Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/31/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: REAL VT s.r.o., so sídlom Dr. C. Daxnera 86, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 477 591, zastúpeného Z.. U. R.Ö., H.. XX.X.XXXX, C. K.. X. Z. XX/ X, N. H. R., proti povinnému: U.G. C., H.. XX.X.XXXX, C. Z. M. XX, o vymoženie 381,76 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -16 zo dňa 12.9.2013, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku o zastavení exekúcie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú, exekúciu v celom rozsahu zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi dňa 16.01.2006 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5713 005933*, vydaného Okresným súdom Vranov nad Topľou dňa 27.02.2006, bol exekúciou poverený súdny exekútor A.. Z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je Notárska zápisnica spísaná pred A.. N. T., notárkou so sídlom vo N., dňa 02.01.2006, sp. zn. , . V predmetnej notárskej zápisnici sa osvedčuje vyhlásenie U. R., splnomocneného povinným, o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd ďalej zistil, že na základe zmluvy o pôžičke č. S., uzavretej dňa 10. 02. 2005, oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 9.000,-Sk pričom povinný sa zaviazal túto pôžičku vrátiť, vrátane úrokov a dohodnutých poplatkov, čo spolu predstavuje 16.430,-Sk Súčasťou predtlače zmluvy o pôžičke bolo aj splnomocnenie, podpisom ktorého povinný splnomocnil tam uvedeného U. R. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok z tejto zmluvy o pôžičke tak, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom, pričom dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Na základe takto udeleného splnomocnenia uznal U. R. dlh za povinného voči oprávnenému. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že udelenie splnomocnenia ako jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám alebo dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon, musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Ak U. R. bol splnomocneným zástupcom povinného a mal hájiť jeho záujmy, konal v rozpore so zákonom, keď uznaním dlhu spísaného v notárskej zápisnici konal preukázateľne v rozpore so záujmami povinného a taktiež nad jeho rámec určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie (do 3 dní od spísania notárskej zápisnice) a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice. Povinný teda splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase

uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Naviac povinný si nemohol dobrovoľne vybrať zástupcu, pretože tento bol už určený v predtlači zmluvy o pôžičke a teda bol vybraný oprávneným, ktorý zjavne spolu úzko spolupracujú. Spôsob, akým bol zástupca ustanovený a na vykonanie akých úkonov bol splnomocnený, jednoznačne dokazuje, že prejav vôle povinného bol obmedzený oprávneným, ktorý ako silnejšia strana vopred naformuloval obsah zmluvy tak, že povinný, ak chcel uzatvoriť zmluvu o pôžičke, musel prijať oprávneným vopred vybraného zástupcu na vopred naformulované realizovanie rôznych úkonov, pričom povinný nemal akúkoľvek možnosť zmeniť zástupcu, ktorého určil oprávnený, ani možnosť zmeniť rozsah jeho splnomocnenia. Povinný mohol iba prijať alebo odmietnuť zmluvu o pôžičke ako celok. Súd preto považuje takého plnomocenstvo za uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt záujmov za absolútne neplatné s poukazom na § 39 OZ. Na základe uvedeného, exekučný titul - notárska zápisnica, spísaná U. R., je neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnému. Nad rámec uvedeného, súd poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. marca 2010, sp. zn. , citovaného v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z 09. 09. 2010, č. k. -13, v ktorom uviedol, že spísaná notárska zápisnica, aj v hypotetickom prípade platne udeleného plnomocenstva, by nebola spôsobilým exekučným titulom. V zmluve o úvere sa zmluvné strany dohodli, že zmluvný vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd konštatuje nezákonnosť uplatneného nároku oprávneného aj z dôvodu, že predmetná notárska zápisnica, ktorá je (má byť) exekučným titulom, je v rozpore s ustanovením § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože, ako je zo znenia tohto zákonného ustanovenia zrejmé, písomne možno uznať len určitý záväzok. V čase spísania zmluvy o úvere, v ktorej bolo udelené plnomocenstvo, ktorým sa mal v budúcnosti uznať záväzok z úveru, ešte nemohlo byť účastníkom známe právo (záväzok), ktorého sa vyhlásenie dlžníka malo dotýkať. Predovšetkým, uznanie dlhu je právom dlžníka, nie jeho povinnosťou. Povinnosťou dlžníka vyplývajúcou mu v platne uzavretej zmluvy o úvere je predovšetkým platiť dohodnuté splátky úveru určené v zmluve riadne a včas, nesplnením ktorej povinnosti sa dostáva do omeškania, a v dôsledku ktorej skutočnosti potom dochádza k zmene v obsahu záväzku. Pokiaľ teda dlžník už v čase uzavretia zmluvy o úvere uznal svoj dlh, ktorý do budúcna mal (mohol) vzniknúť za predpokladu, ak by sa dostal do omeškania so splácaním úveru, s tým, že v čase uznania nemohla byť dlžníkovi známa výška dlhu, teda rozsah jeho omeškania, ako ani to či vôbec k omeškaniu dôjde, je nesporné, že takýmto úkonom dlžník uznal záväzok (resp. jeho časť), ktorý však v čase uznania neexistoval. Uvedená klauzula v takom znení, ako je v notárskej zápisnici, ktorá ma byť exekučným titulom obsiahnutá, je v rozpore s ustanovením § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože dlžník písomne uznal svoj peňažný záväzok, ktorý nebol (ešte nemohol byť) v čase uznania určitý, teda známa jeho výška. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia zmluvy nie je ešte známe a nemožno s nim disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať a logicky potom nemohol platne ani splnomocniť právneho zástupcu na výkon takéhoto práva. Na základe uvedeného mal súd za to, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd dospel k záveru, že predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko v čase rozhodovania súd nemal k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie súdnym exekútorom rozhodol tak, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v ktorom uviedol, že prvostupňový súd nedostatočne skúmal a zisťoval okolnosti uzatvorenia zmluvy o pôžičke, nakoľko dlžník mal právo ustanoviť si ním zvoleného zástupcu, čoho dôkazom sú zmluvy o pôžičke uvádzané v prílohe. Dlžníci si vyberali aj splnomocnencov A.. Z. H., A.. K. E. a A.. N. Z.. Rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného však nemusí byť všade tam, kde obaja majú účasť na tom istom právnom vzťahu. Má za to, že v zmluve o pôžičke priamo vyslovený súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a jasne a zrozumiteľne formulované plnomocenstvo na transformáciu tohto súhlasu do notárskej zápisnice, a na tomto základe spísaná notárska zápisnica spĺňa všetky predpoklady stanovené v ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a je podkladom na základe ktorého možno v zmysle Exekučného

poriadku vykonať exekúciu. Toto tvrdenie podporuje aj fakt, že notárska zápisnica spísaná rovnako na základe plnej moci udelenej povinnou osobou v zmluve o pôžičke, s tým, že súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice bol rovnako udelený splnomocnencom, ktorý bol na udelenie tohto súhlasu výslovne splnomocnený sa stalo podkladom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Vranov nad Topľou dňa 27.2.2006. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Sudca súdu prvého stupňa odvolaniu nevyhovel a rozhodol o predložení veci odvolaciemu súdu zodpovedajúco ust. § 374 ods. 4 O.s.p..

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 3, 4, 5 O.s.p.), a preto bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať napadnuté uznesenie z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by boli vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktoré sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Samotná možnosť existencie rozporu so záujmami zastúpeného nestačí, pretože rozpor musí existovať.

Rozpor so záujmami zastúpeného je však daný v prípade, keď vopred určený zástupca uvedený vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve zastupuje veriteľa opakovane aj v iných spotrebiteľských zmluvách, čo je treba považovať za dôkaz blízkych vzťahov veriteľa a zástupcu dlžníka. Zástupca, ktorý túto funkciu vykonáva po dohode s veriteľom opakovane pri zastupovaní viacerých dlžníkov, zastupuje v konečnom dôsledku aj veriteľa, jeho záujmy, ktoré boli uvedené v obsahu plnej moci.

Pri zastupovaní dlžníka povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu citovaného zákonného ustanovenia, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Z.. U. R. vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného, pričom súdu sú známe aj ďalšie spotrebiteľské zmluvy uzavreté medzi terajším oprávneným a inými spotrebiteľmi, ktoré obsahovali totožné splnomocnenie pre toho istého zástupcu. Existencia takýchto spotrebiteľských zmlúv vyplýva aj z ďalej uvedených rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dňa 25.11.2010 spisovej značky „aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje takzvaná prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalším sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice“.

Notárska zápisnica ako verejná listina, pokiaľ nemá tieto zákonom stanovené náležitosti, nie je spôsobilým exekučným titulom.

Zásadný význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu v preskúmavanej veci má posúdenie skutkových a právnych záverov preskúmavaného uznesenia, týkajúcich sa tvrdenia, že notárska zápisnica z dňa 2.1.2006 je nespôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný poriadok. Nespôsobilosť tejto notárskej zápisnice byť exekučným titulom v preskúmavanej veci je dôsledkom neplatnosti splnomocnenia daného povinným pre Z.. U. R. v zmluve o pôžičke zo dňa 10.2.2005.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje v prvom rade na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 23.11.2011 č. k. -19, podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen

v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a to napríklad aj na účely zistenia existencie zistenia dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

V nadväznosti na takéto uznesenie Ústavného súdu SR zaujal stanovisko k tejto problematike aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci spisovej značky z dňa 21.12.2011. „Podstatnou skutočnosťou je, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný. Navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere, vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho odvolací súd považuje za neplatné. Povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platným spôsobom nebolo, nemohol neskorší právny úkon uskutočnený „splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľa nadobudnúť právne účinky pre osobu, v mene ktorej konal. Ak teda z neplatne udeleného plnomocentsva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorej by oprávnenej či povinnej/povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať.“

Odvolací súd dáva do pozornosti aj časť odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR spisovej značky a , podľa ktorého „...Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať s súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v jeho v rozhodnom znení, vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napríklad v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným (§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo (§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napríklad, ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.)...“.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.