Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/153/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci navrhovateľky: Ing. V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, zastúpená Mgr. Zuzanou Lányiovou, advokátkou, so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, proti odporcovi v 1. rade: B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, N. Nové W., a odporkyni v 2. rade: mal. W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., pracovisko K., v konaní o zapretie otcovstva, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že odporca v 1. rade B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, N. I. W., nie je otcom maloletej W. Z., nar. XX.X.XXXX, z matky V. Z., rod. Z., nar. XX.X.XXXX.

II. Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 30.3.2015 doručeným súdu dňa 1.4.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že odporca v 1. rade nie je otcom maloletej W. Z., narodenej XX.X.XXXX, z matky V. Z..

Odporca v 1. rade a kolízny opatrovník odporkyne v 2. rade s návrhom súhlasili.

Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh opisom skutočností, podľa ktorých sa maloletá narodila dňa XX.X.XXXX, po rozvode jej manželstva s odporcom v 1. rade, ktoré bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. , právoplatným dňa 3.7.2014. Spolužitie s odporcom v 1. rade ukončili ešte v máji 2012, následne k obnoveniu spolužitia už viac nedošlo. V júni 2013 nadviazala známosť s S. K., ktorá známosť nadobudla intímny charakter v auguste alebo septembri 2013 a s ktorým od tejto doby žije v spoločnej domácnosti. Počas rozhodného obdobia pre počatie maloletej odporkyne v 2. rade sa intímne stýkala iba s S. K., preto ho považuje za biologického otca maloletej a z uvedeného dôvodu je zároveň vylúčené, aby bol odporca v 1. rade jej biologickým otcom. Meno maloletej odporkyne v 2. rade bolo určené Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. , právoplatným dňa 2.6.2015, v ktorom konaní bolo určené meno maloletej W..

Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 7.3.2016, potvrdil skutočnosti uvádzané v návrhu. V januári 2012 podal na Okresný súd B. návrh na rozvod manželstva, a od mája 2012 nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Od tej doby sa s navrhovateľkou intímne nestýkal. S uvedeným návrhom z toho dôvodu súhlasil.

Svedok S. K. uviedol, že s navrhovateľkou sa zoznámil v lete 2013, a nadviazali osobný, obojstranný vzťah, ktorý následne nadobudol intímny charakter. Spoločnú domácnosť s navrhovateľkou v tej dobe

neviedli, v čase rozhodnom pre splodenie maloletej W. však navrhovateľka nemala intímny vzťah s inými mužmi, preto je presvedčený, že je otcom maloletej odporkyne v 2. rade. Cíti sa byť biologickým otcom dieťaťa a v prípade, ak bude návrhu vyhovené, má záujem uznať otcovstvo voči maloletej W..

Kolízny opatrovník vzhľadom na vyjadrenie svedka a vzhľadom na písomné vyjadrenie odporcu v 1. rade, doporučil návrhu navrhovateľky vyhovieť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka S. K., oboznámil sa s rodným listom odporkyne v 2. rade, s rozhodnutím Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 2.4.2014, s rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 5.5.2015, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Maloletá odporkyňa v 2. rade sa narodila dňa XX.X.XXXX, po rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu v 1. rade. Otcovstvo voči nej v zmysle § 85 ods. 1 Zákona o rodine svedčí odporcovi v 1. rade, z toho dôvodu bol ako otec dieťaťa uvedený v rodnom liste maloletej odporkyne v 2. rade. Navrhovateľka a odporca v 1. rade však od mája 2012 nežijú v spoločnej domácnosti, spolužitie od tej doby neobnovili a intímne sa spolu počas celého tohto obdobia nestýkali. V júni 2013 nadviazala navrhovateľka známosť s S. K., ktorá známosť v auguste 2013 nadobudla intímny charakter, a v čase rozhodnom pre počatie maloletej odporkyne v 2. rade, sa tak navrhovateľka intímne stýkala len so svojim priateľom S. K.. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné, a súd ich mal preukázané zhodným tvrdením účastníkov konania aj svedka.

Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 88 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný a preto mu vyhovel, keď mal preukázané, že odporca v 1. rade, ktorému ako manželovi matky svedčí zákonná domnienka otcovstva k maloletej W., nemôže byť jej biologickým otcom, pretože v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa sa s jej matkou intímne nestýkal. V konaní bolo ďalej zhodnými výpoveďami účastníkov a aj výpoveďou svedka preukázané, že otcom dieťaťa sa cíti byť S. K., s ktorým sa v rozhodnom období matka dieťaťa intímne stýkala. Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom plne úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože ich náhradu si v konaní neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.