Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41T-107-2020.pdf
PDF · 93.33 KB
Case nature
Area
Subarea
41T/107/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. augusta 2022 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. B., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A., C. XX
sa uznáva vinným
z prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. j) Trestného zákona, pretože:
dňa 22.06.2020 v čase okolo 21.40 hod. na chodbe pred gynekologickopôrodníckym oddelením II. vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou D. E. F. v A. na G. B., sa vyhrážal zdravotníckemu personálu, pôrodným asistentkám H. B. a I. J. D. pri výkone ich zdravotníckeho povolania tak, že po tom, čo ho H. B. nevpustila na oddelenie z dôvodu, že neboli návštevné hodiny, ako aj s prihliadnutím na zdravotný stav pacientky, ktorú chcel navštíviť, znovu sa dožadoval vstupu na oddelenie, pričom pri otvorení vstupných dverí na oddelení I. J. D. tejto uviedol, že si zistí meno kolegyne, ktorá mu otvorila vstupné dvere ako prvá s uvedením, že jej ublíži, zároveň použil aj rôzne vulgarizmy na uvedenú osobu, pričom počas uvádzania týchto skutočností držal svoju ruku v tvare zbrane - pištole, s vystretým ukazovákom pri svojej spánkovej časti hlavy, kde takto svojím konaním a správaním u oboch poškodených vzbudil dôvodnú obavu, že čin, ktorým hrozil vykoná,
teda
inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe – zdravotníckom pracovníkovi pri výkone zdravotníckeho povolania smerujúceho k záchrane života alebo ochrane zdravia, Za to mu súd ukladá:
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 200,- (dvesto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca.
odôvodnenie:
Dňa 11. novembra 2022, bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov v trestnej veci obžalovaného A. B..
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej H. B. a I. J. I., F. D., svedkov H. K., H. F. C., H. H. L., H. M. N., H. O. P., súdnej znalkyne A. D. Q., ako aj prečítaním pripojených listinných dôkazov.
Obžalovaný A. B. na začiatku hlavného pojednávania, vyhlásil svoju nevinu.
Ďalej uviedol, že dňa 22.6.2020 porodila jeho partnerka u nich doma bábätko, ktoré však krátko po pôrode aj napriek snahe zdravotníkov, zomrelo. Následne záchranári zobrali jeho partnerku do nemocnice. On chcel ešte v ten istý deň večer, jej priniesť bielizeň a iné potrebné veci a preto išiel na oddelenie gynekológie, v monobloku A. J.. Ako prišiel pred toto oddelenie, zazvonil na zvonček, vyšla nejaká sestrička, on sa jej spýtal na družku – H. N., a že by jej chcel priniesť tie veci. Sestrička mu na to povedala, že nie sú návštevné hodiny, že sa k nej nemôže dostať a tresla mu dverami. Potom asi o päť minút zbadal nejakého doktora, toho oslovil a vysvetlil mu situáciu. Doktor mu povedal, že ide zistiť kde jeho priateľka konkrétne leží. Po chvíľke sa vrátil a povedal mu, že príde sestrička, že jej môže dať tašku. On potom zazvonil na zvonček, vyšla iná sestrička, ktorá mu však tiež povedala, že ho nemôže pustiť, že nie sú návštevné hodiny. On ju požiadal aby odniesla tašku družke, podal jej ju a potom išiel domov. On sa nikomu nevyhrážal, ani nikomu nenadával. Takisto nikomu nenaznačoval ľavou rukou zbraň, kde tú ruku mal mať ukazovákom priloženú, k svojmu spánku na hlave. Osobne sa stretol so svojou družkou až na druhý deň poobede, resp. v noci. Keď tam bol v noci, tak tam bol krátko, pretože nejaká sestrička, resp. ošetrovateľ mu povedali, že nie sú návštevné hodiny a on v kľude odišiel.
Svedkyňa poškodená H. B. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že v ten deň mala nočnú službu na gynekologicko-pôrodníckom oddelení R., D. F. K. A., ako pôrodná asistentka. Hneď prvý kontakt mala s pacientkou, ktorú k nim priviezli z pôrodnej sály s tým, že porodila mimo nemocnice. Po prijatí na izbu, asi po pätnástich minútach niekto zazvonil pri vchode na oddelenie. Ona vyšla k dverám, pri dverách stál mladý muž s tým, že doniesol veci pre p. N.. Ona mu povedala, že nech jej tie veci dá, že ich pani odnesie. On jej však odmietol tieto veci odovzdať. Ona ho nepúšťala na oddelenie, pretože neboli návštevné hodiny. Keďže p. B. jej tie veci nedal, zatvorila dvere a išla riešiť tú pacientku. Potom išla jej kolegyňa, p. I. k tým dverám, pričom sa po chvíli vrátila späť aj s taškou. Ako boli spolu, tak tá kolegyňa začala plakať s tým, že jej hovorila: „Keby ste vedeli sestrička, že čo Vám on urobí.“ Kolegyni hovorila aby sa nebála, ale ona bola vyplašená, pretože tam bola iba mesiac. Q. I. jej hovorila, že B. hovoril na jej adresu samé vulgarizmy a že na záver si priložil ukazovák ku spánku, akože ju zlikviduje. Ona sama zo slov kolegyne mala nepríjemný pocit a obavu, že by jej mohol B. ublížiť.
V tú noc ešte prišiel na oddelenie vyšetrovateľ, ktorý vyšetroval úmrtie bábätka a vypočul partnerku obžalovaného. Neskôr sa tiež dozvedela, že trestné oznámenie v tejto veci podávala vrchná sestra H. O. P..
Svedkyňa poškodená I. J. I., F. D. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že v ten deň mala nočnú službu, ako pôrodná asistentka, pričom okolo 22.00 hod. priviezli na oddelenie p. N., s ktorou boli vykonávané všetky zdravotnícke úkony, ktoré sa vykonávajú po pôrode. Potom neskôr jej kolegyňa H. B. oznámila, že nejaký pán chcel priniesť veci tej pacientke, avšak jej tieto veci nechcel odovzdať, a že ich chce sám odniesť svojej partnerke na oddelenie. Následne išiel okolo nejaký doktor, ktorý jej oznámil, že pred dverami, pred vchodom do oddelenia stojí nejaký pán a aby išla po veci, ktoré mal priniesť p. N.. Ona prišla ku dverám, otvorila ich a spýtala sa či je partner p. N., pričom ten pán začal na ňu kričať, bol agresívny, pýtal sa ako sa volá tá predchádzajúca sestrička, použil slová, že ako sa volá tá „stará, nedonosená kurva“, že on nemá problém zistiť si jej meno, že ju „zajtra pes pojebe“. Pritom ako to hovoril, priložil si prsty k spánku a asi naznačoval zbraň na pár sekúnd. Dobíjal sa do oddelenia, pýtal sa prečo ho nechceme pustiť, pričom ona mu vysvetľovala, že nie sú návštevné hodiny a že by rušil ostatné pacientky. Ona od neho pýtala tie veci, ktoré jej nakoniec dal. Jej osobne sa nijako nevyhrážal, avšak mala strach z tých slov, ktoré adresoval kolegyni B.. Z týchto slov aj ona nadobudla obavu, že
môže ublížiť tak kolegyni, ako aj jej samej. Keď prišla naspäť na oddelenie, roztriasla sa, rozplakala sa, pričom tam bola kolegyňa B., ktorá sa ju snažila upokojiť. Neskôr prišiel na oddelenie, na výsluch p. N., aj vyšetrovateľ.
Svedkyňa H. K. vo svojej výpovedi uviedla, že v ten deň keď sa mal p. B. vyhrážať jej kolegyniam, službu nemala a službu mala až nasledujúcu noc. O tom, čo sa malo stať, bola telefonicky informovaná p. I.. Keď prišla na oddelenie, už pri p. N., bol p. B.. To bolo okolo 19.00 hod. Pán B. ešte potom prišiel na izbu okolo polnoci, pričom keď ho tam zbadala na jej otázku odpovedal, že sa tam dostal sám, že dvere boli otvorené. Ona mu povedala aby opustil oddelenie, na čo on na ňu začal kričať a nadávať jej. Ona o tom informovala H. C., pričom on následne prišiel na izbu, kde prosil B. aby opustil oddelenie, že nie sú návštevné hodiny. B. najprv nechcel odísť a keď volali SBS, tak nakoniec odišiel sám preč. O tomto nasledujúci deň ráno informovala vrchnú sestru p. P..
Svedok H. F. C. vo svojej výpovedi uviedol, že v tom čase mal službu, pričom v noci mala službu p. K.. V noci mu p. K. oznámila, že pri jednej pacientke je cudzí pán. On tam prišiel a vyzval ho aby opustil izbu. Vedel o tom, že tento pán došiel za touto pacientkou aj minulú noc, a že s ním bol problém. Preto telefonicky zavolal SBS a keď s nimi rozprával, tak videl, že ten pán odchádza.
Svedkovia H. H. L. a H. M. N. zhodne vo svojej svedeckej výpovedi uviedli, že okolnosti spáchania skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, im nie sú známe.
Svedkyňa H. O. P. vo svojej výpovedi uviedla, že ona priamo svedkom daného incidentu, nebola. V tom čase v nemocnici pôsobila ako vedúca pôrodná asistentka a keď prišla do práce, tak jej zdravotné sestry povedali čo sa malo u nich stať počas nočnej smeny. To, že sa niečo stalo jej avizovali pôrodné asistentky, p. K., p. B. a p. D.. Oni jej hovorili, že partner pacientky N. sa dostal na oddelenie, že sa im vyhrážal a že bol agresívny. Ona následne telefonicky kontaktovala políciu a informovala ich o tomto incidente. Následne prišiel príslušník PZ na oddelenie a ona ho poslala za pôrodnými asistentkami, ktoré jej oznámili danú skutočnosť.
Podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. a,/, b/ Tr. zákona, spácha prečin nebezpečné vyhrážanie ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spácha na chránenej osobe.
Podľa § 139 ods.1, písm. j/ Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie zdravotnícky pracovník pri výkone zdravotníckeho povolania smerujúceho k záchrane života alebo ochrane zdravia.
Podľa § 27 ods.1, písm. j/ Zák. č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, je zdravotnícky pracovník aj fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie ako pôrodná asistentka.
Podľa § 3 ods.3, písm. j/ Zák. č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, výkon zdravotníckeho povolania pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je činnosť bezprostredne nevyhnutná na ochranu života a zdravia ľudí.
Zo svedeckých výpovedí poškodených, mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa slovne a aj gestom vyhrážal pošk. H. B., pričom toto jej adresoval v jej neprítomnosti, prostredníctvom pošk. D., vydatej I.. Poškodená D., následne pod dojmom tohto všetkého, nadobudla strach ako o svoj život a zdravie, tak aj o život a zdravie svojej kolegyne. Po tlmočení tohto všetkého kolegyni B., tak aj táto nadobudla obavu o svoj život, resp. zdravie.
Na základe uvedeného je preto právne irelevantné, že pošk. B. nepočula priamo od obžalovaného tieto slová, resp. nevidela uvedené gesto, pretože skutková podstata tohto prečinu nebezpečné vyhrážania priamo nevyžaduje, aby páchateľ takéhoto činu, musel vyhrážky takpovediac v priamom prenose adresovať poškodenému. Poškodený sa o uvedenom môže dozvedieť aj inak a na základe tejto vedomosti, to u neho môže vzbudiť dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.
Na druhej strane takisto stačí, keď u niekoho vzbudia vyhrážky iného, dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, hoci tieto vyhrážky boli adresované inej osobe. Toto môže napríklad vyvstať z okolnosti, že ako adresát, tak aj sprostredkovateľ vyhrážok, majú rovnaké postavenie, resp. tieto vyhrážky sa tykajú rovnakej činnosti, ktorú adresát aj sprostredkovateľ vykonáva.
O tom, že to u nich vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie, svedčí skutočnosť, že incident oznámili svojim nadriadeným, ktorí následne o tom informovali políciu.
Obom poškodeným sa obžalovaný vyhrážal v súvislosti s tým, že ho ako pôrodné asistentky, nechceli pustiť na gynekologicko-pôrodnícke oddelenie R., D. F. K. A. a to konkrétne na izbu, kde bola hospitalizovaná jeho partnerka. Tejto partnerke, ako pacientke, poskytovali v rámci svojej nočnej služby, zdravotnícku činnosť na ochranu jej života a zdravia. Výpovede týchto poškodených boli navzájom konzistentné, pričom súd v nich nezaregistroval žiadne závažné rozpory. Ich výpovede, neboli v rozpore takisto so žiadnym dôkazom, ktorý súd vykonal na hlavnom pojednávaní. Preto súd ich výpovediam uveril. Súd si nevie predstaviť žiadny dôvod, pre ktorý by poškodené o tomto konflikte mali vypovedať inak, ako sa naozaj odohral.
Na základe uvedeného ma preto súd zato, že vykonaným dokazovaním bolo bez rozumných pochýb preukázané, že obžalovaný sa poškodeným – pôrodným asistentkám vyhrážal a to slovne a aj gestom ruky, že im spôsobí ujmu na zdraví. Tieto vyhrážky u poškodených dôvodne zbudili obavu o ich život, resp. zdravie. Z takto uvedených dôvodov preto súd uznal obžalovaného vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Podľa § 34 ods.1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods.4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovanému sa z miesta bydliska nič negatívne nevytýka. Podľa výpisu z registra trestov sa na neho hľadí, akoby nikdy nebol súdne trestaný. Za obdobie posledných piatich rokov spáchal päť priestupkov menej závažného charakteru. Je vodičom nákladnej prepravy pre obchodnú spoločnosť I. P. P., pričom v práci dosahuje dobré výsledky. Jeho priemerná hrubá mesačná mzda je vo výške 934,12,-Eur.
Podľa znaleckého posudku č. 29/2020, A. D. Q., súdnej znalkyne v odbore psychológia, je u obžalovaného zvýšený subjektivizmus. Na svet má svoj vlastný pohľad, horšie prijíma názory iných ľudí, nemá rád kritiku. Názory iných môže brať osobne, niekedy až ako útok na svoju osobu a môžu sa ho viac dotknúť. Svoj názor si niekedy presadzuje aj za cenu verbálneho konfliktu. Bežné situácie menovaný zvyčajne dobre zvláda. V náročných situáciách potrebuje podporu blízkych aby ich zvládol. V opačnom prípade môže rýchlejšie podľahnú stresu a konať neefektívne s impulzívnymi a nepremyslenými reakciami. Intelektové a rozumové schopnosti menovaného sa nachádzajú v pásme nadpriemernej inteligencie. Krátkodobá pamätať je priemerná s klesajúcim pamäťovým výkonom, zrejme pod vplyvom únavy. Dlhodobá pamäť je podpriemerná. Špecifickú vierohodnosť znižujú aj pamäťové schopnosti menovaného, najmä nepresné vybavovanie z pamäte a vypĺňanie medzier v pamäti konfabuláciami. Menovaný nie je viac agresívnejší než väčšina bežnej populácie. Vyšetrovaný skutok v sebe obsahuje nadávky, vyhrážky a gestá, ktoré sú najmä verbálne agresívnym správaním. V prípade menovaného ide o podvedomý obranný mechanizmus, ktorým reagoval na nadmernú psychickú záťaž a stres. Menovaný bol preťažený stresom v dôsledku viacerých náročných životných situácií, ktoré sa udiali v krátkom časovom slede, narodenie dieťaťa, pričom nevedel, že partnerka je tehotná, úmrtie dieťaťa, následné ošetrovanie, odchod partnerky do nemocnice. Následná bežná frustrácia spustila u neho verbálnu agresiu, ktorá v jeho prípade slúžila k odbúraniu nahromadeného vnútorného napätia a stresu.
Podľa § 56 ods.1 Tr. zákona, peňažný trest môže súd uložiť od 160.- Eur do 331.930.- Eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Podľa § 56 ods.2 Tr. zákona, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Podľa § 57 ods.3 Tr. zákona, ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov.
Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť.
Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností a to najmä na skutočnosť, že obžalovaný konal pod vplyvom nadmernej psychickej záťaži a stresu, ktorý bol u neho vyvolaný nezávisle od jeho vôle (strata dieťaťa a obava o zdravie partnerky), mu súd uložil peňažný trest vo výške 200,-Eur, t. j. skoro na dolnej hranici trestnej sadzby, spolu s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní jedného mesiacov majúc za to, že takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale hlavne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a dodržiaval pravidlá občianskeho spolužitia a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.