Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2T-187-2013.pdf
PDF · 108.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-2T/187/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou v trestnej veci proti obž. P. D. , nar.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.05.2016 takto
rozhodol:
obžalovaný
P. D. narodený XX.XX.XXXX v J., trvale bytom G. E. K. XXX, ženatý, na slobode
sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch zo dňa 19.12.2013, vedenej pod Pv/854/2012, zo skutku právne posúdeného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písm. c) a na ustanovenie § 127 odsek 4 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:
„obžalovaný dňa 16.09.2012 v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách v rodinnom dome číslo XXX v obci G. E. K., okres Topoľčany, po predchádzajúcom slovnom nedorozumení napadol svojho syna - poškodeného A. D. tak, že po tom čo sa spolu hádali ohľadne peňazí a nezáujmu poškodeného pracovať, obžalovaný poškodenému vulgárne nadával, následne k nemu podišiel, chytil ho oboma rukami zozadu za ramená, v čase, keď poškodený sedel, zdvihol ho zo stoličky a sotil ho oboma rukami do chrbta, v dôsledku čoho poškodený svojou ľavou rukou, spodnou časťou dlane vrazil do zárubne dverí, pričom utrpel zranenie zlomeninu mesiačikovej kosti ľavej hornej končatiny s dobou liečenia 4-6 týždňov“,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodené strany Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. krajská pobočka Nitra, Mostná 58, Nitra, IČO: 35937874 a A. D., nar.XX.XX.XXXX v A., trvale bytom G. E. K. so svojím nárokom na náhradu škody o d k a z u j ú na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Topoľčanoch podala dňa 19.12.2013 na P. D., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len obžalovaný) obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písm. c) a na ustanovenie § 127 odsek 4 Trestného zákona na skutkovom základe popísanom v obžalobnom návrhu.
Súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania a obžalovaný na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že „ je nevinný „.
Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a to vypočutím obžalovaného, svedka poškodeného A. D., svedkyne I. D., znalcov MUDr. Gustáva Škodáčeka, MUDr. Mariána Pamulu, PhDr. Marty Halašovej, PhD., MUDr. Jozefa Malého, MUDr. Jaroslava Ridošku, prečítaním znaleckého posudku Doc. PhDr. Harinekovej CSc., prečítaním listinných dôkazov a oboznámením obsahu spisu.
Okresný súd Topoľčany rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 09.10.2014 sp.zn. 2T/187/2013 tak, že podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 26.03.2015 sp.zn. 4To/2/2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Topoľčany, vec vrátil s tým, aby bola v potrebnom rozsahu prejednaná a rozhodnutá.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že 16.09.2012 v čase okolo šestnástej hodiny spolu s manželkou prišli z vychádzky domov. Po príchode domov sa začal poškodený drzo správať voči manželke - jeho matke, bol vulgárny, nadával jej, že je sprostá a nič si nepamätá, čo bolo z dôvodu, nakoľko hľadal blok od tenisiek a tvrdil, že mu krabicu od topánok schovala práve matka. Potvrdil, že mal slovnú výmenu s poškodeným a následne odišiel do inej miestnosti. Keďže poškodený vo svojom konaní neprestával, tak po chvíli prišiel späť do jeho izby, za ním išla manželka, ktorá zostala stáť na chodbe medzi dverami. Tvrdil, že ako prišiel do izby, znova sa začal baviť s poškodeným ohľadne krabice od tenisiek, povedal mu, že krabicu doma nemal a blok musí mať u seba. Poškodený nakoniec vytiahol peňaženku, v ktorej mal pokladničný blok. Následne začal poškodený na neho slovne útočiť s tým, že ho protiprávne odhlásil z trvalého pobytu. Tvrdil, že poškodený sa mu vyhrážal, že zavolá políciu. Poškodenému uviedol aby im dal pokoj a konečne odišiel z domu preč, nakoľko v ňom nemá trvalý pobyt. Potvrdil, že ho jemne drgol do chrbta alebo do ramena a poškodený normálne odkráčal smerom k dverám jeho izby, kde pri zárubni dverí začal kričať asi od bolesti. Potom, ako poškodený kričal, vybehol na chodbu a sadol si na schody na chodbe. Po určitej dobe prišla za ním manželka s tým, že počula buchot zo schodov, na ktorých sedel poškodený, ktorý jej mal uviesť, že telefonuje a búcha o schody svoju topánkou. Manželka mu uviedla, že podľa toho, aký tu bol buchot usúdila, že búchal rukou o schody. Potvrdil, že opätovne išiel za poškodeným na schody, žiadal ho, aby mu ukázala ruku, čo však poškodenie odmietal. Od uvedenej doby už s poškodeným nekomunikoval, pričom incident sa odohral v nedeľu a v pondelok ráno poškodený asi o šiestej hodine odišiel z domu preč a od tej doby ho nevidel. Po incidente si poškodený večer ľahol spať, ráno sa obliekol a odišiel s tým že sa mu pomstí a vyhodia ho z práce. Poprel, že by poškodeného sotil, tvrdil, že ho iba drgol oboma rukami, aby odišiel preč.
Svedok poškodený A. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že okolo šestnástej hodiny sa vrátili rodičia domov z vychádzky a ako prišli domov, tak za ním prišiel do izby obžalovaný, ktorý od neho začal pýtať peniaze na domácnosť s tým, že keď mu ich nedá tak pôjde preč. Tvrdil, že v tom čase telefonoval so svedkyňou G. a sedel za písacím stolom. Obžalovanému uviedol, že mu žiadne peniaze nedá, lebo mu nemal dať aké a hľadá si prácu. Následne mal obžalovaný k nemu nahnevane pristúpiť, oboma rukami ho zozadu chytiť za ramená a zdvihnúť zo stoličky. Tvrdil, že obžalovaný ho zdvihol zo stoličky, a ihneď sotil a to konkrétne do zadnej časti tela. Sotenie malo byť razantnejšie, väčšej sily, musel si dať ľavú ruku pred seba, aby nenarazil tvárou dá zárubne dverí jeho izby. Ako ho obžalovaný zdvihol zo stoličky, ešte si stihol dať telefón do vrecka teplákov, ale rozhovor neukončil. Narazil do ľavej strany zárubne dverí jeho izby a ako smeroval k týmto dverám, tak si všimol, ako svedkyňa D. stojí na chodbe pri týchto dverách. Tvrdil, že si udrel spodnú časť ľavej dlane v oblasti zápästia a ihneď pocítil prudkú bolesť, skríkol od bolesti. Po incidente si sadol na schody do predsiene, telefonoval ďalej so svedkyňou G., ktorá zostala na linke i počas incidentu a všetko počula. Ďalej sa vyjadril ohľadne telefonického hovoru s touto svedkyňou, že on z neho telefonoval pred incidentom, hovor sa neprerušil, telefonoval s ňou až do doby, pokiaľ si sadol na schody. Ako si už išiel opravovať topánku zrušil rozhovore a znovu ústne
telefonoval, keď sa vrátil do izby. Po chvíli, ako sedel na schodoch, mala prísť svedkyňa D., ktorá ho žiadala, aby jej ukázal ruku s tým, že ak ho bolí, aby išiel k lekárovi na ošetrenie. Následne mal prísť obžalovaný, ktorý sa mu mal vyhrážať, aby sa neopovážil s tým ísť k lekárovi, nakoľko tak skončí doma definitívne. Lekárovi išiel až nasledujúci deň, zápästie mal spuchnuté. Tvrdil, že v predmetný deň nešiel na ošetrenie z dôvodu, lebo sa bál, že keď tam pôjde otec ho nepustí domov. Pokiaľ ide o tenistku, s touto búchal o schody - kovovou vignetkou. Jednoznačne tvrdil, že už po 16.09.2012 v dome rodičov nebýval, odišiel 17.09.2012. Pokiaľ ide o priebeh incidentu uviedol, že on sedel na stoličke za stolíkom, ktorý je pod oknom a bol otočený odo dverí, ktoré sú na protiľahlej strane. Podľa neho bola vzdialenosť od stolíka kde sedel k dverám, kde si mal zraniť ruku, asi 190 centimetrov. Jednoznačne i gestikuláciou predviedol, ako bol sotený obžalovaným s tým, že obžalovaný ho mal v čase, keď sedel na stoličke otočený k oknu chytiť zozadu oboma rukami za sveter, zdvihnúť ho, stolička mala padnúť a obžalovaný ho mal ihneď priamo sotiť. Následne tvrdil, že obžalovaný ako ho zdvihol, takto sa on otočil bokom o 180 stupňov a obžalovaný ho sotil k dverám.
Svedkyňa I. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v nedeľu okolo šestnástej hodine prišla spolu s obžalovaným z vychádzky domov. Ako prišli domov tak, prišiel za ňou poškodený, ktorý ju začal slovne napádať, že mu vyhodila krabicu od tenisiek a potrebuje na reklamáciu blok. Následne jej hneď začal vulgárne nadávať, že je osprostená a že už nevie, čo robí. Obžalovaný poškodenému iba slušne povedal, že či má nejaký problém a taktiež mu povedal, že ak sa mu nepáči, tak bude prispievať na domácnosť 50,-Eur, nakoľko ho zadarmo živili. Poškodený začal slovne vyskakovať do obidvoch, že on nič nemá a že nemá čo dať. Následne obžalovaný odišiel a poškodený išiel do svojej izby. Keď po chvíli obžalovaný išiel znova za poškodeným, ona išla s ním a zostala stáť na chodbe pred izbou poškodeného. Do izby videla, dvere boli otvorené. Tvrdila, že najskôr spolu obžalovaný s poškodeným komunikovali, obžalovaný mu uviedol, aby už konečne odišiel z domu, aby si našiel prácu a začal splácať svoje dlhy. Ešte predtým poškodený vytiahol zo svojej peňaženky pokladničný blok, ktorý bol predtým predmetom predchádzajúcej hádky. Obžalovaný, keď komunikoval s poškodeným, tak tento stál pri písacom stolíku a počas komunikácie ho obžalovaný mierne drgol do zadnej časti tela a povedal mu, aby už išiel z domu preč. Poškodený následne, ako ho obžalovaný mierne drgol, vybehol z izby, prešiel okolo nej a ona si nevšímala, že by narazil pritom do dverí, resp. do zárubne dverí. Poprela, že by išlo drgnutie väčšej intenzity, poškodený nespadol. Poškodený si následne kvokol na chodbu, sťažoval si na bolesť ruky a nechcel ruku ukázať. Zostal sedieť na schodoch a ona s obžalovaným odišla. Po desiatich minútach ako prechádzala cez chodbu, tak ešte stále poškodený sedel na schodoch a počula nejaký buchot išlo o tupé nárazy. Cez presklené dvere videla, ako poškodený pohybuje svojou rukou hore - dolu, videla iba tieň. Keď sa opýtala, čo robí tak uviedol, že telefonoval, pričom ona žiadne hlasy nepočula, následne uviedol, že búchal topánkou o schody. Poškodený sa zavrel do svojej izby a v pondelok ráno odišiel preč. Vrátil sa až večer a mal ruku v sadre, po príchode sa jej začal vyhrážať trestným oznámením, aby sa pripravili na to, že pôjdu vypovedať. Dva dni ešte prespal doma a na tretí deň ráno odišiel z domu preč, už sa nevrátil.
V prípravnom konaní znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Jozef Malý vypracoval znalecký posudok č. 119/2012 zo dňa 11.11.2012 ako i dodatku zo dňa 16.04.2013na zranenia poškodeného, ktorý predniesol aj na hlavnom pojednávaní, pričom z jeho záverov vyplynulo, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mu na jeho vyžiadanie predložil obvodný lekár poškodeného a zo spisového materiálu predloženého vyšetrovateľom. Nevykonával vyšetrenie poškodeného a nemal k dispozícii RTG a CT, iba popisy nálezov od príslušných lekárov. Vo svojom znaleckom posudku ako i vo vyjadrení popísal zranenie zlomeniny mesiačikovej kosti. V odbornej literatúre sa uvádza, že táto zlomenina mesiačikovej kosti je zriedkavou zlomeninou. Stáva sa, že pri prvotnom vyšetrení sa nezistí a nemusí byť preukázaná i pri následnom vyšetrení RTG a doporučuje sa CT vyšetrenie. V danom prípade pri druhom RTG vyšetrení mal ošetrujúci lekár podozrenie a preto odporučil vyšetrenie CT, na ktorom sa zistila zlomenina mesiačikovej kosti. Podotkol, že vo svojej praxi sa s takouto zlomeninou stretol a zranenie môže vzniknúť nárazom ohnutou dlaňou dozadu na tupý predmet s rovnou plochou, napr. pri páde, nejde o nárast na ostrú hranu, alebo tvarovaný predmet. Zranenie sa prejavuje bolesťou, opuchom a môže nastať obmedzenie pohybu. Vzhľadom na dĺžku miestností a zranenie, by musela byť intenzita podstrčenia poškodeného silná a teoreticky je nemožné vylúčiť, že si mohol zranenie spôsobiť i poškodený sám úderom dlane o zárubňu, resp. o plochu časť schodu.
Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, MUDr. Gustáv Škodáček, ktorý na požiadanie obžalovaného vypracoval znalecký posudok č. 16/2013 zo dňa 30.05.2013, ktorý zotrval na tom, že poškodený neutrpel žiadnu zlomeninu a to ani zlomeninu zápästnej mesiačikovej kostí. Na RTG snímkach nebolo zistené, že by došlo k zlomenine mesiačikovej kosti zápästia. Mesiačiková kostička je stredná kostička zápästia, ktorá je dobre chránená pred násilným zlomením a v praxi sa nestretol s takouto zlomeninou. Tvrdil, že podľa popisu poškodeného nemohlo dôjsť k takejto zlomenine s tým, že k takejto zlomenine môže dôjsť iba pri hrubom násilí napr. keď sa ruka dostane do stroja je vykĺbená mesiačiková kosť zápästia a teda sa dostane mimo rád kostičiek, ktorými je chránená. Vzhľadom k popisu v lekárskych správach, že tam bola pohmatová bolesť, mohlo dôjsť k podvrtnutiu ľavého zápästia a nemožno vylúčiť ani sebapoškodzovanie. Podľa prvotných lekárskych správ boli uvedené mylné diagnózy. Mal k dispozícii všetky RTG snímky vyhotovené v Topoľčanoch a ani na jednom nebolo takéto zranenie. Pokiaľ ide o operáciu ľavého lakťového nervu, tak toto poškodenie mohlo byť spôsobené dlhodobým znehybnením. Uviedol, že súčasťou posudku je i CD z CT vyšetrenia, z ktorého je zrejmé, že tam nebola zlomenina mesiačikovej kosti. Pokiaľ by došlo k zlomenine kostičky, bola by odvápnená a boli by na nej zmeny, ale táto je bez zmien a hladká. Podľa neho je veľmi ťažké vyhodnotiť z RTG snímky takúto zlomeninu kostičky, keďže si lekári neboli istí, dali vyhotoviť CT vyšetrenie, ktoré vyhodnocuje röntgenológ a nie traumatológ a keďže tam bolo napísané, že je prasklina, takto to jednoducho dali do sadry a viacej sa o to nezaujímali. Predmetnú zlomeninu konzultoval s rádiológmi. Potvrdil, že v prípade zlomeniny mesiačikovej kosti okamžite nastáva opuch, veľké bolesti a nemožnosť hýbania s rukou v zápästí, pričom zranený človek by nemohol ani spať. Pokiaľ išlo o intenzitu sotenia poškodeného, vzhľadom na dĺžku izby zistenú pri rekognícií, vzhľadom k tomu ako to prezentoval poškodený, tak by to musela byť podľa jeho názoru veľmi veľká intenzita a poškodený by musel letieť. Tvrdil, že vzhľadom na popis vzniku zranenia poškodeným nie je možné, aby takáto zlomenina takto vznikla.
V prípravnom konaní znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Marián Pamula vypracoval znalecký posudok č.47/2013 zo dňa 24.05.2013 ako i dodatok zo dňa 30.07.2013, , ktorý predniesol aj na hlavnom pojednávaní s tým, že išlo o zlomeninu mesiačikovej kosti, ostatné zlomeniny, ktoré boli pôvodne diagnostikované, boli vylúčené. Vo svojom doplnku k znaleckému posudku sa vyjadril k znaleckému posudku MUDr. Škodáčeka. Vec konzultoval s dvomi primármi RTG, kde konštatovali, že zranenie podľa CT vyšetrenia javí známky zlomeniny. Do mesiačikovej kosti vedie cieva, ktorá v končí strede a vyživuje kosť. Z vyšetrenia CT vidieť líniu prechádzania cez celú kosti, čo je zlomenina, ak by to šlo do polovice kostičky, bola by to cieva. Takto pôvodne hodnotili zranenie i rádiológ v Topoľčanoch, ktorý vykonával hodnotenie CT vyšetrenia. Potvrdil, že mal k indispozícií CT na CD a tieto dával k nahliadnutiu i konzultantom - primárom rádiológie. Na CT vyšetrení bolo vidieť všetky kosti zápästia, vzhľadom k tomu bola vylúčená zlomenina zobcového výbežku lakťovej kosti, člnkovej kosti, vedľa nej sa nachádzala mesiačiková kosť, ktorá bola zlomená. Mesiačiková kosť je druhá v poradí. Ide o raritné zranenie a s týmto sa za 30 rokov medicínskej praxi nestretol. Ako znalec sa s týmto stretol iba jeden krát, pri dopravnej nehode, čo bolo spôsobené vysoko kinetickým nárazom. V odbornej literatúre sa toto udáva zriedka, skôr dochádza ku vykĺbeniu kostičky, vtedy ale vidieť pri vyšetrení, ako kostička vyčnieva zo zápästných kostičiek. Zranenie môže byť spôsobené pádom, nárazom na dlaň, častejšie dochádza k zlomenine členkovej kosti, v dolnej časti vretennej kosti, alebo zobcového výbežku lakťovej kosti. Na zlomeninu mesiačikovej kosti je potrebná stredne silná až silná intenzita. Pri sotení poškodeného stredne silnou, až silnou intenzitou a následným nárazom rukou spodnou časťou dlane do zárubne, môže k takémuto zraneniu dôjsť. Potvrdil, že úderom o schod hranou - lakťovou časťou dlane nie je možné, aby vzniklo toto zranenie. Konštatoval, že pokiaľ by búchal poškodený priamo dlaňou o schod, záležalo by na intenzite, aby došlo k zlomenine. Pokiaľ by človek vyvinul stredne silnú až silnú intenzitu, zlomil by si takúto kostičku buchnutím dlaňou o tvrdý predmet t.j. stena, zárubňa, plocha strana schodu. Náhla bolesť pri náraze a opuchu nemusia byť okamžité, ale môže to nastať po hodine až o deň. Na druhý deň pri vyšetrení bola konštatovaná dotyková bolesť a nie opuch. Sadra bola daná poškodenému vzhľadom na podozrenie na zlomeninu. Až o 4 dni, keď bola daná dolu sadra, bol popisovaný opuch a po vyšetrení podozrenie na zlomeninu mesiačikovej kosti. Konštatoval, že pokiaľ došlo k postrčeniu tak, ako to uviedla svedkyňa D., tak by pri tomto k žiadnemu zraneniu nemalo dôjsť a človek si sám môže takéto zranenie privodiť ak vyvinie stredne silnú až silnú intenzitu pri udieraní dlaňou do tupého predmetu. Potvrdil, že vzhľadom na dĺžku izby a miesto odkiaľ mal, podľa výpovede samotného poškodeného, ho obžalovaný sotiť, cca 3 metre smerom k dverám, musel by obžalovaný vyvinúť veľmi veľkú silu a taktiež je otázne, či poškodený predpokladal náraz, lebo sa tu zapája svalstvo tela a stlmenie a vtedy sa prenáša väčšia energia nárazu.
Vzhľadom na stanovisko Krajského súdu v Nitre v rozhodnutí zo dňa 26.03.2015 sp.zn. 4To/2/2015 bol do konania pribratý znalec MUDr. Jaroslav Ridoško z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia a traumatológia, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že zotrváva v plnom rozsahu na znaleckom posudku č. 69/2015 zo dňa 12.10.2015, tak ako ho vypracoval a predložil do spisu, nechcel k nemu nič doplniť. Vo svojom znaleckom posudku konštatoval záver s tým, že poškodený A. D. utrpel dňa 16.09.2012 podvrtnutie ľavého zápästia, ktoré mohlo vzniknúť kontaktom dlane poškodeného so zárubňou dverí, takéto zranenie vzniká nepriamym mechanizmom a to prenesením síl v ohybovom násilí pôsobiacom na zápästie ľavej ruky. Vzhľadom na veľkosť miestnosti nemohla podľa názoru znalca byť vygenerovaná taká vysoká intenzita pôsobiacej sily na dlaň ľavej ruky, aby došlo k zlomenine os lunatum, ktorá je veľmi zriedkavá a patrí medzi vysoko energetické poranenia. Poškodený utrpel úraz ľahký, avšak spôsob liečby viedol k rozvoju trvalých následkov v zmysle obmedzenia hybnosti v ľavom zápästí. Nebola potrebná fixácia sadrovou dlahou, bola by postačila elastická bandáž na dobu 7 dní, počas tejto doby by trvalo obmedzenie v bežnom spôsobe života. Bodovo ohodnotil znalec náhradu za bolesť vo výške 15 bodov.
Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia dospelých PhDr. Marta Halašová na hlavnom pojednávaní uviedla, že zotrváva v plnom rozsahu na odbornom vyjadrení, tak ako ho vypracovala a bolo predložené do spisu, nechcela k nemu nič doplniť. Potvrdila, že pri vypracovaní odborného vyjadrenia mala v dispozícii znalecké posudky, ktoré vypracovala Doc. PhDr. Harineková CSc. a PhDr. Chylík, ona nevykonávala vyšetrovanie poškodeného. Konštatovala, že pokiaľ ide o vierohodnosť a črty povahy poškodeného, tak k tomuto sa vyjadrila vo svojom odbornom vyjadrení a na základe existujúcich poznatkov z oboch posudkov je vierohodnosť poškodeného znížená, vzhľadom na jeho výsledky vyplývajúce z rozhovorov a vzhľadom i na uvádzané výsledky vyšetrenia. Doc. PhDr. Harineková CSc. vo svojom posudku uvádzala u poškodeného zníženú vierohodnosť, avšak sa potom s tým nezaoberala a zaoberala sa skôr vysvetlením vzniku stavu v akom sa poškodený nachádzal v danom momente. Výsledky Doc. PhDr. Harinekovej, CSc. svedčia o zníženej vierohodnosti poškodeného i keď takto explicitne to znalkyňa neuvádzala.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok Doc. PhDr. Milady Harinekovej, CSc., z ktorého záverov vyplýva, že poškodený má osobnostnú črtu - tendenciu javiť sa iným v dobrom svetle, zastrieť svoje chyby, nedostatky a hodnotiť svoje správanie ako dobré.
Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy - znalecký posudok PhDr. Martina Chylíka, znalca z odboru psychológie, ktorý predložil obžalovaný. Znalecký posudok bol vyhotovený v roku 2012 a zo záverov tohto posudku vyplýva, že poškodený má skreslené vnímanie reality, egocentrizmus, deficit vyšších citov s únikovými tendenciami. Boli mu diagnostikované manipulatívne tendencie s prevahou nekooperatívneho správania v interpersonálnom kontakte. Výpoveď poškodeného podľa tohto znaleckého posudku bola diagnostikovaná so zníženou vierohodnosťou, schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti bola narušená, čo bolo spôsobené osobnostnými charakteristikami vyššie uvedenými. Znalec konštatoval u poškodeného, že kontakt s realitou je narušený, nie však v zmysle procesuálneho ochorenia, ale v dôsledku osobnostnej abnormality.
Splnomocnený zástupca poškodenej strany VŠZP, a.s. Mgr. Ing. Juraj Gurina uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 187,33 Eur, čo prestavuje výšku nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poistencovi A. D. v súvislosti so zraneniami, ktoré mal utrpieť dňa 16.9.2013. Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil zápisnicu o rekonštrukcii čl. 163-171 podľa ktorej izba, v ktorej sa mal skutok stať, je v rozmeroch 403 cm x 350 cm, výpis hovorov s lokalizačnými údajmi za obdobie od 08,00hod dňa 16.09.2012 do 20,00hod dňa 17.09.2012 čl. 268-274 kde vyplynulo, že poškodený, ktorý v tom čase používal telefónne číslo XXXX XXX XXX telefonoval so svedkyňou G., ktorá používala telefónne číslo XXXX XXX XXX dňa 16.9.2012 o 15:56:59hod hovor trval 63 sekúnd, následne o 15:58:27 hovor trval 289 sekúnd, ďalší hovor bol o 16:46:49 trval 493 sekúnd a hovor o 16:58:39 trval 56 sekúnd.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil všetky i dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení okolnosti prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd obžalovaného podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil, nakoľko skutok nie je trestným činom.
Prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písmeno a) Trestného zákona a jeho preukázanie vyžaduje, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané konanie obžalovaného spočívajúce v tom, že obžalovaný úmyselne ublížil na zdraví poškodenému. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je telo človeka.
Obžalovaný v konaní uviedol, že došlo medzi ním a poškodeným k nedorozumeniu, v dôsledku ktorého jemne drgol poškodeného do chrbta, resp. do ramena, pričom poškodený normálne odkráčal smerom k dverám z izby. Poškodený D. tvrdil, že sotenie od obžalovaného, ktorý ho najskôr zdvihol zo stoličky, bol razantnejšie, väčšej sily, musel si dať ľavú ruku pred seba, aby nenarazil tvárou do zárubne dverí izby. Svedkyňa D. potvrdila, že obžalovaný poškodeného iba mierne drgol do zadnej časti tela a povedal mu, aby už šiel z domu preč. Podľa vyjadrenia svedkyne Kuklovej poškodený následne, ako ho obžalovaný mierne drgol, vybehol z izby a prešiel okolo nej. Svedkyňa tvrdila, že keď prechádzala cez chodbu, poškodený sedel na schodoch, počula buchot - tupé údery a videla, ako poškodený pohybuje svojou rukou hore - dolu. Vo veci boli podané znalecké posudky znalcov z odboru zdravotníctvo : MUDr. Škodáčka, MUDr. Pamulu, MUDr. Malého a MUDr. Ridoška. Zo znaleckých posudkov vyplynulo, že ku zisteniu zlomeniny mesiačikovej kostí ľavého zápästia došlo až pri CT vyšetrení dňa 27.09.2012. Pôvodne bola diagnostikovaná zlomenina nadstavcového výbežku ľavej lakťovej kosti, čo bolo neskôr vylúčené. Po oboznámení sa so znaleckými posudkami a výsluchu znalcov na hlavnom pojednávaní, lekárskymi správami vyšetrení RTG a CT, hlavne s poukazom na závery posledného znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný znalcom MUDr. Ridoškom a i s poukazom na jeho vyjadrenie na hlavnom pojednávaní, mal súd za preukázané, že u poškodeného nedošlo ku zlomenine mesiačikovej kosti. Ako uviedli znalci, ide o raritnú zlomeninu. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranenia znalci sa zhodli v tom, že ak by malo dôjsť k zlomenine tak, ako to uvádzal poškodený, vzhľadom na dĺžku izby a vzdialenosť od miesta odkiaľ mal sotiť obžalovaný poškodeného k dverám izby, muselo by ísť o veľmi veľkú intenzitu. MUDr. Ridoško vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že by musela byť vygenerovaná taká vysoká intenzita pôsobiacej sily na dlaň ruky, aby došlo kuk zlomenine os lunatum, ktorá je zriedkavá a patrí medzi vysoko energetické poranenie.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nemohol súd jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností na základe vykonaných dôkazov pokladať za preukázané, že skutok je trestným činom. Pretože bolo v konaní jednoznačne preukázané, že poškodený utrpel zranenie- zlomeninu mesiačikovej kosti, ako to bolo kladené za vinu obžalovanému v obžalobe. Bolo preukázané, že došlo ku slovnému konfliktu medzi poškodeným a obžalovaným, následne ku posoteniu obžalovaným poškodeného, avšak nie v takej intenzite, že by došlo k zlomenine mesiačikovej kosti.
Na základe vykonaných dôkazov nebolo možné ustáliť jednoznačný záver, že skutok je trestným činom a dopustil sa ho obžalovaný, pretože predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené trestným zákonom a v tomto konaní sa nepodarilo vykonanými dôkazmi preukázať že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný by bol trestným činom. Produkované dôkazy nevytvárali vo svojom súhrne logickú a ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu dôkazov, vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možný len jediný záver a súčasne vylúčila možnosť iného záveru.
V súvislosti s „dôkaznou núdzou“, aká sa vyskytla vo veci, súd poukazuje na zásadu „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ vyplývajúcu z ust. § 2 ods. 4 Tr. por., použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie a s prihliadnutím k týmto skutočnostiam, dospel k záveru, že nebolo jednoznačne dokázané, že by bol skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný trestným činom, preto podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.
Z dôvodu, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného poriadku, odkázal poškodené strany Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. krajská pobočka Nitra a A. s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.