Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_12P-327-2015.pdf
PDF · 81.6 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/327/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. I., nar. XX.X.XXXX, M. I., nar. XX.X.XXXX, a M. I., nar. XX.X.XXXX, všetky bytom ako matka, v konaní všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matka: A. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L., V. W. X, a otec: C. I., nar. XX.XX.XXXX, toho času ÚVTOS Ž., o návrhu matky na zvýšenie výživného a na úpravu styku otca s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
Návrh v časti zvýšenia výživného sa zamieta.
Upravuje sa styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a počas letných prázdnin každý kalendárny rok v čase od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00.hod. do 15.8. do 18.00 hod., s tým, že otec si maloleté deti v určený čas vyzdvihne pred bydliskom matky a po skončení styku matke maloleté deti na tom istom mieste vráti.
Obdobie letných prázdnin má špeciálny režim uvedený vyššie.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 24P/164/2008-31 zo dňa 30.9.2008 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.10.2015, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd otcovi zvýšil výživné na maloleté deti určené ostatným rozhodnutím, a to na sumu vo výške 120 eur na každé maloleté dieťa, a zároveň, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi spôsobom bližšie špecifikovaným v návrhu a doplneným o úpravu styku počas letných prázdnin na pojednávaní dňa 19.5.2016.
Súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti otca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené, a ktorý súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, v konaní zastupujúceho záujmy maloletých detí, ďalej oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s obsahom správ a potvrdení ohľadne účastníkov konania, písomnými vyjadreniami otca maloletých detí ako aj s obsahom pripojených spisov č. k. 12P/259/2012 a č. k. 24P/167/2008, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Naposledy sa vo veci starostlivosti o maloleté deti, uvedené v záhlaví tohto rozsudku, rozhodovalo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 24P/167/2008-31 zo dňa 30.9.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 31.10.2008, a ktorým súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil vyživovaciu povinnosť a styk otca s maloletými deťmi ponechal bez obmedzenia, a rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12P/259/2012-43 zo dňa 22.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 22.12.2012, ktorým súd zmenil vyššie uvedený rozsudok č. k. 24P/167/2008- 31 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti tak, že otcovi zvýšil výživné na každé maloleté dieťa na sumu 30 % zo sumy životného minima. V čase vydania ostatného rozhodnutia mali maloleté deti sedem a šesť rokov, matka bola v uvedenom čase zamestnaná a otec sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Toho času majú maloleté deti deväť a desať rokov (resp. desať a jedenásť, ktorý vek dosiahnu tento rok), pričom s pribúdajúcim vekom rastú i náklady na ich starostlivosť. Otec maloletých detí sa toho času stále nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a matka, ktorá vykonáva osobnú starostlivosť o deti, medzičasom prestala pracovať. Pokiaľ ide o výdavky matky, spojené so starostlivosťou o maloleté deti, matka okrem bežných výdavkov uviedla 20 eur mesačne na maloletú M., ktorá navštevuje tanečný krúžok, a ktorej treba raz ročne kupovať aj kostýmy, čo matku naposledy vyšlo 50 eur, a 10 eur mesačne na maloletého C. a M., ktorí sa vo voľnom čase venujú futbalu, tento výdavok však platí otec matky. Maloletým deťom C. a M. však zároveň treba dvakrát do roka kupovať nové kopačky a inú športovú obuv. Matka je aktuálne poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 176,70 eur mesačne, prídavkov na deti vo výške 70,56 eur mesačne a náhradného výživného vo výške 27,13 eur na každé maloleté dieťa, nakoľko otec na výživu maloletých detí ničím neprispieva. Matka žije spolu s deťmi u svojich rodičov, ktorým mesačne prispieva na bývanie 200 eur. Okrem maloletých detí, ktorých sa týka toto konanie, matka nemá iné vyživovacie povinnosti. Otec, ktorý sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, aktuálne nemá žiadne príjmy. Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že otec má okrem maloletých detí, ktorých sa týka toto konanie, ešte ďalších osem maloletých detí, t.j. ešte osem ďalších vyživovacích povinností.
Na pojednávaní vo veci dňa 19.5.2016 matka uviedla, že na podanom návrhu trvá, nakoľko od poslednej úpravy výživného sa jej pomery podstatne zmenili, keďže prišla o zamestnanie a výdavky na deti jej narastajú s ich pribúdajúcim vekom. Matka zároveň trvala na úprave styku otca s maloletými deťmi, nakoľko ostatným rozhodnutím tento styk upravený nebol a matka má obavy, že bez presne vymedzenej úpravy styku by medzi ňou a otcom mohli vznikať zbytočné spory ohľadom toho, kedy a ako často má otec právo stýkať sa s maloletými deťmi.
Na pojednávaní vo veci dňa 19.5.2016 bol vypočutý aj kolízny opatrovník, ktorý navrhol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť, nakoľko u otca existujú objektívne prekážky, pre ktoré sa aktuálne nemôže začleniť do pracovného procesu, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o návrh matky na úpravu styku, tomu žiadal kolízny opatrovník vyhovieť, a to v súlade s návrhom matky, keďže návrh v tejto časti je v záujme maloletých detí.
Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.3.2016, pričom žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol, nakoľko aktuálne nemá žiaden príjem, a nakoľko by sa chcel po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody s maloletými deťmi stretávať každý deň, takže ponechanie jeho styku s maloletými deťmi bez obmedzenia považuje za adekvátne.
Podľa ustanovenia § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 a 5 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ustanovenia § 28 ods.1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 62 ods.1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods.1 veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti nemožno za daných okolností vyhovieť. Súd síce pripúšťa, že s pribúdajúcim vekom maloletých detí matke rastú i náklady na starostlivosť o ne, na druhej strane pri určovaní výšky výživného má súd povinnosť prihliadať nielen na odôvodnené potreby oprávnených osôb, v tomto prípade maloletých detí, ale aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného, v tomto prípade otca maloletých detí. Vykonaným dokazovaním pritom súd zistil, že otec maloletých detí je momentálne bez akéhokoľvek príjmu, pričom aktuálne nemá objektívnu možnosť túto svoju situáciu zmeniť, keďže sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Súd navyše zohľadnil skutočnosť, že otec maloletých detí, uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia, má ešte osem ďalších vyživovacích povinností k iným maloletým deťom.
Naopak, pokiaľ ide o návrh matky na úpravu styku otca s maloletými deťmi, návrh v tejto časti súd považuje za dôvodný. Ostatným rozhodnutím bol styk otca s maloletými deťmi ponechaný bez obmedzenia. Otec je s takýmto stavom spokojný, nakoľko sa po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody chce s maloletými deťmi stretávať každý deň, naopak matka má obavy, že by z dôvodu neobmedzeného styku otca s maloletými deťmi mohli medzi ňou a otcom vznikať spory o to, kedy a ako často sa môže otec s maloletými deťmi stýkať, a preto matka trvá na úprave tohto styku súdom. Matka pritom nevylučuje, že by otcovi v budúcnosti umožnila styk s maloletými deťmi i nad rámec súdom určeného styku, no z dôvodu potreby istoty, že otec ňou nebude manipulovať prostredníctvom detí, matka trvá na tom, aby bol styk otca s deťmi presne vymedzený. Súd považuje požiadavku matky na úpravu styku otca s maloletými deťmi s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti za dôvodnú, súd najmä pripúšťa, že ponechanie tohto styku bez obmedzenia môže do vzťahov účastníkov konania vnášať neistotu. Matkou navrhovanú úpravu styku čo do intervalov a spôsobu jeho realizácie pritom súd taktiež považuje za adekvátnu a dostatočnú nato, aby otec po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody mohol so svojimi deťmi tráviť primeraný čas a plnohodnotne tak realizovať svoje právo na styk s maloletými deťmi. Súd preto matke v tejto časti v celom rozsahu vyhovel.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na tunajší súd. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.