Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-80-2015.pdf
PDF · 146.5 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/80/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: EUROPEAN CREDIT GROUP s.r.o., so sídlom Hraničná 16, 821 05 Bratislava, IČO: 45 860 343, (pôvodne DREVO GROUP, s.r.o.), zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom, so sídlom R. XX, XXX XX X., proti žalovanému: H7 s.r.o., so sídlom Slovenských dobrovoľníkov 1439, 022 01 Čadca, IČO: 43 770 398, právne zastúpenému ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, v konaní o zaplatenie 7.118,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5Cb/5/2012-178 zo dňa 02.06.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 5Cb/5/2012-200 zo dňa 04.09.2014 (ďalej len „odvolanie"), takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 5Cb/5/2012-178 zo dňa 02.06.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 5Cb/5/2012-200 zo dňa 04.09.2014 v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, p o t v r d z u j e .
Odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5Cb/5/2012-178 zo dňa 02.06.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 5Cb/5/2012-200 zo dňa 04.09.2014 v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť 3.118,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.118,40 Eur od 29.04.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet vedený vo P., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX o d m i e t a .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 3.118,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.118,40 Eur od 29.4.2011 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet vedený vo P., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Doplňujúcim rozsudkom okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol.
S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „OBZ“), § 409 OBZ, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „OZ“), § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, okresný súd žalobe vyhovel len čiastočne. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca v žalobe uviedol, že na základe objednávky dodal žalovanému tovar, a to drevo guľatinu, ktorú cenu riadne vyúčtoval faktúrou č. 2011003
na sumu 7.118,40 Eur so splatnosťou 28.4.2011. Žalovanému bol tovar riadne dodaný, čo potvrdil podpisom na preukazoch pôvodu dreva na prepravu a spracovanie. Aj napriek niekoľkým výzvam žalobcu cenu za dodaný tovar v lehote splatnosti žalovaný neuhradil. Okresný súd platobným rozkazom sp.zn. 16Rob/60/2011 uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 7.118,40 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. Dňa 10.1.2012 podal proti tomuto platobnému rozkazu žalovaný odpor s tým, že uhradil časť vystavenej faktúry číslo 2011003 vo výške 4.000,- Eur a zostáva mu uhradiť ešte istinu vo výške 3.118,40 Eur, ktorú sumu žalovaný žalobcovi zaplatí. „Z vyjadrenia navrhovateľa k odporu vyplýva, že odporcom uvádzaná suma 4.000,-- € nebola uhradená, odpor je nedôvodný, podaný účelovo v snahe vyhnúť sa plneniu povinností uložených rozhodnutím súdu.“
Okresný súd mal preukázané, že žalobca na základe objednávky dodal žalovanému tovar, a to drevo, smrekovú guľatinu, ktorého cenu si žalobca vyúčtoval faktúrou č. 2011003, ktorá zároveň slúžila aj za dodací list za tovar dodaný dňa 22.3.2011 na sumu 7.118,40 Eur, splatná bola dňa 28.4.2011. Pôvodná faktúra č. 2011003 bola vystavená na sumu 9.921,22 Eur, pričom existovali určité rozpory medzi žalobcom a žalovaným ohľadne tejto faktúry, na ktoré rozpory poukazoval vo svojej výpovedi svedok Ing. U., „avšak nakoľko navrhovateľ žaloval sumu 7.118,40 €, na ktorú sumu bola vystavená druhá faktúra 2011003, súd je viazaný návrhom znejúcim na sumu 7.118,40 €, nemôže ísť nad túto sumu, a táto faktúra ani nebola sporná medzi účastníkmi konania, taktiež skutočnosti, ktoré uvádzal svedok U. vo svojej výpovedi, týkajúce sa prebiehajúceho obchodu medzi navrhovateľom a odporcom, preto súd tieto skutočnosti ani neskúmal, nakoľko neboli predmetom konania.“ Žalovaný uznával faktúru č. 2011003 na sumu 7.118,40 Eur, avšak ako v odpore, tak aj na pojednávaní poukázal na to, že uhradil žalovanému časť tejto faktúry, a to sumu vo výške 4.000,- Eur, o čom okresnému súdu predložil fotokópiu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25.3.2011, vyhotovenú Y. U. na sumu 4.000,- Eur, ktorú prijala od G. Y.. Žalobca „namietal túto platbu, uviedol, že uvedené peniaze nikdy neprevzal, pričom ani identifikačné znaky na tomto príjmovom doklade nie sú identifikovateľné, účel platby nie je špecifikovaný tak, že by mohlo byť jednoznačne uvedené, že ide o platbu proti faktúre 2011003, ktorá je predmetom tohto konania.“ Svedok V. však na pojednávaní potvrdil, že vystavil plnú moc pre G. Y., ktorý od neho v tom čase kupoval „jeho firmu H7“, práve na obchod týkajúci sa kúpy a predaja dreva a on sám potvrdil, že G. Y. prišli na účet firmy peniaze, ktoré vybrali a išli ich do Žiliny zaviesť pani U., kde sa s ňou stretol pán Y., peniaze jej zaplatil, on ho čakal v aute a doniesol príjmový alebo výdavkový doklad o zaplatení. Vedel o tom, že tam neboli iniciály jeho firmy, ale iniciály G. Y.. Svedok G. Y., konateľ žalovaného od 14.6.2011 do 18.9.2013, potvrdil, že uvedená suma sa týkala obchodu, resp. predaja dreva vyfakturovaného faktúrou 2011003, ktorú sumu vo výške 4.000,- Eur zaplatil pani U., o čom ona vystavila príjmový doklad zo dňa 25.3.2011, v ktorom je ako účel uvedená záloha za odobratú smrekovú guľatinu - Krupina. Jednoznačne potvrdil, že nešlo o jeho súkromný obchod so svedkom Ing. U.. „Svedok Ing. U., ako aj jeho manželka Y. U., v konaní tvrdili, že ide o súkromný obchod Ing. K. U. a G. Y., avšak tieto skutočnosti v konaní žiadnym dôkazom nepreukázali.“ V konaní jednoznačne nebolo preukázané, že by bola G. Y. súkromne dodaná nejaká iná drevná guľatina v Krupine, za ktorú by on bol zaplatil a Y. U. by mu za to vyhotovila príjmový pokladničný doklad. Taktiež okresný súd poukázal na to, že tovar bol žalobcom dodaný dňa 22.3.2011 a príjmový pokladničný doklad bol vystavený hneď o dva dni, t.j. 25.3.2011 a ako účel sa v ňom uvádzala záloha za odobratú smrekovú guľatinu v Krupine. Samotná Y. U. bola v tom čase konateľkou žalobcu a aj keď nie je na uvedenom príjmovom pokladničnom doklade pečiatka jej firmy, ani pečiatka firmy v tom čase ešte svedka V., tak okresný súd mal za to, že tento doklad preukazoval prevzatie sumy 4.000,- Eur Y. U., ktorá bola v tom čase konateľkou žalobcu, od G. Y., ktorému vtedajší konateľ firmy „H7“ udelil konkrétnu plnú moc na tento obchod týkajúci sa kúpy a predaja dreva. Keďže tvrdenia Ing. K. U. a Y. U. o ich súkromnom obchode s pánom Y. neboli nijakým dôkazom preukázané a pán Y. poprel, že by vzhľadom na nekvalitné drevo, ktoré mu sprostredkoval Ing. U. s ním vykonal „nejaký ďalší obchod, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi len sumu 3.118,40 €, nakoľko má za to, že sumu 4.000,-- € mu už odporca dňa 25. 3. 2011 zaplatil.“ „Nakoľko sa dostal odporca do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd ho zaviazal zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne (1,25 % + 8 percentuálnych bodov) zo sumy 3.118,40 € od 29. 4. 2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, až do celkového zaplatenia, a to na účet vedený vo P., a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP.
Okresný súd Čadca rozsudkom 5Cb/5/2012-178 zo dňa 2.6.2014 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.118,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.118,40 Eur od 29.4.2011 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet
vedený vo P., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Okresný súd však v tomto rozsudku nerozhodol o časti predmetu konania, a to o zvyšku návrhu. Podľa § 166 ods. 1 OSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do 15. dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Podľa § 166 ods. 2 veta prvá OSP, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. „Rozsudkom Okresného súdu v Čadci 5Cb/5/2012-178 zo dňa 2.6.2014 súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.118,40 € spolu s príslušenstvom z dôvodu, že mal preukázané, že navrhovateľ dodal odporcovi na základe objednávky tovar, ktorý vyúčtoval faktúrou 20110013 sumu 7.118,40 €. Odporca uznal túto faktúru len čo do sumy 3.1818,40 €, pokiaľ ide o sumu 4.000,- €, predložil súdu fotokópiu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25. 3. 2011 vyhotovenú konateľkou navrhovateľa Y. U. na sumu 4.000,- €, ktorú mala prijať od G. Y., ktorému vtedajší konateľ odporcu udelil konkrétnu plnú moc na obchod týkajúci sa kúpy a predaja dreva. Nakoľko svedok Ing. U., ako i Y. U. nepreukázali súdu nijakým spôsobom tvrdenia o súkromnom obchode s pánom Y., ktorý taktiež takýto obchod poprel, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi len sumu 3.118,40 €, nakoľko mal za to, že suma 4.000,-- € mu bola už zaplatená dňa 25. 3. 2011. Keďže súd opomenul návrh, čo do zbytku sumy 4.000,- € zamietnuť, rozhodol tak týmto doplňujúcim rozsudkom“.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca dňa 20.08.2014. „Dňa 02.06.2014 bol v právnej veci Navrhovateľa EUROPEAN CREDIT GROUP s. r. o. proti Odporcovi H7 s. r. o. o zaplatenie 7.118,40 EUR s príslušenstvom vyhlásený rozsudok Okresného súdu Čadca ako prvostupňového súdu sp. zn. 5Cb/5/2012 -178 zo dňa 02.06.2014, ktorým súd rozhodol tak, že návrhu Navrhovateľa vyhovel len sčasti, a to tak, že uložil povinnosť Odporcovi zaplatiť Navrhovateľovi len sumu 3.118,40 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.118,40 EUR od 29.04.2011 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet vedený vo P., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“„Proti výroku rozsudku Okresného súdu Čadca ako prvostupňového súdu sp. zn. 5Cb/5/2012 -178 zo dňa 02.06.2014 Navrhovateľ podáva v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu, keďže súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h) z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) a preto v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) a § 221 ods. l písm. h) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení Navrhovateľ podáva toto odvolanie, ktoré odôvodňuje nasledovne“. Podľa žalobcu v konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 písm. d) a f) a § 221 ods. l písm. h) OSP, a to tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v „otázke vzájomného návrhu Odporcu ohľadom sumy 4.000.00 EUR, ktorú Odporca podľa jeho tvrdení už uhradil Navrhovateľovi za dodávku dreva guľatiny ako čiastočnú úhradu z celkovej sumy 7.118.40 EUR, ako aj súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.“ Okresný súd Čadca vyhodnotil listinný dôkaz, Príjmový pokladničný doklad zo dňa 25.03.2011, na ktorom je uvedená suma 4.000,- Eur, v prospech žalovaného tým, že uznal za pravdivé tvrdenia žalovaného, že išlo o čiastočnú úhradu zo strany žalovaného „H7 s. r. o. voči spoločnosti DREVO GROUP s.r.o. (toho času názov Navrhovateľa), teda voči Navrhovateľovi, za dodávku drevnej guľatiny podľa Faktúry č. 2011003 na sumu 7.118,40 EUR so splatnosťou 28.04.2011.“ Okresný súd teda uznal tvrdenie žalovaného, že plnenie sumy 4.000,- Eur v zmysle príjmového pokladničného dokladu bolo hradené oproti dlžnej sume, ktorá je predmetom tohto konania za pravdivé, pričom avšak nebral do úvahy to, že na uvedenom príjmovom pokladničnom doklade nie je uvedené obchodné meno alebo odtlačok pečiatky spoločnosti DREVO GROUP s.r.o., ale údajom „Firma“ je uvedené: J. U., teda fyzická osoba Y. U. vystupujúca ako manželka Ing. K. U., ktorá prevzala peniaze v sume 4.000,- Eur „avšak z úplne iného obchodu, ako je dodanie tovaru podľa uvedenej faktúry č. 2011003, a to zo súkromného obchodu medzi úplne inými účastníkmi, ako sú účastníci tohto súdneho konania.“ Pani Y. U. bola síce toho času konateľkou DREVO GROUP s.r.o. (toho času obchodné meno žalobcu), „no zároveň bola toho času aj jedinou konateľkou inej obchodnej spoločnosti, spoločnosti S I N N E D, spol. s r. o., so sídlom Májová 2858, 022 01 Čadca, IČO: 36 836, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Odd.
Sro, vl.č. 214 19508/L.“ Z okolností prípadu nemôže teda automaticky vyplývať, že pani Y. U. prijatím sumy 4.000,- Eur konala v mene spoločnosti DREVO GROUP s.r.o., ako konateľka tejto spoločnosti, a to aj z toho dôvodu, že ona sama to na pojednávaní poprela. Okresný súd teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne zistil skutkový stav.
V odvolaní žalobca uviedol, že podľa § 32 ods. 1 zák. č. 40/1964 OZ „Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene." Z uvedeného príjmového pokladničného dokladu nevyplýva, že pani Y. U. konala za „žalobcu ako jeho splnomocnenec, čo i ona sama vyvrátila svojimi tvrdeniami ako aj tvrdeniami jej manžela, ktorý obchod dojednal. Z uvedeného vyplýva, že súd vec nesprávne právne posúdil“. Na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 25.03.2011 je taktiež v kolónke „Prijaté (od)" uvedené meno G. Y., a nie spoločnosť žalovaného H7 s.r.o., „čo len potvrdzuje tvrdenie Navrhovateľa, že uvedený Príjmový pokladničný doklad je vystavený na sumu 4.000,00 Eur z úplne iného obchodu medzi inými subjektmi, ako sú účastníci tohto súdneho konania.“ Svedok, pán O. V. vo svojej svedeckej výpovedi tvrdil, že pán G. Y. bol ním ako vtedajším konateľom spoločnosti žalovaného splnomocnený na úhradu 4.000,- Eur, no nepreukázal to žiadnym písomným plnomocenstvom a ani na príjmovom pokladničnom nie je nikde uvedené, že G. Y. koná za spoločnosť H7 s.r.o. ako splnomocnenec. Pokiaľ údajný splnomocnenec konal za žalovaného, mala byť na príjmovom pokladničnom doklade v kolónke „Prijaté (od)" uvedená spoločnosť žalovaného H7 s.r.o., a nie len fyzická osoba, G. Y.. Tvrdenia žalovaného a „svedka p. V. sú tak len účelové s jediným úmyslom, vyhnúť sa zaplateniu splatnej faktúry. Súd teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne zistil skutkový stav.“ Vtedajší konateľ žalovaného, pán O. V. nekonal s odbornou starostlivosťou, nakoľko v čase odovzdávania predmetnej sumy 4.000,- Eur sedel „v aute bezprostredne pri odovzdávaní peňazí medzi pani Y. U. a pánom G. Y. a pritom nevykonal tento úkon odovzdania peňazí sám, ale prostredníctvom p. G. Y., čo potvrdzuje podľa nášho názoru fakt, že odovzdanie peňazí sa netýkalo odporcu ale len p. Y.. Zároveň Príjmový pokladničný doklad preukazujúci odovzdanie predmetnej sumy 4.000,00 EUR vôbec po podpísaní neskontroloval, aj keď mal takú možnosť, a teda ani nenamietal, že na príjmovom pokladničnom doklade je uvedené len meno a priezvisko pána G. Y. a nie obchodné meno spoločnosti H7 s. r. o., a teda Odporca sa nemôže domáhať právnej ochrany voči Navrhovateľovi (ust. § 135a z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník). Z uvedeného vyplýva, že súd vec nesprávne právne posúdil.“ Podľa § 32 ods. 1 OZ, „Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene." Príjmový pokladničný doklad zo dňa 25.03.2011 sa teda „nutne musí“ považovať za dôkaz, preukazujúci, že plnenie sumy 4.000,- Eur bolo vykonané G. Y. ako fyzickou osobou, a nie ako splnomocnencom žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil.
V odvolaní žalobca namietal, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 25.03.2011 navyše nespĺňa ani náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 ods. 1 písm. b) zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, podľa ktorého účtovný doklad musí obsahovať obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov. Nakoľko účastníci nie sú v tomto zmysle správne označení, uvedený príjmový pokladničný doklad nemôže byť ani účtovaný medzi účastníkmi konania, z čoho vyplýva, že sporná suma 4.000,- Eur nemôže byť považovaná za platbu žalobcovi proti faktúre č. 2011003, nakoľko si ju žalobca „nemôže zaúčtovať. Z uvedeného taktiež vyplýva, že súd vec nesprávne právne posúdil.“
Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd zobral do úvahy v prospech žalovaného „dôkaz, výpoveď svedka, pána O. V. ako vtedajšieho konateľa spoločnosti Odporcu, podľa ktorej „G. Y. prišli na účet firmy peniaze, ktoré vybrali a išli ich do Žiliny zaviesť pani U., kde sa s ňou stretol pán Y., peniaze jej zaplatil..." Uvedená výpoveď svedka, pána O. V. by mala byť podopretá ďalším dôkazom, výpisom z bankového účtu Odporcu, kde by bolo uvedené, že toho dňa sa skutočne uskutočnil výber z účtu v sume 4.000,00 EUR. Z uvedeného vyplýva, že súd nedostatočne zistil skutkový stav.“ Namietal, že „Okresný súd Čadca nebral vôbec do úvahy ani dôkazy v prospech Navrhovateľa, svedecké výpovede Ing. K. U. a Y. U. o tom, že v prípade sumy 4.000,00 EUR ide o súkromný obchod Ing. K. U. s pánom G. Y.. Len pre úplnosť, Odporca sa vo svojom odpore voči platobnému rozkazu vyjadril, že uznáva svoj dlh voči Navrhovateľovi podľa faktúry č. 2011003 s tým, že Odporca vraj už ako čiastočnú úhradu uhradil sumu vo výške 4.000,00 EUR, no právny zástupca Odporcu v záverečnej reči žiadal návrh Navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť, z dôvodu, že „z výsluchu svedkyne pani U. vyplynulo, že DREVO GROUP, s.r.o. nedodala spoločnosti H7, s.r.o. 22.3.2011 žiadnu dodávku guľatiny, pokiaľ pán U. komunikoval so štatutárnym zástupcom H7, s.r.o., nemal na to oprávnenie, a teda nedošlo k obchodnoprávnemu prípadu medzi Navrhovateľom, a Odporcom, nebola zrealizovaná žiadna dodávka drevnej hmoty. ..." Uvedené
tvrdenia Odporcu sú v zjavnom rozpore, je teda zrejmé, že v jednom z týchto tvrdení Odporca vedome súdu uvádza nepravdivé informácie, čím sa výrazne znižuje hodnovernosť aj jeho ostatných tvrdení.“
Nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom a nedostatočné, resp. nesprávne zistenie skutkového stavu v „otázke vzájomného návrhu Odporcu ohľadom sumy 4.000,00 EUR, ktorá je podľa tvrdenia Odporcu čiastočnou úhradou Odporcu za dodanú drevnú guľatinu podľa faktúry č. 2011003 Navrhovateľovi spočíva najmä v tom, že Okresný súd Čadca vychádza z úvahy, že podpis pani Y. U. na Príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 25.03.2011 automaticky platí ako podpis konateľa v mene spoločnosti Navrhovateľa, hoci pani Y. U. toho času mohla byť konateľkou aj v iných obchodných spoločnostiach (pani Y. U. bola skutočne toho času konateľkou v ešte jednej obchodnej spoločnosti, a to v spoločnosti S I N N E D, spol. s r. o., z čoho vyplýva, že pani Y. U. mohla predmetný príjmový pokladničný doklad podpísať aj v mene tejto druhej spoločnosti, spoločnosti S I N N E D, spol. s r. o.), z vykonaného dôkazu, príjmového pokladničného dokladu teda nemôže v žiadnom prípade vyplývať, že ho pani Y. U. podpísala v mene spoločnosti Navrhovateľa, čo podporuje aj ďalšia skutočnosť, že z uvedeného príjmového pokladničného dokladu nevyplýva, že pani Y. U. koná za Navrhovateľa a teda v zmysle ust. § 32 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platí, že konala vo vlastnom mene a ďalej v tom, že Okresný súd Čadca vychádza z úvahy, že označenie pána G. Y. na Príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 25.03.2011 automaticky platí ako označenie splnomocnenca Odporcu, hoci sa toto údajné splnomocnenie nepreukázalo a ani z uvedeného príjmového pokladničného dokladu nevyplýva, že pán G. Y. koná za Odporcu, a teda v zmysle ust. § 32 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platí, že konal vo vlastnom mene.“ Podľa žalobcu okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, keď napriek tomu, „že Odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom vzájomného návrhu (suma 4.000,00 EUR ako údajná čiastočná úhrada) vydal Rozsudok, ktorým Odporcu zaviazal len na zaplatenie sumy 3.118,40 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.118,40 EUR od 29.04.2011 až do zaplatenia, a nie na zaplatenie sumy 7.118,40 EUR s príslušenstvom tak, ako to navrhoval Navrhovateľ vo svojom návrhu zo dňa 30.09.2011, a to aj napriek tomu, že Odporcom uvádzaný vzájomný návrh ohľadom údajnej čiastočnej úhrady vo výške 4.000,00 EUR nebol preukázaný zo skutkového, ako ani z právneho hľadiska.“ Okresný súd v konaní o zaplatenie 7.118,40 Eur s príslušenstvom dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, teda konanie má podľa žalobcu vady uvedené v § 205 ods. 2 písm. d) a f) a v § 221 ods. 1 písm. h) OSP, a preto žiadal, aby krajský súd, v konaní o odvolaní „proti Rozsudku Okresného súdu Čadca zo dňa 02.06.2014, sp. zn. 5Cb/5/2012-178 v zmysle § 220 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok zmenil Rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 02.06.2014, sp. zn. 5Cb/5/2012-178, a to nasledovne: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.118,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7.118,40 € od 29.4.2011 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet vedený vo P., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku“, alternatívne aby zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Žalobca v odvolaní zo dňa 12.10.2014 (č.l. 202 a nasl. spisu) uviedol, že podáva odvolanie „Proti výroku rozsudku Okresného súdu Čadca ako prvostupňového súdu sp. zn. 5Cb/5/2012-178 zo dňa 02.06.2014. Navrhovateľ podáva v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu, keďže súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h) z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) a preto v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) a § 221 ods. l písm. h) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení Navrhovateľ podáva toto odvolanie“. Krajský súd v rozsahu práve tohto odvolania doručeného okresnému súdu dňa 15.10.2014 (č.l. 202 a nasl. spisu) konštatuje jeho obsahovú (argumentačnú) zhodu s odvolaním zo dňa 20.08.2014 (č.l. 190 a nasl. spisu), ktorého podstatu uviedol odvolací súd v tomto rozhodnutí už vyššie, preto v ďalšom odôvodnení budú uvádzané podané opravné prostriedky žalobcom pod označením „odvolanie“.
K doručeným odvolaniam sa žalovaný písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne rozhodnutia okrem napadnutého výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 3.118,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.118,40 Eur od 29.4.2011 až do zaplatenia, voči ktorému bolo odvolanie žalobcu odmietnuté podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, v súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/80/2015-215 zo dňa 10.05.2016 k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení, tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline.
Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v písomnom odvolaní zo dňa 20.08.2014 (č.l. 184 a nasl. spisu) proti rozsudku a v odvolaní 12.10.2014 (č.l. 202 a nasl. spisu) proti dopĺňaciemu rozsudku, ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci a podľa výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1 OSP, § 213 ods. 1 OSP), odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti podaných odvolaní žalobcom.
Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný podľa § 212 ods. 1 OSP, a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP), bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania dostatočné dokazovanie, z neho bol správne vyvodený skutkový stav, ktorý okresný súd rovnako správne právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku a dopĺňacieho rozsudku (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.
Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
K odmietnutiu odvolaní žalobcu zo dňa zo dňa 20.08.2014 a zo dňa 12.10.2014 do výroku rozsudku okresného súdu v časti istiny 3.118,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.118,40 Eur od 29.4.2011 až do zaplatenia, krajský súd poukazuje na § 218 ods. 1 písm. b) OSP a analogicky aj na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.07.1992 sp.zn. 1Cdo 28/1992, podľa ktorého právnej vety ...„právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach“. Uvedenou napadnutou výrokovou časťou rozhodnutia okresného súdu, o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 3.118,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 3.118,40 Eur od 29.4.2011 až do zaplatenia, nebol žalobca dotknutý na svojich právach, keďže nevyznela v jeho neprospech. Z uvedeného žalobca v tejto časti podaného odvolania proti výroku napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené, nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti jeho odvolanie bolo odvolacím súdom odmietnuté podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP.
Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza, že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci uplatneného nároku, bola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby v rovine existencie dôvodov na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 3.118,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.118,40 Eur od 29.4.2011 až do zaplatenia. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (teda aj dopĺňacieho rozsudku) vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané, ktoré nie, o ktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový stav veci.
Z podaného odvolania žalobcu bolo zrejmé, že namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. V súvislosti s týmito odvolacími námietkami žalovaného považuje krajský súd za podstatné poukázať na to, že za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybenie súdu, ktoré spočíva v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z § 132-135 OSP. Pri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, ale aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Tiež vyčítal okresnému súdu, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Žalobca v odvolaní primárne spochybnil závery okresného súdu, že plnenie 4.000,- Eur v zmysle príjmového pokladničného dokladu bolo hradené oproti dlžnej sume, ktorá bola predmetom tohto konania, ktoré vyhodnotil za pravdivé a vyčítal okresnému súdu, že nebral do úvahy, že na príjmovom pokladničnom doklade nie je uvedené obchodné meno alebo odtlačok pečiatky DREVO GROUP, s.r.o., ale je tam uvedené len J. U., z čoho vyplýva, že išlo o fyzickú osobu, vystupujúcu ako manželku Ing. K. U., ktorá síce bola „toho času konateľkou spoločnosti navrhovateľa no zároveň bola aj jedinou konateľkou inej obchodnej spoločnosti“. Uvedená argumentácia bola spojená s poukazom na § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka a mal za to, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Pokiaľ teda žalobca nesúhlasil so závermi okresného súdu, ktorý v napadnutom rozsudku konštatoval, že predmetná úhrada vo výške 4.000,- Eur bola úhradou v prospech žalobcu a bola prijatá Y. U., tak krajský súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, pričom konštatuje, že z argumentácie žalobcu, či už pred súdom prvého stupňa alebo z podaného odvolania nevyplývajú skutočnosti, ktoré by vyvrátili uvedený záver okresného súdu. Ak žalobca tvrdil, že bola aj jedinou konateľkou inej obchodnej spoločnosti S I N N E D, spol. s r.o., tak práve v rovine tejto odvolacej argumentácie, krajský súd poukazuje na výpoveď svedka Ing. K. U., ktorý po poučení podľa § 126 OSP uviedol: „Tento príjmový doklad a táto suma nemá nič spoločné s obchodom, o ktorý sa jedná a o ktorý sa vlastne súdime“. „Ja som poprosil manželku moju, ktorej som povedal kam pôjde, kde sa stretnú, ten doklad nie je správne napísaný, nebolo to v Krupine, bolo to úplne na inom mieste s tým, že v podstate prevezme peniaze, nie je to účtovný doklad, nie je to nikde v účtovníctve vedené, je to len z dôvodu toho, aby on mal doklad, že v podstate tieto peniaze boli odobraté od neho, to je všetko, čo môžem k tomu dodať“. Zároveň je potrebné zdôrazniť i skutočnosti, vyplývajúce zo spisu, kedy tento svedok uviedol (č.l. 97 rub spisu) „jednalo sa o obchod jeden krát v počte“. Krajský súd práve v rovine argumentácie žalobcu v odvolaní poukazuje na skutočnosti, vyplývajúce z obsahu zápisnice o pojednávaní konanej pred okresným súdom dňa 02.06.2014 (č.l. 162 spisu), ako i na skutočnosti, ktoré vyplývali z konfrontácie medzi Ing. K. U., G. Y., ako i na výpovede svedkyne Y. U., z ktorých nevyplýval záver uvádzaný žalobcom v odvolaní o tom, že by pani Y. U. nekonala za žalobcu. Z obsahu spisového materiálu nevyplynulo vykonanie ďalšieho obchodu, na ktorom by boli účastní vypočutí svedkovia a ak tvrdil svedok Ing. K. U. pred súdom prvého stupňa
dňa 02.06.2014, že suma 4.000,- Eur, ktorú prevzala jeho manželka, by mala potvrdzovať súkromný obchod, teda peniaze, ktoré nie sú predmetom tohto konania, že žalobca v rámci konania pred súdom prvého stupňa uvedené skutočnosti nepreukázal. Krajský súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno v rovine tvrdení v tomto smere bolo na žalobcovi a ak žalobca tieto svoje tvrdenia nepreukázal, tak potom musel niesť následky neunesenia dôkazného bremena. Ak žalobca v rámci podaného odvolania uvádzal vzájomný návrh, tak potom je potrebné poukázať na celý obsah spisu s dôrazom na záverečnú reč právneho zástupcu žalovaného pred súdom prvého stupňa dňa 02.06.2014, tak ako vyplýva z č.l. 166 rub spisu vo väzbe na ním uplatnenú obranu uvádzanú i v odpore proti vydanému platobnému rozkazu (č.l. 22 spisu) a v konečnom dôsledku i v priebehu viacerých súdnych pojednávaní, kde nie je zrejmé, že by žalovaný uvádzal zápočet, resp. že by vzniesol vzájomný návrh. V tomto smere sa poukazuje i na výpoveď žalovaného pred súdom prvého stupňa, kde žiadal zamietnuť žalobu do výšky 4.000,- Eur, keďže jej nedôvodnosť preukazoval úhradou v zmysle listinného dôkazu na č.l. 36 spisu. Pokiaľ vyčítal žalobca v rámci podaného odvolania, že pán O. V. nekonal s odbornou starostlivosťou, tak uvedená argumentácia žalobcu nenašla premietnutie do jeho argumentácie pred súdom prvého stupňa, a to napriek tomu, že zo strany okresného súdu došlo k relevantnému poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP naposledy na č.l. 166 spisu. Ak vyčítal žalobca okresnému súdu, že nebral do úvahy výpovede Ing. K. U. a Y. U. o tom, že v prípade sumy 4.000,- Eur ide o súkromný obchod Ing. K. U. s pánom G. Y., tak krajský súd uvádza, že v rámci dôkaznej povinnosti mal práve žalobca povinnosť preukázať tieto tvrdenia, ktoré skutočnosti však pred súdom prvého stupňa neboli preukázané. „V občianskom súdnom konaní účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá OSP stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 15/2010).
Ak poukazoval žalobca v odvolaní i na výpoveď právneho zástupcu žalovaného pred súdom prvého stupňa na záverečnú reč, tak v tom smere sa poukazuje na celú výpoveď v rámci záverečnej reči právneho zástupcu žalovaného, kde v poslednej vete sa uvádza „S poukazom na tieto skutočnosti teda navrhujeme návrh v celom rozsahu zamietnuť, prípadne zamietnuť, čo do sumy 4.000,- Eur, priznať trovy konania, ktoré vyčíslime v lehote troch dní“ (č.l. 166 rub spisu), ktorá argumentácia nenašla odzrkadlenie v odvolaní žalobcu.
Pokiaľ žalobca v rámci podaného odvolania poukazoval na skutočnosť, že pani Y. U. bola „ešte v tom čase“ konateľkou ďalšej spoločnosti S I N N E D, spol. s r.o., tak opätovne krajský súd poukazuje na to, že žalobca bol relevantne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP a tvrdenia v rovine spoločnosti S I N N E D, spol. s r.o., neboli predmetom jeho argumentácie pred súdom prvého stupňa. Napriek uvedenému tvrdeniu žalobcu v odvolaní však krajský súd zvýrazňuje, že za skutkového stavu, aký vyplynul z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo zrejmé, že uvedené finančné prostriedky boli pani Y. U. prijaté a ak toto prijatie bolo vyhodnotené v rámci všetkých skutočností, ktoré vyplynuli z dokazovania, ako úhrada v prospech žalobcu, tak krajský súd sa s týmto záverom okresného súdu ako s vecne správnym stotožnil.
Ak v rámci podaného odvolania žalobca poukázal na to, že z pokladničného dokladu nevyplýva, že pán G. Y. koná za žalovaného, a teda platí, že konal vo vlastnom mene, tak z uvedeného záveru žalobcu je zrejmé, že nenašiel odzrkadlenie v argumentácii pred súdom prvého stupňa a práve v rovine týchto záverov sa poukazuje i na výpoveď svedkyne Y. U., ktorá uvedenú skutočnosť nespochybnila, teda že by G. Y. nemal konať za žalovaného. Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v
rovine tvrdení, ktoré sa týkali nároku uplatneného žalobou, ktorou časť žaloby po vykonanom dokazovaní okresný súd zamietol, ktoré boli uvádzané pred súdom prvého stupňa a na ktoré nadväzovali čiastočné tvrdenia uvádzané v odvolaní. V tejto súvislosti len podporne krajský súd v súvislosti s postupom okresného súdu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011 sp.zn. 3Cdo 204/2009, ktorého závery si osvojil a v zmysle ktorého „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Tiež sa poukazuje na výpoveď pána G. Y. vo väzbe na výpoveď svedkyne U., že tam (teda pri úhrade) nevznikli v priebehu skutkového deja pochybnosti o tom, kto môže za koho konať.
Krajský súd pre úplnosť, vo väzbe na napadnutý rozsudok okresného súdu konštatuje, že ho nie je možné vyhodnotiť ako rozsudok, ktorý by nespĺňal náležitosti § 157 ods. 1, 2 OSP a ktorý by nebolo možné považovať za súladný so zákonom. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 243/07-25 zo dňa 19. júna 2008, kde ústavný súd opakovane zdôraznil nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov, ktorá sa uskutočňuje v ústavnom, zákonnom, procesnom a hmotno-právnom rámci. Procesno-právny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a následného Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP), a to spôsobom zakotveným v § 157 ods. 2 OSP. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Naopak, ak všeobecný súd rešpektuje kautely, určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, nepatrí do právomoci ústavného súdu „hodnotiť“ hodnotenie dôkazov, resp. posudzovanie skutkového stavu ako správne zisteného všeobecným súdom, a to ani vtedy, ak by sa s takýmto hodnotením ústavný súd sám celkom nestotožnil. Krajský súd konštatuje, že okresný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia, nebol nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty podporili príslušný záver. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva celková presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís okresný súd dospel, boli prijateľné pre právnickú (ale aj laickú) verejnosť, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Závery prijaté okresným súdom nie sú v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a dostatočne vyplývajú z odôvodnenia napadnutého súdneho rozhodnutia.
Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).
Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež
zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP, o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci, ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
Krajský súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s napadnutým dopĺňacím rozsudkom potvrdiť ako vecne správne rozhodnutia podľa § 219 ods. 1, 2 OSP a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (teda aj dopĺňacieho).
Krajský súd rozhodoval v odvolacom konaní len v rozsahu podaného odvolania vo veci samej, keďže v prvostupňovom konaní nebolo rozhodované o trovách konania z dôvodu postupu okresného súdu podľa § 151 ods. 3 OSP. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).