Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-31-2022.pdf
PDF · 138.53 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolečíka, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. K., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 88, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka - M.. M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom G.-C., K. XXX/X, otec - Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G.-R., G. mládeže XXX/XX, o návrhu matky dieťaťa na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa a úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. mája 2022, č. k. 11P/24/2022-87, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a V. p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) rozsudkom zo dňa 2. mája 2022 č. k. 11P/24/2022-87 rozhodol takto: I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra 26P/293/2012-23 zo dňa 24.10.2012 tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Z. K., nar. X.X.XXXX zvyšuje z doterajšej sumy 130 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne od 1.2.2022, ktoré výživné je otec dieťaťa povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred. II. Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletého Z. K., nar. X.X.XXXX za obdobie od 1.2.2022 do 30.4.2022 predstavuje sumu 70 eur, súd zaväzuje otca dieťaťa zaplatiť jednorazovo k rukám matky dieťaťa do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/179/2013-21 zo dňa 23.7.2013 tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým Z. K., nar. X.X.XXXX každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že prvé štyri stretnutia otca s dieťaťom budú prebiehať v čase od 9.00 hod. do 13.00 hod. a v čase letných školských prázdnin sa bude otec s maloletým synom stretávať prvý júlový týždeň od pondelka do piatka v čase od 7.00 hod. do 18.00 hod. bez prespania. IV. Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. V. Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať otcovi dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od otca dieťaťa späť. VI. Otec dieťaťa je povinný maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od matky dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať matke späť. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, a § 25 ods. 1 až 4 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ,,ZR“). Výrok o náhrade trov konania oprel o ust. § 52 CMP.
2.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že dňa 1.2.2022 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh matky maloletého dieťaťa, ktorým požadovala, aby otec dieťaťa bol povinný platiť na maloletého Z. K., nar. X.X.XXXX výživné zvýšené zo sumy 130 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, ktoré bude otec dieťaťa poukazovať k rukám matky do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zároveň požadovala, aby súd upravil styk otca s maloletým Z. každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod.
2.2. Uviedla, že naposledy bolo výživné na maloletého zo strany otca dieťaťa určené vo výške 130 eur mesačne v roku 2012. V súčasnej práci má ona príjem 680 eur mesačne v čistom, iný príjem nemá. V predchádzajúcom zamestnaní mala príjem vyšší okolo 800 eur mesačne, avšak v predchádzajúcom zamestnaní nemala možnosť ostať pracovať a dohodla sa s bývalým zamestnávateľom na ukončení pracovného pomeru, dostala dvojmesačné odstupné v sume 1640 eur. U bývalého zamestnávateľa robila v administratíve na recepcii, výpoveď jej dal zamestnávateľ a išlo o dvojmesačnú výpovednú lehotu. U zamestnávateľa už nevládala pracovať, bolo to pre ňu vyčerpávajúce, preto sa so zamestnávateľom dohodla na skončení jej pracovného pomeru. Následne si našla nového zamestnávateľa Eurovat. Nateraz ona obýva 3 izbový byt v G., ktorý má vo výlučnom vlastníctve a kúpila ho za sumu 89 900 eur, pričom si na to brala hypotekárny úver, ktorý spláca mesačne sumou 321 eur. Iné úvery ani pôžičky nemá a nevlastní ani inú nehnuteľnosť. Byt obýva ona s maloletým Z. a v súvislosti s bývaním uhrádza Službytu 175 eur mesačne, elektrinu 28 eur mesačne a poistenie úveru 37 eur mesačne. Matka dieťaťa má ešte výdavky na cestovné do práce a späť v sume približne 70 eur mesačne, má výdavok na poistenie auta 86 eur ročne a poistenie bytu 78 eur ročne, smetné platí ročne 72 eur. Synovi kúpila nábytok do detskej izby, ktorý ju stál 480 eur.
3. Maloletý Z. v súčasnej dobe navštevuje ZŠ K. v G. tretí ročník. U maloletého má ona výdavok na stravu v ZŠ 30 eur mesačne, 15 eur mesačne na školský klub a 5 eur mesačne na mliečnu desiatu. Maloletý navštevuje krúžok karate 2x do týždňa za poplatok 11 eur mesačne. Maloletý má diagnostikovanú epilepsiu a ona s ním navštevuje MUDr. G.. Taktiež chodí s maloletým na imunológiu kvôli alergii na vonkajšie plesne, ktorá je u maloletého celoročná. Maloletý užíva liek Omarid, ktorý stojí 8 eur mesačne. Musí tiež užívať vitamíny, magnézium a vitamín B. S maloletým tiež chodí na tréning pozornosti, keďže maloletý má symptómy ADHD a nevyhradenú laperalitu. Ona synovi nakupuje veci v bežnej obchodnej sieti, kupuje mu veci aj vo výpredaji. Obuv mu kupuje približne v sume 20-30 eur, platí mu mobilný telefón 4 eur mesačne. Ak je maloletý chorý má u neho výdavky na lieky v rozsahu 40-60 eur. Maloletý má kožné problémy a lieky s tým spojené ju stoja okolo 60 eur. Máva ekzémy a krémy k tomu ju stoja 16-17 eur. Výdavky má matka aj v súvislosti s tábormi pre maloletého, keďže ona v lete pracuje a maloletého potrebuje umiestniť. V predchádzajúcom období zaplatila za tábor pre maloletého 100 eur na týždeň. V súčasnej dobe to bude suma vyššia v rozsahu 110 eur na týždeň. Synovi zakúpila bicykel, čo ju stálo 330 eur, pričom na týchto výdavkoch sa otec maloletého nepodieľal.
4. Otec dieťaťa je v súčasnej dobe ženatý a má dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletému Z. a k maloletej L. A.. Pracuje v spoločnosti IBM ISC s.r.o. Bratislava ako kontraktový špecialista a jeho mesačný príjem predstavuje sumu 1 184 eur, iný príjem nemá. Je vlastníkom 3 izbového bytu v G. na G. mládeže XX. Byt obýva s jeho manželkou a ich maloletou dcérou L. A.. Otec spláca hypotekárny úver v sume 380 eur mesačne. Za užívanie bytu uhrádza poplatok 204 eur mesačne, za plyn platí 22 eur mesačne, za TV 15 eur mesačne, poistenie úveru platí 48 eur mesačne a telefón 14 eur mesačne, platí RTVS 4,60 eur mesačne. Denne dochádza za prácou do K. vlastným autom alebo autobusom a náklady s tým spojené sú u neho minimálne v rozsahu 300 eur mesačne. Otec platí tiež poistenie bytu 120 eur ročne a poistky na autá 118 eur ročne a diaľničnú známku v sume 50 eur na rok. Uvedené motorové vozidlo má otec v jeho vlastníctve. V súčasnej dobe otec poukázal na stav, že má artrózu druhého stupňa v ľavej ruke, s čím sú spojené výdavky na liečbu a doplatky sú v rozsahu 15 eur mesačne. Aktuálne otec dieťaťa žije s jeho manželkou, zobrali sa pred 8 rokmi a narodila sa im spoločná dcéra L., a to X.X.XXXX. Jeho manželka je t.č. na materskej dovolenke, poberá materské dávky vo výške 42,89 eur denne a Pnd na maloletú v sume 25,50 eur mesačne. Iný príjem jeho manželka nemá. Maloletá L. je zdravá. Bežné výdavky u nej sú na plienky, oblečenie, probiotiká, vitamíny D a C. Kupujú jej krémy na zapareniny. Taktiež jej zabezpečili kúpu postieľky, matraca, monitor dychu, plienky, na ktoré dávajú sumu 50 eur
mesačne. Otec sa s maloletým Z. stretáva každý párny týždeň na dve hodiny a vtedy chodievajú hlavne do parku, na ihrisko, na bicykle alebo na kolobežku. Otec sa vyjadril, že maloletý s ním komunikuje obmedzene a o určitých veciach sa bojí hovoriť, aby nenahneval mamu. Otec dieťaťa označil jeho vzťah so synom za dobrý a kamarátsky. Do domácnosti otca maloletý zatiaľ nechodí a bol u otca len párkrát. Maloletý pozná manželku jeho otca a tiež ich spoločné dieťa. Otec dieťaťa nateraz nezaznamenal, že by mal nejaký konflikt so synom. Syn jeho rešpektuje a volá ho otec. Jeho syn tiež toleruje jeho manželku a ich spoločné dieťa. Otec dieťa uviedol, že synovi prispel na nábytok keď išiel do školy. Matke dieťaťa dal otec finančný príspevok pre maloletého na zakúpenie oblečenia pre maloletého, pričom sumu už nevedel konkrétne uviesť.
5. Matka dieťaťa v konečnom návrhu požadovala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého Z. K. z doterajšej sumy 130 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne odo dňa podania návrhu v tejto veci. Otec jej platil za mesiac 2/2022 na syna výživné v rozsahu 170 eur, v mesiaci 3/2022 150 eur a v mesiaci 4/2022 zaplatil 150 eur. Inak na výživu mal. neprispieval. Styk navrhla matka upraviť tak ako sa dohodli na začiatku pojednávania v tejto právnej veci.
6. Otec dieťaťa v konečnom návrhu požadoval zvýšiť výživné na maloletého syna Z. z doterajšej výšky výživného 130 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne. Styk požadoval upraviť tak ako sa dohodli s matkou dieťaťa na dnešnom pojednávaní ohľadom mal. syna.
7. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že návrh matky dieťaťa na zvýšenie výživného na maloletého Z. bol podaný dôvodne a s poukazom na vykonané dokazovanie navrhol súdu zvýšiť výživné zo sumy 130 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne. Čo sa týka návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom navrhol rozhodnúť v zmysle dohody rodičov tak ako uviedli na dnešnom pojednávaní.
8. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že maloletý Z. K. žije súčasne so svojou matkou, do osobnej starostlivosti ktorej bol zverený rozsudkom Okresného súdu v Nitre z 24.11.2012 č. k. 26P/293/2012-23 a otec dieťaťa bol zaviazaný na jeho výživu prispievať výživným 130 eur mesačne. Zročné výživné otca za čas od 13.9.2012 do 31.10.2012 činilo sumu 40 eur, ktorú sa otec zaviazal v tom čase zaplatiť matke dieťaťa v hotovosti do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
9. Rozsudkom Okresného súdu v Nitre 13P/179/2013-21 bol upravený styk otca s maloletým Z. za prítomnosti matky každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 8:00 hod. do 11:00 hod. a v nedeľu v čase od 8:00 hod. do 11:00 hod. a od 2.9.2013 každý pondelok a stredu v čase od 16:30 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 8:00 hod. do 11:00 hod. a v nedeľu v čase od 8:00 hod. do 11:00 hod. vždy za prítomnosti matky s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska dieťaťa a po ukončení styku matke v mieste bydliska dieťaťa maloletého včas a riadne odovzdá.
10. V súčasnej dobe je maloletý syn rodičov starší a navštevuje už ZŠ na K. ulici v G. tretí ročník. Matka mu hradí za stravu v ZŠ 30 eur mesačne, za školský klub 15 eur mesačne, 5 eur mu platí mliečnu desiatu. Maloletý sa venuje krúžku karate, kde je poplatok 11 eur mesačne. S maloletým ona chodí na kontroly kvôli epilepsii každý mesiac. Navštevuje s maloletým imunológa, ktorý mu predpisuje lieky. Tie stoja 8 eur na mesiac. Maloletý k tomu užíva vitamíny, magnézium. Má symptóm ADHD a nevyhradenú laperalitu. Matka mu nakupuje veci v bežnej obchodnej sieti aj vo výpredaji. Topánky ju stoja okolo 20-30 eur. V prípade ochorenia maloletého sa jeho výdavky pohybujú v rozsahu 40-60 eur. Maloletý má aj kožné problémy a s tým súvisiace ošetrenie stojí u neho 60 eur u MUDr. C.. Maloletý máva aj ekzémy v časti tela, rukách i tváre. Krém pre neho stojí 16-17 eur. Matka maloletému zabezpečuje pobyty v táboroch, keďže ona v lete pracuje. Naposledy ju vyšiel tábor pre syna 100 eur na týždeň a následne v ďalšom roku by to malo byť 110 eur na týždeň. Matka synovi kúpila bicykel, ktorý ju stál 330 eur.
11. Otec dieťaťa má v súčasnej dobe príjem na úrovni 1184 eur, iný príjem nemá. Vlastní 3 izbový byt v G., ktorý obýva spolu s manželkou a ich maloletou dcérou. Spláca hypotekárny úver v sume 380 eur mesačne, za užívanie bytu platí OSBD sumu 204 eur mesačne, za plyn uhrádza 15 eur mesačne vrátane elektriny, poistenie úveru má 48 eur mesačne, platbu za telefón 14 eur mesačne a za RTVS 4,60 eur mesačne. Do K. dochádza vlastným autom alebo autobusom a s tým súvisiace náklady predstavujú minimálne 300 eur. Taktiež uhrádza poistenie bytu v sume 120 eur ročne a poistky na autá 118 eur ročne, diaľničnú známku platí 50 eur na rok a auto má v jeho vlastníctve. Nateraz sa lieči výživovými doplnkami
kvôli stavu artrózy jeho ľavej ruky. Spolu s jeho manželkou sa starajú o maloletú L., nar. X.X.XXXX, pričom jeho manželka je na materskej dovolenke. Materské dávky poberá vo výške 42,89 eur denne a prídavok na maloletú poberá 25,50 eur mesačne. Iný príjem jeho manželka nemá. Ich maloletá dcéra je zdravá a výdavky u nej majú na plienky, oblečenie, probiotiká, vitamín D a C a krémy na zapareniny. Maloletej zakúpili postieľku, matrac a monitor dychu. Výdavok na plienky u nej predstavuje v súčasnej dobe 60 eur mesačne.
12. V priebehu konania obaja rodičia potvrdili, že sa vedia dohodnúť na rozsahu styku otca s maloletým Z. tak, že otec sa bude s maloletým synom stretávať každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že prvé 4 stretnutia otca s dieťaťom budú prebiehať v čase od 9.00 hod. do 13.00 hod. a v čase letných školských prázdnin sa bude otec so synom stretávať prvý júlový týždeň od pondelka do piatka v čase od 7.00 hod. do 18.00 hod. bez prespania.
13. Od poslednej úpravy výživného zo strany otca na maloletého Z. K. uplynulo obdobie, v rámci ktorého u maloletého nastali nové pomery v súvislosti s návštevou základnej školy. U maloletého sa prejavil nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku ktorého sa zvýšili výdavky na lieky pre maloletého, pričom matka musí s maloletým navštevovať viaceré ambulancie. V súčasnej dobe má matka príjem 680 eur mesačne v čistom, iný príjem nemá. Zamestnaná je ako referentka u zamestnávateľa Eurovat Alekšince s.r.o.. V súčasnej dobe obýva matka s maloletým 3 izbový byt, ktorý má vo výlučnom vlastníctve. Za kúpu bytu zaplatila 89 900 eur a na byt má hypotekárny úver, ktorý uhrádza mesačnou splátkou vo výške 321 eur. Žiadne iné nehnuteľnosti matka dieťaťa nevlastní. Byt obýva len ona sama s maloletým. Maloletý je nateraz starší, a preto požiadavka na zvýšenie výživného pre maloletého zo strany matky dieťaťa vo vzťahu k otcovi dieťaťa je legitímna a ani samotný otec dieťaťa sa nebránil tomu, aby došlo ku zvýšeniu výživného z jeho strany na maloletého syna. Z hľadiska príjmov a pomerov na stranách rodičov maloletého dieťaťa súd ustálil svoj názor ohľadom zvýšenia výživného zo strany otca na maloletého na sumu 180 eur mesačne od 1.2.2022, ktoré výživné bude otec dieťaťa platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Súd súčasne prihliadol aj na vyživovaciu povinnosť otca k jeho mal. dcére, ktorá sa mu narodila z jeho mimomanželského vzťahu a otec má voči jeho maloletej dcére vyživovaciu povinnosť, pričom ide o dieťa v útlom veku a otec spolu s jeho partnerkou sa o mal. dcéru starajú. Vyživovaciu povinnosť má aj matka mal. dcéry otca, tak ako to vyplýva z výšky štátnych dávok, ktoré partnerka otca na ich spoločnú mal. dcéru poberá vo vyššie uvedenej výške sumy.
14. Zročné výživné, ktoré zo strany otca na mal. syna za obdobie od 1.2.2022 do 30.4.2022 nateraz predstavuje sumu 70 eur, súd zaviazal otca dieťaťa zaplatiť jednorazovo k rukám matky dieťaťa do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Taktiež súd zmenil doterajší rozsudok Okresného súdu Nitra č k. 13P/179/2013-21 zo dňa 23.7.2013 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že prvé štyri stretnutia otca s dieťaťom budú prebiehať v čase od 9.00 hod. do 13.00 hod. a v čase letných školských prázdnin sa bude otec s maloletým synom stretávať prvý júlový týždeň od pondelka do piatka v čase od 7.00 hod. do 18.00 hod. bez prespania. Matke dieťaťa súd uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Matke dieťaťa súd určil povinnosť maloletého v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať otcovi dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od otca dieťaťa späť. Otcovi dieťaťa súd určil povinnosť v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa prevziať dieťa od matky dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať matke späť.
15. S poukazom na vykonané dokazovanie a s prihliadnutím na najlepší záujem mal. dieťaťa rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
16. O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok) žiadnemu z účastníkov nepriznal.
17.1. Proti tomuto rozsudku podala matka maloletého dieťaťa odvolanie v časti výroku o zvýšení výživného (I. výrok) a určení zročného výživného (II. výrok), dôvodiac tým, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam 365 ods. 1 písm. f/ Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažuje za správne, keďže je neprimerané vzhľadom na výšku mzdy otca, preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že zvýši výživné otcovi na mal. dieťa zo sumy 180 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne. Poukázala
na to, že Zákon o rodine hovorí, že maloleté dieťa sa má podieľať na životnej úrovni oboch rodičov, a teda vzhľadom na životnú úroveň otca maloletého nepovažuje životnú úroveň dieťaťa za rovnakú.
17.2. Rozhodnutie súdu nepovažuje za správne v bode 4, pretože na ústnom pojednávaní otec maloletého sám uviedol, že na nákladoch na domácnosť sa podieľa spoločne s manželkou, a to rovnakým dielom na polovicu, takže jeho výdavky za užívanie bytu sú približne 380 eur na osobu. Ona sa však na výdavkoch domácnosti podieľa sama zo svojho príjmu, a teda jej výdavky za užívanie bytu sú 585 eur, a teda o 205 eur vyššie. Manželka otca maloletého v súčasnosti poberá materské vo výške 42,89 eura na deň, čo je približne 1300 eur na mesiac a spolu s príjmom otca maloletého je príjem v ich spoločnej domácnosti 2500 eur. Napriek tomu, že príjem manželky otca maloletého sa v blízkej budúcnosti zníži prechodom na rodičovský príspevok, môže si svoj príjem navýšiť zamestnaním sa tak, ako to bola nútená urobiť ona v čase jej rodičovskej dovolenky. V súčasnosti si hľadá prácu, ktorá by jej vyhovovala nielen časovo, ale aj finančne. Keďže so synom býva sama, cez týždeň nemôže pracovať do večera, ani počas víkendov a sviatkov.
17.3. Vytýkala súdu prvej inštancie, že v rozsudku v bode 3 sa neuvádza, že synovi zaplatila za denné tábory počas letných prázdnin v roku 2020 sumu 90 eur „Detský Babylon“ + 100 eur „Zaži v parku“, a v roku 2021 „Zaži v parku“100 eur. V rozsudku sa neuvádza ani to, že syn navštevuje aj ortopedickú ambulanciu kvôli chybnému držaniu tela a plochým nohám, je preto nevyhnutné pravidelné cvičenie a plávanie, ktoré si však nemôže dovoliť. Taktiež musí nosiť vhodnú obuv a ortopedické vložky do topánok. Na jej požiadanie otec maloletého v minulosti prispel na plavecký krúžok celkovo 5x v čase od 4/2019 do 9/2020, avšak v súčasnosti mu na žiadny krúžok neprispieva. V bode 4 nie je uvedená výška sumy, akou otec prispel na nábytok, pričom poznamenala, že otec fakticky na nábytok prispel sumou 20 eur z celkovej sumy 480 eur.
17.4. V konečnom dôsledku rozhodnutie prvostupňového súdu o výške výživného považuje za nesprávne, pretože súd nezohľadňuje ostatné nevyhnutné výdavky, ktoré má v domácnosti, hlavne na stravu, drogériu, oblečenie a iné poplatky do školy a iné mimoriadne výdavky. Po zaplatení všetkých výdavkov jej tak ostane na stravu, drogériu, lieky a iné neočakávané výdavky približne 150 eur na mesiac.
18. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého ako aj kolízny opatrovník.
19.1. Otec uviedol, že pokiaľ navrhovateľka (ďalej len „matka“ - pozn. odvolacieho súdu) poukazovala na to, že jeho finančná situácia mu dovoľovala platiť výživné 170 eur, ktoré dobrovoľne platil napriek rozsudkom určených 130 eur, v novom rozsudku sa výživné zvýšilo na 180 eur, takže matka tu porovnáva dve odlišné situácie. V novom rozsudku je výška výživného zvýšená, pričom on má od 8.1.2022 ďalšiu vyživovaciu povinnosť k druhému dieťaťu. Je takmer absurdné, že matka navrhuje, aby jeho manželka pracovala počas jej materskej dovolenky pre zvýšenie jej príjmu a tým tak podporila ňou navrhovaný rozsudok. Pokiaľ sa matka odvoláva na vysoké náklady spojené s bývaním, čo je neprimerané, rozhodla sa ako samostatne zárobková osoba s maloletým dieťaťom pre kúpu trojizbového bytu takmer v rovnakej cene ako je cena ich trojizbového bytu, čo predstavuje 95 000 eur, z čoho vyplýva, že v jej životnej situácii si kúpila nadštandardnú nehnuteľnosť. V prípade kúpy napríklad dvojizbového bytu by jej výdavky na bývanie boli znížené minimálne o rozdiel sumy medzi stanovenou výškou výživného a výškou výživného, ktoré matka navrhuje.
19.2. Ďalej otec konštatoval, že maloletému platil za plávanie 4 semestre, takže 2 roky a nie 5x, ako to uvádza matka. Trikrát poslal peniaze na účet a za 1 semester poskytol finančnú hotovosť. Posledný semester plávanie kvôli korone nebolo, napriek tomu, že ho zaplatil. Matka maloletého nespomína finančnú hotovosť, ktorú jej poskytol. K svojím doposiaľ uvedeným výdavkom by chcel uviesť, že od dátumu konania súdu sa zdravotný stav jeho dcéry zhoršil a to diagnostikovaním ekzému po tele a zatiaľ ani kožná lekárka nevie stanoviť diagnózu, o aký ekzém ide a čo je jeho pôvodcom. Navrhuje, aby výška výživného zostala tak, ako bola po prešetrení navrhnutá sociálnou kuratelou a tak ako ju po dokazovaní stanovil okresný súd vo výške 180 eur.
20. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že na pojednávaní v konečnom návrhu uviedol, že návrh matky dieťaťa na zvýšenie výživného na mal. Z. bol podaný dôvodne a s poukazom na vykonané dokazovanie navrhol súdu zvýšiť výživné zo sumu 130 EUR mesačne na sumu 180 EUR
mesačne. Čo sa týka návrhu na zmenu úpravy styku otca s mal. dieťaťom, navrhol rozhodnúť v zmysle dohody rodičov tak, ako uviedli na pojednávaní. Vzhľadom na vydaný rozsudok sa kolízny opatrovník stotožňuje s napadnutým rozhodnutím, pretože je v záujme mal, dieťaťa.
21. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z § 65 CMP, neviazaný pritom odvolacími dôvodmi v zmysle § 66 CMP), odvolanie matky prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil.
22.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v dôsledku matkou maloletého podaného odvolania dospel k záveru, že jej odvolanie nie je dôvodné, súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne posúdil po právnej stránke, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza ďalšie dôvody.
24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne aplikoval ( interpretoval) alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
25.1. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
25.2. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (čl. 2 ods. 2 CSP).
26. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).
27. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (sp. zn. I. ÚS 46/05, sp. zn. II. ÚS 76/07).
28.1. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
28.2. Podľa § 111 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o c/ výžive maloletého.
28.3. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
28.4. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
28.5. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine (ZR) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
28.6. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 ZR). Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
28.7. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
28.8. Obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 ZoR).
29.1. K vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. V ustanovení § 231 CSP a ustanovení § 78 Zákona o rodine sa výslovne umožňuje zmena rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenia okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CSP zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, nákladov na štúdium, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ich vyživovacích povinností.
29.2. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom (§ 78 ods. 1 ZR) musí byť v konaní o zmene výživného preukázané, že nastala podstatná zmena pomerov, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačuje však v žiadnom prípade len úvaha o tom, že doterajšie výživné (výživné ktorého zmena sa navrhuje) je primerané, pretože by totiž išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena rozsudku nie je možná spätne bez obmedzenia, teda aj za obdobie pred vyhlásením pozmeňovaného rozsudku. Pri rozhodovaní o výživnom treba brať do úvahy aj prípadné zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach za celé obdobie, za ktoré sa výživné určuje. Z procesného hľadiska konanie o určenie výživného, zvýšenie, zníženie či zrušenie výživného
pre maloleté dieťa je z procesného hľadiska tzv. konaním súdu vo veci starostlivosti o maloletých (pozri ustanovenie § 111 písm. c/ Civilného mimosporového poriadku), pričom pre tento typ konaní je charakteristické najmä to, že sa v nich kladie dôraz na najlepší záujem dieťaťa.
30.1. Z ustanovení § 78 ods. 1 ZoR a § 121 CMP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na povahu výživného však nedochádza pri zmene pomerov automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65).
30.2. Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného. Vo výroku nového rozsudku však musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67).
30.3. Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie, alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy, či nástupu na strednú školu, na ktorej sa pripravuje na štúdium na vysokú školu alebo na svoje budúce povolanie, potom je to tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju.
30.4. Pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu detí, pokiaľ došlo k zmene zamestnania niektorého z rodičov, znamenajúcej pokles jeho zárobku, je treba zistiť i dôvody takejto zmeny. Rovnako je treba náležite zistiť i okruh osôb, ku ktorým majú rodičia zákonnú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o manžela rodiča, je treba zistiť, či prestal pracovať z vážnych dôvodov a či je teda osobou, o výživu ktorej sa musí rodič starať (R 101/67). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča nemá súd brať do úvahy tie výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31.1. Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 88/2017).
31.2. V súčasnosti je od 1.7.2022 časť výživy maloletého dieťaťa krytá prídavkami na dieťa v sume 30 eur mesačne a do 30.6.2022 prídavky na dieťa boli matke vyplácané v sume 25,50 eura.
32.1. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie správne zaoberal tým, či oproti stavu existujúcemu v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku o výživnom došlo k zmene pomerov a či v dôsledku nej je treba zmeniť výšku výživného pre maloletého a vychádzajúc z vykonaného dokazovania v súlade so zákonom porovnal pomery na strane všetkých účastníkov konania s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu a v čase vydania napadnutého rozsudku a zo zistenej zmeny pomerov vyvodil aj správne právne závery a na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné argumenty.
32.2. Z obsahu spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 26P/293/2012 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 24.októbra 2012 č. k. 26P/293/2012-23 bol mal. Z. K. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená riadne sa starať o maloletého a spravovať jeho majetok a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 130 eur mesačne, ktoré bol povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku a otcovi bolo vyčíslené zročné výživné za čas od 19.9.2012 do 31.10.2012 v sume 40, ktorú mal zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rodičia sa vzdali práva odvolania a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.11.2012. Matka maloletého v tom čase poberala materské dávky v priemere v sume 512 eur mesačne a otec maloletého zarábal v priemere mesačne 424 eur netto. Ďalšie vyživovacie povinnosti rodičia nemali. Rodinné prídavky na dieťa v roku 2012 boli v sume 22,54 eura.
32.3. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o zvýšení výživného napadnutým rozsudkom príjem otca maloletého predstavoval 1184 eur netto mesačne a dňa 8.1.2022 mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej L., narodenej X.X.XXXX, pričom matka tohto dieťaťa - manželka otca je na materskej dovolenke. Priemerný mesačný príjem matky maloletého Z. u terajšieho zamestnávateľa je za obdobie august až december 2021 a január až marec 2022 vo výške 740,17 eura netto a nie 680 eur netto mesačne, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Suma zvýšeného výživného určená otcovi na maloletého Z. v sume 180 eur mesačne predstavuje 15 % z jeho príjmu, avšak otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť ka mal. L. a ak by na ňu mal prispievať sumou cca 130 eur mesačne, čo by predstavovalo cca 13 % z jeho príjmu po zaplatení výživného na mal. Z., potom by otcovi na pokrytie jeho nákladov na život a bývanie zostalo cca 874 eur mesačne. Matka maloletého Z. by sa popri svojej osobnej starostlivosti o toto dieťa, ktorou asi z jednej tretiny vyvažuje vyživovaciu povinnosť otca mala na výžive maloletého podieľať sumou cca 80 eur mesačne, takže odôvodnené potreby maloletého Z. by boli spolu s prídavkami na toto dieťa od 1.7.2022 v sume 30 eur mesačne kryté sumou 290 eur mesačne, čím by sa toto dieťa svojou životnou úrovňou podieľalo na životnej úrovni svojich rodičov, z ktorých matke po uvažovanej sume výživného zostalo na pokrytie jej ostatných nákladov cca 660 eur mesačne.
33. Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). 34. Pretože dokazovanie Okresného súdu Nitra bolo veľmi starostlivo orientované na to, aby bol dostatočne zistený skutkový stav veci a pri rozhodovaní o zmene pomerov a zvýšení výšky výživného prvoinštančný súd posúdil komplexne všetky mu dostupné skutočnosti v pomeroch účastníkov, odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného a zročného výživného za vecne správne.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).