tých istých dôvodov ako námietky proti exekúcii, teda z dôvodu nedostatku formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Uviedla, že záväzok oprávneného vymáhaný v tomto exekučnom konaní nikdy nevznikol, konanie ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu je nezákonné a z tohto dôvodu sa exekučný titul nikdy nestal právoplatným a vykonateľným, a preto žiadala zastaviť predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

V zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh. l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto a alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Povinná v odvolaní namietala, že v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu (§ 57 ods. 1 písm. a/, b/ a g/). Patrí

teda medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Túto povinnosť možno vyvodiť zo zásady spravodlivej ochrany práv účastníkov exekučného konania vyplývajúcej z § 1 O.s.p., ktorý v zmysle §251 ods. 4 O.s.p. platí aj pre exekučné konanie.

Podľa § 24 ods. 1 z.č. 71/1967 o správnom konaní (), dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

Zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. mal súd prvého stupňa za preukázané, že tamojší súd vydal dňa 25.9.2012 platobný rozkaz č.k. -21. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť povinnej (odporkyni) do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. -39 zo dňa 5.3.2013 predmetný platobný rozkaz zrušil. Následne Okresný súd Banská Bystrica doručoval povinnej (odporkyni) opis návrhu spolu s uznesením, aby sa ku nemu vyjadrila. Rovnako doručoval Okresný súd Banská Bystrica aj predvolanie na pojednávanie na deň 01.10.2013. Z odpovedí Registra obyvateľov SR a C. úradu J. J. Okresný súd Banská Bystrica zistil, že povinná (odporkyňa) bola v tom čase prihlásená k trvalému pobytu v C. G. bez bližšie uvedenej adresy. Podľa súdom vykonaného šetrenia, povinná (odporkyňa) sa nenachádzala ani vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody. C. úrad G. potvrdil súdu, že povinná (odporkyňa) je prihlásená v C. G. na trvalý pobyt od 17.10.2012. Povinnej (odporkyni) tak súd doručoval v zmysle § 5 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky všetky zásielky prostredníctvom C. úradu G., pričom povinná (odporkyňa) vo vývesnej lehote zásielky neprevzala.

Povinná ďalej namietala, že mestský úrad G. si nesplnil svoju povinnosť tým, že neupozornil povinnú, že jej bola alebo má byť doručená písomnosť. Ako vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , C. úrad G. na žiadosť Okresného súdu Banská Bystrica zaslal potvrdenie o tom, že oznámenie o mieste uloženia písomnosti bolo zverejnené v termínoch od 16.01.2013 do 31.01.2013, od 16.07.2013 do 31.07.2013 a od 26.08.2013 do 10.09.2013 na úradnej tabuli mesta G. a počas doby zverejnenia nebola doručovaná zásielka prevzatá. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -67 zo dňa 01.10.2013 tak nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2013 a vykonateľnosť dňa 4.12.2013 a stal sa exekučným titulom.

Podľa § 47 ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znova v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občana Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 253/1998 Z.z.“), určuje mechanizmus a podmienky prihlasovania a odhlasovania občanov na trvalý a prechodný pobyt. Citovaný zákon v ustanovení § 5 upravuje, kedy na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov adresa sídla obecného úradu príslušnej obce je adresou občana. Je tomu vtedy, keď občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušený podľa § 7 ods. 1 písm. d/ až g/, a ktorý sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo 4, sa môže prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni (obce - § 2) v mieste, kde sa zdržiava. V takom prípade občan predkladá iba doklad podľa § 3 ods. 8 písm. a/ cit. zákona, ak ho nemá, doklad podľa § 3 ods. 8 písm. b/ cit. zákona a ako miesto trvalého pobytu sa uvedenie iba obec pobytu. Adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takéhoto občana na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov. Obec je povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť prihláseného občana, že mu bola alebo že mu má byť doručená písomnosť.

Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 253/1998 Z.z., ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu podľa odseku 1 písm. d/ až g/ je miestom trvalého pobytu občana obec, na ktorej území bol občanovi trvalý pobyt zrušený. Túto skutočnosť je ohlasovňa povinná oznámiť občanovi vyvesením oznámenia na úradnej tabuli v obci pobytu po dobu 15 dní. V oznámení ohlasovňa uvedie aj meno, priezvisko a dátum narodenia občana.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade keď dôjde k zrušeniu trvalého pobytu (pri splnení zákonom predvídaných skutočností - § 7 ods. 1) stáva sa miestom pobytu občana obec, na území ktorej bol občanovi pobyt zrušený. Ohlasovňa má povinnosť takémuto občanovi len oznámiť (formou vyvesenia na úradnej tabuli obce), že trvalý pobyt mu bol zrušený. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ).

Z uvedeného je zrejmé, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -67 zo dňa 1.10.2013 bol povinnej riadne doručený (zákonným spôsobom), aj keď sa o tom povinná nedozvedela. Súd prvého stupňa zisťovať (cestou obecného úradu, polície, sociálnej či zdravotnej poisťovne, rodinných príslušníkov a pod.) adresu bydliska povinnej a až potom ustálil, či sa na adrese doručenia písomností zdržoval v obci, resp. kde sa zdržuje a keď tak urobil, došlo k účinnému doručeniu súdneho rozhodnutia, a tak ho možno považovať za právoplatné, vykonateľné.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by bola predmetná exekúcia neprípustná, resp. pre ktoré by bolo potrebné exekúciu zastaviť.

Z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é