Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-402-2015.pdf
PDF · 78.72 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/402/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Orange Slovensko a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova č. 8, proti žalovanej E. L., Š. I. G., na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Dagmar Dominikovou
- zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS" so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov č. 5, v konaní o zaplatenie 549,95 eura s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.1.2015, č.k. 41C/23/2014-74 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 165 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % od 7.10.2011 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnej pohľadávke žalobcu, ktorá pozostávala zo sumy 165 eur titulom nezaplatenia za poskytnuté služby elektronickej komunikácie a sumy 384,95 eura titulom náhrady škody.
Ako vyplynulo z vyššie uvedeného, žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, preto súd v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Dodal tiež, že vedľajší účastník na strane žalovanej podaním zo dňa 18.2.2014 doručeným súdu dňa 24.2.2014 vstúpil do konania. Z jeho vyjadrenia doručeného súdu dňa 16.10.2014 vyplýva, že nenamieta samostatný uplatnený nárok žalobcu vo výške 165 eur s príslušenstvom za poskytnuté elektronické komunikačné služby, ale len opodstatnenosť uplatneného nároku žalobcu titulom náhrady škody vo výške 384,95 eura. Súd uviedol, že od 1.1.2015 je účinný zákon č. 353/2014 Z.z. zo dňa 27.11.2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.). Podľa ust. § 93 ods. 3 druhá veta novelizovaného O.s.p., ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Keďže ide o procesnoprávny predpis, vzťahuje sa aj na už začaté súdne konania. Vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil síce do konania ešte pred účinnosťou novely O.s.p., kedy sa nevyžadovalo doloženie súhlasu účastníka s jeho vstupom do konania, táto povinnosť mu však vznikla 1.1.2015 a do rozhodnutia vo veci samej vedľajší účastník takýto súhlas od žalovanej súdu nepredložil. Súd preto na vyjadrenie vedľajšieho účastníka vo veci samej neprihliadal a náhradu trov konania mu nepriznal. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote vedľajší účastník a žiadal napadnutý rozsudok vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka zmeniť a
žalobcu zaviazať nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 72,52 eura. Žiadal tiež priznať trovy odvolacieho konania vo výške 22,50 eura. Uviedol, že vstúpil do konania na strane žalovanej dňa 24.2.2014 a zo žiadneho z ustanovení O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014 nevyplýva, že by sa pre účinný vstup vedľajšieho účastníka do konania vyžadoval výslovný súhlas spotrebiteľa so vstupom do konania. K žalobe sa vyjadril podaním zo dňa 15.10.2014, teda do 31.12.2014. Ďalej uviedol, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty. Zmena právneho režimu je výrazným zásahom do právnej istoty účastníkov konania, a preto platí, že právne predpisy nepôsobia spätne (lex retro non agit) a právne vzťahy a nároky z nich vyplývajúce sa musia spravovať normami, ktoré platili v čase ich vzniku. Časovú pôsobnosť je potrebné interpretovať v spojitosti s princípom právneho štátu, ktorý je zakotvený v čl. 1 ods. I Ústavy SR. Majúc na zreteli princíp právneho štátu nemôže nastať pravá retroaktivita, ktorá by spôsobila nepredvídateľnosť práva a stratu právnej istoty. Podľa jeho názoru je v záujme ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme určitosti procesných vzťahov, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou zákona č. 353/2014 Z.z. zostávajú zachované.
Žalobca ani žalovaná sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.
Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a konanie mu predchádzajúce (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Rozsudok nebol napadnutý vo výrokoch týkajúcich sa veci samej a trov hlavných účastníkov konania, nadobudol teda v tejto časti právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi nemožno považovať za správne, nakoľko súd prvého stupňa postupoval podľa zákonných ustanovení účinných v čase svojho rozhodovania, a nie podľa ustanovení účinných v čase oznámenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ so sídlom v Prešove oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej podaním zo dňa 18.2.2014 doručeným súdu dňa 24.2.2014 /č.l. 48a/.
Podľa § 93 ods. 2, 3 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania (t.j. 24.2.2014), ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Žalobca ani žalovaná vstup Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ so sídlom v Prešove do konania nenamietali, preto súd o pripustení resp. nepripustení jeho vstupu do konania nerozhodoval a konal s ním ako s vedľajším účastníkom na strane žalovanej.
Zákonom č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok bola do ust. § 93 ods. 3 doplnená druhá veta, podľa ktorej, ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, na strane ktorého sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.
Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 1.1.2015. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel rešpektujúc ústavnú zásadu práva na spravodlivý proces k záveru, že vstup vedľajšieho účastníka do konania je potrebné posudzovať podľa zákona účinného v čase jeho vstupu. Podstatné je, že vstup vedľajšieho účastníka do konania bol prvostupňovému súdu oznámený dňa 24.2.2014 a v rozhodnom období sa súhlas účastníka, na strane ktorého vystupovať v konaní mieni, nevyžadoval tak, ako to predpokladali právne predpisy účinné v čase oznámenia vstupu. Iba takýto ústavnokonformný výklad je v súlade s vyššie spomenutou zásadou práva na spravodlivý proces. Na základe uvedeného odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu veci podľa ustanovení účinných v čase oznámeného vstupu (t.j. ku dňu 24.2.2014).
Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ je registrovaným združením, u ktorého je v evidencii občianskych združení vo výpise z registra uvedený predmet činnosti - spotrebiteľské.
Z uvedeného je zrejmé, že Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ je združením, ktoré môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník vo veci ochrany práv spotrebiteľa (ide o predmet jeho činnosti).
Skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, neznamená, že spotrebiteľ musí s jej vstupom do konania súhlasiť. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo 188/2012 publikované ako rozhodnutie 62. v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4/2014). V predmetnej veci vstup vedľajšieho účastníka nemožno vyhodnotiť ako nanútený, keďže výslovný nesúhlas žalovanej so vstupom vedľajšieho účastníka nie je obsahom spisu.
Podstatou účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej je snaha všetkými dostupnými procesnými prostriedkami pomôcť tejto strane, na ktorej v konaní vystupuje, k výhre v spore a má rovnaké procesné práva a povinnosti, ako hlavný účastník konania.
Ak by išlo o neinformovaného spotrebiteľa, súd v takýchto prípadoch zohľadní úkon vedľajšieho účastníka, aj keď odporuje úkonu spotrebiteľa, ale je v jeho záujme (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Je neakceptovateľné (porov. uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod 50), aby súd bol nástrojom na priznávanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok (príp. na základe nekalých obchodných praktík) voči neinformovaným spotrebiteľom (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C 429/05, bod 61 „V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu.“).
K náhrade trov konania odvolací súd uvádza:
Podstatou povinnosti hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jedného účastníka konania nahradiť druhému účastníkovi buď celkom, alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania tento druhý účastník už zaplatil. Pritom povinnosť nahradiť trovy konania zahŕňa iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 O.s.p. resp. pri pomernom úspechu § 142 ods. 2 O.s.p.).
Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. ako aj z ust. § 24 a nasl. a umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát. Procesný predpis upravujúci občianske súdne konanie vo svojich ustanoveniach nevylučuje možnosť účastníka odborne spôsobilého hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom nechať sa zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu nemala mu byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Takto vynaložené náklady je preto potrebné považovať za účelné. Aj vedľajší účastník má teda právo na právnu pomoc pred súdom, čo je základné ústavné právo, ktoré sa v rámci civilného konania realizuje možnosťou zabezpečiť kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom.
Už len na doplnenie odvolací súd dodáva, že z napadnutého rozsudku je tiež zrejme, i keď v rozpore s jeho odôvodnením, že súd prvého stupňa s vedľajším účastníkom konal ako s účastníkom konania, keďže ho v záhlaví svojho rozhodnutia označil.
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 221 ods. 1, 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto zrušujúcom uznesení a vo veci opätovne rozhodnúť.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.