Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/315/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: P. X., V.. XX.XX.XXXX, P. Y., N. XX, v konaní právne zastúpená J.. S. Š., D. T. T. L. T., C.. T. X. XXX/XX, proti žalovanému: B. Y., D.. T.., S.: XX XXX XXX, T. H. X, P., v konaní právne zastúpený J.. D. T., D. T. T. L. P., V. L. XX, v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

rozhodol:

určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v znení: „Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov“, je neprijateľná,

určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytovaní domáceho servisu č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v bode 2.2 v znení: „Klient sa zaväzuje využívať domáci servis a zaplatiť odmenu v celkovej výške XXX,XX Eur, a to v pravidelných 3 mesačných splátkach po XX,XX Eur“, je neprijateľná,

žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške XXX,XX Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby vyhlásil rozsudok, ktorým by určil, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX Eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia. Po tom, ako žalovaný zaplatil žalobkyni ňou žiadané bezdôvodné obohatenie, zobrala žalobkyňa v tejto časti žalobu späť a súd konanie v tejto časti zastavil.

Žalobkyňa naďalej žiadala určiť, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v znení: „Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov“ je neprijateľná a taktiež, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytovaní domáceho servisu č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v bode 2.2. v znení: „Klient sa zaväzuje využívať domáci servis a zaplatiť odmenu v celkovej výške XXX,XX Eur, a to v pravidelných troch mesačných splátkach po XX,XX Eur“ je neprijateľná. Žalobkyňa zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške XXX Eur. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému, predstavuje sumu XXX Eur. Zároveň došlo aj k uzavretiu zmluvy o poskytnutí domáceho servisu, podľa ktorej mala žalobkyňa zaplatiť

za službu žalovaného spočívajúcu v nadštandardných službách odmenu vo výške XXX,XX Eur. Celkovo tak žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému sumu XXX,XX Eur.

Čo sa týka neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k odmene, žalobkyňa poukázala na to, že odmena za poskytnutie úveru nie je podmienkou individuálne dojednanou, pretože z formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nesporné, že spotrebiteľ nemôže ovplyvniť jej obsah, aj keď má možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy. Najväčším nedostatkom tejto odmeny je podľa žalobkyne jej neurčitosť ako v cene, tak aj v predmete plnenia. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a tiež na to, že výška odmeny je priamo odvodená od hodnoty poskytnutej istiny a podrobnosti mechanizmu, ktorý mení jej reálnu výšku pre každého spotrebiteľa zvlášť, v zmluve o spotrebiteľskom úvere vysvetlené nie sú. V zmluve sa ani neuvádza, čo sa bude zaplatením odmeny kryť. Žalobkyňa tvrdila, že zmluvná podmienka, ktorá nemá oporu v poskytnutí skutočného plnenia, nemôže byť primeraná ani neprimeraná, preto ju súd môže ako neprijateľnú posúdiť. Odmena za poskytnutie úveru nie je s poukazom na citované rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C 26/2013, C 372/2014 a C 143/2013 zmluvnou podmienkou, ktorá je hlavným predmetom plnenia, týkajúca sa primeranosti ceny a nie je určitá, jasná a zrozumiteľná. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú jeho zákazníkom vopred známe, kedy výška tejto odmeny dosahuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za vypísanie zmluvy závisel na výške poskytnutého úveru. Žalovaný vôbec nevysvetľuje, prečo žiada vyššiu odmenu od zákazníka, ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava menej.

Pri neprijateľnosti zmluvnej podmienky - odmeny za domáci servis žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C 415/2011, kedy ide najmä o službu spočívajúcu v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrolu splátkového kalendára, upozornení na termín splátok a na prípadné následky nesplácania. Táto služba je poskytovaná za odplatu. Podľa žalobkyne hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že uzavretie zmluvy o poskytovaní domáceho servisu je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v tom, že s ohľadom na vyššie uvedené striktné zákonné ustanovenie, žalovaný do zmluvy zakomponoval odplatu, ktorá nebola individuálne dohodnutá, čím sa odklonil od zákona.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX spĺňa všetky náležitosti zákona. Čo sa týka služby domáci servis, žalovaný uviedol, že považuje za nutné uviesť, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, ktorej predmetom je úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientom, pričom táto služba zodpovedá poskytovaniu konzultačných a nadštandardných služieb, pričom ide najmä o preberanie a zaúčtovanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrolu splátkového kalendára a upozornenie na termín splátky. Žalobkyňa si svojím vlastnoručným podpisom na samotnej žiadosti dobrovoľne objednala službu domáci servis, ako ďalšiu z portfólia služieb poskytovaných žalovaným, na základe čoho bola následne uzatvorená zmluva o poskytovaní domáceho servisu. Túto službu si žalobkyňa zvlášť a dobrovoľne objednala, čo žalovaný preukázal samostatnou objednávkou žalobkyne a samostatnou zmluvou o poskytnutí domáceho servisu. Tvrdenie žalovaného, že zmluva o poskytnutí domáceho servisu predstavuje samostatnú zmluvu, potvrdzuje aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom Bratislave, č. k. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa uvádza, že práve pre samostatnú objednávku a samostatnú zmluvu, ktorej uzavretie nie je podmienkou získania úveru a v dôsledku toho sa teda náklady na túto doplnkovú službu nezahŕňajú do celkových nákladov spotrebiteľa v spojení so samotným úverom, na základe čoho ani nevstupujú do výpočtu RPMN, dospel orgán dozoru k záveru, že v danom prípade nie je možné objektívne vyvodiť zodpovednosť účastníka konania za porušenie § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

K rovnakým záverom došiel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní XXCo XX/XXXX ktorý uviedol, že Okresný súd správne ustálil, že zmluvy o poskytovaní domáceho servisu sú platné právne úkony, pretože sa jedná o službu spočívajúcu v nadštandardnej starostlivosti o klienta, čiže v starostlivosti nad rámec povinností ustanovených v zmluve o úvere, pričom navrhovatelia dobrovoľne uzatvorili predmetné zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, nespochybnili, že sa so zmluvami mali možnosť vopred oboznámiť a na znak súhlasu s ich obsahom tieto zmluvy podpísali. Uzatvorenie zmluvy o poskytovaní

domáceho servisu je tak výrazom zmluvnej voľnosti, kedy bolo na zvážení navrhovateľov, či predmetné zmluvy uzatvoria alebo nie.

Čo sa týka úroku vo výške 20 % z poskytnutej istiny a odmeny vo výške 18 % z poskytnutej istiny, podľa žalovaného sú v súlade s platnou legislatívou v čase uzavretia zmluvy. Podľa žalovaného sa na ustanovenia zmluvy majú vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka, konkrétne § 497 a § 499. Žalovaný poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky niekoľkokrát súhlasil s tým, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, napríklad aj v rozhodnutí XMCdo X/XXXX. Podľa zákonných ustanovení odplatu, v tomto prípade označenú ako odmenu, môže za dojednanie úveru požadovať len veriteľ, ktorý má poskytovanie úveru ako predmet svojej činnosti povolenej podľa osobitného právneho predpisu, čo žalovaný spĺňa. Rovnako tak dohoda zmluvných strán spĺňa podmienku stanovenia výšky odplaty - odmeny za poskytnutie úveru.

Z uvedeného teda jasne vyplýva, že sú splnené všetky zákonom vyžadované podmienky na platnosť tohto zmluvného dojednania. Je potrebné odlišovať odplatu - odmenu od dohodnutého zmluvného úroku a nestotožňovať tieto pojmy, nakoľko úrok predstavuje cenu - výnos za poskytnutie úverovej čiastky, pričom odplata - odmena je na rozdiel od úroku charakterizovaná tým, že nie je viazaná na reálne poskytnutie úveru.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka, oboznámením s vyjadrením žalovaného, oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške XXX Eur. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému, predstavuje sumu XXX Eur. Zároveň došlo aj k uzavretiu zmluvy o poskytnutí domáceho servisu, podľa ktorej mala žalobkyňa zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v nadštandardných službách odmenu vo výške XXX,XX Eur. Celkovo tak žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu XXX,XX Eur.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu uzatvárala doma a pri uzatváraní zmluvy bol aj jej manžel. Žalobkyňa vedela, že bude platiť niečo naviac, ale sumu si už nepamätala. Taktiež si nepamätala, čo presne jej bolo pri uzatváraní zmlúv povedané. Potvrdila, že podpísala zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, rozhodcovskú zmluvu, dohodu o zrážkach zo mzdy, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a tiež klientsku kartu.

Vo veci bol ako svedok vypočutý aj manžel žalobkyne, ktorý bol po celú dobu pri uzatváraní zmluvy. Uviedol, že úver si zobrali na potreby domácnosti a taktiež oslavy v rodine. Pri uzatváraní úveru im boli poskytnuté informácie o výške úveru a výške úrokovej sadzby. Svedok uviedol, že samotnú zmluvu nečítal a nečítala ju ani manželka, keďže o to nemali záujem. Pokiaľ by o to prejavili záujem, bolo by im to umožnené. Čo sa týka spôsobu platenia úveru, podľa svedka chceli platiť prostredníctvom poštových poukážok. Bolo im však povedané, že takýto spôsob splácania úveru nie je možný a že jednotlivé splátky bude chodiť vyberať pracovníčka. Svedok nevedel uviesť, kedy manželka uzatvorila zmluvu o domácom servise. Uviedol, že on ani manželka o domáci servis záujem nemali.

Z listinných dôkazov predložených žalovaným súd zistil, že pri uzatváraní zmluvy boli so žalobkyňou vypísané tlačivá, a to štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, kde boli žalobkyni poskytnuté informácie o výške úveru, počte splátok, výške jednotlivých splátok, celkovej čiastke, ktorú bude musieť zaplatiť a informácie o výške RPMN. Zároveň bola so žalobkyňou vypísaná klientska karta, kde boli zisťované jej osobné, majetkové pomery, jej skúsenosti s poskytovaním úverov, informácie o tom čo vlastní a ďalšie skutočnosti. Obe tieto listiny žalovaná podpísala.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné..

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len citovaného zákona), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky..

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa..

Podľa článku 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V predmetnom konaní súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala mať náležitosti v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, platným a účinnom v čase uzatvárania zmluvy, teda zákonom č. 129/2010 Z. z. Súd zistil, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré v súlade so zákonom obsahovať má. Konkrétne podľa súdu neobsahuje potrebný údaj o konečnej splatnosti úveru. Argumentácia žalovaného, že spotrebiteľ by si mal odvodiť konečnú splatnosť úveru od znenia bodu I. zmluvy a od bodu 2 Obchodných podmienok, podľa súdu neobstojí. Snahou zákonodarcu je, aby spotrebiteľ mal pri uzatváraní zmluvy všetky potrebné údaje k dispozícii jasne a prehľadne tak, aby mal vedomosť o tom, akú sumu je povinný zaplatiť, aké jednotlivé platby, v akých termínoch a kedy jeho povinnosť platiť pri riadnom dodržaní splátkového kalendára zanikne. Zo samotného znenia zmluvy jasný údaj o konečnej splatnosti úveru nevyplýva.

Súd má tiež za to, že v zmluve síce žalovaný uviedol priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver (§ 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch) a to v čl. II. zmluvy, ale v zmluve neuviedol ročnú percentuálnu mieru nákladov na konkrétny úver (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). Súd poukazuje na to, že v článku 1 Obchodných podmienok, ktoré sú podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, je síce uvedený údaj o RPMN, ale tento údaj nespĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch (nie sú tam uvedené všetky predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov). Zmluva teda obsahuje údaj o RPMN, ale nie v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd vychádzal z toho, že zmluva je síce platná, avšak bezúročná a bez poplatkov. Keďže bolo preukázané, že žalobkyňa pri poskytnutí úveru vo výške XXX Eur zaplatila sumu XXX,XX Eur, je podľa súdu suma XXX,XX Eur bezdôvodným obohatením, ktoré vzniklo na strane žalovaného. Keďže žalovaný zaplatil žalobkyni ňou žiadané bezdôvodné obohatenie a žalobkyňa zobrala v tejto časti žalobu späť, súd konanie zastavil. Súdu tak zostalo rozhodnúť o tom, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

Súd zistil, že v zmluve nebola jasne a určito vymedzená odmena, ktorú uviedol žalovaný. V zmluve bolo v bode I. uvedené, že úver poskytnutý na 13 mesiacov je s celkovým úrokom 20 % a s odmenou 18 % z istiny. V bode II. zmluvy je však už uvedené, že odplata za úver je jedna suma, pričom v tejto je zahrnutá celá suma budúcich úrokov ako výnosov, ako aj odmena. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., a to ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k), podľa ktorého zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do

zaplatenia, a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do poplatku za úver, a to aj keď by suma odplaty nedosiahla maximálnu výšku.

Ďalej súd poukazuje na to, že výška odmeny je priamo odvodená od hodnoty poskytnutej istiny a podrobnosti mechanizmu, ktorý mení jej reálnu výšku pre každého spotrebiteľa zvlášť, v zmluve o spotrebiteľskom úvere vysvetlené nie sú. V zmluve sa ani neuvádza, čo sa bude zaplatením odmeny kryť. Táto zmluvná podmienka nemá oporu v poskytnutí skutočného plnenia, preto ju súd posúdil ako neprijateľnú. Samotný žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že je potrebné odlišovať odplatu - odmenu od dohodnutého zmluvného úroku a nestotožňovať tieto pojmy, nakoľko úrok predstavuje cenu - výnos za poskytnutie úverovej čiastky, pričom odplata - odmena, na rozdiel od úroku, je charakterizovaná tým, že nie je viazaná na reálne poskytnutie úveru. Žalovaný napriek tomuto nijako nevysvetlil, prečo pokiaľ táto odplata súvisí s administratívnymi úkonmi pri poskytovaní úveru, sa odvíja od samotnej výšky poskytnutého úveru, čo je zrejmé z jednoduchého matematického výpočtu. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pri tejto zmluvnej podmienke spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú jeho zákazníkom vopred známe, kedy výška tejto odmeny dosahuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za vypísanie zmluvy závisel na výške poskytnutého úveru. Súd teda vyhovel žalobe aj v tejto časti.

Podľa § 567 ods. 1 OZ, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.

Súdu je z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu známe, že zmluvy o domácom servise boli podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. V prípade, ak by klient nesúhlasil, úver by mu nebol poskytnutý a musel by sa obrátiť na žalovaného. Každá jedna zmluva o úvere má aj zmluvu o poskytnutí domáceho servisu, pretože úver je vyplácaný v domácnosti a v domácnosti sa vyberajú aj splátky.

Súd dojednanú zmluvu o domácom servise považoval za neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi a z dôvodu obchádzania zákona. Rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona súd vidí v tom, že žalovaný takýmto spôsobom obchádza výpočet RPMN, pretože odmena za túto službu sa nezahŕňa do RPMN a týmto je vlastne spotrebiteľ na výške RPMN klamaný. Taktiež je potrebné uviesť, že žalovaný neposkytoval žalobkyni žiadne nadštandardné služby, ktoré by spočívali v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru.

Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/XXX/XXXX, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol: „Zmluva o poskytnutí domáceho servisu bola uzavretá v rovnaký deň ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere a jej predmetom bola „úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientov“. Domáci servis je v zmluve definovaný ako „poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi poskytovateľom ako veriteľom a klientom ako dlžníkom. Je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania“. Z obsahu vymedzenia práv a povinností Zmluvy o poskytnutí domáceho servisu je zjavné, že jej predmet nemá charakter samostatného zmluvného dojednania, ale len definuje štandardné a bežné úkony súvisiace s evidovaním pohľadávky veriteľa. Samostatné zaradenie týchto úkonov do zmluvy a dokonca aj ich spoplatňovanie vytvára dojem, že dodávateľovi (žalobcovi) išlo v skutočnosti o zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru, nie o dodanie osobitnej služby nad rámec základných zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Preberanie splátok, či upozornenie na termín splátky nie sú úkonmi, ktoré by mohli mať charakter zvláštnej osobitne spoplatňovanej služby“.

V rozhodnutí sp. zn. XXCo/XXX/XXXX Krajský súd v Žiline uviedol: „Z obsahu vymedzenia práv a povinností zmluvy o poskytnutí domáceho servisu je zjavné, že jej predmet nemá charakter samostatnej zmluvy. Už len samotná skutočnosť, že dodávateľ by jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy (navyše vopred naformulované výlučne ním) „vyňal“ zo štandardnej zmluvy (napr. o úvere) a označil ich ako samostatné zmluvy, za účelom zvýšenia odplaty vyžadovanej od spotrebiteľa,(minimálne) vykazuje znaky konania rozporného s dobrými mravmi. Presne k uvedenému smeruje/smerovala činnosť navrhovateľa v procese uzatvárania zmluvy o úvere s odporcami. Zmluva o domácom servise

totiž definuje obvyklé a úplne bežné úkony súvisiace s evidovaním pohľadávky veriteľa; rozhodne nejde o nadštandardné služby, ako sa snaží tvrdiť navrhovateľ. Vytvorením akejsi druhej odplatnej zmluvy navrhovateľ jednoznačne sledoval zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru. Dotknuté služby(napríklad pripomínanie splátok, preberanie úhrad v hotovosti, či upozornenie na termín splátky) nie sú úkonmi, ktoré by mohli mať charakter zvláštnej osobitne spoplatňovanej služby a zároveň slúžia v podstate záujmom navrhovateľa ako veriteľa a nie záujmom dlžníka“.

Nakoniec súd uvádza, že žalobkyňa platila odmenu za službu, ktorou žalovaný vyberá splátky v mieste jej bydliska, vo výške viac ako 40 % poskytnutých peňažných prostriedkov, pričom z ustanovenia § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka jej takéto právo vyplýva bezplatne. Je nepochybné, že u žalobkyne takouto zmluvou dochádza k zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhovel žalobe aj v tejto časti.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V danom prípade sa jedná o spojenie troch vecí (dve veci s neurčitou hodnotou a jedna s hodnotou XXX,XX €), teda odmena za jeden úkon právnej služby z neurčitej hodnoty predstavuje XX,XX Eur v roku XXXX a XX Eur v roku XXXX; odmena za vec s hodnotou XXX,XX Eur (bezdôvodné obohatenie) predstavuje sumu XX,XX Eur. Podľa § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky tak odmena za jeden úkon právnej služby v danom prípade je za rok XXXX vo výške XX,XX Eur (XX,XX € + 1/3 z XX,XX € + 1/3 z XX,XX Eur) a za rok XXXX vo výške XX Eur (XX € + 1/3 zo XX €).

Súd priznal žalobkyni odmenu za 3 úkony právnej pomoci á XX,XX Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba, účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX), za 1 úkon právnej pomoci á XX,XX Eur (účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX), za 1 úkon á XX Eur (čiastočné späťvzatie žaloby), za 1 úkon á XX Eur (účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX) vo výške XXX,XX Eur a režijný paušál vo výške XX,XX Eur (4 × X,XX €, 2 × X,XX €) postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla s priemernou spotrebou 5,2 l/100 km: -cesta T. - Y. a späť (XXX km) na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX vo výške XX,XX Eur (pri cene PHM 1,219 €/l), -cesta T. - Y. a späť (XXX km) na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX vo výške X,XX Eur (pri cene PHM 1,284 €/l), uplatnená 1 z XX,XX €, -cesta T. - Y. a späť (XXX km) na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX vo výške X,XX Eur (pri cene PHM 1,049 €/l), uplatnená 1/3 z XX,XX €.

Náhrada za stratu času cestou T. - Y. a späť predstavuje dňa XX.XX.XXXX sumu vo výške XX,XX Eur (X polhodiny × XX,XX €), dňa XX.XX.XXXX sumu vo výške XX,XX Eur (uplatnená 1 zo X polhodín × XX,XX €) a dňa XX.XX.XXXX sumu vo výške XX,XX Eur (uplatnená 1/3 zo X polhodín × XX,XX €) .

Keďže právny zástupca žalobkyne je platcom DPH, súd priznal postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj túto daň vo výške XXX,XX Eur.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni, sú vo výške XXX,XX Eur. Vzhľadom na už vykonanú čiastočnú úhradu trov vo výške XXX,XX Eur, súd zaviazal žalovaného na úhradu trov konania vo výške XXX,XX Eur, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný zaplatiť ich na účet právneho zástupcu žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.