Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cbi-48-2011.pdf
PDF · 116.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cbi/48/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: K. B., nar. XX.XX.XXXX, Bezákova 35, 841 02 Bratislava, právne zastúpenie: Advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341 proti žalovanému: JUDr. Marek Letkovský, so sídlom správcovskej kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej pohľadávky
rozhodol:
Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vo výške 11.389,30 EUR vyhláseného na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 333,58 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Tatra banka, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 22.09.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Bratislava určenia, že jeho pohľadávka uplatnená prihláškou v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 3 K 95//2010, je nesporná a vymáhateľná. Ako dôvod uviedol, že vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18.04.2011. Napriek skutočnosti, že prihláška žalobcu obsahovala všetky potrebné listiny preukazujúce existenciu pohľadávky, žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu dňa 22.08.2011 pohľadávky žalobcu bez jej individuálneho skúmania v celom rozsahu poprel čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky s odôvodnením, že na základe stavu účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky (pohľadávok) a jej (ich) evidenciu v účtovníctve úpadcu. Podľa vyjadrenia správcu úpadcu sa objavili pochybnosti o pravosti prihlásených pohľadávok, nakoľko výška všetkých prihlásených pohľadávok nezodpovedá počtu prihlásených veriteľov, pričom vzhľadom na stav účtovníctva a skutočnosť, že účtovné doklady boli zabavené políciou, nebolo možné jednoznačne preskúmať účtovníctvo úpadcu a vysloviť či uplatnené pohľadávky existujú a v dôsledku čoho sa stali spornými.
Žalobca uvádza, že z konkurzného spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3 K 95/2010 má vedomosť o tom, že dňa 22.08.2011 správca úpadcu poprel všetky ostatné prihlásené pohľadávky veriteľov do konkurzu úpadcu v počte cca 2.400 prihlášok, a to v celkovej sume 32.462.631,53 EUR (s výnimkou verejných pohľadávok štyroch subjektov v celkovej sume 22.636,51 EUR).
Správca úpadcu listom zo dňa 22.08.2011 bez individuálneho a hlbšieho skúmania oznámil žalobcovi popretie prihlásených pohľadávok v celom rozsahu s odôvodnením, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebol schopný preveriť evidenciu pohľadávky, čím sa podľa jeho názoru stala spornou, pretože nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávok.
Písomným podaním zo dňa 21.03.2016 doručeným súdu dňa 22.03.2016 žalobca navrhol zmenu žalobného petitu, ktorú súd pripustil uznesením sp. zn. 8 Cbi/48/2011 - 48 zo dňa 26.04.2016. Žalobca vo vyššie uvedenom písomnom podaní poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014, v ktorom sa okrem iného uvádza, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie. Úlohou incidenčného konania potom nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože je to úloha správcu. Účelom incidenčného konania je iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1 Obo 127/2007 zo dňa 28.10.2008, aplikovateľného aj na popretie pohľadávky žalobcu v tu prejednávanej veci uvádza, že „dôvod popretia prihlásenej pohľadávky žalovaným neobstojí, pretože to, že úpadca nedostatočne viedol účtovníctvo, nemôže byť na ťarchu jeho veriteľov v prípade, že žalovaný iný relevantný dôvod popretia neuviedol." Aj napriek vyššie uvedeným názorom Ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobca predložil súdu právny základ vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi.
Žalobca bol členom úpadcu a do úpadcu vložil svoje finančné prostriedky, pričom žalovaná pohľadávka mu vznikla z titulu nároku na vyrovnací podiel z dôvodu zániku členstva v úpadcovi. Žalobca požiadal o zrušenie svojho členstva v PDSI (úpadcovi), pričom o tomto zrušení rozhodlo predstavenstvo úpadcu rozhodnutím o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel žalobcu v súlade so stanovami úpadcu. V súlade s týmito tvrdeniami zaniklo aj členstvo žalobcu v úpadcovi a vznikol mu tak nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu.
Žalobca si v predmetnom konkurznom konaní uplatnil pohľadávky: v sume 11.389,30, právny dôvod: 1.) nárok na vyrovnací podiel v družstve úpadcu a 2.) nevyplatený podiel na zisku úpadcu v roku 2009 v sume 841,99 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 22,42 EUR.
Žalovaný sa v rámci svojej odbornej starostlivosti nezaoberal posúdením jednotlivých pohľadávok prihlásených do konkurzu úpadcu, teda ani pohľadávkou, ktorá je predmetom tohto konania. Väčšina pohľadávok prihlásených do konkurzu úpadcu bola žalovaným popretá z jedného a toho istého dôvodu
- nemožnosť preskúmať účtovníctvo úpadcu. Žalovaný týmto spôsobom preniesol svoju povinnosť individuálne preskúmať pohľadávky veriteľov úpadcu na súd, ktorý by však nemal nahrádzať činnosti správcu úpadcu, ktoré je tento povinný vykonávať aj v rámci svojej odbornej starostlivosti tak, ako na to poukázal Ústavný súd vo vyššie uvedenom náleze. Následné skúmanie pohľadávky žalobcu súdom by bolo možné v zmysle nálezu Ústavného súdu považovať za arbitrárne a nezodpovedajúce požiadavkám práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Žalobca v písomnom podaní zo dňa 03.05.2016 uviedol, že v zmysle čl. 21 odsek 3 stanov úpadcu ..... „výška vyrovnacieho podielu sa určí ako súčin splateného základného členského vkladu a prípadne splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH.“ Žalobca poukázal na to, že stanovy úpadcu obsahujú ustanovenie o uvedenom vzorci pre výpočet vyrovnacieho podielu avšak neurčujú rozhodné účtovné obdobie, z ktorého je potrebné vychádzať pri výpočte (dosadzovaní hodnôt do vzorca). Preto je potrebné postupovať v zmysle ust. Obchodného zákonníka, pričom žalobca poukázal na ustanovenie § 233 odsek 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia odsekov 2 a 4 sa použijú len pokiaľ stanovy neurčujú inak. Ust. § 233 odsek 3 druhá časť vety Obchodného zákonníka hovorí, že „... pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo.“ Nakoľko stanovy úpadcu neustanovujú, ktoré účtovné obdobie je pre výpočet rozhodné je v zmysle cit. ustanovení Obchodného zákonníka nevyhnutné primerane vychádzať z ust. § 233 odsek 3 Obchodného zákonníka. Žalobca súdu predložil
spôsob výpočtu výšky vyrovnacieho podielu, v rámci ktorého žalobca vychádza z údajov za účtovné obdobie 01.2010 - 12.2010, t.j. z údajov účtovnej závierky úpadcu za obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo: ........ (16.827.968 EUR - 331.939 EUR)/18.926.451 = 0,8716= koeficient AH.“ Žalobcovi vzhľadom na vyššie uvedené vznikol nárok na vyrovnací podiel, nakoľko výška koeficientu AH predstavuje hodnotu 0,8716. Popretie nároku žalobcu žalovaným je teda nevyhnutné považovať za nedôvodné a neplatné minimálne v rozsahu v ktorom vznikol žalobcovi nárok na vyrovnací podiel ako násobok členského vkladu vo výške 10.524,89 EUR a koeficientu AH (0,8716) = 9.173,49 EUR. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.04.2016 sa vyjadril správca úpadcu, ktorý okrem iného poukázal na čl. 10 Stanov úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „stanovy“ v príslušnom gramatickom tvare) kde je uvedené, že majetkovou účasťou člena v družstve je členský podiel. Členský podiel je tvorený vstupným členským vkladom a ďalším členským vkladom, resp. jeho splatenou časťou.
Podľa čl. 14 stanov členstvo zaniká: a) písomnou dohodou, b) vystúpením, c) vylúčením, d) vyhlásením konkurzu na majetok člena, e) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena, f) zánikom družstva, g) smrťou fyzickej osoby, h) zánikom právnickej osoby.
Podľa čl. 21 stanov zánikom členstva vzniká nárok na vyrovnací podiel, ktorý bude vyplatený do 30 dní od ukončenia členstva. V zmysle ods. 3 citovaného článku sa výška vyrovnacieho podielu určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH.
Správca úpadcu uviedol, že na pojednávaní súdu dňa 22.01.2015 v konaní 9Cbi/1/2011 svedok, Ing. S. T., CSc., predseda predstavenstva úpadcu, ktorý bol na pojednávanie predvolaný ako svedok na návrh právneho zástupcu navrhovateľa v tomto konaní pred súdom uviedol, že koeficient AH bol určený na hodnotu 1,00 rozhodnutím predstavenstva. V kontexte toho poukázal na výpoveď tohto svedka dňa 12.03.2014 pred Daňovým úradom Bratislava, kde na Otázku 2: vysvetliť výpočet vlastného imania podľa aktuálnej hodnoty sa svedok vyjadril nasledovne: „K spôsobu výpočtu a k údajom, ktoré tvorili základ pre výpočet aktuálnej hodnoty vlastného imania sa neviem vyjadriť. Uvedené informácie by mali mať osoby Ing. L. U. a Ing. R. L. - pôsobili v spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. ako analytici a Ing. Mako bol riaditeľ ekonomického odboru CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.“ Koeficient AH je v zmysle čl. 11 ods. 11 predposledná veta stanov „tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním, definovaným podľa príslušného právneho predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov.“ Je teda jednoznačné, že predstavenstvo úpadcu nedisponovalo oprávnením „určiť“ hodnotu koeficientu AH, nakoľko tento vyplýval priamo z hospodárskych výsledkov úpadcu. V prípade, ak tak predstavenstvo konalo, konalo protizákonne.
Správca úpadcu do súdneho spisu založil Súvahu úpadcu k 18.04.2011 z ktorej vyplýva:
Nedeliteľný fond = 331.939,19 € Vlastné imanie v roku 2011 = -5.426.397 € Súhrn nominálnych hodnôt vkladov = 18.962.742,11 €
Z vyššie opísaného spôsobu výpočtu koeficientu AH je možné vypočítať koeficient AH pre tento prípad, čo je (-5.426.397 - 331.939,19) / 18.962.742,11 = -0,3037. Z tohto výpočtu vyplýva, že koeficient AH bol záporný, čo znamená, že vyrovnací podiel navrhovateľa klesol na 0 (keďže pri výpočte s týmto koeficientom AH vyjde teoretický záporný vyrovnací podiel). Navrhol žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Písomným podaním zo dňa 21.03.2016 doručeným súdu dňa 22.03.2016 právny zástupca žalobcu doručil súdu návrh na zmenu žalobného petitu ako aj vyjadrenie s prílohami k žalobnému návrhu zo dňa 22.09.2011.
Písomným podaním zo dňa 21.03.2016 doručeným súdu dňa 22.03.2016 žalobca navrhol zmenu petitu, ktorú súd uznesením sp. zn. 8 Cbi 42/2011-33 zo dňa 26.04.2016 pripustil.
Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a súdu navrhol, aby vec prejednal v jeho neprítomnosti a rozhodol.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s návrhom, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.05.2011, sp. zn. 3K/95/2011, prihláškou pohľadávok zo dňa 27.05.2011, Rozhodnutím predstavenstva družstva na základe ktorého sa žalobca stal vlastníkom členského podielu v celkovej hodnote10.524,89 EUR, (Rozhodnutie zo dňa 09.04.2011), žiadosťou o zrušenie členského podielu, Potvrdením o nároku na vyplatenie podielu na zisku na rok 2009 zo dňa 05.01.2011, konečným zoznamom pohľadávok úpadcu ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný stav veci: Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2011 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Do funkcie správcu ustanovil Mgr. Mareka Letkovského, so sídlom kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava .
Podľa § 23 odsek 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 29.06.2011 (ďalej len ZKR) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
Podľa § 199 odsek 9 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
Podľa § 31 odsek 1 ZKR prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. Ak veriteľ o to požiada, správca mu bezodkladne vydá potvrdenie či jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok.
Podľa § 32 odsek 1 ZKR v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v celom rozsahu poprieť. Podľa § 32 odsek 2 ZKR v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
Podľa § 32 odsek 3 písm. a) ZKR v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
Podľa § 32 odsek 3 písm. b) ZKR v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 pohľadávku možno poprieť do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
Podľa § 32 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení platnom a účinnom do 01.01.2012 prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie
pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.
Podľa § 32 odsek 9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
Podľa § 32 odsek 15 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 32 odsek 5 ZKR ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
Na pojednávaní súdu konanom dňa 19.05.2016 súd predmetnú vec prejednal.
Žalobca trval na podanom žalobnom návrhu v celom rozsahu, správca úpadcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil mailovým podaním a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Sporové strany ďalšie návrhy na dokazovanie nenavrhli, preto súd ďalšie dôkazy na pojednávaní nevykonal.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Primárne súd skúmal, či v danom prípade boli dodržané zákonné lehoty pre podanie incidenčnej žaloby. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 19.04.2011 a posledným dňom lehoty na podanie prihlášky u správcu úpadcu bol deň 03.06.2011. Žalobca prihlášku podal u správcu dňa 27.05.2011 a správca ju poprel dňa 22.08.2011. Posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol deň 06.07.2011. Prihláška obsahovala zákonom požadované náležitosti v zmysle § 29 odsek 1 ZKR v platnom znení. Dňa 26.05.2011 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená Žiadosť správcu o predĺženie lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok. Súd v zmysle § 31 odsek 2 ZKR z dôvodu vysokého počtu prihlášok môže lehotu na zostavenie konečného zoznamu na návrh správcu predĺžiť, čím sa automaticky predlžuje aj lehota na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok a o rovnaký čas sa predlžuje aj lehota na popieranie pohľadávok. Súd uznesením sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 30.05.2011 predĺžil lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok o 30 dní čím sa o rovnaký čas predĺžila aj lehota na popieranie pohľadávok a lehota na zvolanie prvej schôdze veriteľov. Dňa 13.07.2011 bola Okresnému súdu Bratislava I. doručená žiadosť správcu o ďalšie predĺženie lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok. Uznesením čk. 3K/95/2010 zo dňa 13.07.2011 súd predĺžil lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok o 20 dní. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.07.2011, teda lehota na popieranie pohľadávok končila dňom 10.08.2011. Správca v zozname, ktorý predložil Okresnému súdu Bratislava I. pohľadávky poprel paušálne dňa 22.08.2011.
Súd konštatuje vzhľadom na vyššie uvedené, že nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na popretie pohľadávky a platí ust. § 32 ods. 4 ZKR, že uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.
Aj napriek vyššie uvedenému sa súd zaoberal aj ďalšími dôvodmi súvisiacimi s popretím pohľadávok.
Podľa § 32 odsek 2 ZKR v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
Podľa § 32 odsek 5 ZKR ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
Zo žalobného návrhu je zrejmé, že napriek skutočnosti, že prihláška žalobcu obsahovala všetky potrebné listiny preukazujúce existenciu pohľadávky, žalovaný ako správca úpadcu dňa 22.08.2011 predmetnú pohľadávku poprel. Je zrejmé, že správca poprel pohľadávku žalobcu v rozsahu 2.433,74 EUR prihlásenú včas, že úpadca v rámci poskytnutia súčinnosti v zmysle § 74 ZKR neodovzdal správcovi účtovnú resp. inú potrebnú dokumentáciu z ktorej by správca mohol a vedel vykonať svoje vlastné šetrenie prihlásenej pohľadávky. Z uvedeného dôvodu s poukazom na § 32 odsek 1 ZKR považoval pohľadávku za spornú.
Súd považuje za potrebné uviesť, že ZKR v § 32 v odsekoch 2 a 5 výslovne uvádza, že spolu so zoznamom záväzkov alebo doplnením tohto zoznamu úpadca odovzdá správcovi aj celú účtovnú dokumentáciu a všetky ďalšie doklady týkajúce sa jeho záväzkov. Správca je povinný podnet na popretie pohľadávky s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť.
Súd uvádza, že žalobca listinnými dôkazmi, ktoré založil do súdneho spisu preukázal oprávnenosť svojej pohľadávky vo výške EUR titulom vystavenej zmenky. V Potvrdení o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel sa okrem iného uvádza: .... „čím zároveň bývalému členovi vzniklo voč družstvu PDSI právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 10.524,89 EUR ....“. Predmetný dokument je podpísaný predsedom predstavenstva a dvomi členmi predstavenstva. Potvrdenie je teda podpísané štatutárnymi zástupcami úpadcu a túto skutočnosť správca úpadcu nikdy nevyvrátil a ani nespochybnil. Taktiež Potvrdenie o nároku na vyplatenie podielu na zisku za rok 2009 zo dňa 05.01.2011 na sumu 841,99 EUR (ktorú sumu si žalobca uplatnil Prihláškou pohľadávky v konkurze úpadcu) je uvedené: „....Družstvo PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE ...týmto uznáva, čo do dôvodu i výšky nárok bývalého člena K. B., nar. XX.X.XXXX, XXXXXX/XXX, Bezekova 35 Bratislava (ďalej len bývalý člen) na doposiaľ nevyplatený podiel na zisku PDSI za rok 2009 vo výške 841,99 EUR.“
Súd uvádza, že výpočet koeficientu AH vyplývajúci zo Stanov družstva nie je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci. Rozhodujúci je dôvod popretia pohľadávky žalovaným, predovšetkým tá skutočnosť, že žalovaný sa v rámci svojej odbornej činnosti nezaoberal posúdením pohľadávok individuálne a väčšinu z pohľadávok prihlásených do konkurzu úpadcu poprel paušálne z dôvodu nemožnosti preskúmať účtovníctvo úpadcu.
Žalovaný svojim konaním automaticky preniesol jeho zodpovednosť individuálne preskúmať pohľadávky veriteľov úpadcu, na tunajší súd, ktorý by však nemal nahrádzať činnosť správcu, ktorú je tento povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou. Účelom incidenčnej žaloby je rozhodnutie o správnosti alebo nesprávnosti popieracieho prejavu správcu, nie rozhodnutie o pohľadávke, nakoľko toto prislúcha správcovi.
Za nespornú súd považuje skutočnosť, že žalobca bol členom úpadcu a do úpadcu vložil svoje finančné prostriedky, pričom žalovaná pohľadávka mu vznikla z titulu nároku na vyrovnací podiel z dôvodu zániku členstva v úpadcovi. Žalobca požiadal o zrušenie svojho členstva v družstve (úpadcovi). O tomto zrušení rozhodlo predstavenstvo úpadcu Rozhodnutím o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel žalobcu v súlade so stanovami úpadcu. Vzhľadom na vyššie uvedené zaniklo aj členstvo žalobcu v úpadcovi a vznikol mu tak nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Žalobcovi nebol úpadcom vyplatený podiel na zisku za kalendárny rok 2009 o čom súdu predložil dôkaz - Potvrdenie zo dňa 05.01.2011, podpísané predsedom predstavenstva a dvomi členmi predstavenstva, preto súd mal tieto skutočnosti za preukázané.
Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu.
Účelom incidenčného konania je v podstate iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí).
Správca konkurznej podstaty je osobou odborne spôsobilou na túto funkciu do ktorej bol ustanovený, je preto jeho povinnosťou skúmať prihlášku a oprávnenosť pohľadávky s poukazom na predložené listinné dôkazy. Nie je povinnosťou súdu v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky a poukazom na predložené listinné dôkazy. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ - žalobca, uplatňoval pohľadávku voči dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu podľa § 32 ZKR, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné rozhodnutie o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Nie je zrejmé prečo by mal incidenčný súd nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý tak, ako je to vyššie uvedené urobil prejav k uznaniu pohľadávky žalobcu ako konkurzného veriteľa. Incidenčného konania mal možnosť tak ako súd zistiť s poukazom na predložené doklady oprávnenosť žalobcovej pohľadávky bez ohľadu na jej evidovanie v dokladoch úpadcu.
Súd na tomto mieste uvádza, že priloženými listinnými dôkazmi žalobca jednoznačne preukázal, že do úpadcu vložil svoje finančné prostriedky, pričom žalovaná pohľadávka mu vznikla titulom nároku na vyrovnací podiel z titulu členstva v družstve ku dňu 30.03.2011. Žalobca si prihláškou pohľadávky uplatnil svoje právo z vyššie uvedenej pohľadávky, ktorá veriteľovi nebola dlžníkom do dnešného dňa ani čiastočne uspokojená, preto mu súd celý jeho nárok priznal.
Žalovaný sa v rámci svojej odbornej starostlivosti nezaoberal posúdením jednotlivých pohľadávok prihlásených do konkurzu úpadcu, t.j. ani tu prejednávanou pohľadávkou žalobcu. Súd z konkurzného spisu zistil, že väčšina pohľadávok prihlásených do konkurzu bola správcom popretá z jedného a toho istého dôvodu - nemožnosť preskúmať účtovníctvo. Žalovaný takto preniesol svoju povinnosť individuálne preskúmať pohľadávky veriteľov úpadcu na tunajší súd, ktorého úlohou rozhodne nie je nahrádzať činnosť správcu, ktorú je tento povinný vykonávať aj v rámci svojej odbornej starostlivosti tak, ako na to poukázal Ústavný súd v náleze 1 Obo 127/2007 zo dňa 28.10.2008. Pokiaľ žalovaný spochybňoval tvrdenie žalobcu, bolo na ňom, aby svoju obranu preukázal jednak písomným vyjadrením ale aj účasťou na pojednávaní súdu. Žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval, keďže sa pojednávania konaného dňa 19.05.2016 nezúčastnil a tvrdenia žalobcu nevyvrátil.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobný návrh bol podaný dôvodne a navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na určení spornej skutočnosti.
O trovách súd rozhodol podľa § 142 odsek 1 OSP podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovania alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd akceptoval výšku trov konania tak ako ich navrhovateľ vyčíslil v podaní zo dňa 23.5.2016 a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 333,58 EUR a to podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a), § 13a písm. a), c), d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a za štyri úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd - obe v roku 2011 po 57 EUR + režijný paušál po 7,41 EUR + DPH
- písomné podanie na súd a účasť na pojednávaní v roku 2016 po 66,- EUR + režijný paušál po 8,58 EUR + DPH
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).