Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10C/683/2015

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v právnej veci navrhovateľa Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Hraničná 662/17, Poprad, IČO: 36 500 968, proti odporkyni J. o zaplatenie 924,04 eur s príslušenstvom, o odpore odporkyne proti platobnému rozkazu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 24. 3. 2016, č. k. -23, takto

rozhodol:

I. Odpor odporkyne proti platobnému rozkazu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 24. 3. 2016, č. k. -23 o d m i e t a .

II. Účastníkom náhradu trov konania o podanom odpore proti platobnému rozkazu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 24. 3. 2016, č. k. -23 bolo odporkyni uložené, aby do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatila navrhovateľovi sumu 924,04 eur a náhradu trov konania vo výške 55,- eur, alebo aby v tej istej lehote podala odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde.

Súd v platobnom rozkaze odporkyňu poučil, že tento bol vydaný iba na základe skutočností tvrdených a preukázaných navrhovateľom s tým, že ak s povinnosťou na zaplatenie peňažnej sumy uloženej jej týmto platobným rozkazom odporkyňa nesúhlasí, má možnosť v lehote 15 dní podať na súde ktorý platobný rozkaz vydal opravný prostriedok, ktorý je treba označiť ako odpor proti platobnému rozkazu a odôvodniť ho takými skutočnosťami, ktoré obstoja proti navrhovateľovým tvrdeniam a predloženým dôkazom. Súd v platobnom rozkaze odporkyňu súčasne poučil, že odpor podaný bez takéhoto odôvodnenia vo veci samej bude odmietnutý.

Platobný rozkaz bol odporkyni do vlastných rúk doručený dňa 30. 3. 2016, čo súd zistil z pripojenej doručenky.

Dňa 14. 4. 2016 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné podanie odporkyne označené ako „Žiadosť o splátkový kalendár“ v ktorom uviedla, že žiada o splátkový kalendár na tento platobný rozkaz na sumu 924,04 eur, nakoľko je na úrade práce a nemá takú sumu v hotovosti. Tvrdila, že má na účte nastavený trvalý príkaz na splátky, ale od júna 2015 do marca 2016 mala účet zablokovaný exekúciou a tak sa nedostala k príjmu. Odporkyňa uviedla, že žiada o nižšie splátky, lebo je momentálne na úrade práce, je vdova a nemá veľký príjem.

Keďže z obsahu podania odporkyne vyplýva, že toto bolo súdu doručené ako reakcia na jej doručený platobný rozkaz, v lehote na podanie odporu a sledovalo zmenu časti vydaného platobného rozkazu (výroku o splatnosti), súd ho v súlade s ust. § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) posúdil ako odpor proti platobnému rozkazu. Následne po jeho posúdení a skúmaní, či tento

je spôsobilý privodiť právne účinky, ktoré Občiansky súdny poriadok spája s riadnym, včasným a odôvodneným odporom, t.j. zrušenie platobného rozkazu v plnom rozsahu dospel súd k záveru, že uvedené účinky jeho podaním nenastali a je potrebné ho odmietnuť ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej, keďže týkal sa len výroku o splatnosti a takýto odpor Občiansky súdny poriadok nepripúšťa a účinok v podobe zrušenia platobného rozkazu mu nepriznáva.

Podľa ust. § 172 ods. 1 O.s.p. súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.

Podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

Podľa ust. § 174 ods. 3 písm. b/ O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze.

Odporkyňou podaný odpor neobsahuje odôvodnenie vo veci samej (§ 174 ods. 3 písm. b/), nakoľko nijako nespochybňuje dôvodnosť, základ alebo výšku platobným rozkazom navrhovateľovi priznanej peňažnej sumy, preto súdu neostávalo iné, než ho odmietnuť.

Pri určení, čo treba rozumieť odôvodnením odporu vo veci samej a aký je jeho zmysel, podstata a účel je potrebné podporne nazrieť do vývinu tohto inštitútu a jeho náležitostí. Pri takomto spätnom ohliadnutí do vývoja občianskoprávnej procesnej úpravy pokiaľ ide o odpor proti platobnému rozkazu a potrebu jeho riadneho odôvodnenia (t.j. odôvodnenia vo veci samej) treba uviesť, že Občiansky súdny poriadok v znení do 31. 3. 1994 požiadavku odôvodnenia vo veci samej s odporom proti platobnému rozkazu nespájal. Platobný rozkaz sa rušil podaním akéhokoľvek odporu a v ust. § 174 ods. 3 O.s.p. bolo výslovne stanovené, že „pre nedostatok odôvodnenia nemožno odpor zamietnuť“. Občiansky súdny poriadok bol však s účinnosťou od 1. 4. 1994 zákonom č. 46/1994 Z. z. vo vzťahu k danému ustanoveniu zmenený tak, že na zrušenie platobného rozkazu sa vyžadoval odpor s odôvodnením vo veci samej, čo bolo vyvolané snahou o zefektívnenie rozkazného konania, pretože v mnohých prípadoch podávali odporcovia odpor iba v snahe oddialiť právoplatné ukončenie sporu bez vznesenia konkrétnych právnych alebo vecných námietok.

Vzhľadom na znenie citovaného ustanovenia tak vyvstáva otázka, čo možno a čo nemožno považovať za odôvodnenie odporu vo veci samej. Zákon bližšie neustanovuje, čo má takéto odôvodnenie obsahovať a kedy možno podanie odporu považovať za také, ktoré nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Z hľadiska posúdenia daného ustanovenia treba prihliadnuť na účel citovanej právnej úpravy a v súlade s ňou ju vykladať, keď úmyslom zákonodarcu nesporne bolo zrýchliť a zefektívniť rozkazné konania s tým, aby nedochádzalo k predlžovaniu času do vydania konečného rozhodnutia z dôvodu, že je podaný odpor bez akéhokoľvek odôvodnenia, resp. odôvodnenia, ktoré je nepostačujúce.

Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. z rozhodnutia sp. zn. , zo dňa 20. 1. 1999) možno vyvodiť, že na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže odporca uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či odporcom uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Keďže Občiansky súdny poriadok rozsah a obsah odôvodnenia odporu neupravuje, na odôvodnenie odporu môže odporca uviesť akékoľvek tvrdenie spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi ním uplatnenú pohľadávku. Toto tvrdenie však musí byť vecné alebo právne. Z odporu podaného tu odporkyňou nijako nevyplýva, že by odporkyňa namietala, že nevzniklo, a to čo i len v časti, alebo žeby zaniklo právo uplatňované navrhovateľom, neuviedla žiadne vecné ani právne argumenty, prečo by nárok navrhovateľa nebol daný. Obsahom svojho odporu nárok nespochybnila, iba uviedla, žeby chcela určenú sumu splatiť v splátkach. Taký odpor, týkajúci sa len splatnosti prisúdenej

sumy ale zákon nepripúšťa a tento nie je odôvodnený vo veci samej, lebo nie je vecným ani právnym argumentom, keďže nijakým spôsobom nespochybňuje nárok navrhovateľa. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. vyplýva, že ak odporca na odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu uvedie len dôvod nesplnenia dlhu, nie je tým splnená zákonná podmienka odôvodnenia odporu vo veci samej. Súd v tejto súvislosti podporne dáva do pozornosti tiež napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , či Krajského súdu v Žiline sp. zn. (dostupné na www.otvorenesudy.sk <http://www.otvorenesudy.sk>). Súd ani v najmenšej miere nespochybňuje aktuálne ťaživú situáciu odporkyne, pri posúdení formy/ prostriedku, ktorý odporkyňa zvolila na svoju obranu však súd je viazaný platnou právnou úpravou a nemôže ísť nad zákonný rámec dotknutých procesných inštitútov. Súd nie je orgánom moci zákonodarnej ale súdnej, zákon netvorí, ale aplikuje ho, pri aplikácii zákona však nemôže prijať výklad ktorý by šiel priamo proti zneniu, ale aj podstate a účelu príslušného zákonného ustanovenia. Preto ak Občiansky súdny poriadok s účinným odporom proti platobnému rozkazu spája podmienku jeho odôvodnenia vo veci samej, nemôže súd túto úpravu vyložiť tak, že v odpore stačí uviesť, že odporca nemá z čoho dlžnú sumu zaplatiť, prípadne že by ju chcel zaplatiť v splátkach. Zmyslom odporu proti platobnému rozkazu je popretie dôvodnosti uplatneného nároku a tým zvrátenie nástupu účinkov rozhodnutia vydaného v skrátenom - rozkaznom konaní. Pokiaľ však vo všeobecnosti odporca v takomto podaní len poukáže na svoje nepriaznivé majetkové pomery, uvedené žiadnym spôsobom nepopiera dôvodnosť žalovaného nároku, nenamieta existenciu dlhu čo je podstatou podania odporu proti platobnému rozkazu, preto takýmto postupom nemožno dosiahnuť zákonom predvídaný účinok t.j. zrušenie platobného rozkazu, ktorý (účinok) nastáva len a výlučne v prípade, pokiaľ účastník konania v podanom odpore akýmkoľvek spôsobom poprie dôvodnosť žalovaného nároku, čo odporkyňa v súdenej veci neučinila. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti tiež právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v Uznesení sp. zn. , podľa ktorého, určenie lehoty na plnenie nie je rozhodnutím vo veci samej a domáhanie sa inej splatnosti, než je uvedená v platobnom rozkaze, ani takto odôvodnený odpor nemožno posúdiť ako odôvodnenie odporu vo veci samej.

Skutočnosť, že povinná osoba nemá z čoho zaplatiť dlh nie je v súdnom konaní dôvodom na zbavenie tejto povinnosti, inak by toto konanie stratilo zmysel, navyše v prípade ak dôjde k nútenému výkonu súdneho rozhodnutia (exekúcii), existujú inštitúty zabezpečujúce povinnému s nízkym príjmom ochranu pred exekúciou tak, aby mu z príjmu ostala suma na základné živobytie.

Vyhovieť žiadosti odporkyne o splátkový kalendár už v tomto štádiu nie je v právomoci súdu. V skrátenom rozkaznom konaní pri vydaní platobného rozkazu neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a teda súd nemôže odporcovi v platobnom rozkaze, a ani po jeho vydaní určiť, že peňažné plnenie môže vykonať splátkach, ani určiť na splnenie povinnosti uloženej platobným rozkazom inú lehotu ako 15 dní odo dňa jeho doručenia, keďže táto lehota je v prípade platobného rozkazu striktne daná v špeciálnom, osobitnom ustanovení a to v ust. § 172 ods. 1 O.s.p. Ak by zákonodarca pripúšťal pri platobnom rozkaze určenie inej lehoty na plnenie, prípadne plnenie v splátkach, nepochybne by to v zákone osobitne vyjadril, ako napr. pri rozkaze na plnenie kde je výslovne pripustená možnosť určenia dlhšej lehoty na plnenie. Pre platobný rozkaz to však neplatí. Vyhnúť sa splneniu platobným rozkazom uloženej povinnosti v uvedenej lehote sa preto môže odporca po doručení platobného rozkazu jedine včasným podaním odporu s odôvodnením vo veci samej. Aj pri posúdení podania odporkyne ako žiadosti o splácanie dlžnej sumy v splátkach by preto súd nemohol tejto vyhovieť a povoliť jej splácať dlžnú sumu v splátkach, keďže na to chýba zákonný podklad a po vydaní platobného rozkazu už v tomto konaní na to súd nemá právomoc. Takejto žiadosti odporkyne môže po vydaní platobného rozkazu vyhovieť jedine sám navrhovateľ, ktorému je odporkyňa povinná dlžnú sumu zaplatiť. Nič však nebráni odporkyni obrátiť sa so žiadosťou o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach priamo na navrhovateľa.

O trovách konania o odpore odporkyne proti platobnému rozkazu súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Občiansky súdny poriadok nemá osobitnú úpravu pre rozhodovanie o trovách konania v prípade, ak sa odmieta odpor proti platobnému rozkazu, keďže však v tomto prípade vzniká obdobná situácia ako pri zastavení konania, pretože vo veci sa meritórne nekoná, rozhodol súd o náhrade trov konania v ktorom rozhodol o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Odporkyňa podaním odporu bez odôvodnenia vo veci samej procesne zavinila odmietnutie tohto odporu, v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., by preto mala navrhovateľovi uhradiť trovy konania v tejto časti. Navrhovateľovi však v súvislosti s týmto

konaním (o odpore proti platobnému rozkazu) žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania o podanom odpore proti platobnému rozkazu nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.