Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_5Co-177-2016.pdf
PDF · 81.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/177/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 725 809, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 proti odporcovi Y. F., bytom F., X. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlo v Lučenci, Janka Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 53,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. februára 2016, č.k. 16C/15/2014-104, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania 9,96 eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo veci samej zastavil konanie, rozhodol o vrátení súdneho poplatku po jeho krátení vo výške 9,80 eur navrhovateľovi po právoplatnosti rozhodnutia a zároveň navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia 49,28 eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodný navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 19.09.2013 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 53,93 eur, pričom podaním zo dňa 11.02.2016 zobral svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a navrhol, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhrada trov konania priznaná nebola. Súd prvého stupňa preto s poukazom na § 96 ods. 1 veta prvá, druhá ods. 3 veta prvá O.s.p. konanie zastavil, o vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3 veta prvá ods. 4 zák.č. 71/92 Zb. a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., kedy navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť s tým, že túto situáciu súd posúdil podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., pretože vzal návrh späť bez toho, aby odporca splnil, čoho sa požadovaným návrhom domáha a preto je to navrhovateľ, ktorý je povinný zaplatiť trovy konania odporcu. Trovy konania si vedľajší účastník vyčíslil v písomnom podaní zo dňa 18.02.2014 a to za dva úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia + režijný paušál, spolu 24,64 eur, vyjadrenie vo veci samej 24,64 eur a teda vznikol tak právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu nárok na odmenu za zastupovanie, spolu vo výške 49,28 eur. Proti priznaniu náhrady trov konania argumentoval navrhovateľ všeobecným tvrdením, že sa nejedná o trovy účelne vynaložené, pripojil citácie viacerých súdnych rozhodnutí ako aj rozhodnutie Ústavného súdu, avšak súd dospel k záveru, že v prípade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa jedná o
trovy účelne vynaložené a preto súd tieto trovy vedľajšiemu účastníkov priznal. Odporca o náhradu trov konania nežiadal, a preto o jeho trovách súd nerozhodoval.
Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Poukázal na rozhodnutie NS SR, v ktorom uviedol, že s prihliadnutím na účelnosť vynaložených trov konania nevzniklo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania. Poukázal na rozhodnutie NS SR 7Mcdo 15/2014, 6Mcdo 5/2013, kedy vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré v tejto súvislosti vynaložil nemohli považovať za účelne vynaložené. Združenie na ochranu spotrebiteľov musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je o.i. kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní. Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že sa jedná o spotrebiteľskú vec. Navrhovateľ preto má zato, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal tiež na rozhodnutie ÚS SR sp.zn. 2ÚS 78/2003 a rovnako žiadal aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keďže predmetom konania je suma 53,93 eur a teda je zrejmé, že sa jedná o drobný spor. Žiadal preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania neprizná zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukazoval na zjavnú príčinnú súvislosť podaného písomného podania zo strany vedľajšieho účastníka a následného späťvzatia žaloby, pretože v prípade, že by vedľajší účastník písomné podanie nepodal, žalobcu by žalobu späť nevzal. Vedľajší účastník môže preukázať, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania aj bez vyjadrenia vo veci samej pre navrhovateľ odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a žiadal konanie zastaviť. Je to práve navrhovateľ, ktorý masovo zneužíva poskytnutie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor odporcu spravidla v nemajetkových spotrebiteľov. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov ich združením. Poukázal na iné rozhodnutia Ústavného súdu SR ako aj na tú skutočnosť, že v prejednávanej veci nie je dôvod na aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p., pretože trovy konania, ktoré vedľajšiemu účastníkovi vznikli sú objektívne účelné a nie sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Krátením trov by súd zamenil svoju úlohu a namiesto ex offo ochrany záujmov spotrebiteľa by chránil majetkove práva navrhovateľa. Zdanlivá rutinosť podaní vedľajšieho účastníka vyplýva len z reakcie na formulárovo a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti. Vedľajší účastník sa v merite veci vyjadril len raz a pokiaľ tvrdí navrhovateľ, že jeho podania sú abstraktné a všeobecné bez znalosti prejednávanej veci, je na mieste si položiť otázku, prečo potom navrhovateľ zobral späť návrh po vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka. Poukázal ďalej na rozhodnutie NS SR 8Cdo 176/2015 ako aj na rozhodnutia iných krajských odvolacích súdov s prihliadnutím na princíp rovnosti zbraní ako aj naplňovaním cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správny a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súd prvého stupňa odvolací súd dodáva, že právny predchodca navrhovateľa podaním doručeným na Okresný súd Partizánske dňa 19.09.2013, ktoré podanie bolo následne postúpené na miestne príslušný súd Prievidza dňa 13.11.2013 sa predchodca navrhovateľa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 53,93 eur s príslušenstvom.
Podaním doručeným na Okresný súd Prievidza dňa 16.12.2013 vstupuje do konania na pomoc a ochranu odporcu spotrebiteľa Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, právne zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom.
Podaním doručeným na Okresný súd Prievidza dňa 20.02.2014 sa k podanému návrhu vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý o.i. vzniesol v prejednávanej veci námietku premlčania.
S poukazom na námietku navrhovateľa k vstupu vedľajšieho účastníka Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 02.07.2014, č.k. 16C/15/2014-42 pripustil vedľajšie účastníctvo na strane odporcu s tým, že následne uznesením zo dňa 23.03.2015 súd prvého stupňa pripustil zámenu na strane navrhovateľa tak, že pôvodne označený navrhovateľ Consumer Finance Holding, a.s. vystúpi z konania a na jeho mieste vstúpi spoločnosť EOS KSI Slovensko.
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 4Co/453/2015-90 bolo odvolanie spoločnosti EOS KSI Slovensko proti uzneseniu o pripustení vedľajšieho účastníctva na strane odporcu odmietnuté s tým, že podaním zo dňa 12.02.2016 berie navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu.
Zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok, zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. Cieľom tejto novej právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Takýmto osobitným predpisom je i zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľa, z § 3 ods. 4 ktorého vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Združenie môže právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach ktorej sa v konaní nekoná, môže v konaní vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám účastník. Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporujú úkonom podporovaného účastníka, posudzuje ich súd po uvážení všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, má právo zvoliť si i právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní v zmysle zákonom ustanovených možností /§ 24, § 25 ods. 1 O.s.p./. V tomto smere už Ústavný súd Slovenskej republiky prijal záver, že právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana, pričom hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 ústavy /súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy/ majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t.j. do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Neúčelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka nemožno pritom vyvodiť len zo skutočnosti, že ide z jeho strany o paušálne vstupy do mnohých konaní, že by mal vedieť sám poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc alebo že jeho podania sú vyhotovené vo všeobecnej rovine, keďže takéto oprávnenie mu vyplýva priamo zo zákona a vstupom do konania len napĺňal cieľ a základné poslanie svojho vzniku. Za situácie, že sa vedľajší účastník konania vo veci kvalifikovaným spôsobom vyjadril /tak ako v tomto prípade, keď vzniesol odôvodnenú námietku premlčania, ktorá sa podľa napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ukázala aj dôvodnou/, nemožno trovy vynaložené vedľajším účastníkom v tomto konaní označiť za neúčelné, neefektívne alebo nehospodárne.
Ak aj vedľajší účastník vo svojich podaniach používa opakujúce sa argumenty, vychádzajúce zo súdnej praxe, Občiansky súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje a zároveň nemožno prehliadnuť, že druhá procesná strana v obdobných právnych sporoch na uplatnenie svojho práva používa rovnakú / takmer totožnú/ argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti. Okrem uvedeného je samotnú účelnosť trov podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať aj vo väzbe na výsledok sporového konania, ktoré pre odporkyňu po intervencii vedľajšieho účastníka dopadlo v konečnom dôsledku úspešne.
Odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu by znamenalo v konečnom dôsledku porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa názoru súdu prvého
stupňa nespĺňa znaky právne zložitejšieho prípadu a v prípade svojho procesného úspechu by mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane odporkyne, vychádzajúc z § 93 ods. 4 O.s.p., zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení zákonných predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v prejednávanej veci odvolacím súdom zistené neboli.
Preto v konečnom dôsledku krajský súd ako súd odvolací uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania pred súdom prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, pričom v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v zvyšku poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., kedy úspešný vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 9,96 eur, pričom odvolací súd viazaný návrhom vedľajšieho účastníka rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania za písomné vyjadreniu k odvolaniu, jeden úkon právnej pomoci vychádzajúc zo sadzby 49,28 eur za úkon právnej pomoci a s 50% tarify v náväznosti na tú skutočnosť, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie o trovách konania, viazaný návrhom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu voči navrhovateľovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .