Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-153-2015.pdf
PDF · 73.93 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/153/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci navrhovateľky: Ing. V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, zastúpená Mgr. Zuzanou Lányiovou, advokátkou, so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, proti odporcovi v 1. rade: B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, N. Nové W., a odporkyni v 2. rade: mal. W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., pracovisko K., v konaní o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že odporca v 1. rade B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, N. I. W., nie je otcom maloletej W. Z., nar. XX.X.XXXX, z matky V. Z., rod. Z., nar. XX.X.XXXX.
II. Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 30.3.2015 doručeným súdu dňa 1.4.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že odporca v 1. rade nie je otcom maloletej W. Z., narodenej XX.X.XXXX, z matky V. Z..
Odporca v 1. rade a kolízny opatrovník odporkyne v 2. rade s návrhom súhlasili.
Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh opisom skutočností, podľa ktorých sa maloletá narodila dňa XX.X.XXXX, po rozvode jej manželstva s odporcom v 1. rade, ktoré bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/11/2012, právoplatným dňa 3.7.2014. Spolužitie s odporcom v 1. rade ukončili ešte v máji 2012, následne k obnoveniu spolužitia už viac nedošlo. V júni 2013 nadviazala známosť s S. K., ktorá známosť nadobudla intímny charakter v auguste alebo septembri 2013 a s ktorým od tejto doby žije v spoločnej domácnosti. Počas rozhodného obdobia pre počatie maloletej odporkyne v 2. rade sa intímne stýkala iba s S. K., preto ho považuje za biologického otca maloletej a z uvedeného dôvodu je zároveň vylúčené, aby bol odporca v 1. rade jej biologickým otcom. Meno maloletej odporkyne v 2. rade bolo určené Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 11P/28/2015, právoplatným dňa 2.6.2015, v ktorom konaní bolo určené meno maloletej W..
Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 7.3.2016, potvrdil skutočnosti uvádzané v návrhu. V januári 2012 podal na Okresný súd B. návrh na rozvod manželstva, a od mája 2012 nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Od tej doby sa s navrhovateľkou intímne nestýkal. S uvedeným návrhom z toho dôvodu súhlasil.
Svedok S. K. uviedol, že s navrhovateľkou sa zoznámil v lete 2013, a nadviazali osobný, obojstranný vzťah, ktorý následne nadobudol intímny charakter. Spoločnú domácnosť s navrhovateľkou v tej dobe
neviedli, v čase rozhodnom pre splodenie maloletej W. však navrhovateľka nemala intímny vzťah s inými mužmi, preto je presvedčený, že je otcom maloletej odporkyne v 2. rade. Cíti sa byť biologickým otcom dieťaťa a v prípade, ak bude návrhu vyhovené, má záujem uznať otcovstvo voči maloletej W..
Kolízny opatrovník vzhľadom na vyjadrenie svedka a vzhľadom na písomné vyjadrenie odporcu v 1. rade, doporučil návrhu navrhovateľky vyhovieť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka S. K., oboznámil sa s rodným listom odporkyne v 2. rade, s rozhodnutím Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P 11/2012 zo dňa 2.4.2014, s rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 11P/28/2015 zo dňa 5.5.2015, a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Maloletá odporkyňa v 2. rade sa narodila dňa XX.X.XXXX, po rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu v 1. rade. Otcovstvo voči nej v zmysle § 85 ods. 1 Zákona o rodine svedčí odporcovi v 1. rade, z toho dôvodu bol ako otec dieťaťa uvedený v rodnom liste maloletej odporkyne v 2. rade. Navrhovateľka a odporca v 1. rade však od mája 2012 nežijú v spoločnej domácnosti, spolužitie od tej doby neobnovili a intímne sa spolu počas celého tohto obdobia nestýkali. V júni 2013 nadviazala navrhovateľka známosť s S. K., ktorá známosť v auguste 2013 nadobudla intímny charakter, a v čase rozhodnom pre počatie maloletej odporkyne v 2. rade, sa tak navrhovateľka intímne stýkala len so svojim priateľom S. K.. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné, a súd ich mal preukázané zhodným tvrdením účastníkov konania aj svedka.
Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa § 88 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný a preto mu vyhovel, keď mal preukázané, že odporca v 1. rade, ktorému ako manželovi matky svedčí zákonná domnienka otcovstva k maloletej W., nemôže byť jej biologickým otcom, pretože v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa sa s jej matkou intímne nestýkal. V konaní bolo ďalej zhodnými výpoveďami účastníkov a aj výpoveďou svedka preukázané, že otcom dieťaťa sa cíti byť S. K., s ktorým sa v rozhodnom období matka dieťaťa intímne stýkala. Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom plne úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože ich náhradu si v konaní neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.