Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-215-2015.pdf
PDF · 84.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/215/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI, Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinným: 1/ Y. Z., nar. XX.XX.XXXXXX, bytom XXX XX Z. č. XX, 2/ P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. č. XX, 3/ Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. X, XXX XX Y., 4/ M.. G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX, XXX XX P., povinná 4/ zastúpená zákonným zástupcom matkou M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX, XXX XX P., o vymoženie príslušenstva pohľadávky oprávneného 1. 372,81 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 974 09 Bratislava pod spisovou značkou EX 18306/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/803/2013-35 zo dňa 30.06.2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením č.k. 6Er/803/2013-54 zo dňa 24.08.2015 m e n í tak, že návrh povinnej 3/ na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd s poukazom na ust. § 58 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1, písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. 18306/2013 proti povinnej 3/ zastavil.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného spísaného pred súdnym exekútorom dňa 16.08.2013. Dňa 25.06.2014 bolo súdu doručené podanie povinnej 3/, označené ako „Odpoveď“, ktoré podľa jeho obsahu posúdil ako návrh povinnej 3/ na zastavenie exekúcie pre jej nemajetnosť.
Okresný súd vychádzal zo skutočností ozrejmených súdnym exekútorom, ktorý na výzvu súdu poskytol stanovisko o prešetrení majetkových pomerov povinnej 3/. Súdu boli zo strany súdneho exekútora poskytnuté informácie, že povinná 3/ nie je majiteľkou účtov v peňažných inštitúciách, nie je majiteľkou osobného motorového vozidla a výsledok lustrácie v Sociálnej poisťovni ohľadom jej zárobkovej činnosti bol negatívny. Súd poukázal na to, že uvedené skutočnosti mal za preukázané vzhľadom k obsahu exekučného spisu EX 18306/13, ktorý mu bol predložený dňa 26.01.2015 a z obsahu ktorého vyplynulo, že povinná 3/ nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného podľa vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku exekúciu voči povinnej 3/ zastavil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré dôvodil nesprávnym právnym posúdením veci súdom a tiež tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Odvolateľ prezentoval názor, že postup súdu, ktorý zastavil exekúciu pre nedostatok majetku povinnej 3/ nebol správny, keďže prešetrením jej majetkových pomerov bolo zistené, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti na parcele č. XXX, Okres: L., Obec: Y., Katastrálne územie: Y., LV č. XXXX, byt č. XX v podiele 1. K uvedenému spoluvlastníckemu podielu na predmetnej nehnuteľnosti bolo zriadené v prospech oprávneného exekučné záložné právo. Keďže povinná 3/ vlastní nehnuteľný majetok, podľa oprávneného nie je dôvod, prečo by jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti nebolo možné postihnúť exekúciou a získať tým výťažok, ktorý postačí na úhradu trov exekúcie a uspokojí pohľadávku veriteľa, aj keď len sčasti.
Odvolateľ upriamil pozornosť na skutočnosť, povinná 3/ s povinnou 2/ nadobudli majetok z titulu dedičstva po poručiteľovi Róbertovi V. podľa uznesenia o dedičstve Okresného súdu Lučenec pod číslom 5C/40/2012, pričom čistá hodnota dedičstva bola v sume 7. 904,82 eur. Poukázal tiež na to, že existuje reálny predpoklad, že povinná 3/ nadobudne ďalší majetok (darovaním, dedením, príjmami zo zamestnania), preto zastavenie exekúcie považoval za predčasné a upierajúce oprávnenému ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu.
Bol uzrozumený s tým, že oprávnený je subjektom zaťaženým rizikom trov spojených s vedením exekúcie, avšak z dôvodu jeho osobitného postavenia je vôľa viesť exekúciu prejavom jeho dispozičného práva.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 52,89 eur s DPH.
Povinná 3/ sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1/ O.s.p. a postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh povinnej 3/ na zastavenie exekúcie zamietol.
Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žiadosťou zo dňa 26.08.2013, doručenou okresnému súdu dňa 03.09.2013, požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, proti povinným na podklade exekučného titulu - rozsudku vydaného Okresným súdom Lučenec č.k. 5C/40/2012-63 zo dňa 17.08.2012. Uvedeným rozhodnutím uložil súd žalovaným (povinným) povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatili žalovanému (oprávnenému) spoločne a nerozdielne 1 372,90 eur s ročným s úrokom z omeškania 9,25 % zo sumy 1 201,92 eur od 13.05.2011 do zaplatenia a nahradili mu trovy konania v sume 271,60 eur.
V predmetnej veci bolo pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vydané dňa 27.09.2013 poverenie na vykonanie exekúcie proti povinným na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1 372,81 eur a príslušenstva. Ako uviedol okresný súd, dňa 17.06.2014 podala povinná 3/ na súd podanie označené ako „Odpoveď“, ktoré z hľadiska jeho obsahu právne posúdil ako návrh povinnej 3/ na zastavenie exekúcie. Pre uvedený záver si zabezpečil stanovisko súdneho exekútora, z ktorého mal preukázané, že voči povinnej 3/ je vykonávaná exekúcia s cieľom vymoženia pohľadávky oprávneného priznanej mu exekučným titulom, o ktorej bol dňa 30.10.2013 postupom podľa § 47 Exekučného poriadku upovedomený jej zákonný zástupca, ktorým bola jej matka M. V.. Pokiaľ okresný súd podanie povinnej 3/ bez ohľadu na jeho označenie posúdil ako procesnú obranu povinnej 3/ v zmysle návrhu povinnej na zastavenie exekúcie pre existenciu dôvodu jej neprípustnosti podľa § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku, s jeho právnym hodnotením sa vzhľadom na zistené skutočnosti odvolací súd stotožnil a považuje ho za správne.
Z podania povinnej 3/ vyplynulo, že táto sa domáha „zastavenia exekučného konania a žiada o odpustenie exekúcie v plnej výške“. Nesúhlas vyjadrila aj voči trovám exekúcie. Svoj návrh dôvodila tým, že si neuvedomovala dôsledky dedičského konania v predmetnej veci, keďže nejde o jej dlh, ale
dlh povinného 1/, ktorý po smrti jej otca prestal plniť svoje záväzky voči banke, je práceneschopný a neplní si povinnosti súvisiace s terajším exekučným konaním. Ďalej v návrhu objasnila svoje majetkové pomery, keď tvrdila, že je študentkou a jej mesačným príjmom je sirotský dôchodok v sume 63,- eur. V domácnosti žije s matkou M. V., ktorej mesačný príjem je maximálne 147,- eur zo závislej činnosti a vdovský dôchodok v sume 92,- eur. Sirotský dôchodok poberá aj maloletá sestra G. V. (povinná 4/), taktiež v sume 63,- eur. Na základe uvedeného pohľadávku oprávneného vymáhanú v exekúcii nie je schopná splácať. Nechce ohroziť svoju matku a maloletú sestru, keďže ich majetkom je trojizbový byt vo Y. na ulici O. č. X a nemajú žiadne ďalšie financie „na vyrovnanie exekúcie voči jej osobe“.
Súdny exekútor navrhol návrh povinnej 3/ na zastavenie exekúcie zamietnuť ako neopodstatnený.
Podľa § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Odvolací súd sa pri posúdení návrhu povinnej 3/ domáhajúcej sa zastavenia začatej exekúcie, v ktorej je solidárne zaviazaná splniť záväzok oprávneného, nestotožnil so závermi okresného súdu v napadnutom rozhodnutí. Niet sporu, že exekúcia voči povinným začala 1/ až 4/ dôvodne po tom, ako títo dobrovoľne nesplnili nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným súdnym rozhodnutím. Pokiaľ povinná 3/ využila ako prostriedok procesnej obrany návrh na zastavenie exekúcie voči jej osobe, je potrebné, aby dôvody, ktoré uvádza, bolo možné subsumovať pod ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvody neprípustnosti exekúcie môžu prípadne vyplývať aj z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo z osobitného zákona. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Povinná 3/ v odvolaní poukazovala predovšetkým na skutočnosť, že povinnosť plniť záväzky z hmotnoprávneho vzťahu mal povinný 1/, uvedená povinnosť na ňu prešla v dôsledku dedičského konania po otcovi, ktorého dôsledky si v tom čase neuvedomila. Vo vzťahu k uvedenému, na tento dôvod povinnej 3/ súd prihliadnuť nemôže, keďže nie je dôvodom taxatívne vymedzeným v ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo možné exekúciu zastaviť, či už na návrh alebo aj v dôsledku skutočností zistených samotným súdom. Skutočnosť, že povinná 3/ nekonala, neučinila právny úkon odmietnutia dedičstva a ako solidárny dlžník tak nadobudla záväzok voči oprávnenému z titulu dedenia pre svoju právnu neznalosť, zákon zohľadniť neumožňuje.
Pokiaľ okresný súd zastavil exekúciu voči povinnej 3/ pre tvrdený dôvod jej nemajetnosti (§ 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku) tento dôvod odvolací súd nepovažoval za preukázaný. O zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu súd rozhoduje až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, samotná nemajetnosť deklarovaná len povinným tak nie je bez ďalšieho dôvodom pre zastavenie exekúcie.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1/ Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť oprávnenému a exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie.
V prejednávanej veci nemožno na základe skutkových zistení akceptovať záver o nedostatku majetku povinnej 3/, ktorá nemajetnosť by nepostačovala ani na úhradu trov exekúcie. Možno konštatovať, že exekútor vykonal rad úkonov v období po udelení poverenia na vykonanie exekúcie, pričom ako uviedol vo svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu, povinná 3/ je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - bytu č. XX v bytovom dome súpisného čísla XXXX na parcele XXXX, okres L., obec Y., katastrálne územie Y., LV XXXX v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1 k celku. V správe určenej exekučnému súdu ďalej uviedol, že napriek zisteniam, že povinná 3/ nie je majiteľkou účtov v peňažných inštitúciách ani majiteľkou osobného motorového vozidla a toho času nie je zamestnaná, o čom svedčí lustrácia na Sociálnej poisťovni s negatívnym výsledkom, s prihliadnutím na jej produktívny vek je dôvodné sa domnievať, že
sa v blízkej budúcnosti zamestná a bude zárobkovo činná, eventuálne nadobudne majetok v budúcnosti iným spôsobom, čím bude možné naplniť účel a cieľ sledovaný exekúciou.
S predmetnou správou predloženou povereným súdnym exekútorom sa odvolací súd plne stotožnil, keďže bolo hodnoverne zistené, že povinná 3/ má spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti v obci Y. a je poberateľkou dávky sociálneho poistenia. V čase posudzovania jej majetkových pomerov jednak pred okresným súdom, ako aj pred súdom odvolacím preto nie je preto možné považovať ňou tvrdenú skutočnosť o nedostatku majetku v rozsahu potrebnom na úhradu trov exekúcie za preukázanú. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že vzhľadom na výšku pohľadávky ide o tzv. „drobnú exekúciu“, pri ktorej je kladený zvýšený dôraz na proporcionalitu zabezpečenej vymáhanej povinnosti a zabezpečenej hodnoty majetku a spôsob uspokojenia pohľadávky vo vzťahu k predaju nehnuteľnosti je výrazne limitovaný, resp. ani skutočnosť, že aktuálne nebol zistený exekvovateľný majetok, keďže poberaná dávka sociálneho poistenia (sirotský dôchodok) nepresahuje základnú sumu podľa § 70 ods. 1 Exekučného poriadku.
Ďalej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia sa vykonáva pomerne krátku dobu a povinná 3/ je v produktívnom veku. Je teda predpoklad, že s ohľadom na svoj vek bude po skončení štúdia vykonávať zárobkovú činnosť a môže nadobudnúť aj ďalší majetok, pričom s ohľadom na výšku pohľadávky je možné dôvodne sa domnievať, že exekúcia bude úspešná.
Pokiaľ má oprávnený pri uvedených zisteniach súdneho exekútora na trvaní exekúcie záujem, ktorú skutočnosť právna úprava neupravuje, je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné rešpektovať vôľu oprávneného, ktorý jej zastavenie považoval za predčasné a poukázal na čistú hodnotu ňou nadobudnutého dedičstva, ako aj budúci možný majetok povinnej 3/. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v exekučnom konaní vo všeobecnosti platí zásada dispozičná, pokiaľ teda oprávnený, vedomý si nesenia rizika navyšovania trov exekúcie a svojej eventuálnej povinnosti znášať ich v prípade zistenia nemajetnosti povinného, výslovne trvá na pokračovaní exekúcie a nesúhlasí s jej zastavením, je namieste rešpektovať jeho požiadavku a procesnú vôľu v exekúcii pokračovať; najmä pokiaľ sa domnieva, že existuje v budúcnosti reálna možnosť vymoženia svojho nároku (alebo aspoň jeho časti).
S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti tak ako ich zistil okresný súd nie sú dôvodom pre právny záver o zastavení exekúcie, keďže nemajetnosť povinnej 3/ nebola v čase rozhodovania súdov oboch stupňov preukázaná ani konštatovaná súdnym exekútorom a povinná 3/ neuviedla ani žiadny iný z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1, 2/ Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh povinnej 3/ na zastavenie exekúcie zamietol.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože jeho rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím v exekučnej veci. Práve absencia rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktorý je súd prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením v prípade, že exekúcia bude zastavená (§ 200 ods. 5 Exekučného poriadku). V opačnom prípade sa trovy exekúcie preukazujú súdnemu exekútorovi (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.