Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-22-2016.pdf
PDF · 81.92 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/22/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., W. XX, do plnoletosti zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., pracovisko O. a mal. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., W. XX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., pracovisko O., deti rodičov: Z. a Y., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti a o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19. januára 2016, č.k. 4P/57/2015-105, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného (výrok I.) a zmenil rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 1P/194/2012-40 zo dňa 25.01.2013 v časti určenia výšky výživného tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. Y. J. z doterajších 70 Eur na sumu 100 Eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2015 (výrok II.), zaviazal otca uhradiť nedoplatok na výživnom na mal. Y. vo výške 240 Eur za obdobie od 01.06.2015 do 31.01.2016 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10 Eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania čo i len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh (výrok III.), zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na I. J. z doterajších 80 Eur na sumu 100 Eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2015 (výrok IV.) a zaviazal otca uhradiť nedoplatok na výživnom na I. J. vo výške 160 Eur za obdobie od 01.06.2015 do 31.01.2016 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10 Eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania čo i len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh (výrok V.) a nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania. Následne okresný súd dopĺňacím rozsudkom zo dňa 10.02.2016, č.k. 4P/57/2015-115 vo zvyšnej časti zamietol návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti.
Obidva rozsudky okresný súd odôvodnil tým, že mal z vykonaného dokazovania preukázané, že došlo k zmene pomerov tak na strane detí, ako i na strane otca. Matka je osobou vykonávajúcou živnosť v oblasti kvetinárstva a jej čistý mesačný príjem zo živnosti je okolo 400 Eur, t. j. rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného. Zároveň je matka detí poslankyňou obecného zastupiteľstva v Obci T. a z uvedenej funkcie má príjem za tri mesiace 35 Eur a na konci roka jej bola vyplatená odmena vo výške asi 100 Eur. Mal. Y. je študentom X. ročníka gymnázia, pričom pri poslednej úprave výživného bol žiakom X. ročníka základnej školy. Popri bežných výdavkoch na stravu, ošatenie, hygienické potreby, primerané k jeho veku, vznikajú matke v súvislosti so výučbou na tomto type strednej školy výdavky na zakúpenie školských pomôcok, učebníc a náklady na cestovné z T. do O., ako i náklady
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nakoľko maloletý navštevuje kožného lekára a ortopéda. Aj v prípade t.č. už plnoletej I., ktorá sa k návrhu matky na zvýšenie výživného pripojila, nastala zmena pomerov od času, kedy súd naposledy rozhodoval o výške vyživovacej povinnosti - vtedy navštevovala 1. ročník gymnázia, v súčasnosti je v maturitnom ročníku a má náklady na cestovné do školy, úhrada poplatku na stužkovú slávnosť, ako i cestovné a poplatky v súvislosti s lekárskymi kontrolami mimo bydliska, v O. a O.. Matka deťom platí spoločný internet vo výške 10 Eur a dcére hradí i telefón vo výške 8,50 Eur. Plnoletá I. po skončení gymnázia plánuje pokračovať v štúdiu na vysokej škole, s čím bude mať spojené zvýšené výdavky. Otec detí bol v čase posledného rozhodovania o výživnom nezamestnaný a evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v období od 01.02.2012 do 31.07.2012 poberal dávku v nezamestnanosti. V čase nového rozhodovania súdu bol otec detí zamestnaný v spoločnosti P., za obdobie od 7/2015 do 11/2015 sa jeho čistý priemerný príjem pohyboval vo výške 545,29 Eur, pričom otcovi sa vykonávajú exekučné zrážky, za obdobie od 01.07.2015 do 30.11.2015 vo výške 649,08 Eur, t. j. v priemere cca 130 Eur. Výživné, ktoré žiadala matka určiť vo výške 130 Eur mesačne na každé dieťa, okresný súd považoval už za neodôvodnené a neprimerané vzhľadom na súčasné schopnosti a možnosti otca detí. Okresný súd prihliadal aj na to, že otec detí sa v dedičskom konaní po svojom otcovi vzdal majetkového prospechu, keď v dedičskom konaní nenadobudol žiadny podiel na byte, ktorý bol predmetom dedičského konania, a v ktorom žije jeho matka, resp. na pozemkoch - ornej pôde, ktoré získali jeho dvaja súrodenci.
Proti rozsudku, č.k. 4P/57/2015-105 podal otec (odporca) Y. J. včas odvolanie. Uviedol v ňom, že neboli zohľadnené jeho finančné ani zdravotné podmienky. Po exekučných zrážkach zostatok zasielaný na jeho účet činí do 408 Eur. Štátny fond rozvoja bývania mu vypovedal zmluvu, mal vrátiť 4.800 Eur a pokutu 600 Eur. Nakoľko jeho rodičia boli ručiteľmi, platili to s tou podmienkou, že pozemky - orná pôda budú bratove a sestrine. Súd neskúmal, prečo deti vyrastajú bez otca a takmer vôbec s ním nekomunikujú. K odvolaniu otec detí pripojil záverečné vyúčtovanie exekučného konania zo dňa 23.10.2013 a potvrdenie lekárky zo dňa 03.03.2016, že je liečený na vysoký tlak a sledovaný u internistu.
Kolízny opatrovník mal. Y. J. v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť z dôvodu, že u mal. Y. došlo od posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti k podstatnej zmene pomerov, maloletý zmenil typ školy. Okrem toho otec detí sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu pri dedení po svojom otcovi. Výživné má prednosť pred inými výdavkami otca (fajčenie a koníčky).
Matka mal. Y. Z. J. v písomnom vyjadrení k odvolaniu takisto uviedla, že považuje zvýšenie výživného na 100 Eur na dieťa za primerané. Od posledného určenia výživného sa deťom vzhľadom na ich vek zvýšili životné potreby i náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou a štúdiom.
Dopĺňací rozsudok, č.k. 4P/57/2015-115 nebol napadnutý odvolaním.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok, č.k. 4P/57/2015-105 je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku krajský súd dopĺňa nasledovne:
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).
Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.
Okresný súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane oprávnených alebo povinných došlo k takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného.
V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo Z. J. a Y. J., rodičov mal. Y. a I., bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 25.01.2013, č.k. 1P/194/2012-40, právoplatným dňa 04.02.2013, ktorým bola súčasne schválená dohoda rodičov, na základe ktorej boli mal. Y. a v tom čase ešte mal. I. zverení do osobnej starostlivosti matky a otcovi detí bola určená vyživovacia povinnosť na mal. I. vo výške 80 Eur a na mal. Y. vo výške 70 Eur mesačne. V tom čase bol otec detí nezamestnaný (dávka v nezamestnanosti mu bola vyplácaná v období od 01.02.2012 do 31.07.2012). V súčasnosti je otec detí zamestnancom P. a jeho priemerný čistý príjem predstavuje približne 545 Eur. Aj keby súd prihliadal na exekučné zrážky, ktoré sú mu vykonávané v priemernej výške 130 Eur mesačne, finančné pomery otca sa oproti času posledného rozhodovania o výživnom podstatne zlepšili. Na strane matky nedošlo k podstatnej zmene finančných pomerov (okrem príjmu zo živnosti, ktorý je približne 400 Eur mesačne, rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, má príjem ako poslankyňa obecného zastupiteľstva - vrátane koncoročnej odmeny - približne 17 Eur mesačne). Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nastala zmena pomerov u oboch detí - v čase poslednej úpravy mal. Y. navštevoval základnú školu a v súčasnosti je žiakom strednej školy, I. bola žiačkou X. ročníka gymnázia a v súčasnosti je v maturitnom ročníku strednej školy a chce v štúdiu pokračovať, teda nepochybne vzrástli náklady na uspokojovanie potrieb oboch detí. Osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne matka detí.
Prvoradou povinnosťou otca je uspokojovať potreby detí a až následne uhrádzať svoje náklady a uspokojovať svoje potreby, a to s poukazom na tú skutočnosť, že v prípade otca nejde o náklady, ktoré je povinný vynaložiť (cigarety, financovanie svojich koníčkov). Okresný súd tiež správne zohľadnil pri určovaní výšky výživného to, že otec detí v porovnaní so svojimi súrodencami a matkou nadobudol z dedičstva po svojom otcovi len majetok, ktorý nemá hodnotu, pričom matka nadobudla byt, ktorého hodnota je podľa vyjadrenia otca detí 80.000 Eir a ostatní súrodenci pozemky. Aj s prihliadnutím na tvrdenie otca detí v odvolaní, že jeho rodičia zaňho zaplatili dlh voči Štátnemu fondu rozvoja bývania pod podmienkou, že pozemky nadobudnú brat a sestra, výška podielu na dedičstve, ktorej sa otec detí v dedičskom konaní vzdal, je podstatne vyššia než výška dlhu, ktorý zaňho zaplatili rodičia (podľa záverečného vyúčtovania exekučného konania zo dňa 23.10.2013 to bolo 6.401,80 Eur). Preto je správny záver okresného súdu, že otec detí sa bezdôvodne vzdal majetkového prospechu z dedičstva, z ktorého mohol získať finančné prostriedky na vyplatenie alebo zníženie dlhov vymáhaných exekučne, alebo na úhradu výživného pre deti a na svoje náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou.
Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov považoval za primerané výživné vo výške 100 Eur na každé dieťa, čo zodpovedá odôvodneným potrebám detí, ako aj možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Okresný súd teda správne rozhodol o výške výživného na každé z detí a správne tiež zamietol návrh otca detí na zníženie výživného.
Pokiaľ ide o dátum, od ktorého je otec detí povinný platiť zvýšené výživné a o nedoplatok na výživnom, aj v tejto časti okresný súd rozhodol správne, keď stanovil začiatok platnosti zvýšeného výživného od 01.06.2015 (keďže návrh matka detí podala na súde dňa 29.05.2015, pričom vo vzťahu k dospelému dieťaťu je možné zvýšiť výživné najskôr odo dňa podania návrhu) a správne tiež vypočítal výšku zameškaného výživného za obdobie od 01.06.2015 do 31.01.2016.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .