Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-1022-2015.pdf
PDF · 111.25 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/1022/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: X. I., bytom D., I. XXX/XX, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.302,57 eura s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 4,42 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 5. júna 2015 č. k. 7C/411/2013-88 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podaný návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 156 ods. 3 OSP, čl. I § 75, čl. I § 11 ods. 1, čl. I § 5 ods. 1, čl. I § 48 ods. 1 bod 2, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, § 37 OZ a uviedol, že sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, originál zmenkou a zistil, že navrhovateľ predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje: označenie, že sa jedná o zmenku, číslo zmluvy: 409100019, meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu, miesto vystavenia: v Komárne, dátum vystavenia: 25. 03. 2010, zmenková suma: 1.324,57 eura, vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 10. 10. 2010“, splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, doložka: „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 1.302,57 eura. Súd však vo veci zmenkový platobný rozkaz nevydal a za účelom a rozhodnutia o podanom návrhu sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, a to s predloženou xerox-kópiou, ktorú si porovnal s originálom listiny založenej v trezore súdu označenej ako zmenka, vystavenej v Komárne s dátumom vystavenia dňa 25. 03. 2010 na 1.324,57 eura zmenkovej sumy, ktorá listina obsahuje doložku v znení: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka číslo 23 636/B, zmenkovú sumu slovom jedentisíctristodvadsaťštyri eur a päťdesiatsedem centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku úročenia 10. 10. 2010. Ďalej uvedená zmenka obsahuje doložku nasledovného znenia: Splatné: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, ako aj doložku: „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" s uvedením mena a priezviska: X. I., v kolonke trvalé bydlisko s označením I. XXX/XX, XXX XX D., s grafickým vyobrazením nečitateľného podpisu nad kolonkou, podpis vystaviteľa. Ďalej uviedol, že každá zmenka obsahuje formálne a obsahové náležitosti. Medzi formálne náležitosti patria písomná forma a určitý jazyk rovnaký pre platobný príkaz (zaplaťte, zaplatím) a pre označenie: „zmenka“. Obsahové náležitosti vlastnej zmenky sa členia na podstatné a nepodstatné, ktoré sú uvedené v čl. I § 75 a súvis. ustanovení zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Zmenka obsahuje všetky práva a povinnosti, ktoré sú inkorporované v skriptúrnych prejavoch na zmenke, ktorá predstavuje množinu doložiek, a preto
nespornosť zmenečného záväzku znamená, že zmenka sama osebe je jediným a celkom dostatočným dôvodom pre platenie, a preto nie je k tomu nič potrebné preukazovať len existenciou samotnej platnej zmenky, ktorá má charakter abstraktného záväzku a to v tom zmysle, že sa neuvádzajú okolnosti a dôvody vzniku záväzku, a preto sa nemôžu uplatniť ani námietky z tohto titulu. Ak vznikne zmenečný záväzkový vzťah sa stáva záväzkovým vzťahom celkom samostatným, ktorý existuje, mení sa a vyvíja sa, bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri ich vzniku a nepochybne s každým indosamentom sa nesporne charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje v neprospech zmenečne zaviazanej osoby, kedy zjednodušene možno uviesť, že zmenka si začne žiť svojim životom. Tento abstraktný záväzok zo zmenky možno preto obmedziť po uplatnení dôvodných námietok zo strany osôb zúčastnených na zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny síce označenej ako zmenka ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku napr. podľa § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb., čím by došlo k zamietnutiu žaloby. Medzi uvádzané minimálne zákonom požadované štandardy patrí aj údaj určujúci splatnosť zmenky a ako je tomu v prejednávanom prípade, kedy popri údaji určujúcom splatnosť Vista zmenky, inak povedané zmenky pri predložení (upravenej v § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako krytá podpisom výstavcu, je údaj určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od vystavenia t. j. jeden konkrétny deň a to 25. 03. 2014, kedy súd poukazuje na výkladové pravidlá k § 36 ods. 1 a súvis. ustanovení zmenkového práva, podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na jeden alebo viac mesiacov ako je tomu v prejednávanom prípade 4 rokov od 25. 03. 2010, t. j. po dáte, alebo ...... je zročná odpovedajúceho dňa mesiaca, v ktorom sa má platiť, len ak by nebolo toho dňa, bola by zmenka zročná posledného dňa v mesiaci. Súd prvého stupňa pri preukázaní svojich úvah poukázal na argumentáciu z rozhodnutia v obdobnej veci NS SR sp. zn.: 1 Obdo 59/2010 z dňa 26. januára 2011, ktorým NS SR zamietol dovolanie voči rozhodnutiu KS v Nitre 15 CoZm 1/2010-139 v spojení s uznesením z 20. 07. 2010 k čís. kon.: 15 CoZm 1/2010-150 (vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti, ako je tomu v prejednávanom prípade s poukazom na citovaný § 33 ods. 2 Zákona o zmenkách a šekoch. Rovnako súd prvého stupňa poukázal vzhľadom k zhodnej úprave zák. č. 191/1950 Zb. zák. o zmenke a šeku vo vzťahu k § 33 a § 34 aj v inom členskom štáte ES v ČR, napríklad na rozhodnutia Městského soudu Praha sp. zn. 196/Cm 6/2009 z dňa 08. 12. 2009, ako aj na právny názor sudcu (t. č. Vrchního soudu Praha), odborníka na zmenkové právo pána JUDr. Zdenka Kovaříka. Podľa súdu nemožno súhlasiť s argumentáciou prezentovanou za posledné obdobie pri riešení otázky splatnosti uvedenej vlastnej zmenky, kedy na zmenke sa vyskytujú dve doložky vymedzujúce splatnosť zmenky nasledovne: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad ....“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, podľa ktorého táto doložka je výrazom predĺženia lehoty na predloženie vista zmenky na platenie o 4 roky, (resp. akejsi postupnej splatnosti), prípadne iných úvah. Podľa súdu prvého stupňa je zrejmé, že sú tu vlastne dve samostatné doložky vymedzujúce splatnosť zmenky (jednak ako lehotnú, a jednak ako konkrétny deň splatnosti 4 roky po vystavení), preto nie je možné súhlasiť s názorom, podľa ktorého uvedenú situáciu je možné riešiť na základe tzv. moderačného práva súdu jednak preto, že by takýmto postupom došlo k narušeniu rovnosti účastníkov pred zákonom, pretože súd takýmto výkladom a uplatnením moderačného práva by vyložil obsah zmenky pri riešení jej platnosti alebo neplatnosti v prospech jedného z účastníkov konaniach a zároveň by sa úplne poprela zákonom predpokladaná podmienka rigoróznosti zmenky, ktorá je v protiklade s abstraktnosťou záväzku zo zmenky. Abstraktnosť zjednodušuje zmenečne oprávnenej osobe si uplatniť na súde zmenečné nároky, pre ktoré je charakteristická zmenková prísnosť (rigor cambialis), ktorú musí zmenka spĺňať ako cenný papier z pohľadu zmenečného veriteľa tak aj dlžníka na to, aby bolo možné práva z nej s úspechom uplatniť. Rozlišuje sa materiálna (hmotnoprávna) zmenková prísnosť, ktorá sa prejavuje striktnou a kogentnou úpravou minimálnych náležitostí zmeniek s prísnymi podmienkami zachovania zmenkových práv, atď. a formálna stránka zmenkovej prísnosti, z ktorej vyplýva, že zmenenčné nároky sa dajú uplatniť v urýchlenom súdnom konaní. Na základe uvedených skutočností podľa súdu prvého stupňa citovaná vlastná zmenka je neplatná okrem už uvedených skutočností aj na tom základe, že nemožno na jednej strane v rámci zachovania materiálnej (hmotnoprávna) zmenkovej prísnosti neprihliadať ku skutočnosti, že na zmenke sú napísané dve doložky upravujúce splatnosť zmenky a na druhej strane v rámci abstraktnosti záväzku výkladom dospieť k tomu, že splatnosť je jednoznačne upravená inak ako je uvedená v písomnom vyhotovení citovanej vlastnej zmenky. Podľa súdu prvého stupňa názory, v zmysle ktorých uvedené doložky by mali byť výrazom predĺženia lehoty na predloženie vista zmenky na platenie o 4 roky, resp. akejsi postupnej splatnosti, prípadne iných úvah, považoval tieto názory za účelové a v rozpore so znením § 34 ods. 1 a § 36 zmenkového zákona. Súd prvého stupňa uviedol, že vo veci konal a rozhodol podľa § 156 ods. 3 OSP, ako aj podľa Nariadenia EPaR (ES) č. 861/2007. Mal za to, že vo veci je možné postupovať podľa citovanej právnej úpravy bez nariadenia ústneho pojednávania,
kedy len oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, nakoľko podľa súdu sa nedá výsluchom účastníkov konania, ani žiadnym výkladom v rámci dokazovania vysvetliť skutočnosť, že na zmenke sú 2 údaje splatnosti, kedy po lehotnej splatnosti a to 1 rok od vystavenia by sa dalo zmenku predložiť v jeden konkrétny deň a to 4 roky po dni vystavenia. Na záver dodal, že na zmenke sa vyskytuje aj tzv. fakultatívna doložka, číslo zmluvy s niekoľko miestnym číslom, z čoho možno odvodiť, že došlo len k zobchodovaniu cenného papiera ako zabezpečovacieho inštitútu, kedy práva zo zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov zostali zachované veriteľovi voči dlžníkovi v tomto prípade voči vystaviteľovi zmenky. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal podľa § 151 ods. 1 OSP. V konaní úspešný účastník konania v procesnom postavení odporcu si sám nárok na náhradu trov konania neuplatnil a podľa obsahu spisového materiálu mu žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, odôvodniac ho tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že odporkyňa uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti; neurčitosť má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení" údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Poukázal na konkrétne ustanovenia Zmenkového a šekového zákona a na niektoré súdne rozhodnutia. Podľa neho je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení", je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t. j. zmenky splatnej na videnie. V súlade s výkladovými pravidlami slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, čo znamená, že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, odkedy (od vystavenia) dokedy (uplynutým štyroch rokov od vystavenie) má byť zmenka preložená na platenie. Nestotožnil sa so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená predložka „do", a to tak, že údaj by mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia". Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky (v tomto konaní odporcom). Navrhovateľ je vlastníkom cenného papiera (má len zmenku), ktorý nadobudol na základe indosamentu, žiadne iné informácie, či dokumenty navrhovateľ k zmenke nemá a v zmysle platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. Uviedol, že záver súdu je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 11. 2013 sp. zn. 43CoZm/10/201, Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 03. 2014 sp. zn. 9Co/22/2014, Krajského súdu v Trnave zo dňa 11. 02. 2015 sp. zn. 11Co/529/2014 a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške: 61,41 eura bez DPH za podané odvolanie a 8,39 eura bez DPH režijný paušál.
Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"). Na jeho základe sa navrhovateľ domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa predloženého návrhu je navrhovateľ ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.
Súd prvého stupňa konštatoval, že na zmenke vystavenej odporcom dňa 25. 03. 2010 na zmenkovú sumu 1.324,57 eura sa nachádza aj údaj o čísle zmluvy: 409100019, pričom vystaviteľ vyhlásil, že zaplatí za zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava a na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa. Podľa obsahu spisu a aj podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa neskúmal, na základe akého právneho vzťahu odporca zmenku vystavil, odôvodnenie rozsudku zameral na zdôvodnenie, prečo vo veci rozhodol bez prejednania na pojednávaní so záverom o neplatnosti zmenky ako takej pre nesprávnosť lehoty, v ktorej mala byť zmenka predložená na zaplatenie.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.
Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku; odôvodnenie musí byť súčasne preskúmateľné.
Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že konanie na súde prvého stupňa je postihnuté vadou z dôvodu nedostatočnej preskúmateľnosti odôvodnenia, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku je síce obsiahle, ale neobsahuje jasný a zrozumiteľný výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol nepodstatné údaje o dôvode rozhodnutia bez nariadenia pojednávania a o publikáciách konkrétnych autorov, ale jasným, stručným a zrozumiteľným spôsobom neuviedol všetky svoje skutkové zistenia a najmä právny záver o neopodstatnenosti žalobného návrhu. Pokiaľ aj citoval obsah publikácií odborníkov na zmenkové právo, tento obsah vecne nespojil so zisteným skutkovým a svojím vlastným právnym záverom. Odôvodnenie tak vyznieva chaoticky, zmätočne, nejasne a v konečnom dôsledku aj nepresvedčivo, a tak odvolací súd dospel k tomu, že súd prvého stupňa sa jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli pre vydanie rozhodnutia podstatné.
Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok navrhovateľa vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej odporcom pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov
- v stovkách súdnych konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. - s najväčšou pravdepodobnosťou zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica"), používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.
Na základe toho sa súd mal v prvom rade s ohľadom na uprednostňované práva spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Na tento účel v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 tretej vety OSP aplikáciou výnimky z prejednacej zásady mal súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere, ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo vedené. V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniach o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri hodnotení platnosti zmluvy o úvere by bolo nutné vychádzať aj zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné strany uzatvorili zmluvu o úvere ako „absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi odporcom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvého stupňa aplikovať ustanovenia obsiahnuté v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.
Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.
Súd prvého stupňa riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť mala mať za následok neplatnosť zmenky, no vôbec sa nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského vzťahu tak, ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia.
Vzhľadom na to a v spojení s právnym záverom odvolacieho súdu o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol žalobný návrh navrhovateľa zamietnutý, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa bude postupovať v naznačenom smere. Svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo vyššie uvedeným zákonným požiadavkám. Zároveň podľa § 224 ods. 3 OSP rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.
Odvolací súd v závere poznamenáva, že rozhodnutie o trovách konania v napadnutom rozsudku v nadväznosti na zamietnutie žalobného návrhu nebolo správne, pretože v prípade úspechu odporcu, ktorému trovy v konaní nevznikli, bolo potrebné rozhodnúť, že odporcovi sa náhrada trov nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.