Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-69-2015.pdf
PDF · 109.6 KB
No categories available
3Cb/69/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci žalobcu: ABRA Software s.r.o., so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 31 375 162, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava - Karlova Ves, proti žalovanému: GSL - Co, s.r.o., Továrenská 23/1300, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 43 999 239, právne zast. JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom AK so sídlom Nám. sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 1.808,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1.808,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne od 24.01.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu výdavkov vo výške 40,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 1.808,64 eur s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že so spoločnosťou STROJMONTA s.r.o. uzatvoril licenčnú zmluvu na SW ABRA a zmluvu o poskytnutí licenčnej zmluvy č. N.-X/XXXX zo dňa 17.10.2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie užívateľského oprávnenia k informačnému systému ABRA G3, ako aj poskytovanie licenčnej služby špecifikované v predmetnej zmluve. Zmluvou o postúpení a prevzatí práv a povinností zo zmluvy zo dňa 29.10.2013 prevzal žalovaný všetky práva a záväzky od spoločnosti STROJMONTA s.r.o. na seba. V zmysle č.l. 5 písm. A) ods. 5.A.2 až ods. 5.A.8 zmluvy je žalovaný zaviazaný za túto službu platiť žalobcovi ročnú úhradu vo výške 20 % zo sumy 5.961,- eur s možnosťou úpravy ročnej ceny za poskytovanie licenčnej služby s poukazom na ustanovenie č.l. 5.A. ods. 5.A.3. a 5.A.8. zmluvy. Žalovaný neuhradil poplatok za ročnú úhradu roku 2015, ktorá mu bola vyúčtovaná faktúrou č. FOG-70/2015 na čiastku 1.808,64 eur s DPH so splatnosťou 23.01.2015. Keďže žalovaný si doposiaľ nesplnil svoju povinnosť, žalobca si v zmysle č.l. 9 ods. 9 zmluvy uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania.
Súd platobným rozkazom č.k. 3Cb/69/2015-38 zo dňa 22.05.2015 návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že o poskytnutí služieb zo strany žalobcu nikdy nemal záujem. Predmetná zmluva o postúpení mala byť iba formálnou. Služby žalobcu nikdy nevyužíval a jeho systém nebol ani žalovanému poskytnutý. Podľa neho išlo o zmluvu uzavretú v omyle a z toho dôvodu je táto neplatná.
Z vyjadrenia pr. zástupkyne žalobcu vyplýva, že zmluvu o postúpení a prevzatí práv a povinností podpísal konateľ žalovaného slobodne, vážne a bez nátlaku a preto nemožno tvrdiť, žeby konal pri jej podpise v omyle, ktorý môže spôsobiť jej absolútnu neplatnosť. Práve žalovaný a spoločnosť STROJMONTA s.r.o. oslovili žalobcu s požiadavkou na zmenu v osobe nadobúdateľa ako účastníka licenčnej zmluvy. Preto ak bol niekto uvedený do omylu, tak to bol jedine žalobca, ktorý udelil súhlas s prevodom licenčných práv a povinností. Spoločnosť STROJMONTA s.r.o. previedla na žalovaného všetky svoje práva a povinností vyplývajúce z licenčnej zmluvy a žalovaný nastúpil ku dňu účinnosti tejto zmluvy namiesto spoločnosti so všetkými právami a prevzal na seba záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy. V zmysle č.l. 4.2 zmluvy bola spoločnosť STROJMONTA s.r.o. a nie žalobca povinná informovať žalovaného o všetkých právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy. V zmysle bodu č. 6.1 zmluvy sa STROJMONTA s.r.o. zaviazala predať žalovanému všetky originálne inštalačné médiá a tieto nemohol žalovanému dodať žalobca, nakoľko nimi nedisponoval a v tom čase už ich vlastnila STROJMONTA s.r.o. Žalovaný si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z bodu 7.2 a uhradil žalobcovi manipulačný poplatok 166,- eur, čo vyvracia jeho tvrdenie, že išlo len o formálnu zmluvu. Teda medzi účastníkmi stále existuje platne uzavretá licenčná zmluva, ktorá do dnešného dňa ukončená nebola.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a pr. zástupcov účastníkov, oboznámil sa s licenčnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a firmou STROJMONTA s.r.o., zmluvou o postúpení a prevzatí práv a povinností z licenčnej zmluvy, faktúrou č. FOG-70/2015 na sumu 1.808,64 eur, korešpondenciou medzi účastníkmi konania a právnym predchodcom žalovaného, výsluchom svedka Ing. N., Z. I., ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:
Žalobca mal uzavretú licenčnú zmluvu so spoločnosťou STROJMONTA s.r.o., predmetom ktorej bola distribúcia informačných systémov ABRA, jej inštalácia, implementácia a služby spojené s týmto systémom tak, ako sú podrobne špecifikované v predmetnej zmluve. Právny predchodca žalovaného, teda firma STROJMONTA s.r.o. využívala tieto služby od žalobcu za obdobie od uzavretia zmluvy od októbra 2012 ku dňu, kedy tieto práva a povinnosti boli zmluvou o postúpení a prevzatí práv z licenčnej zmluvy dňa 29.10.2013 postúpené na žalovaného v celom rozsahu. Žalovaný ako nový nadobúdateľ v zmysle tejto zmluvy bol povinný uhradiť poskytovateľovi, teda žalobcovi v súvislosti s prevodom práv a povinností z licenčnej zmluvy poplatok vo výške 166,- eur tak, ako si to zmluvné strany dohodli v č.l. 7.2. zmluvy o postúpení. V zmysle č.l. 8.1. predmetnej zmluvy, táto zmluva nadobúda účinnosť dňom úhrady manipulačného poplatku. Zaplatením tejto čiastky zo strany žalovaného nadobudla predmetná zmluva účinnosť. Následne si žalobca vyúčtoval voči žalovanému zmluvne dohodnutú ročnú úhradu vo výške 20 % zo sumy 5.961,- eur za poskytovanie licenčných služieb, ktoré tvoria predmet zmluvy, a to faktúrou č. FOG-70/2015 zo dňa 01.01.2015, ktorej splatnosť bola 23.01.2015 na čiastku 1.808,64 eur, ktorú žalovaný odmieta uhradiť.
Pr. zástupkyňa žalobcu v konaní pred súdom poukázala na skutočnosť, že na účet žalobcu bola dňa 03.12.2013 cez internetbanking uhradená žalovaným čiastka 199,20 eur, čo predstavuje manipulačný poplatok a má zato, že keď žalovaný tento uhradil, tak súhlasil s uzavretou zmluvou a nechápe, z akého dôvodu teraz namieta, že ku podpisu došlo v dôsledku omylu. Všetky výhrady žalovaného považuje za nepodstatné a zmluva o postúpení práv a povinností z licenčnej zmluvy zo dňa 29.10.2013 bola uzavretá platne. Žiadne dôkazy v konaní nepreukázali opak. Účastníci mali možnosť si pred podpisom zmluvu prečítať a rozhodnúť sa na základe jej obsahu, či ju podpíšu alebo nie. Ak ku jej podpisu došlo, účastníci sú jej obsahom viazaní. Svedok Z. I. vo svojej výpovedi zamieňal a nesprávne používal pojmy Software, hardvér a licencia, čo mohlo uviesť súd do omylu, pričom predmet zmluvy je presne špecifikovaný v licenčnej zmluve, ktorá tvorí súčasť súdneho spisu. Program ABRA je software, ktorý žalobca poskytuje buď na hmotnom nosiči dát alebo vo forme sprístupnenia internetových stránok, z ktorých ho je možné stiahnuť do hardvéru (počítača) nadobúdateľa. Inštaláciu a implementáciu programu ABRA je možné v zmysle bodu č. 4.1. licenčnej zmluvy vykonať troma spôsobmi, pričom je daná aj možnosť, že si ju vykoná sám nadobúdateľ. Nadobúdateľ licencie programu ABRA nie je oprávnený licenciu ani čiastočne poskytnúť bez predchádzajúceho písomného súhlasu poskytovateľa, teda žalobcu, tretej osobe. Spoločnosť Ally Soft, spol. s r.o., ktorej Ing. N. je konateľom, je obchodným partnerom žalobcu a jej kompetenciou je len predaj a prezentácia produktov žalobcu, prípadne inštalácia a implementácia zákazníkom. O skutočnostiach, že zmluva o postúpení a prevzatí práv a povinností by mala byť len formálna a žalovaného ničím nezaväzovať sa konateľ žalobcu p. V. dozvedel až koncom roka 2014, keď ho kontaktoval Z. I. a snažil sa
doriešiť túto vec vo svoj prospech a prospech žalovaného. Tvrdenie o nepoužívaní programu žalovaným považuje žalobca za účelové a nepodložené s cieľom vyhnúť sa zaplateniu spornej pohľadávky. Úhradu za licenčnú službu je nadobúdateľ povinný realizovať bez ohľadu na to, že niektorú zo služieb využíva alebo nie. Pokiaľ nemal záujem program využívať, tak ho nemal kupovať a podpisovať zmluvu o postúpení a prevzatí práv, o čom žalobca nemal žiadnu vedomosť. Žalobca má zato, že zmluva je platná a na jej platnosť nemá vplyv ani skutočnosť, že údajne si ju pred podpisom žalovaný neprečítal, pričom taká možnosť mu bola daná. Poukázala na právnu teóriu týkajúcu sa platnosti dvojstranných právnych úkonov a vzhľadom na komentované znenia k tejto problematike, je zrejmé, že zmluva o postúpení a prevzatí práv je platným právnym úkonom, keďže žalobca mal skutočne vôľu túto zmluvu uzavrieť a byť viazaný právnymi účinkami, teda nešlo v jeho prípade o simuláciu. Žalobca podpisom zmluvy žiaden omyl u žalovaného nevyvolal, ani o ňom nemal vedomosť a opak žalovaný v tomto konaní nepreukázal. Z toho dôvodu žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Z výpovede konateľa žalovanej spoločnosti Z. I. vyplýva, že jeho brat ako majiteľ firmy STROJMONTA s. r.o. predával firmu a narýchlo potreboval riešiť softvér tejto spoločnosti. Preto sa previedol na nich. P. N. tvrdil, že nájde firmu, ktorá tento program od žalovaného odkúpi. Škoda by bolo nechať ho tak, pretože je zabehnutý. Bol prekvapený, keď o cca 1 rok prišla faktúra, pretože on s firmou žalobcu nikdy nepracoval, ani nemal záujem o žiadnu spoluprácu. Brat ho ubezpečoval v tom, že ide len o formálnu zmluvu. Zmluvu síce podpísal, ale keďže ju považoval za formálnu záležitosť, tak ju ani nečítal. Čiastku 199,20 eur zaplatil žalobcovi z toho dôvodu, že v takej výške ju dostal uhradenú od firmy STROJMONTA s. r.o. a túto sumu iba posunul žalobcovi. On nepotreboval žiaden počítačový program, pretože vo firme používa program NK Soft na účtovníctvo a ekonomiku a ďalší program už nepotreboval.
Svedok F.. Z. N. vo svojej výpovedi uviedol, že ku podpisu prvej zmluvy došlo štandardným spôsobom a on ako zamestnanec firmy Ally Soft, spol. s r.o. Košice je účastníkom tejto zmluvy medzi žalobcom a firmou STROJMONTA s.r.o. Touto zmluvou si menovaná firma objednala dodávku licencie ku informačnému systému ABRA Software a ten využívala od doby uzavretia zmluvy 10.10.2012 do októbra 2013, kým neukončila svoju podnikateľskú činnosť. Následne ho oslovil konateľ firmy STROJMONTA s.r.o. Z. I. s tým, že hodlajú firmu predať, aby mu poradil, čo s programom, ktorý využívali. Vysvetlil mu, že licenciu je možné iba previesť na inú firmu, po dohode s poskytovateľom licencie teda so žalobcom. Predmetom prevodu na základe prvotnej zmluvy bol predaj programu, ako aj licenčná služba, ktorá spočíva v tom, že je nevyhnutné uhrádzať ročný poplatok za využívanie licenčnej služby bez ohľadu na to, či sa zmluva napĺňa alebo nie, či sa využíva aktívne alebo vôbec. Jeho firma Ally Soft, spol. s r.o. spolupracuje so žalobcom ako predajca informačného systému a realizuje doplnkové služby, ako implementácia, servis... atď. na základe partnerskej zmluvy. Teda aj program inštalovala jeho firma do spoločnosti STROJMONTA s.r.o.. Na pôvodnej zmluve participovala jeho firma tak, ako je to uvedené v záhlaví predmetnej zmluvy. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy o postúpení a prevzatí práv poskytol Z. I. zmluvu, ktorá je voľne dostupná na internete. Keďže Z. I. nechcel stratiť vložené investície do kúpeného programu, tak mu poradil, že jediná možnosť je postúpiť licenciu na inú firmu, buď na novozaloženú alebo inú existujúcu. Prisľúbil mu, že ak bude mať zákazníka, ktorému daná konfigurácia bude vyhovovať, tak ho skontaktuje. Následne zistil, že kupujúca firma kúpený systém nevyužíva a snažil sa o dohodu medzi žalobcom a žalovaným. Keďže firma STROJMONTA s.r.o. bola jeho obchodným partnerom, tak mal záujem doriešiť problém predaja tovaru s tým, aby sa nemuseli účastníci stretnúť na súde.
Svedok Z. I. v konaní pred súdom uviedol, že bol konateľom spoločnosti STROJMONTA s.r.o. a program bol zakúpený touto spoločnosťou za cca 17.000,- eur. Program nie je predávaný samostatne, ale s hardvérom, kde je v bedni uložený. Bez tohto program ABRA nebude fungovať a žiadna firma ho nedokáže nainštalovať. Následne ho STROJMONTA s.r.o. predala firme GSL - Co, s.r.o. v zápätí v októbri 2013 firma GSL - Co, s.r.o. odpredala firme Ally Soft tento hardware, čoho dôkazom je faktúra z 29.10.2013 za kúpnu cenu 2.160,- eur. Preto nikdy nemohol byť program inštalovaný firme GSL - Co, s.r.o. Zmluvu o postúpení a prevzatí práv uzatváral z toho dôvodu, že firma STROJMONTA s.r.o. bola predaná. Majiteľ - kupujúci nemal záujem o tento program a preto mu p. N. navrhol, že je taká možnosť, aby program neprepadol, aby ho previedol na inú spoločnosť, ktorá bude môcť predať celú licenciu. Na základe toho uviedol brata do omylu ako konateľa firmy GSL - Co, s.r.o. s tým, že on nevedel, čo kupuje, len podpísal papiere, aby sa tá licencia mohla predať ďalej. Teda išlo len o formalitu. Keby bol p. N. našiel kupujúceho, tak by bol licenciu previedol, resp. firma GSL - Co, s.r.o. On bol presvedčený o tom, že p. N. je konateľom alebo zástupcom firmy ABRA a má možnosť túto licenciu predať a stále ho uisťoval, že k tomu dôjde. Následne sa skontaktoval s p. V., ktorý je zástupcom firmy ABRA, vysvetlil
mu celú situáciu emailom aj telefonicky, ale menovaný žiadnym spôsobom na jeho výzvy nereagoval. On zmluvu na využívanie programu ABRA podpísal, tento v spoločnosti STROJMONTA s.r.o. využívali, hoci išlo o zložitý účtovný program.
Pr. zástupca žalovaného poukázal na výpoveď svedka Z. I., z ktorej je zrejmé, že žalovaný nikdy nemal záujem o kúpu produktu žalobcu. Prevod považoval za absolútne formálny právny úkon, o tom bola spoločnosť GSL - Co s.r.o. ubezpečená a preto zmluvu podpísal. Žalovaný mal zabehnutý svoj informačný systém a preto nemal žiaden dôvod ho meniť. Program nikdy neinštaloval a ani nikdy ho nepoužíval. Podľa jeho názoru je žaloba nedôvodná z titulu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V prvom rade chýba akákoľvek vôľa na uzavretie tejto zmluvy zo strany žalovaného a navyše konateľ žalovanej spoločnosti Z. I. bol uvedený do omylu tým, že po podpise zmluvy sa nič nebude diať a všetko prejde na ďalší subjekt. Žalobca si uplatňuje žalovanú sumu na základe zmluvy, pričom mu je jasné, že vo vzťahu k žalovanému nikdy nič neplnil. Ak by súd jeho žalobe vyhovel, išlo by o bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu v zmysle § 451 OZ. Podľa jeho názoru sa jedná o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ten v zmysle § 265 ObZ nepožíva právnu ochranu, preto žiadal, aby súd žalobu zamietol.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný.
Predmetom sporu je nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o postúpení a prevzatí práv a povinností......., ktorú z podnetu nadobúdateľa - STROJMONTA uzatvoril žalovaný ako nový nadobúdateľ so žalobcom - poskytovateľom a jej predmetom v zmysle č.l. 3.1. je prevod práv a povinností nadobúdateľa z licenčnej zmluvy na nového nadobúdateľa a súhlas poskytovateľa s týmto prevodom.
Takýto druh zmluvy v hmotnom práve neexistuje a preto je nevyhnutné použiť na ňu ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie.
Žalobca definoval svoj nárok v zmysle § 524 OZ ako postúpenie pohľadávky. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa. Postúpenie, resp. cesia pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vstúpi nový veriteľ, ktorý súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Ide teda o jeden zo spôsobov zmeny záväzku na veriteľskej strane.
V danom prípade však na strane veriteľa - žalobcu nedošlo ku zmene, pretože on vystupoval v pôvodnej i postúpenej zmluve v pozícii poskytovateľa. Naproti tomu ku nadobúdateľovi pristúpil nový nadobúdateľ
- žalovaný a došlo ku zmene na strane dlžníkov. Teda tento zmluvný vzťah medzi účastníkmi súd posúdil ako prevzatie dlhu.
Podľa § 531 ods. 1 OZ, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi alebo tomu, kto dlh prevzal.
Prevzatie dlhu spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu vstupuje namiesto pôvodného dlžníka nový dlžník, prípadne môže dôjsť k pristúpeniu dlhu a ide o rozmnoženie počtu dlžníkov o nového dlžníka. V oboch prípadoch ide o opačnú situáciu ako pri postúpení pohľadávky, pri ktorom dochádza ku zmene subjektov na veriteľskej strane.
Právnym dôvodom dobrovoľného prevzatia dlhu je zmluva, ktorú uzatvára pôvodný dlžník s preberajúcim dlžníkom. S touto zmluvou musí dať veriteľ súhlas, pretože jeho nemožno nútiť, aby prijal dlh od niekoho, s kým nie je v žiadnom záväzkovom vzťahu. Základným predpokladom prevzatia dlhu je existencia záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. Nezáleží na tom, na základe akých právnych skutočností pôvodný dlh vznikol.
V zmysle § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, na záväzky, vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Základným právnym následkom prevzatia dlhu je zmena účastníkov záväzkového vzťahu, keď namiesto pôvodného dlžníka vstupuje do právneho vzťahu s veriteľom nový dlžník, pričom vstup nového dlžníka do záväzkového vzťahu nemá vplyv na zmenu obsahu doterajšieho záväzku. Preberateľ dlhu je zaviazaný v takom rozsahu, ako pôvodný dlžník v dobe prevzatia dlhu.
Vzhľadom na obsah uzavretej zmluvy o postúpení je jednoznačné, že nadobúdateľ si vymenil právne postavenie v tomto zmluvnom vzťahu s novým nadobúdateľom a ten prevzal na seba všetky práva a povinnosti vyplývajúce z licenčnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a firmou STROJMONTA s.r.o.
Keďže účastníci uzatvorili spornú zmluvu ako podnikatelia je nevyhnutné vykladať prejav vôle zmluvných strán v zmysle ustanovení ObZ.
Podľa § 266 ods. 1 ObZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1 vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
Právne úkony, ktoré sú vyjadrené slovami, sa majú vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jeho jazykovým prejavom. Obchodný zákonník má odlišnú právnu úpravu od Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o výklad tejto problematiky.
Podľa ods. 1 sa prejav vôle vykladá aj podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. Aplikácia tohto pravidla prichádza do úvahy vtedy, ak je nesporné, že konajúca osoba mala v úmysle prejaviť určitú vôľu. Ak osoba, ktorej bol právny úkon určený popiera, že jej úmysel konajúceho bol známy, prejav vôle je podľa úmyslu možné interpretovať len vtedy, ak je nesporné, že takýto úmysel tu bol a preukáže sa, že osobe, ktorej bol určený, musel byť známy. V prípade, že prejav vôle nie je možné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, vykladá sa podľa významu, ktorú by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a výkladové pravidlá k nim žalovaný tvrdí, že sporná zmluva mala byť iba zmluvou formálnou. O tejto skutočnosti však žalobca nemal absolútne žiadnu vedomosť a uzatváral ju s úmyslom, že žalovaný preberá ňou na seba všetky práva a povinností, ktoré predtým vyplývali z tohto zmluvného vzťahu pre firmu STROJMONTA s.r.o. Teda ak žalovaný tvrdí, že malo ísť o simulovaný úkon, alebo že ho uzatvoril on v omyle, bolo jeho povinnosťou v konaní pred súdom toto svoje tvrdenie aj preukázať. Súd však po vypočutí konateľov spoločností, svedkov a zabezpečení listinných dôkazov nemal k dispozícii žiaden relevantný dôkaz, aby ku uzavretiu predmetnej zmluvy došlo takým spôsobom, ako to tvrdí žalovaný. Súd má zato, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.
Teda s poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že sporné strany uzatvorili platnú zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou STROJMONTA s.r.o. postúpila všetky svoje práva a povinností na žalovaného tak, ako si to vymienili v zmluve a k tomu im v č.l. 5 udelil súhlas žalobca.
Túto zmluvu:
- podpísali štatutárni zástupcovia všetkých troch zmluvných strán slobodne, vážne
- žalovaný uhradil žalobcovi manipulačný poplatok v zmysle bodu 7.2. zmluvy, ktorý podmieňoval jej účinnosť.
- v konaní nebolo preukázané, aby išlo len o formálnu zmluvu, ktorej návrh predložil žalobcovi nadobúdať firma STROJMONTA s.r.o..
Nemožno súhlasiť s právnym názorom pr. zástupcu žalovaného, že žalobca nič žalovanému nedodal a v prípade úspechu v spore by sa bezdôvodne obohatil. Povinnosť predať žalovanému všetko, čo súvisí s predmetom zmluvy sa v č.l. 6.1. zaviazal nadobúdateľ - STROJMONTA, nie žalobca.
Firma STROJMONTA s.r.o. mala eminentný záujem „speňažiť“ program, ktorý nadobudla od žalobcu pred zánikom spoločnosti, lebo tento využívala iba cca 1 rok. Preto hľadala spôsob spolu so sprostredkovateľom ako to zabezpečiť. Z výpovedi svedka Z. I., F.. N. i emailovej komunikácie je zrejmé, že žalobca nemal absolútne žiadnu vedomosť o úmysle nadobúdateľa - firma STROJMONTA s.r.o. „dočasne“ previesť práva a povinnosti na žalovaného do doby, kým sa nenájde iný záujemca. Na tomto postupe sa dohodli iba Z. I. s F.. N.. Tým, že následný prevod inému záujemcovi sa neuskutočnil, nemôže byť na ujmu žalobcu, ktorý o tomto úmysle nemal absolútne žiadnu vedomosť.
Z toho dôvodu súd považuje spornú zmluvu o prevzatí práv a povinností za platnú. V zmysle č.l. 5.A.1. pôvodnej licenčnej zmluvy je žalovaný povinný platiť za licenčnú službu dohodnutú úhradu bez ohľadu na to, či niektorú zo služieb, ktoré ju tvoria, využije alebo nie.
S poukazom na toto zmluvné dojednanie je teda právne irelevantná obrana žalovaného, že nadobudnutý program nevyužíval, pretože aj keby tomu tak bolo, nezbavuje ho to povinnosti uhradiť žalobcovi zmluvne dohodnutú cenu tak, ako si to zmluvné strany dohodli.
Výšku úhrady si zmluvné strany dojednali v č.l. 5.A.2., že úhrada za poskytovanie licenčnej zmluvy predstavuje 20 % zo sumy 5.961,- eur za kalendárny rok. Vyúčtovanie ceny sa vykonáva na základe daňového dokladu vystaveného obvykle ku prvému dňu obdobia so splatnosťou 14 dní odo dňa vystavenia. Keďže išlo o ročné vyúčtovanie, v danom prípade vznikol žalobcovi nárok na úhradu v zmluvne dohodnutej sume počnúc dňom 1.1.2015 do konca roka 2015 v žalovanej výške.
Žalobca sa okrem istiny domáhal aj úroku z omeškania.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
V č.l. 9.9. si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania a preto súd ako zmluvne dohodnutý ho žalobcovi priznal.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.