Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/26/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky a zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - otec C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. - I., K. XXX/X, zastúpený JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom v Nitre, Farská 40 a JUDr. Janou Kubáňovou, advokátkou v Nitre, Štúrova 13 a matka N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, zastúpená: Advokátska kancelária Stoklasa a Stoklasová, s.r.o. so sídlom Nitra, Farská 25, IČO: 36 856 282, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na návrhy oboch rodičov, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -70 zo dňa 05. apríla 2016, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletým počas letných školských prázdnin m e n í tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletým počas letných školských prázdnin od 01. júla od 09.00 hod. do 10. júla do 18.00 hod. a od 01. augusta od 09.00 hod. do 10. augusta do 18.00 hod. s tým, že maloleté dieťa si prevezme v mieste bydliska dieťaťa a tam ho aj matke odovzdá, keď matka je povinná dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie.

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 04.09.2015 sa otec maloletého K. domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keď matka maloletého sa návrhom zo dňa 08.09.2015 domáhala zverenia maloletého do svojej starostlivosti s tým, aby bola upravená vyživovacia povinnosť otca k maloletému vo výške 250,-Eur mesačne počnúc od 01.09.2015 a zároveň aj styk otca s maloletým K.. Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa uznesením č. k. -10 zo dňa 16.09.2015 oba návrhy rodičov spojil na spoločné konanie vedené ďalej pod sp. zn. .

Napadnutým zhora uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa vo veci takto rozhodol:

Súd zveruje maloletého K. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou vo výške 150,- eur mesačne počnúc dňom 01.09.2015, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné otca za čas od 01.09.2015 do 31.03.2016 činí sumu 750,- eur, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.

Súd upravuje styk otca s maloletým K. C. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým počas bežného roka v párnom týždni v čase od piatka od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8.00 hod., kedy otec maloleté dieťa zanesie do školského zariadenia. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý rok počas jarných školských prázdnin od soboty od 9.00 hod., ktorá predchádza týmto prázdninám do nasledujúcej stredy do 13.00 hod., počas zimných školských prázdnin od 31.12. od 9.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas letných školských prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod., s tým, že otec si maloleté dieťa v stanovenú hodinu v mieste bydliska dieťaťa prevezme a po ukončení stretnutia maloleté dieťa včas a riadne odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a citované ustanovenia Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov - § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 25 ods. 1 až 4) tým, že oba návrhy rodičov boli dôvodne podané, pretože rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a ani nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý býva s matkou u rodičov matky, matka jeho starostlivosť zabezpečuje riadne od narodenia, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a nakoľko v konečnom návrhu otec maloletého a takisto aj kolízny opatrovník súhlasili so zverením dieťaťa do starostlivosti matky, maloletý bol jej zverený do starostlivosti, keď otcovi bola určená povinnosť platiť výživné vo výške 150,-Eur mesačne, ktoré výživné je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť. S ohľadom na počiatok zverenia maloletého do starostlivosti matky a s ohľadom na plnenie si vyživovacej povinnosti otca k maloletému rozhodol aj o zročnom (zameškanom) výživnom a zároveň aj upravil styk otca s maloletým K., jednak počas bežného roka ako aj počas školských prázdnin. Na styku otca s maloletým K. sa rodičia v podstate dohodli, nesúlad medzi nimi nastal iba pri dĺžke trvania styku počas letných školských prázdnin, kedy matka aj kolízny opatrovník navrhovali upraviť dobu trvania pobytu dieťaťa u otca na 10 dní a otec na dva týždne. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že maloletý je už vo veku, kedy dokáže zvládnuť odlúčenie od matky aj na 15 dní (polovica mesiaca) bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na jeho psychickú pohodu. Obaja rodičia potvrdili, že maloletý už v roku 2014 zvládol odlúčenie od matky pri pobyte s otcom v rozsahu 10 dní, keď v lete roku 2016 bude už o dva roky starší, jeho kontakt s otcom je stále pravidelne udržiavaný a maloletý má svojho otca rád, keď tento dokáže zabezpečiť o dieťa riadnu starostlivosť. Pri posudzovaní rozsahu styku prihliadol aj na tú skutočnosť, že styk otca s maloletým dieťaťom je jedným z mála prostriedkov, ktorým sa má otec možnosť podieľať na výchove svojho maloletého dieťaťa, na rozvoji jeho osobnosti a slúži k upevňovaniu vzájomných citových väzieb. Preto je podľa názoru súdu úprava styku otca s maloletým dieťaťom v čo najširšej miere v záujme maloletého dieťaťa, ktorá rešpektuje jeho právo na zachovanie vzťahu a citových väzieb k obidvom rodičom. O trovách konania súd napokon rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu (a vtedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku).

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním a len v časti úpravy styku otca s maloletým počas letných školských prázdnin napadla len matka maloletého domáhajúca sa jeho zmeny v tejto časti tak, aby styk otca s maloletým od 01. júla a od 01. augusta bol realizovaný len v rozsahu 10 dní, v rovnakých hodinách. Poukázala na to, že má za to, že rozsah styku otca s maloletým počas letných prázdnin je určený v neprimeranej dĺžke vzhľadom na vek maloletého, zatiaľ nie veľmi intenzívny vzťah maloletého K. k otcovi a vzhľadom na intenzívny vzťah maloletého k nej na strane druhej. Otec až do podania jej návrhu nejavil o maloletého K. taký záujem, aby si mohol maloletý K. vytvoriť dostatočne pevný citový vzťah k otcovi, pričom bol vychovávaný ňou samou, má k nej výrazne silný vzťah a nie je zvyknutý bez nej byť dlhší čas ako víkend, maximálne týždeň, keď vo svojom veku potrebuje predovšetkým matku. V žiadnom prípade nemá záujem brániť alebo obmedzovať otca v styku s maloletým, avšak je toho názoru, aby posilňovanie a budovanie vzťahu otca s maloletým K. prebiehalo postupne, keď ich pevný vzťah sa nevytvorí tým, že maloletý K. bude nútený proti svojej vôli zotrvať u otca v júli i v auguste počas 15 dní; uvedené môže mať práve opačný efekt. Jej presvedčenie matky je umocnené aj vyjadrením maloletého K., ktorý uviedol, že tak dlho u otca byť nechce.

K odvolaniu matky maloletého sa vyjadril kolízny opatrovník a tiež aj otec maloletého.

Kolízny opatrovník maloletého navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí; zmenu svojho vyjadrenia k dĺžke styku otca s maloletým počas letných školských prázdnin, (inak ako na pojednávaní) nevysvetlil.

Otec maloletého žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Poukázal na to, že tvrdenia matky, že maloletý nemá k nemu intenzívny vzťah nie je založené na pravde, nakoľko vrámci možnosti stretávania sa, ktoré boli doposiaľ vo veľkej miere závislé aj od samotnej matky, bolo ich stretávanie sa maximálne. Vek maloletého je dostatočný na to, aby zvládol určenú úpravu styku a preto sa pridržiava odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto časti, keď na úprave styku trvá a uvádza, že svojho syna v prípade, ak by nechcel u neho zostať počas celej doby stretávania sa, nebude nútiť ostať (u neho) až do skončenia upravenej doby. Na úprave rozsahu styku však trvá a to pre prípad, že sa syn bude u neho cítiť dobre a nebude mať problém zotrvať u neho celých 15 dní. Leto je obdobím, kedy sa dá realizovať veľa voľnočasových aktivít, ktorými môže synovi vyplniť čas, takže je presvedčený, že k situácii popisovanej matkou ani nedôjde. Matka uvádza fakt, že keď oznámila synovi, že bude musieť u neho ostať po 15 dní v júli i v auguste, tak sa maloletý rozplakal, čo považuje za dosť nevhodné, takto citovo na niekoho vyvíjať nátlak. Každý z rodičov môže maloletému ponúknuť niečo iné, potrebný je vplyv oboch rodičov. Okrem uvedeného vyjadrenia spísaného JUDr. Gráčikom, otec podal prostredníctvom dňa 27.04.2016 splnomocnenej JUDr. Kubáňovej aj ďalšie vyjadrenie, ktoré je sčasti zhodné s uvedeným vyjadrením, keď v druhom vyjadrení je zvýraznená potreba povinnosti súdu rešpektovať práva dieťaťa v označených právnych úpravách. Poukázal na to, že nesúhlas jedného z rodičov musí byť podložený dôkazmi, na základe preukázateľných a racionálnych dôvodov, že práve takáto úprava styku nie je v záujme maloletého. Vek maloletého je dostatočný na to, aby zvládol úpravu styku počas letných prázdnin tak, ako bola upravená, keď maloletý ako chlapec potrebuje aj mužský vzor vo svojom živote, i keď výchovu matky nespochybňuje, avšak dieťa má právo na výchovu oboma rodičmi, ku ktorej je nevyhnutná komunikácia rodičov. Poukázal i na závery správy kolízneho opatrovníka a na to, že dohodou medzi rodičmi sa dá vyriešiť akákoľvek situácia.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozsudku (§ 156 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti výroku o úprave styku otca s maloletým K. počas letných školských prázdnin zmeniť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (v zmysle ustanovenia § 220 OSP), keďže súd prvého stupňa daný skutkový stav sčasti nesprávne právne posúdil.

V danej veci v priebehu konania matka a rovnako kolízny opatrovník sa vyjadrovali k dĺžke styku otca s maloletým počas letných školských prázdnin v rozsahu 2 x po 10 dní, keď doposiaľ sa styk najdlhšie realizoval v roku 2014, kedy maloletý bol s otcom na 10 dní v Chorvátsku. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na predpoklade toho, že maloletý je oproti roku 2014 už o dva roky starší, keď jeho kontakt s otcom je stále pravidelne udržiavaný a otca má rád, keď tento dokáže zabezpečiť o neho riadnu starostlivosť. Argumentáciu matky v podanom odvolaní vzhliadol odvolací súd dôvodnou, keď je potrebné vychádzať z aktuálneho stavu a nie je možné rozhodnutie založiť len na predpoklade, že by určený rozsah styku 2 x po 15 dní maloletý zvládol. Odvolací súd vychádzal z toho, že maloletý, vzhľadom k jeho veku, doterajšej výchove matkou a pri doterajšom spôsobe realizácie styku v čase rozhodovania súdu, nie je schopný k tak dlhému odlúčeniu od matky. Nemožno neprihliadnuť ani k tomu, že otec maloletého práve v letných mesiacoch má najviac práce a počas týchto mesiacov by sa len ťažko mohol maloletému v podstate mesiac plne - celodenne venovať svojou osobnou starostlivosťou. Odlúčenie maloletého od matky preto nateraz za primerané považoval v rozsahu 10 dní, keď súhlasí s otcom maloletého v tom, že dohodou rodičov sa dá vyriešiť akákoľvek (nepredvídateľná) situácia, na strane maloletého i rodičov, ktorí svoje osobné záujmy musia podriadiť záujmu ich maloletého dieťaťa tak, aby čo najmenej bolo postihnuté tým, že nežijú spoločne.

Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.