Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-214-2016.pdf
PDF · 78.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/214/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa: E. X. G. S..D.., C. XX, J., W.: XX XXX XXX proti odporcovi: D. G., L.. XX.XX.XXXX, J. Č., T. - M., P.. Č.. T. XX, T., v konaní o zaplatenie 240,02 eur, takto
rozhodol:
Odporca sa z a v ä z u j e zaplatiť navrhovateľovi istinu 240,02 € na účet navrhovateľa vedený v Štátnej pokladnici, č. účtu 7000182387/8180, KS: 0558, VS: 1100700929 a to v 2 splátkach vo výške 120,01 € s tým, že prvú splátku zaplatí do 31.8.2016 a druhú splátku do 30.9.2016 tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 €, do 31.7.2016 .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa domáhal podaným návrhom zaplatenia istiny 240,02 € titulom nákladov zdravotnej starostlivosti, poskytnutých navrhovateľom za odporcu na území SR z prostriedkov zdravotného poistenia v období, kedy odporcovi zaniklo verejné zdravotné poistenie na území SR, t.j. od 27.11.2012 do 30.11.2014. Odporca si zákonnú oznamovaciu povinnosť, t.j. oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik verejného zdravotného poistenia splnil voči navrhovateľovi oneskorene až dňa 15.4.2015 a tým vznikla navrhovateľovi škoda v sume 240,02 €.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd za splnenia podmienok uvedených v ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaného navrhovateľa. Na pojednávaní dňa 18.5.2016 odporca uznal nárok navrhovateľa v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky, pretože považoval za pravdivé, že do novembra 2014 pracoval v Českej republike a počas tohto obdobia bol práceneschopný. Zároveň požiadal súd o zaplatenie vymáhanej sumy v dvoch splátkach, aj keď je zamestnaný, pretože má vysoké zrážky z príjmu u zamestnávateľa I. D. s.r.o. (titulom exekúcie 190.- € ako nedoplatok na výživnom) a prispieva na dospievajúcu dcéru okrem výživného aj nákupom oblečenia, zabezpečením iných potrieb apod.
Podľa ust. § 153a ods.1 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobcom alebo jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Na základe uznania žalobného nároku odporcom súd v súlade s ust. § 153a O.s.p. rozhodol rozsudkom na základe uznania a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu 240,02 eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Čestným vyhlásením zo dňa 22.4.2015 odporca oznámil navrhovateľovi v rámci odhlášky poistenca, že od 27.11.2012 do 30.11.2013 sa nezdržiaval na Slovensku, ale v inom členskom štáte EÚ - v Českej republike, kde bol zamestnaný a zdravotne poistený.
Právne súd posúdil predmetný nárok najmä podľa týchto ust. zákonov:
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení na území SR sú povinne zdravotne poistené osoby, ktoré majú na území SR trvalý pobyt a ďalšie osoby uvedené v odseku 2 (ďalej len "poistenec").
Podľa ust. § 3 ods. 3 písm.b) cit. zákona z povinného zdravotného poistenia sú vyňaté osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú zamestnané u zamestnávateľov, ktorí nemajú sídlo na území Slovenskej republiky a sú zdravotne poistené na území štátu, v ktorom má ich zamestnávateľ sídlo.
Podľa ust. § 15 ods. 2 písm. c) cit. zákona povinnosť platiť poistné nie je po dobu, po ktorú osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. a) a b) sa dlhodobo najmenej po dobu šiestich mesiacov zdržiavajú v cudzine, kde sú zdravotne poistené. V takomto prípade nemá poistenec nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti. Túto skutočnosť je poistenec povinný oznámiť príslušnej poisťovni.
Podľa ust. § 27 písm. e) cit. zákona poistenec je povinný oznámiť príslušnej poisťovni skutočnosť, že je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky, a je zdravotne poistený na území štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo, do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, a vrátiť preukaz poistenca.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení poistencom je fyzická osoba, ktorá je povinne alebo dobrovoľne verejne zdravotne poistená podľa zákona č. 580/2004 Z.z.
Podľa ust. § 3 ods. 2 písm. a), c) cit. zákona povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Podľa ust. § 5 ods. 2 cit. zákona u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
Podľa ust.§ 9 ods. 1 a § 22 ods. 1 cit. zákona právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom zákonom č. 577/2004 Z.z. má len poistenec
Podľa ust. § 23 ods. 1 písm. a), c) cit. zákona poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní a) zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu, c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.
Podľa ust. § 25 ods. 2 cit. zákona príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencom zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
Osoba, ktorej zaniklo verejné zdravotné poistenie na území SR, nemá nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti z finančných prostriedkov zdravotného poistenia v SR prostredníctvom navrhovateľa.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Súd posúdil uplatnený nárok navrhovateľa ako nárok na náhradu škody podľa ust. § 420 a nasl. OZ. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákonného ustanovenia sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou a zavinenie. V prejednávanom prípade súd považoval za preukázané splnenie všetkých základné predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, pričom odporca nárok uznal v celom rozsahu. Odporca bol v súlade so zákonom č. 580/2004 Z.z. povinne zdravotne poistená ako osoba s trvalým pobytom na území SR. Od novembra 2012 sa odporca zdržiaval dlhodobo v cudzine (v ČR), ale neodhlásil sa z trvalého pobytu v Slovenskej republike a danú skutočnosť navrhovateľovi neoznámil a nevrátil preukaz poistenca. Zo strany odporcu tak došlo k porušeniu jeho zákonnej povinnosti poistenca (porušeniu právnej povinnosti). Tým, že v rozhodnom období od 11/2012 do 11/2014 ošetrujúci lekári odporcu fakturovali navrhovateľovi za odporcu kapitačné (paušálne) platby, aj platby za vyšetrenia, navrhovateľovi vznikla škoda. Na základe vyššie uvedených skutočností a cit. zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že u odporcu došlo k naplneniu všetkých zákonných podmienok zodpovednosti za škodu, keď v príčinnej súvislosti s porušením jeho právnej povinnosti, keď neohlásil navrhovateľovi včas skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, došlo k zániku jeho nároku na úhradu zdravotnej starostlivosti, ktorú navrhovateľ hradil jeho lekárom, čím došlo ku škode na strane navrhovateľa.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. na základe žiadosti odporcu a s prihliadnutím na jeho majetkové a zárobkové pomery ( je zamestnaný s príjmom 780 € mesačne, ale má exekúciu, platí aj výživné, preto jednorázovo by nevedel uhradiť vymáhanú sumu), rozhodol o zaplatení istiny v 2 mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že omeškanie odporcu s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia.
Navrhovateľovi v konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ je oslobodený od súdneho poplatku (§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č.71/1992 Zb.) a súd jeho návrhu vyhovel, v súlade s ust. § 2 ods. 2 cit. zákona uložil súd podľa výsledku konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 16,50 eur odporcovi, ktorý nebol od poplatku oslobodený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku na základe uznania nároku odvolanie nie je v zmysle ust. § 202 ods.1 O.s.p. prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno podať proti výroku o splátkach dlhu a trovách konania v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.). V odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.