Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-52-2016.pdf
PDF · 96.44 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/52/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu : Friendly Finance Slovakia, s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO : 47 243 368, právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Šindlerom, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému : K. P., X..: XX.XX.XXXX, L. XXX XX F., N.. E. XX v konaní o zaplatenie 371,59 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 300- EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 300,- EUR od 26.12.2014 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 67,74 EUR pozostávajúce z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 13,51 EUR a z pomernej časti trov právneho zastúpenia vo výške 54,23 EUR, tieto právnemu zástupcovi žalobcu a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 29.01.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.02.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 371,59 EUR s príslušenstvom. Zároveň požadoval náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľa a žalovaný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 24.11.2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to tým, že žalovaný ako spotrebiteľ prijal návrh Rámcovej zmluvy ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo strany žalobcu, na základe čoho mu žalobca ako veriteľ poskytol krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 300,- EUR. Žalobca ďalej uviedol, že predpokladom pre uzatvorenie týchto zmlúv bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa a to za účelom zriadenia užívateľského účtu a zároveň žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Žalobca ďalej uviedol, že Rámcová zmluva ako aj Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nadobudli splatnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom, pričom zo strany žalobcu sa tak stalo zaslaním predzmluvného formulára, ktorý obsahuje informáciu o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu samotnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to žalovanému ako spotrebiteľovi formou elektronickej pošty a zaregistrovaný žalovaný ako spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný žalobcom ako veriteľom prostredníctvom tejto elektronickej pošty. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému sumu 371,59 EUR, ktorá pozostáva zo sumy 300,- EUR, ktorá bola poskytnutá žalovanému ako spotrebiteľovi, z individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 6,59 EUR, a z náhrady skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- EUR.
Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 25.12.2014 a žalovaný bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovaného ako spotrebiteľa splniť riadne a včas svoj záväzok. Vzhľadom k tomu, že je žalovaný v omeškaní, uplatnil si žalobca voči nemu aj náhradu úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne a to zo sumy 306,59 EUR (suma 300,- EUR + náhrada individuálne dojednanej odplaty vo výške 6,59 EUR).
Žalovaný sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
V zmysle § 115a odsek 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení ( ďalej len O.s.p. ) v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
Podľa § 200ea odsek 1 O.s.p. ak v priebehu konanie dosiahne predmet konania 1.000,- EUR od tohto okamihu ide o drobný spor.
Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1.000,- EUR a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a nenariadenie pojednávania vo veci nebolo v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, súd v súlade s ustanovením § 115a odsek 2 O.s.p. a § 200ea odsek 1 O.s.p. vec prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.05.2016. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 12.05.2016, t.j. v súlade s ustanovením § 156 odsek 3 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie listinami a to : Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb; Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.11.2014; výpisom z bankového účtu žalobcu, upomienkou o nezaplatení pohľadávky; urgenciou nezaplatenej pohľadávky; poslednou výzvou zo dňa 22.01.2015; upozornením na hrozbu exekúcie zo dňa 15.01.2015; urgenciou nezaplatenej pohľadávky zo dňa 08.01.2015 a upomienkou zo dňa 01.01.2015 ako aj výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I a zistil tento skutkový stav:
Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel : Sro., Vložka číslo: 30985/V bolo zistené, že žalobca je zapísaný v tomto Obchodnom registri pod IČOm: 47 243 368 a jeho predmetom činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.
Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 24.11.2014 súd zistil, že táto je podpísaná len zo strany žalobcu a z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalobca ako veriteľ poskytuje žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a to na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Z článku V. tejto zmluvy označeného ako : Podmienky splácania úveru z bodu 1. bolo zistené, že úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom, žalovanému ako spotrebiteľovi je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní a je poskytnutý jednorázovo v celej výške.
Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.11.2014 súd zistil, že táto je podpísaná len zo strany žalobcu ako veriteľa a na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému krátkodobý bezúročný úver vo výške 300,- EUR s jednorazovým čerpaním a to bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa, ktorý je uvedený v tejto zmluve, pričom žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť žalobcovi ako veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 306,59 EUR bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru dňa 25.12.2014 RPMN je stanovená na 31,2 %, pričom celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrením pevnou sumou vo výške 6,59 EUR a teda celková čiastka, ktorú sa zaviazal žalovaný ako spotrebiteľ vrátiť žalobcovi je suma 306,59 EUR.
Z výpisu z bankového účtu žalobcu číslo 5035452990/0900 za účtovné obdobie od 01.11.2014 do 30.11.2014 bolo zistené, že dňa 25.11.2014 poskytol žalobca na protiúčet zhodný s číslom účtu uvedeným v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako účet žalovaného, s variabilným symbolom 0001666799 s dátumom splatnosti dňa 25.12.2014 sumu vo výške 300,- EUR.
Zo žalobcom predložených upomienok a výziev a to z upomienky zo dňa 01.01.2015, z urgencie zo dňa 08.01.2015, upozornenia zo dňa 15.01.2015 ako aj poslednej výzvy zo dňa 22.01.2015 bolo zistené, že týmito opakovane vyzýval žalovaného na úhradu poskytnutej sumy spolu s poplatkom za poskytnutie úveru, pričom v každej z týchto upomienok a výziev uviedol aj administratívne náklady vymáhania a to v upomienke zo dňa 01.01.2015 sumu 35,- EUR, v urgencii zo dňa 08.01.2015 sumu vo výške 10,- EUR, v upozornení zo dňa 15.01.2015 vo výške 10,- EUR a vo výzve zo dňa 22.01.2015 vo výške 25,- EUR.
Na základe takto zisteného súd právne uzatvára:
Podľa § 52 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len Občiansky zákonník ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžníka sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 odsek písmeno l zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
Podľa § 2 písmeno c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 odsek 1, prvá veta zákona o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 odsek 1.
Podľa § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
Podľa § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 2 písmeno a) zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 odsek 20 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda SR nariadením.
Podľa § 369 odsek 3 Obchodného zákonníka ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej predpisom Občianskeho práva.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluva o úvere, ktorú súd vzhľadom na povahu zmluvných strán ( žalobca v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ ) posúdil v zmysle ustanovenia § 53 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu. Predmetnú zmluvu nebolo možné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v predmetnej zmluve bola stanovená splatnosť na dobu kratšiu ako 3 mesiace a to na dobu 31 dní a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. takýto úver nie je spotrebiteľským úverom. V súlade s ustanovením § 2 písmeno c) zákona č. 129/2010 Z. z. mal žalobca pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytuje úvery a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 odsek 1, odsek 2 a § 11 tohto zákona. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 odsek 1 zákona o spotrebiteľskom úvere mal súd za to, že v tomto prípade nebola dodržaná písomná forma aj keď žalobca tvrdil, že uzavrel Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a Rámcovú zmluvu so žalovaným elektronickými prostriedkami, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súdu nebolo preukázané, že by táto zmluva bola účastníkmi podpísaná spôsobom, ktorý je upravený v § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu je potrebné skonštatovať, že keďže zmluva nemá písomnú formu, tento úver sa v zmysle ust. § 11 ods.1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje sa bezúročný a bez poplatkov a navyše súd poukazuje aj na samotné znenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 06.02.2014, kde je uvedené, že veriteľ poskytuje spotrebiteľovi bezúročný úver, pričom však na druhej strane vyčíslil celkové náklady a to RPMN v hodnote 31,2 %. Vzhľadom k tomu súd odmenu, teda celkové náklady tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou vo výške 6,59 EUR súd posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, majúc za to, že takémuto zmluvnému dojednaniu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Nakoľko bolo v konaní preukázané ( výpisom z účtu žalobcu ), že žalobca poskytol žalovanému sumu vo výške 300,- EUR, ktorú žalovaný neuhradil, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného len na úhradu sumy 300,- EUR.
Za nedôvodnú považoval súd žalobu v časti žalobcom požadovanej sumy odmeny vo výške 6,59 EUR a to jednak vzhľadom na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka a vzhľadom aj na to, že tento úver považoval za bezúročný a bez poplatku. Takisto súd považoval za nedôvodný návrh žalobcu čo do sumy náhrady skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- EUR, nakoľko žalobca ničím súdu nepreukázal, že mu v súvislosti s poskytnutím úveru respektíve z nezaplatením úveru vznikli akékoľvek náklady. Za skutočne vynaložené náklady pritom žalobca označil len sumy tak, ako sú uvedené v jednotlivých upomienkach a výzvach, t.j. suma 35,- EUR, 10,-EUR, 10,-EUR, 25,-EUR, pričom vychádzajúc z článku 4 bod 5 Rámcovej zmluvy vyplýva, že sa jedná o paušálne sumy a nie o skutočne vynaložené náklady tak ako boli uplatnené v tomto konaní. Nakoľko ani Rámcová zmluva nebola uzavretá písomnou formou ( je teda považovaná za bezúročnú a bez poplatkov ) a ani neboli individuálne dojednané žiadne poplatky, súd za nedôvodný považoval aj návrh v časti, ktorou sa domáhal žalobca náhrady skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- EUR.
Pretože sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, vznikol žalobcovi nárok na náhradu úrokov z omeškania a to vo výške stanovenej podľa nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z.. Keďže žalovaný mal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote do 1 mesiaca vychádzajúc zo zmluvy do dňa 25.12.2014, dňom 26.12.2014 sa dostal do omeškania. Výšky úrokov z omeškania v tento deň predstavovala hodnotu sadzby ECB v tom čase 0,05 % + 5 percentuálnych bodov v zmysle vyššie citovaného nariadenia, t.j. výška úrokov z omeškania predstavovala hodnotu 5,05 % ročne na úhradu ktorých z dlžnej sumy 300,- EUR odo dňa splatnosti až do zaplatenia zaviazal súd žalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého, ak mal účastník úspech len čiastočne, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Nakoľko mal žalobca v tomto konaní iba čiastočný úspech, súd náhradu trov pomerne rozdelil. Tým, že súd priznal žalobcovi istinu vo výške 300,- EUR, súd vyhovel jeho návrhu v rozsahu 80,7%. Čistý úspech žalobcu po odrátaní úspechu žalovaného vo výške 19,3% tak predstavuje 61,4 %, preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 61,4 %. Žalobca zaplatil súdny poplatok za podaný návrh vo výške 22,- EUR z čoho 61,4 % predstavuje 13,51 EUR. Nakoľko bol žalobca v konaní zastúpený právnym zástupcom, má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to. Žalobca si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 88,32 EUR pozostávajúcich z odmeny za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, žaloba) t.j. 2 x 28,22 EUR plus 2 x režijný paušál vo výške 2 x 8,58 EUR, spolu trovy právneho zastúpenia potom predstavujú 73,6 EUR, z čoho 20% je 14,72 EUR trovy právneho zastúpenia teda v sume 88,32 EUR. Z takto vyčíslených trov právneho zastúpenia predstavuje 61,4% sumu 54,23 EUR. Priznaná náhrada trov konania tak pozostáva z náhrady trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 13,51 EUR a z náhrady trov vynaložených na trovy právneho zastúpenia vo výške 54,23 EUR, spolu 67,74 EUR.
O povinnosti nahradiť trovy konania právnemu zástupcovi žalobcu súd rozhodol podľa ustanovenia § 149 odsek 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).