Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19CoP-11-2016.pdf
PDF · 86.09 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/11/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T.: N., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené D. T., deti rodičov E. T., bytom T., S. Z. č. X/X a T. T., bytom L. č. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. decembra 2015, č. k. 13P/37/2015-75, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu L. W. U. zo dňa 16.11.2010, č. k. 9C/134/2010-58 v časti vyživovacej povinnosti otca na mal. N. a mal. L. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. N. zo sumy 40 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a na mal. L. zo sumy 30 eur na sumu 80 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2015 s tým, že otec je povinný platiť výživné matke do posledného dňa mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje. Zameškané výživné otca na mal. N. za obdobie od 01.06.2015 do 31.12.2015 vyčíslil v sume 380 eur a povolil ho splácať matke v splátkach vo výške 15 eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas stane sa splatným celý dlh. Za rovnaké obdobie vyčíslil zameškané výživné otca na mal. L., a to vo výške 310 eur ktorý nedoplatok povolil otcovi zaplatiť matke v splátkach vo výške 10 eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas stane sa splatným celý dlh. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 3 Zákona o rodine a § 163 ods. 2 O.s.p. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že v danom prípade došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov tak z objektívnych, ako aj subjektívnych dôvodov. Konštatoval, že posledná úprava výživného bola pred 5 rokmi a od uvedeného času došlo k zmene pomerov tak na strane maloletej N. a maloletého L., ako aj na strane otca a matky. Uviedol, že čo sa týka zmien na strane maloletej N. je objektívne dané, že maloletá N. je o 5 rokov staršia a v školskom roku 2015/2016 navštevuje už 1. ročník L. na ul. V., T., odbor managmant regionálneho cestovného ruchu. V čase poslednej úpravy výživného pritom navštevovala len 5. ročník ZŠ. Od poslednej úpravy výživného v novembri 2010 objektívne vzrástli náklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletú N. (školské potreby, oblečenie, strava, cestovanie, obuv, bývanie a pod.). Najmä vzrástli výdavky súvisiace s lekárskou starostlivosťou súvisiacou s postihnutím zraku, ktorým maloletá N. trpí. Opätovne jej bola zistená cysta v oku, čo znamená opätovný nárast výdavkov na lieky, či prípadnú inú liečbu. S nástupom na strednú školu a zdravotným postihnutím má matka spojené zvýšené výdavky na zabezpečenie špeciálnych školských potrieb pre maloletú N. a náklady na nové okuliare. Dôvodil, že aj na strane maloletého L. je objektívne dané, že maloletý L. je o 5 rokov starší a v školskom roku 2015/2016 navštevuje 9. ročník ZŠ, končí základnú školu a pôjde na strednú školu. V čase poslednej úpravy výživného pritom navštevovala len 4.
ročník ZŠ. Od poslednej úpravy výživného v novembri 2010 objektívne vzrástli náklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletého L. (školské potreby, oblečenie, strava, cestovanie, obuv, bývanie a pod.). Najmä vzrástli výdavky súvisiace s lekárskou starostlivosťou súvisiacou s alergiou maloletého. Uviedol, že matke od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti síce mierne stúpol príjem, no je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky, ale pribudli jej ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletému M. a maloletému Y.. Priateľ matky a otec maloletých M. a Y. žije s matkou a deťmi v spoločnej domácnosti a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 460 až 500 eur. Súd prvého stupňa konštatoval od poslednej úpravy výživného zmenu pomerov aj na strane otca v tom, že sa zmenili jeho zárobkové schopnosti a možnosti, nakoľko v čase poslednej úpravy dosahoval príjem 420 eur, v súčasnosti dosahuje príjem 490 eur. Zanikla mu vyživovacia povinnosť k mal. dcére Y. a ďalšie vyživovacie povinnosti mu nepribudli. Nevyhnutné výdavky otec vyčíslil v sume cca 300 eur. Keďže otec je v súčasnosti zamestnaný a dosahuje priemerný mesačný príjem cca 490,43 eur mal súd prvého stupňa za preukázané, že na strane otca od poslednej úpravy výživného v roku 2010 došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti na mal. deti. Otec sa vzhľadom na svoje súčasné majetkové pomery, príjmy a redukované výdavky môže podľa názoru súdu prvého stupňa vo zvýšenej miere podieľať nielen na zabezpečovaní základných ale aj ďalších potrieb mal. N. a mal. L.. Súd prvého stupňa na strane otca vyhodnotil ako neodôvodnené najmä zvýšené výdavky za splácanie úverov, najmä navýšenie úverového zaťaženia otca Zmluvou o splátkovom úvere na sumu 8000 eur zo dňa 15.04.2015. Konštatoval, že vyživovacia povinnosť otca na maloletú N. a maloletého L. má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami otca a je jeho povinnosťou prednostne si plniť práve túto vyživovaciu povinnosť. Ďalej súd na strane otca pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec sa s maloletými deťmi nestretáva, sám nevyvíja aktivitu, aby sa s nimi stretol a nekontaktuje ich ani cez telefón. Výchovu, starostlivosť a zabezpečovanie základných potrieb maloletých detí v celom rozsahu zabezpečuje matka so svojimi obmedzenými príjmami vzhľadom na starostlivosť o maloleté deti M. a Y., ku ktorým jej pribudla vyživovacia povinnosť. Na základe takéhoto posúdenia oprávnených nárokov maloletej N. a maloletého L. a celkových schopností a možností na strane otca, dospel súd prvého stupňa k záveru, že je odôvodnené zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú N. na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2015 a na maloletého L. na sumu 80 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2015, kedy otcovi zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére Y. a dokázal banke L., a.s. vydokladovať dostatočné príjmy, aby mu bol poskytnutý úver v sume 8000 eur vo vyššej splátke ako pôvodne mal k refinancovanému úveru. Na základe vyššie uvedeného a aj s ohľadom na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine dospel k záveru, že odôvodneným potrebám maloletej N. a maloletého L. a príjmovým schopnostiam matky na jednej strane, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca na druhej strane, zodpovedá zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletú N. v sume 100 eur mesačne a na maloletého L. v sume 80 eur s účinnosťou od 01.06.2015.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec mal. detí. Uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného, maximálne na 110 eur mesačne. Výživné určené súdom prvého stupňa považuje za likvidačné. Poukazoval na tú skutočnosť, že výdavky ktoré dokladoval pred súdom prvého stupňa nie sú úplne, nakoľko má aj ďalšie výdavky. Predovšetkým sa jedná o ročné zúčtovanie za vodu, elektrinu, plyn. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý úver v L. L. považoval za neodôvodnený. V tejto súvislosti uviedol, že až po rozvode zistil, že mu zostali nesplatené pôžičky, rôzne trvalé príkazy, ktoré všetky zhrnul do jedného úveru v L. L. Navýšenie úveru použil na kúpu staršieho auta, ktoré potrebuje na dochádzku do práce z dôvodu, že predchádzajúce doslúžilo. Zdôrazňoval, že býva v 35-ročnom rodinnom dome, ktorý potrebuje náklady na údržbu. I napriek tomu, že sa jeho príjem zvýšil, zvýšili sa aj jeho náklady.
Matka mal. detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku. Poukazovala na tú skutočnosť, že od rozhodnutia súdu sa situácia zmenila. Skončila sa jej nájomná zmluva na byt v T., z ktorého dôvodu sa presťahovala s mal. deťmi do podnájmu do R., kde platí mesačne nájomné vo výške 400 eur. Vznikli jej aj ďalšie výdavky na zakúpenie dreva, brikiet na kúrenie, nakoľko plynové vykurovanie v dome nie je. Zvýšili sa výdavky na dochádzku, denne vo výške 0,60 eur. Jej priateľ je evidovaný na D. ako nezamestnaný. Otec sa o deti nezaujíma, nekontaktuje ich. Pokiaľ dôvodí tým, že bol nútený kúpiť si auto z dôvodu dochádzky do zamestnania uviedla, že otec má možnosť do práce dochádzať autobusom, pričom ho cestovné vyjde lacnejšie. Pokiaľ sa týka rekonštrukcie domu jedná sa o dom, ktorý otec zdedil a tento bol zrekonštruovaný počas manželstva. Poukazovala na tú skutočnosť, že otec v mesiaci december 2015, január 2016 neposlal deťom žiadne výživné, nedal im ani ich veci ako oblečenie, hračky, lyže, sánky a podobne. Deťom vybral poistky, zobral si okolo 700 eur.
K podanému odvolaniu otca podal písomné vyjadrenie opatrovník mal. detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, že výživné na mal. deti bolo naposledy určené v roku 2010. V čase určenia výživného boli obidve mal. deti žiakmi základnej školy. Potreby mal. detí sa podstatne zvýšili. Mal. N. od septembra 2015 navštevuje strednú školu, čím matke vzrástli výdavky na zabezpečenie školských potrieb, ako aj špecializovaných potrieb, vzhľadom na jej zdravotný stav. U maloletej sa v oku objavila cysta. Mal. L. je žiakom 9. ročníka, prejavila sa u neho alergia. Matka venuje deťom riadnu starostlivosť. Otec o deti neprejavuje skutočný záujem, na ich výživu prispieva pravidelne. Mimo určeného výživného na potreby detí ničím neprispieva. Má vyživovaciu povinnosť len voči mal. deťom N. a L.. Musí si byť vedomý toho, že deti sú o 5 rokov staršie, ich potreby vzrástli a je potrebné, aby sa na zvýšených potrebách podieľal aj otec nie len matka, u ktorej mal. deti žijú.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky otca nemohli preto privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva:
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obaja rodičia prispievajú, je vyjadrované uspokojovanie všetkých životných potrieb dieťaťa pre všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný rozvoj.
Rozhodnutie súdu o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno zmeniť v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine v prípade, ak sa významne zmenia pomery na strane dieťaťa alebo jeho rodičov. Povinnosťou súdu je preto porovnávať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného a v čase nového rozhodovania, pričom súd rozhoduje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia.
Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) s ohľadom na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Závislé sú predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a podobne. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú zásadnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
Schopnosti a možnosti rodičov súd hodnotí podľa všetkých relevantných hľadísk, ktorými sú najmä vek, zdravotný stav, dosiahnutá kvalifikácia, možnosti ich uplatnenia sa na trhu práce a podobne. Vychádza sa zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Majetkové pomery rodičov sa zohľadňujú a posudzujú teda nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa toho, aké sú možnosti a schopnosti dosiahnuť taký príjem, aby bolo možné odôvodnené potreby detí uspokojovať. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine).
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal. N. a k mal. L. posudzoval v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou a jej výkladom a správne porovnával, či v pomeroch účastníkov nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu vyživovacej povinnosti, ktorá bola
naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu L. W. U. zo dňa 16.11.2010, č. k. 9C/134/2010, ktorým bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené a mal. deti boli na čas po rozvode zverené na základe rodičovskej dohody do osobnej starostlivosti matky. Otec sa podľa rodičovskej dohody zaviazal platiť na výživu mal. N. sumou 40 eur a mal. L. sumou 30 eur mesačne. V tom čase mal. N. bola žiačkou 5. ročníka základnej školy, mal. L. bol žiakom 4. ročníka základnej školy. Matka mal. detí bola nezamestnaná poberala opatrovateľský príspevok v sume 78,90 eur. otec dosahoval príjem 420 eur mesačne. Obaja rodičia mali ešte vyživovaciu povinnosť k v tom čase mal. Y.. U otca sa jednalo o vyživovaciu povinnosť vo výške 30 eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného do podania návrhu na zvýšenie výživného uplynulo 5 rokov, od ktorej doby došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane mal. detí. Mal. N. je vo veku 16 rokov, začala navštevovať strednú školu. Je nesporné, že výdavky na pokrytie jej osobných ako aj školských potrieb podstatne vzrástli. Výdavky má aj v súvislosti s lekárskou starostlivosťou súvisiacou s postihnutím zraku. Plynutie času je tak dôvodné posúdiť ako zmenu pomerov na jej strane v každej oblasti uspokojovania jej potrieb. Rovnako vzrástli náklady aj na výživu mal. L., ktorý má 14 rokov a navštevuje 9. ročník základnej školy. Odôvodnené potreby detí sú neporovnateľne vyššie ako v čase poslednej úpravy výživného. Odôvodnené potreby detí môžu byť rôzne, podľa okolností jednotlivého prípadu. Závislé sú predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Súd prvého stupňa preto dôvodne vyhodnotil odôvodnené potreby mal. detí, ktoré objektívne stúpli . Mal. N. sa začala pripravovať na svoje budúce povolanie a mal. L. končí základnú školu. Prvostupňový súd sa zaoberal aj pomermi toho, kto má výživné plniť, t. j. otca mal. detí. V čase predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného mal otec priemerný mesačný zárobok 420 eur a mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť na v tom čase mal. Y., na ktorú platil výživné vo výške 30 eur. V súčasnosti dosahuje príjem 490 eur a okrem mal. detí N. a L. už nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. K zmene pomerov došlo aj na strane matky mal. detí, ktorá zmena spočíva v tej skutočnosti, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,50 eur a pribudli jej ďalšie dve vyživovacie povinnosti.
Po zhodnotení pomerov rodičov ako i mal. detí v danej veci dospel odvolací súd k záveru, že výživné zo strany otca na mal. N. vo výške 100 eur a mal. L. vo výške 80 eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám a veku mal. detí, ako i možnostiam a schopnostiam ich otca, a to s prihliadnutím na jeho mesačný príjem pri zohľadnení jeho mesačných výdavkov. Existencia úverov, na ktoré poukazoval otec vo svojom odvolaní nemôže byť dôvodom pre zmenu výšky vyživovacej povinnosti, ktorú skutočnosť správne vyhodnotil aj súd prvého stupňa.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .