Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-6C/21/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici, sudcom JUDr. Ladislavom Vašutom, v právnej veci navrhovateľky X. C., nar. XX. XX. XXXX, t.č. na rodičovskej dovolenke, bytom A. XXX/XX, B. O., právne zastúpenej JUDr. Miroslavou Žitníkovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 816/100, Považská Bystrica, proti odporcovi G. C., nar. XX. XX. XXXX, robotníkovi K., D..O..M.. K. L. E., bytom X. XXX, právne zastúpenému Adrianou Sojkovou - ADVOKAT DCA, s.r.o. so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, v konaní o určenie povinnosti odporcovi prispievať navrhovateľke na jej výživu sumou 100,- € mesačne, splatnou vždy 20. dňa v mesiaci vopred s platnosťou od 01. 02. 2016 a náhradu trov konania, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 40,- € mesačne, od 01. 02. 2016 do rúk navrhovateľky, do posledného dňa v predchádzajúcom mesiaci, pod následkom výkonu rozhodnutia.

Zameškané výživné od 01. 02. 2016 do 31. 05. 2016 v sume 160,- €, je odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka požiadala súd, aby zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 100,- € mesačne, od 01. 02. 2016. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 11. 10. 2013, spis. zn. , bolo jej manželstvo s odporcom rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť 29. 10. 2013. Maloleté deti P., nar. XX. XX. XXXX a C., nar. XX. XX. XXXX, boli na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti a odporcovi bolo určené výživné na P. po 100,- € a C. po 70,- € mesačne. Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, č.k. -24, bol odporca zaviazaný prispievať navrhovateľke z titulu príspevku na výživu rozvedenej manželky sumou 40,- € mesačne do 31. 01. 2016. Maloletý P. navštevuje predškolskú výchovu v materskej škole a v septembri roku 2016 začne chodiť do školy. Od septembra 2015 sa pokúšala do materskej školy umiestniť matka aj maloletého C.. Opakovane začínali a prestali s materskou školou a dieťa do materskej školy nechodí preto, lebo podľa vyjadrenia lekára je silne viazané na matku. Keď chodí do materskej školy pomočuje sa a zajakáva a preto je stále u matky. Matka býva v 2-izbovom byte, ktorý patrí jej bratovi, ale je napísaný na jej rodičov. Za byt platí 250,- € mesačne, spolu s nákladmi na energie.

Súd upravil styk otca s maloletým P. tak, že si ho každý druhý týždeň bráva na víkend v sobotu od 10.00 hod. do nedele do 15.00 hod. Otec má upravený styk aj s maloletým C. v tom istom týždni 2 hodiny v sobotu a 2 hodiny v nedeľu, ale tento styk sa nevykonáva preto, lebo otec sa s dieťaťom stretávať nechce a dieťa o otca nestojí. Predložila súdu rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, pracovisko Púchov zo dňa 19. 01. 2016, na základe ktorého je jej naďalej vyplácaný rodičovský príspevok počas plnenia podmienok nároku na rodičovský príspevok a zároveň posudok o dlhodobo nepriaznivom stave dieťaťa vydaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, pracovisko Púchov dňa 15. 01. 2016. Matka sa snaží prekonať fixáciu dieťaťa na ňu tak, že sa snaží chodiť s ním von, aby sa stretávalo aj s inými deťmi a pokúšala sa skúšobne dieťa umiestniť v materskej škole, ale to dieťaťu nevyhovovalo. Uviedla, že plánuje podať prihlášku na umiestnenie maloletého C. do materskej školy od septembra roku 2016 s tým, že zápis bude 09. a 10. 05. 2016 a bola informovaná riaditeľkou materskej školy, že dieťa pokiaľ bude prijaté bude absolvovať len adaptačný pobyt, to znamená, že v materskej škole môže byť najviac 4 hodiny denne bez spánku. Predložila súdu potvrdenie o zdravotnom stave maloletého C. od detskej psychiatričky a zároveň vysvetlenie akou diagnózou dieťa trpí.

V záverečnej reči právny zástupca navrhovateľky rozšíril návrh a žiadal, aby súd určil odporcovi príspevok na výživu navrhovateľky do 18. 10. 2022, pričom uviedol, že prvým z objektívnych dôvodov je, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť ani po uplynutí 5-ročnej základnej doby, pričom jej rozvodovým rozsudkom bolo zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Ďalšou podmienkou ktorú navrhovateľka spĺňa je skutočnosť, že maloletý C. vyžaduje sústavnú opateru.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že s navrhovateľkou sú rozvedení. Z predchádzajúceho manželstva má dcéru L. C., nar. XX. XX. XXXX, ktorá býva u svojej matky v B. O. a navštevuje 1. ročník Hotelovej školy v G., kam denne dochádza.

Odporca býva v rodinnom dome v obci X., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve odporcu a jeho matky každého v jednej polovici, v dome býva aj jeho matka. Dom má 3 izby, kúria uhlím a drevom, pričom uhlie stojí 570,- € ročne a drevo asi 500,- € ročne, elektrinu platia 20,- € mesačne, vodu 8,- € polročne a okrem toho majú vlastnú studňu. Odporca užíva lieky na vysoký tlak, ktoré stoja 5,- € mesačne. Pracuje v K. L. E., kam dochádza svojim autom Mitsubishi Galant, rok výroby 1994, nafta do zamestnania stojí 75,- € mesačne, pričom sa striedajú 4 kolegovia, takže odporca absolvuje 5 až 6 ciest. So synom P. sa stretáva podľa rozhodnutia súdu, ale keď sa má stretnúť s maloletým C., matka mu v tom bráni napríklad tak, že dieťa spí. Odporca vlastní polovicu domu, staré auto, spláca bratovi peniaze ktoré si požičal pred rokom na prerobenie kúpeľne podľa možností. Na dcéru L. platí výživné po 56,- € mesačne, na základe rozhodnutia súdu, ale dáva jej viac. Uviedol, že navrhovateľkini rodičia vlastnia krčmu a obchod. Jeho matka V. C. má dôchodok okolo 400,- € mesačne, v čom je aj vdovský dôchodok. Poprel, že by pod vplyvom alkoholu, v čase keď navrhovateľka bola tehotná, túto napádal a nenapádal ju ani keď tehotná nebola. Svojich súrodencov dvoch bratov a dve sestry má vyplatiť z rodičovského domu a na výške výplaty sa ešte dohodnú.

Právna zástupkyňa odporcu žiadala, aby súd pri rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine a posúdil, či priznanie príspevku na výživu navrhovateľky nie je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka neuviedla pravdu, keď zo správy materskej školy vyplynulo, že dôvodom nenastúpenia maloletého sú kapacitné dôvody a nie navrhovateľkou tvrdené zdravotné problémy maloletého. Správa posudkového lekára o zdravotnom stave je otázkou, ktorá pre súd nie je záväzná a môže ju súd posúdiť aj inak. Kapacitné dôvody v materskej škole je možné riešiť počas celého školského roka a maloletého do materskej školy umiestniť. Zároveň z predloženého daňového priznania vyplynulo, že matka navrhovateľky nepriznala nijaký príjem z prenájmu bytu, preto odporca vyjadruje dôvodnú pochybnosť či navrhovateľka má náklady na bývanie v ňou uvádzanej výške 250,- € a pochybuje, že by rodičia od navrhovateľky, ktorá bola doposiaľ na rodičovskej dovolenke požadovali nájomné vo výške cca 150,- € mesačne. Jediným reálnym nákladom navrhovateľky môže byť úhrada nákladov na

spotrebované energie vo výške cca 100,- €, podľa názoru právnej zástupkyne odporcu. Žiadala náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, oboznámením správy Obce B. O., Obce X., správy o zárobku odporcu, mesačných výdavkov popísaných odporcom, správ Materskej školy, D. XXX, B. O., správ Daňového úradu v Trenčíne, uznesenia Okresného súdu v Považskej Bystrici, č.k. Ex 100/2014-37, rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici -36, písomného vyjadrenia otca navrhovateľky T. R. zo dňa 20. 04. 2016, lekárskej správy C.. C. N. zo dňa 13. 11. 2012, lekárskej správy C.. K. G. zo dňa 08. 12. 2015, popisu emočných porúch so začiatkom špecifickým pre detstvo, potvrdenia OO PZ Púchov zo dňa 15. 07. 2013, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, pracovisko Púchov zo dňa 19. 01. 2016, č. PB2/BT/SOC/2016/19560-8, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, pracovisko Púchov zo dňa 15. 01. 2016, č. PB2/PP/SOC/2016/26199/0002 a spisov Okresného súdu v Považskej Bystrici , a .

Bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 17. 10. 2013, č.k. -41, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2013, bolo manželstvo navrhovateľky X. C. a odporcu G. C. rozvedené. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva P., nar. XX. XX. XXXX a C., nar. XX. XX. XXXX, boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu P. sumou 90,- € a C. sumou 70,- € mesačne.

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 07. 01. 2014, č.k. -24, bol odporca zaviazaný prispievať navrhovateľke na primeranú výživu sumou 40,- € mesačne, od 01. 12. 2013 do 31. 01. 2016, ktorú sumu bol zaviazaný platiť do rúk navrhovateľky k 20. dňu v mesiaci.

Vo zvyšku bol návrh zamietnutý a navrhovateľke bola priznaná náhrada trov konania potrebných na účelné uplatnenie práva v rozsahu 100 %. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 01. 2014.

V čase vyhlásenia rozsudku mal otec tri, matka dve vyživovacie povinnosti, otec prispieval na výživu dcéry z prvého manželstva sumou 76,50 € mesačne. Jeho priemerný mesačný zárobok bol 658,51 €. Navrhovateľka bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 199,60 € mesačne, poberala prídavok na dve deti vo výške 46,20 € mesačne, bývala v podnájme za ktorý platila 250,- € mesačne, sebe a staršiemu synovi platila poistky, nemala majetok väčšej hodnoty. Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 09. 12. 2014, č.k. -27, bolo zvýšené výživné otcovi na maloletého P. zo sumy 90,- na 100,- € mesačne od 23. 09. 2014.

Dňa 24. 01. 2016 doručila navrhovateľka súdu návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 100,- € mesačne, od 01. 02. 2016.

Bolo zistené, že hoci maloletý P. navštevuje materskú školu a od septembra roku 2016 má navštevovať základnú školu, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, pracovisko Púchov zo dňa 19. 01. 2016, bolo rozhodnuté, že navrhovateľke bude naďalej vyplácaný rodičovský príspevok počas splnenia podmienok nároku na rodičovský príspevok, podľa zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, pracovisko Púchov, vydal dňa 15. 01. 2016 posudok o dlhodobo nepriaznivom stave maloletého C., ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť na základe diagnózy F 93.0, zaradenej do kapitoly č. V “podľa prílohy č. 2“ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Posudok je platný do 10. 01. 2017. Právny zástupca navrhovateľky predložil súdu potvrdenie K.. G., pedopsychiatričky, podľa ktorého trpí maloletý C. emočnou poruchou v detstve pri silnej fixácii na matku F 93.0, vývinovou poruchou reči F 80.1. Zároveň vysvetlivky k uvedeným poruchám, z ktorých súd zistil, že F 80.1 je expresívna porucha reči

- špecifická vývinová porucha, pri ktorej je schopnosť dieťaťa používať hovorený jazyk (reč) zreteľne znížená oproti primeranej úrovni zodpovedajúcej jeho mentálnemu veku, ale pri ktorej je porozumenie jazyka v normálnych hraniciach. Môžu, ale nemusia byť abnormality v artikulácii. F 93.0 je úzkosť z odlúčenia u detí, separačnú úzkostnú poruchu možno diagnostikovať ak strach z odlúčenia predstavuje zdroj úzkosti a ak sa takáto úzkosť zjaví prvý raz v prvých rokoch detstva. Od

normálnej úzkosti z odlúčenia sa odlíši stupňom, ktorý je štatisticky nezvyčajný a spojený s významne zhoršeným sociálnym fungovaním.

Navrhovateľka je naďalej na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 203,20 € mesačne a prídavky na dve deti 47,04 € mesačne. Žije v prenajatom byte, za ktorý platí svojim rodičom 120,- € mesačne, tak ako to v písomnom vyjadrení uviedol jej otec T. R.. Okrem toho platí 130,- € mesačne náklady na energie a ostatné poplatky spojené s bývaním.

Skutočnosť, či rodičia navrhovateľky platia dane za prenájom bytu, nie je pre súd dôležitá.

Materská škola B. O. oznámila súdu, že adaptačný pobyt maloletého C. nebol v materskej škole dohodnutý a pokusnú návštevu dieťaťa v materskej škole uskutočnila matka svojvoľne a následne o tom vedenie materskej školy informovala. Podľa jej vyjadrenia dieťa odmietalo vstúpiť do kolektívu detí.

Obec B. O. oznámila súdu, že navrhovateľka sa vo svojom bydlisku správa veľmi dobre, je rozvedená, toho času na materskej dovolenke, o deti sa stará veľmi dobre, jej povesť v obci je dobrá a býva v podnájme, nebola riešená komisiou verejného poriadku.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa ods. 2 ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Podľa ods. 3 príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5-tich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 73 Zákona o rodine právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ods. 2 výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Príspevok na výživu rozvedenej manželky bol právoplatným rozhodnutím súdu priznaný už v minulosti. Dôvodom bola skutočnosť, že zo strany odporcu bolo potrebné prispieť na primeranú výživu navrhovateľky. Súd príspevok stanovil do 31. 01. 2016.

Z dokazovania, ktoré súd vykonal mal za preukázané, že situácia na strane navrhovateľky sa nezmenila a vzhľadom k tomu, že zdravotný stav jej mladšieho syna C. je taký, že dieťa je naďalej odkázané na sústavnú starostlivosť zo strany matky, bude jej naďalej vyplácaný rodičovský príspevok. To podľa názoru súdu vzhľadom k tomu, že osobné, rodinné, zárobkové a majetkové pomery účastníkov konania sa nezmenili má za následok, že súd určil výšku príspevku na výživu rozvedeného manžela odporcovi naďalej po 40,- € mesačne, od 01. 02. 2016.

Zo zákona je príspevok priznaný do 29. 10. 2018, teda do 5-tich rokov od právoplatnosti rozvodového konania.

Pokiaľ bude navrhovateľka odkázaná na príspevok aj naďalej, bude si musieť podať nový návrh.

Toto konanie sa začína len na návrh a v návrhu navrhovateľka nežiadala určiť dokedy má byť príspevok priznaný.

Potom ako súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, jej právny zástupca chcel rozšíriť návrh, aby bolo určené, že príspevok na výživu rozvedenej manželky patrí navrhovateľke do 18. 10. 2022.

Príspevok jej patrí dovtedy, pokiaľ bude naň odkázaná a odporca potom ako zistí, že navrhovateľka prestala byť na príspevok odkázaná, má kedykoľvek možnosť požiadať súd o jeho zrušenie. Preto súd nevidel dôvod na to, aby návrhu ktorý bol vyslovený po skončení dokazovania vyhovel.

Navrhovateľka žiadala 100,- € mesačne, súd jej priznal 40,- € mesačne a vo zvyšku jej nárok zamietol.

Odporca dlhuje navrhovateľke výživné od 01. 02. 2016 do 31. 05. 2016 za 4 mesiace 160,- €, ktoré je povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka bola v konaní úspešná čiastočne, preto súd vyslovil podľa § 142 ods. 2 O.s.p., že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.