Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/46/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa I., zastúpeného H. proti odporkyni G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne R., zastúpeného M., o zaplatenie sumy 4.728,78 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. augusta 2014, č.k. -144, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 4.728,78 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere a ďalších úverových produktov zo dňa 31.07.2008, uzavretej medzi spoločnosťou B. a odporkyňou, ktorá predstavovala nesplatenú úverovú istinu v sume 2.904,99 Eur, zmluvný úrok v sume 1.720,97 Eur, zmluvnú pokutu a poplatky v sume 102,82 Eur a príslušenstvo z dlžnej sumy od 24.09.2009 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že medzi účastníkmi bolo nesporné, že dňa 31.07.2008 spoločnosť B. a odporkyňa uzavreli zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporkyni v sume 150.000,- Sk, t. j. v sume 4.979,09 Eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 3.211,- Sk po dobu 72 mesiacov, vždy do 28. dňa v mesiaci, od 28.08.2008. RPMN predstavovala 16,67 %. Cena úveru predstavovala sumu 231.192,- Sk. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa poskytnutý úver riadne a včas nesplácala, veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosti úveru ku dňu 21.03.2009. Okresný súd právny vzťah medzi účastníkmi konania, založený zmluvou o úvere zo dňa 31.07.2008 s poukazom na ust. § 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov, považoval za spotrebiteľskú zmluvu v súlade s citovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka je potrebné, vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Napokon podľa citovaného ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t. j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní ). Vedľajší účastník na strane odporkyne vzniesol námietku premlčania, ktorú okresný súd považoval za dôvodnú. Na predmetný úverový vzťah, ktorý je občianskoprávnym vzťahom, sa aplikuje premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. Predčasná splatnosť úveru nastala dňa 21.03.2009, čo navrhovateľ nepoprel a konštatoval aj vo svojom prednese na pojednávaní dňa 12.08.2014. Najneskôr sa právo navrhovateľa premlčalo uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty plynúcej od 22.03.2009, t. j. odo dňa nasledujúceho po

vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Premlčacia lehota uplynula dňa 22.03.2012. Návrh na začatie konania podal navrhovateľ dňa 20.09.2012, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty, preto ho okresný súd ako nedôvodný zamietol. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to i dojednaných úrokov a úrokov z omeškania. Záverom okresný súd poukázal na to, že posúdenie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách, ktoré neboli uzavreté podľa občianskoprávnych predpisov, pripustil aj Najvyšší súd Slovenskej repubiky, napr. vo veci vedenej pod sp. zn. , v rozhodnutí zo dňa 25.01.2011 a tomuto právnemu záveru zodpovedá aj novelizované ustanovenie § 52 ods. 2, veta tretia Občianskeho zákonníka, účinné od 01.04.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (zákon č. 102/2014). Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.01.2011 okresný súd považoval za neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Z prejednávaných vecí, v ktorých ako navrhovateľ vystupovala spoločnosť I. je z rozhodovacej činnosti súdu známe, že dohody o uznaní záväzku v obdobných veciach boli uzavreté výlučne z podnetu navrhovateľa, pracovníci ktorého dlžníkov osobne navštívili s tým, že splátky úveru, ktoré poukazovali spoločnosti B., majú poukazovať spoločnosti I.. Nič bližšie im o obsahu dohody nevysvetlili, nepoučili ich o tom, aké účinky má uznanie záväzku a neboli informovaní ani o prípadných následkoch uznania premlčaného dlhu, hoci z textu dohody, z článku 3.1 vyplýva, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch (napr. vec vedená na tamojšom súde pod sp. zn. ). Okresný súd bol toho názoru, že dôvodom uzavretia dohody o uznaní záväzku medzi účastníkmi konania bol výlučne zámer navrhovateľa dosiahnuť úspešnú vymožiteľnosť svojej pohľadávky, nakoľko rovnakým spôsobom postupoval aj vo vzťahu k ďalším spotrebiteľom, voči ktorým v súdnych konaniach uplatnil postúpené pohľadávky vyplývajúce z úverových zmlúv, ktoré vo väčšine prípadoch boli v čase ich uplatnenia súdnou cestou premlčané. Takýto postup navrhovateľa vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 257/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov, pretože navrhovateľa k uzavretiu dohody o uznaní záväzku viedol jediný dôvod, a to docieliť vymožiteľnosť svojej pohľadávky pred súdom a nie meniť pôvodný obsah úverovej zmluvy dojednaním nových splátok. Dohoda o uznaní záväzku je vyhotovená vo forme predtlačeného textu, obsah ktorého je pre všetky typy uzavretých zmlúv rovnaký bez rozdielu na to, či sú plnenia v nich uvádzané v čase podpisu premlčané alebo nie. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní zo strany navrhovateľa neboli dodržané princípy poctivosti a dobromyseľnosti. Uzavretú dohodu okresný súd považoval aj za neplatný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka, pretože odporkyňa neprejavila vôľu takýto právny úkon s účinkami želanými navrhovateľom uzavrieť. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania pohľadávky navrhovateľa vedľajším účastníkom na strane odporkyne a neplatnosť dohody o uznaní záväzku zo dňa 27.01.2011 z dôvodu jej neplatnosti podľa § 8 ods. 4 zákona č. 257/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, súd podaný návrh ako nedôvodný zamietol. Vyslovil názor, že aj vedľajší účastník môže účinne v súdnom konaní vzniesť námietky hmotnoprávneho charakteru, vrátane námietky premlčania, pretože inak, s poukazom na jeho postavenie v konaní, by jeho účasť v konaní stratila akýkoľvek význam. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania v sume 906,26 Eur, k rukám zástupcu vedľajšieho účastníka.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu vo vzťahu k odporkyni v celom rozsahu vyhovie. Uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýkal súdu prvého stupňa, že posúdil jeho pohľadávku ako premlčanú z dôvodu, že ku dňu podania návrhu uplynula 3-ročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že v predmetnej veci sa jedná o tzv. absolútny obchod, čo znamená, že tento právny vzťah bez ohľadu na povahu účastníkov sa spravuje Obchodným zákonníkom. Vyslovil názor, že použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve v ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a bolo potrebné v danej veci aplikovať 4-ročnú premlčaciu lehotu, ktorá začala plynúť dňa 28.05.2009 a uplynula dňa 28.05.2013, pričom návrh na začatie konania bol podaný dňa 31.05.2012, teda v premlčacej dobe. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. .

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Vedľajší účastník na strane odporkyne vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v danom prípade sa jednalo o právny vzťah zo stavebného úveru podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. a zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, je potrebné považovať jednoznačne za zmluvu spotrebiteľskú, bez ohľadu na skutočnosť, že bola uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Uviedol, že spotrebiteľské právo bolo etablované do právneho poriadku Slovenskej republiky v rámci procesu transpozície právnych aktov európskych spoločenstiev a Európskej únie. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, uvedené v Občianskom zákonníku, ale aj v ostatných spotrebiteľských normách vo vzťahu ku všetkým ostatným súkromno- právnym predpisom slovenského právneho poriadku, sú ustanoveniami špeciálnymi a v prevažnej miere kogentnými, čo je dané tým, že konkrétne implementujú záväzné európske spotrebiteľské predpisy priamo v našom právnom poriadku. Teória absolútneho obchodu pri posudzovaní úverových vzťahov tak musí ustúpiť špeciálnej záväznej spotrebiteľskej úprave, ktorá má svoj základ v Smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dňom 01.05.2004, t. j. dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, sa stali na území Slovenskej republiky záväznými právne akty Európskej únie, vrátane uvedenej smernice. Dojednanie o použití všeobecnej úpravy záväzkov podľa Obchodného zákonníka, vrátane inštitútu premlčania, je potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej obsah odporuje dobrým mravom. Použitie Obchodného zákonníka, ako podpornej právnej úpravy pri spotrebiteľských vzťahoch, je jednoznačne pre spotrebiteľa znevýhodňujúce a naopak, dodávateľa dostáva do výhodnejšieho postavenia. Zastávali názor, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere, bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru, sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a podporne Občianskym zákonníkom. Na podporu svojho názoru citoval rozhodnutia iných súdov a vyjadrovali sa k dôvodnosti výroku súdu prvého stupňa o priznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi s tým, že poukazoval na Zmluvu o fungovaní EÚ, Chartu základných práv EÚ, zákon č. 365/2004 Z. z., zákon č. 250/2007 Z. z., rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, na rozhodnutia Krajského súdu Nitra, Krajského súdu Trenčín, Krajského súdu Žilina, Krajského súdu Banská Bystrica, Krajského súdu Košice a Krajského súdu Prešov a portál www.najprávo.sk. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 294,46 Eur.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky navrhovateľa, uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Odvolací súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súvislosti s novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa

nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania (napr. )

Je nesporné, že dlhšiu dobu bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov, vyplývajúcich z úverových a podobných zmlúv medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka, nejednotná pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke premlčania. Novela Občianskeho zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v čl. II. v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník“. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú premlčaciu dobu.

Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou na základe zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 31.07.2008 je spotrebiteľským vzťahom, ktorá skutočnosť nie je sporná. Preto bolo potrebné v danej veci otázku premlčania posúdiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka tak, ako to správne konštatoval súd prvého stupňa.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, vrátane rozhodnutia o prvostupňových trovách konania, ktoré považoval za správne, a ktorých výška, ani právne posúdenie neboli navrhovateľom podaným odvolaním spochybnené.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporkyni žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko jeho rozsiahle vyjadrenie (13 strán), podané k odvolaniu navrhovateľa, nepovažoval odvolací súd za účelne vynaložené trovy konania. Odvolací súd má za to, že trovy konania, vzniknuté zastupovaním v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Uvedený právny názor bol opakovane vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky (napr. v konaniach, sp. zn. , ), s ktorým názorom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a má za to, že vedľajší účastník v danej veci vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol výlučne všeobecne formulované stanoviská, týkajúce sa spotrebiteľského práva a rozsiahlo popisoval súčasnú rozhodovaciu prax súdov, na ktoré rozhodnutia poukazoval.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .