Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/14/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. augusta 2022 v trestnej veci obžalovaného ml. C. D. za prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na Tr. zák. a iné, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 08.11.2021, sp. zn. takto

rozhodol:

I. Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o upustení od potrestania obžalovaného.

Rozhodujúc sám podľa

obžalovaného ml. C. D., nar. XX.XX.XXXX vo Q., trvalým pobytom D. XX

o d s u d z u j e

podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., 114 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, veta pred čiarkou, ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný peňažný trest vo výmere 50,- (päťdesiat) Eur.

Podľa § 114 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu u r č u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) dní.

II. Podľa odvolanie obžalovaného C. D. ako mladistvého z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný ml. C. D. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa , Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 21.06.2018 v čase o 11.30 h v N., okres N., na ulici A. R. č. XX v areáli IV. Q. školy C. C. F. na školskom ihrisku počas vyučovacej hodiny pred žiakmi siedmeho ročníka najprv vulgárnymi slovami urážal a následne aj fyzicky napadol mal. A. M., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho opakovane dvakrát sotil na zem na ľavú časť tela, kde prvý krát spadol mal. A. M. na ľavé koleno a druhý krát na zem na ľavú stranu a potom ho chytil ľavou rukou v oblasti krku, podkopol mu nohy, následkom čoho maloletý A.M. spadol dozadu na zem na chrbát, čím spôsobil mal. A. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

N., D. I číslo XXX zranenia a to zlomeninu pravej kľúčnej kosti v strednej tretine, ktoré zranenia by si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 4 týždňov, t. j. 28 dní.

Podľa § 98 písm. a) Tr. zák. bolo u obžalovaného upustené od potrestania.

Podľa bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným a to:

- H. zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom D. cesta 2, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX škodu titulom náhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 171,55 Eur,

- maloletému K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., D. I číslo XXX, v zastúpení zákonnou zástupkyňou - matkou G.. C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. I číslo XXX, N. škodu titulom bolestného vo výške 668,- Eur.

Podľa bol mal. K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., D. I číslo XXX, v zastúpení zákonnou zástupkyňou - matkou G.. C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. I číslo XXX, N. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.11.2021, a to proti výrokom o vine, o treste a o náhrade škody.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil. Podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania nevyplynul odôvodnený záver o jeho vine a jeho konanie nebolo možné kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa , Tr. zák.

Argumentoval tým, že k trestnému oznámeniu podaného matkou poškodeného G.. C. G. došlo z časovým odstupom piatich dní, pričom išlo skôr o jej rozhodnutie, ako o rozhodnutie samotného poškodeného, ktorý si uvedomoval svoj podiel na predmetnom skutku a vzniku svojho zranenia. Podávateľka trestného oznámenia uviedla, že poškodený utrpel aj krvavú odreninu dĺžky 7 cm na pravom boku, čo však nevyplývalo zo žiadnej zabezpečenej lekárskej správy, naviac priebeh skutku popísala veľmi podrobne, hoci nebola jeho priamym účastníkom.

V ďalšom poukázal na viaceré rozpory v trestnom oznámení a výpovedí G.. C. G. ako svedkyne v prípravnom konaní, ako aj rozpory medzi jej tvrdeniami a výpoveďou samotného svedka poškodeného mal. K. G., lekárskymi správami, ako aj hodnotiacimi správami na obžalovaného a na poškodeného (bližšie na č. l. 3 a 4 odvolania). Taktiež dal do pozornosti určité skutočnosti ohľadne vzájomného sa napádania, jednak slovne a jednak fyzicky, tak ako vyplývajú zo svedeckých výpovedí E. V., F. V., G. A., G. G., K. V. a G.. G. D., D.. (bližšie na č.l. 5 odvolania). Z týchto jednoznačne vyplýva, že obžalobný skutok nebol jednostranným napadnutím poškodeného z jeho strany, ale bol úmyselne vyprovokovaný verbálnymi urážkami zo strany poškodeného, pričom išlo o vzájomné napádanie.

V ďalšom argumentoval závermi znaleckého posudku G.. G. K., ktorý najprv pripustil, že zranenia poškodeného mohli vzniknúť aj bez cudzieho zavinenia a po vykonaní rekonštrukcie zotrval na tom, že mechanizmus vzniku zranenia, ktorý popísal on, je pravdepodobnejší ako vyplýva z výpovede svedka poškodeného. Určitá zmena záverov znalca na hlavnom pojednávaní však vyvoláva pochybnosti o hodnovernosti znaleckého posudku, ako aj jeho procesnú nepoužiteľnosť. Upozornil tiež na to, že poškodený už cca 4 týždne po skutku nastúpil do letného tábora a nepociťoval podstatné obmedzenie svojho obvyklého spôsobu života.

Zo znaleckých posudkov z odvetvia psychológie vyplynulo, že nemá sklony ku skresľovaniu skutočností, ani ku konfabuláciám, no poškodený má tendencie prezentovať sa v priaznivejšom svetle. Zo správy zo základnej školy vyplýva tiež to, že poškodený sa správal v minulosti aj nešportovo a ak mu niekto nie je sympatický, dá mu to najavo. Naopak, on je hodnotený pozitívne nielen v správe zo základnej školy, ale aj v správe S., pričom nemá záznam ani v registri trestov, ani v evidencii priestupkov.

Vzhľadom na tieto dôkazy, považoval záver prvostupňového súdu o jeho vine za nedôvodný, a to z hľadiska skutkových zistení.

Následne poukázal na príslušné ustanovenia týkajúce sa oboch prečinov, pre ktoré bol stíhaný a zdôraznil, že jeho konanie nebolo v žiadnom prípade úmyselné vo vzťahu k následkom - ublíženiu na zdraví poškodeného a narušeniu verejného kľudu a poriadku. Okrem toho nemohlo ísť ani o jeden z prečinov zároveň aj preto, že závažnosť jeho konania bola nepatrná, teda malo byť aplikované ust. Tr. zák. Zároveň okresný súd nevzal do úvahy spoluzavinenie poškodeného na skutku, ktorý sa hanlivo vyjadroval na adresu jeho matky. Naviac, za svoje konanie už bol potrestaný na úrovni školy, a to formou pokarhania riaditeľom. Napokon, keďže zostali pochybnosti o viacerých skutkových okolnostiach, mala byť aplikovaná zásada „in dubio pro reo“.

Ohľadne náhrady škody poukázal na to, že si ju zákonná zástupkyňa poškodeného G.. C. G. uplatnila postupne v troch rôznych výškach, pričom dôvodnosť nároku žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala, a to predovšetkým pokiaľ ide o ustálenie požadovanej výšky. Nemožno opomenúť, že v čase skutku bol žiakom základnej školy a v súčasnosti je študentom strednej školy, pričom nemá žiadny vlastný zdroj príjmu. Okrem toho poškodený sa podľa lekárskych správ cítil dobre, negoval bolesť a nebola zistená u neho žiadna trauma, úzkosť či depresia, čo okrem záverov znaleckého posudku vyplynulo aj zo svedeckých výpovedí spolužiakov. Súčasne zákonná zástupkyňa poškodeného zámerne neuviedla v akej výške bola poškodenému nahradená škoda z poistného plnenia.

Vzhľadom na predtým uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch a podľa rozhodol vo veci sám tak, že ho podľa spod obžaloby v celom rozsahu oslobodí, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie aj okresný prokurátor písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 16.11.2021, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.01.2022, a to proti výroku o treste.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa stotožnil vo výroku o vine, avšak nesúhlasil s upustením od potrestania obžalovaného podľa § 98 písm. a) Tr. zák. Po citácii tohto zákonného ustanovenia argumentoval tým, že na jeho aplikáciu neboli splnené všetky tri zákonom stanovené základné podmienky. Musí ísť o spáchanie prečinu, ktoré obvinený ľutuje a zároveň prejavuje účinnú snahu po náprave, ktoré musia byť splnené kumulatívne a k nim musí pristúpiť tiež to, že vzhľadom na povahu spáchaného činu a doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu. Samotný formálny prejav ľútosti sám o sebe nestačí, nakoľko je potrebné aj aktívne konanie mladistvého, napr. náhrada škody, ospravedlnenie sa a pod. Upustenie od potrestania je zvláštnym právnym inštitútom trestnoprávnej reakcie na spáchaný trestný čin mladistvého, ktorého filozofia spočíva v tom, že rovnaké účinky, ako má uloženie a výkon trestu, môže za určitých podmienok dosiahnuť výchovné alebo ochranné opatrenie, alebo samotný priebeh trestného stíhania.

V danom prípade obžalovaný nezrealizoval žiadne kroky k náprave následkov, svoje konanie popieral, cítil sa nevinný a dokazoval, že on je obeťou útoku poškodeného. Až na záver uviedol, že ho konanie mrzí a nechcel poškodenému ublížiť, čo však možno považovať za formálne oľutovanie, ktoré smerovalo len k prípadnému využitiu uvedeného zákonného ustanovenia, keďže nelogicky ľutoval niečo, čoho sa podľa vlastného vyjadrenia nedopustil. O jeho nekritickom postoji svedčí aj to, že prostredníctvom svojej obhajkyne podal odvolanie.

Vzhľadom na predtým uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a podľa mu vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne, aby vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží primeraný trest v zákonom stanovenej trestnej sadzbe.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti splnomocnenca poškodeného, osoby, ktorá poskytla poškodenému zdravotnú starostlivosť a zástupcu orgánu starostlivosti o mládež, po doplnení dokazovania, sa prokurátor krajskej prokuratúry pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom

odôvodnení podaného odvolania. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o upustení od potrestania obžalovaného, nakoľko na takýto postup neboli splnené všetky zákonné podmienky a aby mu sám uložil primeraný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu, prihliadajúc aj na zákonné ustanovenia týkajúce sa mladistvých. Odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Naproti tomu obhajkyňa obžalovaného v plnom rozsahu poukázala na písomné odôvodnenie podaného odvolania, zdôraznila, že okresný súd nesprávne ustálil priebeh skutku, okrem toho v konaní obžalovaného absentuje materiálny znak a úmyselné zavinenie. Navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že obžalovaného podľa spod obžaloby oslobodí a poškodeného odkáže s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Odvolanie okresného prokurátora navrhla zamietnuť ako nedôvodné.

Zákonná zástupkyňa obžalovaného sa pripojila k návrhu obhajkyne, obžalovaný ľutoval, čo sa stalo, ale zdôraznil, že poškodenému nechcel ublížiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora zistil, že odvolania podali oprávnené osoby v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému boli prípustné. Následne v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku, t.j. o vine, o treste, ako aj o náhrade škody. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podania dovolania podľa , čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodné, naproti tomu, odvolanie okresného prokurátora dôvodné bolo.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu odvolací súd zistil, že napadnutým rozsudkom bolo vo výroku o treste porušené ustanovenie , a to v prospech obžalovaného. Z tohto dôvodu odvolací súd na základe odvolania okresného prokurátora podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o upustení od potrestania obžalovaného a následne rozhodol podľa vo veci sám rozsudkom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o otázku viny súd prvého stupňa, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. , prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa , Tr. zák.

Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom na stranách č. 4 až 14, vrátane hodnotenia dôkazov na stranách č. 11 až 13, s ktorým sa v podstatnom rozsahu stotožnil a jeho opakovanie by bolo nadbytočné. Považoval však za potrebné aspoň stručne reagovať v rámci odvolacieho konania na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o vine.

V danom prípade boli produkované dve skupiny dôkazov, a to v prospech, ale aj v neprospech obžalovaného, ktoré si však navzájom odporovali len čiastočne. Nebolo totiž sporné, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo v danom čase na danom mieste najprv k slovnému konfliktu, po

ktorom obžalovaný dvakrát sotil do poškodeného, ktorý v dôsledku toho spadol na zem. Rozdielne boli iba tvrdenia ohľadne tretej časti skutku, ktorá viedla k vzniku predmetného zranenia poškodeného. Obžalovaný dokazoval, že poškodený si ho spôsobil sám, keďže ho chcel odzadu napadnúť, avšak on sa uhol a poškodený preletel okolo neho, pričom si po dopade na zem privodil takýmto spôsobom zranenie sám. Znalec z odvetvia traumatológie pripustil, že obdobné zranenie mohlo vzniknúť aj bez cudzieho zavinenia pri akcelerovanom páde na pravé plece, resp. rameno.

Ostatní priami svedkovia - spolužiaci, celý priebeh skutku nevedeli podrobne popísať, potvrdili vzájomný slovný konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, ako aj vzájomné strkanie. Iba svedkovia maloletí F. V. a K. V. uviedli, že obžalovaný hodil poškodeného na zem jedenkrát, pričom svedok maloletý K. V. vypovedal i o tom, že poškodený zostal ležať na zemi a sťažoval sa na bolesť kľúčnej kosti. Táto výpoveď potvrdzuje v tomto smere výpoveď svedka poškodeného maloletého K. G. o treťom fyzickom útoku zo strany obžalovaného, po ktorom po dopade na zem cítil bolesť kľúčnej kosti. Skutočnosť, že poškodený utrpel zranenia pravej kľúčnej kosti jednoznačne preukázali lekárske správy, ako aj záver znaleckého posudku z odvetvia traumatológie. Znalec okrem toho potvrdil, že poškodený mohol utrpieť predmetné zranenie aj spôsobom, ktorý popísal vo svojej výpovedi, teda nielen pri páde a práve naopak, takúto možnosť považoval za pravdepodobnejšiu. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že mal dopadnúť na chrbát.

V týchto súvislostiach nemožno opomenúť ani to, že obžalovaný bol emočne rozrušený v dôsledku slovného vyjadrenia sa poškodeného na adresu jeho matky a pred posledným útokom dvakrát do poškodeného sotil takou intenzitou, že tento spadol v obidvoch prípadoch na zem. Z tohto hľadiska nie je preto zásadné, že medzi nimi došlo na začiatku konfliktu aj k vzájomnému strkaniu. Poškodený tretie napadnutie obžalovaným obdobne popísal aj svojej matke - svedkyni G.. C. G., ktorá nebola priamou svedkyňou, čiže jej výpoveď ohľadne priebehu skutku nebola najvýznamnejšia. Obžalovaný o rozhodujúcich skutočnostiach a okolnostiach vypovedal konzistentne, naviac žiadny z priamych svedkov nepotvrdil, a to ani čiastočne, verziu, o ktorej vypovedal obžalovaný. Z jeho výpovede v tejto časti je zrejmá snaha zbaviť sa trestnej zodpovednosti, resp. aspoň ju zmierniť. Napokon, napriek vzájomnému strkaniu sa, obžalovaný, na rozdiel od poškodeného, neutrpel žiadne zranenia, čo taktiež nepochybne svedčí o výške intenzity napadnutia, ktorú použil poškodený oproti výške intenzity napadnutia, ktorú použil obžalovaný, a to dokonca opakovane, čo preukazuje, že pri útoku bol oveľa aktívnejší a dôraznejší.

Krajský súd po komplexnom zhodnotení dôkaznej situácie dospel k záveru, že súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzujú a dopĺňajú sa, vyvracia ním produkovanú obhajobu a dostatočne preukazuje, že skutok kladený mu za vinu sa stal takým spôsobom, ako správne ustálil okresný súd, ako aj to, že ho spáchal práve obžalovaný. Súhrn dôkazov vyznievajúcich v jeho prospech nebol totiž dostatočne spôsobilý na to, aby mohla byť aplikovaná zásada v pochybnostiach v prospech obžalovaného, a preto nemohol byť v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený tak, ako sa toho domáhal.

Z hľadiska subjektívnej stránky trestných činov, a to zavinenia, možno dospieť k záveru, že obžalovaný konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle, jeho pohnútkou bola neprimeraná reakcia predovšetkým na verbálny útok zo strany poškodeného na jeho matku.

Napriek tomu, že ku vzniku konfliktu prispel v určitej miere aj poškodený, nebolo možné v danom prípade aplikovať ust. § 10 ods. 2 Tr. zák., tzv. materiálny korektív, a to predovšetkým pre závažnosť zranenia, ktoré obžalovaný spôsobil poškodenému. Obžalovaný zároveň naplnil svojím konaním všetky zákonné znaky uvedených skutkových podstát (ako boli ustálené v právnych vetách), čím zároveň naplnil aj objektívnu stránku obidvoch prečinov.

Podľa § 97 ods. 1 Tr. zák., účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Podľa § 97 ods. 3 Tr. zák., pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného

činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.

Podľa § 114 ods. 1 Tr. zák., peňažný trest vo výmere od 30 eur do 16 590 eur môže uložiť súd pri splnení podmienok ustanovených týmto zákonom, ak je mladistvý zárobkovo činný alebo jeho majetkové pomery uloženie tohto trestu umožňujú.

Podľa § 114 ods. 2 Tr. zák., ak súd ukladá mladistvému peňažný trest, určí pre prípad, že by jeho výkon mohol byť v ustanovenej lehote úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na jeden rok. Náhradný trest odňatia slobody nesmie však ani spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať hornú hranicu trestnej sadzby zníženej podľa § 117 ods. 1. Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému ako mladistvému, odvolací súd sa nestotožnil s výrokom prvostupňového súdu, ktorým podľa § 98 písm. a) Tr. zák. upustil od jeho potrestania, avšak nie preto, že by to vylučovala právna kvalifikácia a povaha spáchaných prečinov, ani nie preto, že by prejednanie veci pred súdom nepostačovalo na jeho nápravu, ale preto, že na takýto postup neboli splnené ďalšie zákonné podmienky, tak ako na to správne poukázal okresný prokurátor v podanom odvolaní. Vzhľadom na postoj obžalovaného počas trestného konania, hoci tento mal nespochybniteľné právo obhajovať sa takým spôsobom, ktorý uznal za vhodný, nemožno konštatovať, že by spáchanie prečinu ľutoval, keďže nepostačoval len jeho formálny prejav ľútosti, najmä, ak zároveň neprejavil ani účinnú snahu po náprave napr. ospravedlnením sa poškodenému, nahradením spôsobenej škody na zdraví, ktorú mu spôsobil, resp. iným obdobným spôsobom.

Obžalovaný nebol doposiaľ trestaný, ani sankcionovaný za priestupok, naopak, bol kladne hodnotený školou, sociálnym kurátorom a v jeho prospech vyznievali v tomto smere aj závery znaleckého posudku z odvetvia klinickej psychológie detí. Okrem toho bolo potrebné prihliadnuť aj na jeho vek v čase skutku, a tomu zodpovedajúcu rozumovú a mravnú vyspelosť, ale aj na dobu, ktorá uplynula od jeho spáchania.

Obžalovanému poľahčovali okolnosti podľa ust. § 36 písm. a), j) Tr. zák., priťažovala mu okolnosť podľa ust. § 37 písm. h) Tr. zák., čiže ich pomer bol 2:1, v dôsledku čoho došlo k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby za prísnejší z trestných činov o jednu tretinu (ust. § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák.), ktorému predchádzalo zníženie v zmysle ust. § 117 ods. 1 Tr. zák., teda v konečnom dôsledku bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 14 mesiacov. Miera závažnosti poľahčujúcich okolností výrazne prevyšovala závažnosť priťažujúcej okolnosti. Berúc do úvahy všetky relevantné skutočnosti, vrátane osoby obžalovaného, jeho pomerov, ako aj okolnosti prípadu, nebolo namieste uložiť mu najprísnejší druh trestu, ale postačovalo uloženie miernejšieho, alternatívneho druhu trestu. Obžalovaný síce ešte nie je zárobkovo činný, ale jeho majetkové pomery umožňovali uloženie peňažného trestu, a preto mu ho krajský súd uložil ako trest úhrnný vo výmere 50,- Eur, čo predstavovalo cca 2,5 násobok jeho týždňového vreckového. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu mu súčasne uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 dní.

Pokiaľ ide o náhradu škody, odvolací súd sa stotožnil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorý považoval za zákonný a dôvodný, pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku na strane 14. Dopĺňa, že obžalovaný spôsobil poškodenému škodu výlučne svojím zavinením a zodpovedá za ňu v zmysle príslušných ustanovení (, , , ) sám, a to ako maloletá osoba, keďže mohol a mal ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, berúc do úvahy jeho vek, ako aj rozumové schopnosti, pričom bolo preukázané, že povinné osoby náležitý dohľad nad ním nezanedbali.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine a o treste, ako aj výroku o náhrade škody, považoval podané odvolanie obžalovaného za nedôvodné, oproti odvolaniu okresného prokurátora, ktoré bolo podané dôvodne, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.