Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-172-2014.pdf
PDF · 100.01 KB
No categories available
11P/172/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého I. Z., K.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: S.Í. Z., K.. XX.X.XXXX, O. S.. X. X, S., zast. JUDr. Zuzana Bogová, advokátka so sídlom Vodná 3, Košice a otec: V. O., K.. XX.X.XXXX, O. V. Č.. XX, zast. opatrovníkom Q. P., K.. X.XX.XXXX, O. V. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. I. Z., K.. X.XX.XXXX zo sumy 50 Eur mesačne na 100 Eur mesačne od 1.6.2016 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 34P/56/2012 zo dňa 14.1.2014.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
O trovách štátu r o z h o d n e po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 21.10.2014 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. I. Z., K.. X.XX.XXXX zo sumy 50 Eur mesačne na 150 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa. Otec sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 15.1.2015 navrhol zvýšiť výživné na mal. I. Z., K.. X.XX.XXXX zo strany otca, nakoľko sa zmenili pomery na strane dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 34P/56/2012 zo dňa 14.1.2014, ktorým určil, že V. O., K.. XX.X.XXXX je otcom mal. I. Z., K.. X.XX.XXXX z matky S. Z., K.. XX.X.XXXX. Q.. I. Z. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu od 1.4.2012 do budúcna sumou 50 Eur mesačne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2014.
Matka v čase poslednej úpravy žila v spoločnej domácnosti s rodičmi v 2-izbovom byte. Zabezpečovala starostlivosť o maloletého syna, finančne jej vypomáhali rodičia.
Otec v čase poslednej úpravy pracoval v Nemecku vo firme X. Z. F. s príjmom vo výške 400 Eur až 500 Eur mesačne. K výdavkom patrilo ubytovanie, strava a cestovné, nevyhnutné osobné výdavky na hygienu a oblečenie.
Matka uviedla, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na jej strane ako aj na strane maloletého dieťaťa.
Mal. I. žije s ňou v spoločnej domácnosti od momentu určenia výšky výživného 50 Eur mesačne. Otec o syna nejaví záujem, nestará sa o neho, ani sa nepokúsil ho navštíviť. Sama je vo veľmi nepriaznivej životnej a finančnej situácii ako slobodná matka, osoba v materiálnej núdzi, poberala rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur a prídavky na dieťa vo výške 23,50 Eur.
Mal. I. X.XX.XXXX dovŕšil 3 roky, pričom jej nárok na príspevok zanikol. Aktívne si hľadala zamestnanie. Matka uviedla nasledovné výdavky: náklady na domácnosť a výchovu maloletého, strava v domácom prostredí 50 Eur, škôlka, obedy 1,19 Eur na deň. Spolu 23,18 Eur, školné 15 Eur mesačne, rodičovský príspevok 7 Eur mesačne, oblečenie, obuv 40 Eur, kozmetika, pranie 15 Eur, lieky, vitamíny 20 Eur, hračky, knižky 15 Eur, krúžky anglický jazyk 8,75 Eur, voľnočasové aktivity 20 Eur, doprava na výlety 25 Eur, mesačne v priemere spolu 241,93 Eur. Ročné náklady na domácnosť a výchovu maloletého - narodeniny 30 Eur, meniny 15 Eur, vianočné sviatky, darčeky 100 Eur, veľkonočné sviatky 40 Eur, fotenie v materskej škôlke a divadielko 15 Eur ročne v priemere 200 Eur, mesačný priemer 16,67 Eur. Všetky náklady mesačne sú vo výške 258,60 Eur. Otec na výživu dieťaťa prispieva sumou 15 Eur mesačne. S maloletým dieťaťom sa nestretáva.
Otec uviedol, že v čase poslednej úpravy bol zaviazaný prispievať na maloletého syna sumou 50 Eur mesačne a dlžné výživné 20 Eur mesačne. Svoju vyživovaciu povinnosť si plní.
V období od 10/2014 do 4/2015 nebol zamestnaný. Spolu s priateľkou žili u jej rodičov v Holandsku. Rodičom na bývanie a stravu neprispievali žiadnou sumou, nakoľko nemali finančné prostriedky. Vypomáhali im bežnými vecami. V uvedenom období nemal žiadny príjem.
V období od 5/2015 do 11/2015 mal príjem vo výške 800 Eur mesačne. Pracoval na farme a staral sa o kone.
Od 12/2015 do 1/2016 bol opätovne nezamestnaný, vybavoval si podporu.
Výdavky s bývaním mal vo výške 550 Eur mesačne. V čase výsluchu priateľka študovala. Výživné platí 70 Eur mesačne, ostatné výdavky 180 Eur mesačne. S maloletým dieťaťom sa nestretáva, nakoľko s matkou nevedia spolu komunikovať. Otec uviedol, že je v zahraničí od roku 2004. Motorové vozidlo nevlastní, ani žiadny hnuteľný resp. nehnuteľný majetok, na dovolenke nebol. Na Slovensko sa zatiaľ vrátiť neplánuje. Manželstvo neuzavrel. Vyučený je v obore murár, túto prácu však nevykonával. Pracoval iba s koňmi na farme.
Z pripojeného oznámenia doručeného ÚPSVaR v Košiciach zo dňa 20.4.2016 bolo zistené, že matka poberá osobitný príspevok od 1.12.2015 aktuálne mesačne v sume 126,14 Eur. Poberala dávky v hmotnej núdzi od 1.1.2015 do 31.12.2015 v sume 67,20 Eur. Nepoberá a ani nepoberala rodičovský príspevok. Matka nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bola vedená v období od 9.11.2014 do 14.12.2015. Dňa 15.12.2015 bola z evidencie vyradená pre nástup do pracovného pomeru.
Z pripojených listinných dokladov predložených otcom bolo zistené, že má uzavretú nájomnú zmluvu na byt, pričom nájomné činí za mesiac 400 Eur a všetky vedľajšie náklady záloha vo výške 150 Eur mesačne. Celková suma nájomného je vo výške 550 Eur mesačne.
Zástupca otca uviedol, že otec nemá uzavretú pracovnú zmluvu ani žiadnu inú dohodu o vykonávaní pracovnej činnosti. Pracuje brigádnicky, pričom jeho príjem činí v priemere 800 Eur mesačne. Z uvedeného dôvodu otec nemohol predložiť doklad o pracovnom pomere.
Matka a zástupca otca predložili súdu listinné doklady, z ktorých vyplýva, že otec si plní vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu mesačne vo výške 50 Eur a spláca dlžné výživné po 20 Eur mesačne. Mimo výživného inou formou na výživu maloletého dieťaťa neprispieva.
Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné na mal. I. Z., K.. X.XX.XXXX zo sumy 50 Eur mesačne na 100 Eur mesačne od 1.6.2016 do budúcna. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností, tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa aj naďalej. K zmene pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa, nakoľko už navštevuje materskú škôlku. Matke sa zvýšili náklady spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením. Súd zohľadnil to, že matka bola nezamestnaná, pričom už v súčasnosti má prácu a príjem otca predstavuje 800 Eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z príjmu otca ním uvádzaného. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú nesporne vyššie, pričom na ich uspokojení sa majú podieľať obaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. To znamená, že uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Súdna prax ustálila, že k podstatným zmenám pomerov u dieťaťa dochádza spravidla po uplynutí troch rokov a to v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú iné skutočnosti zvyšujúce odôvodnené potreby dieťaťa, ako napríklad zhoršený zdravotný stav, špeciálne záujmové aktivity a pod. Vyživovacia povinnosť bola upravená rozsudkom dňa 14.1.2014. Súd je toho názoru, že od poslednej úpravy nenastala taká zmena pomerov ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného od 21.10.2014. Z uvedeného dôvodu preto zvýšil
výživného od 1.6.2016 do budúcna, pričom prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako i možnosti a schopnosti rodičov. Okrem iného prihliadol i na skutočnosť, že otec sa s maloletým dieťaťom nestretáva, na jeho výživu iným spôsobom neprispieva. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
Súd v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 Eur mesačne je primerané.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
O trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.