Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-23-2016.pdf
PDF · 74.23 KB
Case nature
Subarea
14Co/23/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: P. E., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, právne zastúpená JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, so sídlom Hlavná 61, Prešov, proti žalovaným: 1/ N. N., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol., so sídlom Kováčska 21, Košice, IČO: 36 601 365, 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o náhradu nemajetkovej ujmy a sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 11C/395/2015-57 zo dňa 20.1.2016, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením konanie v časti o zaplatenie sumy 29.172,- eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia zastavil. Zároveň rozhodol, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 923,- eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti jeho uznesenia.
Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa vzala svoju žalobu o zaplatenie sumy 29.172,- eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá bola podaná dôvodne, späť pre správanie sa žalovaného v 2/ rade. Preto mal za to, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania. Súd prvého stupňa tak priznal žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v sume 923,06 eur.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, len proti výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1/ rade. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že už vo vyjadrení zo dňa 4.11.2015 uviedol, že on - žalovaný v 1/ rade nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, voči ktorému mala byť žaloba podaná, nakoľko sťaženie spoločenského uplatnenia patrí medzi ujmy na zdraví, a teda má byť odškodnené podľa §-u 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v zmysle ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví. Zo správania žalovanej v 2/ rade možno konštatovať, že si bola vedomá svojej povinnosti uhradiť žalobkyni sumu požadovanú z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko došlo z jeho strany k dobrovoľnej úhrade žalovanej sumy. Keďže došlo k zaplateniu požadovanej sumy až po podaní žaloby, žalobkyni vznikol nárok na priznanie trov konania, avšak podotkol, že žaloba bola sčasti vzatá späť z titulu správania sa žalovanej v 2/ rade, ktorá uvedomujúc si svoju zákonnú povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 29.172,- eur, túto sumu uhradila, a teda prvostupňový súd mal zaviazať na úhradu trov konania výlučne žalovanú v 2/ rade. Odvolateľ má za to,
že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď zaviazal na úhradu trov právneho zastúpenia aj žalovaného v 1/ rade, keďže tento nebol pasívne vecne legitimovaným subjektom, voči ktorému mala byť žaloba podaná, najmä ak k zastaveniu konania došlo výlučne z titulu správania sa žalovanej v 2/ rade, ktorá dobrovoľne uhradil žalovanú sumu. Ďalej žalovaný v 1/ rade konštatoval, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. V súlade s uvedeným namietal, že prvostupňový súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vôbec neuviedol, z akého dôvodu zaviazal na uhradenie trov právneho zastúpenia aj žalovaného v 1/ rade, a teda z toho titulu považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nepreskúmateľné a arbitrárne. Žiadal, aby odvolací súd zaviazal na uhradenie trov právneho zastúpenia iba žalovanú v 2/ rade a zároveň, aby priznal žalovanému v 1/ rade trovy právneho zastúpenia za účelné bránenie svojich práv celkom v sume 1.108,14 eur.
Žalobkyňa a ani žalovaná v 2/ rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutú časť uznesenia, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia pojednávania. Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať napadnutú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou sú len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Treba pritom konštatovať, že odvolaním nenapadnutý výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 29.172,- eur nadobudol právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu ho preskúmavať (§ 159 ods. 2, § 206 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní napadnutého výroku uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného v 1/ rade nie je možné vyhovieť.
V prvom rade je potrebné uviesť to, že napriek tomu, že odvolanie podal len žalovaný v 1/ rade, preskúmaval odvolací súd uznesenie v napadnutej časti t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu k obom žalovaným. Mal za to, že odvolanie podané len jedným z dvoch žalovaných, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu žalovanému, ktorý odvolanie nepodal; povinnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade je preskúmať celý rozsudok súdu prvého stupňa (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.8.20023 sp. zn. MCdo/79/2002).
V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou podanou na súde dňa 29.9.2015 domáhala, aby súd uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 16.500,- eur z titulu nemajetkovej ujmy a sumu 29.172,- eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj nahradiť jej trovy konania. Písomným podaním z 10.12.2015 vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 29.172,- eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia späť z dôvodu, že žalovaný v 2/ rade po podaní žaloby uhradil túto sumu na účet mediátora, ktorá jej bola mediátorom vyplatená a žiadala v tejto časti konanie zastaviť a priznať jej náhradu trov konania. Následne súd napadnutým uznesením konanie v uvedenom rozsahu s poukazom na § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil a žalovaných v 1/ a 2/ rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni náhradu trov konania v sume 906,28 eur.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Citované ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania.
Pri zastavení sporového konania v dôsledku späťvzatia návrhu je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
V prejednávanom prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou, ktorá zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 29.172,- eur späť z dôvodu, že žalovaná v 2/ rade po podaní žaloby uhradila uvedenú sumu na účet mediátora a následne bola táto suma mediátorom vyplatená žalobkyni. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade ide teda o prípad v zmysle druhej vety ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. (t.j. späťvzatie v dôsledku správania sa žalovanej strany) a z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinila žalovaná strana.
Odvolacia námietka žalovaného v 1/ rade, že prvostupňový súd mal zaviazať na úhradu trov konania výlučne žalovanú v 2/ rade, nie je opodstatnená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaná v 2/ rade vyplatila žalobkyni sumu 29.172,- eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, konala tak v zmysle §-u 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého „poistený má z poistenia právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví“. Žalovaná v 2/ rade (poisťovňa) teda plnila nárok žalobkyne za poisteného (žalovaného v 1/ rade), preto toto plnenie vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade je potrebné pre účely konania o náhrade trov konania posudzovať za správanie sa žalovaného, ktorého následkom bolo späťvzatie návrhu.
Správne preto rozhodol súd prvého stupňa, ak napadnutým uznesením uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 923,06 eur.
Nakoľko žalovaný v 1/ rade výšku trov konania priznaných žalobkyni nenamietal, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania priznanú výšku trov nepreskúmaval.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v 1/ a 2/ rade ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Keďže úspešná žalobkyňa náhradu trov odvolacieho konania nepožadovala a ani žiadne trovy jej v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovaní neúspešní v odvolacom konaní nárok na náhradu trov konania nemajú.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.