Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-378-2015.pdf
PDF · 77.24 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/378/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., Ulica 29. augusta 1/A, Bratislava, IČO 31 338 976, proti žalovanému: D.. T. X., Z.. XX.XX.XXXX, O. X, Bratislava, o zaplatenie 33,19 eur, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 21.02.2013 doručenou súdu 26.02.2013 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 33,19 eur titulom poplatku za vedenie účtu, služba CD-55. Žalobca vedie v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalovanému účet majiteľa cenných papierov, ktorú službu poskytuje za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka žalobcu, v znení neskorších dodatkov, ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Za uvedenú službu žalobca vystavil faktúru č. 8000017457za rok 2008, splatnú dňa 28.02.2009, v súlade s cenníkom v znení platnom ku dňu vystaveniu faktúry, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil. Súčasne si žalobca uplatnil náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 30Ro/408/2014 - 21 zo dňa 05.06.2015, ktorým zaviazal žalovaného k zaplateniu 33,19 eur a náhrade trov konania.
Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením č. k. 16C/378/2015 - 33 zo dňa 27.11.2015 zrušil.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 200ea O.s.p., nakoľko sa jedná o drobný spor.
Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.05.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
Súd pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom súdneho spisu, a to najmä: dodatok č. 3 k Cenníku Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s., faktúra č. 8000017457 na sumu 1000 Sk zo dňa 31.12.2008, splatná dňa 28.02.2009, a zistil nasledujúci skutkový stav: Žalobca vystavil dňa 31.12.2008 faktúru č. 8000017457 za vedenie účtu majiteľa, služba CD-55, na sumu 1000 Sk. Splatnosť uvedenej faktúry bola 28.02.2009. V zmysle dodatku č. 3 k cenníku žalobcu, čl. 1, bod 3, bola cena za vedenie účtu majiteľa, stanovená v závislosti od objemu cenných papierov na účte majiteľa. Pri objeme 300001 až 1000000 bola cena 1000 Sk. Podľa § 8a ods. 1, 2 zákona č. 566/01 Z.z. o cenných papieroch (ďalej len ZoCP) klientom obchodníka s cennými papiermi sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej obchodník s cennými papiermi poskytuje investičnú službu alebo vedľajšiu službu. Podľa § 9 ods. 1, 3 ZoCP ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na všetky cenné papiere, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Právne vzťahy vzniknuté pri uplatňovaní práv spojených s cennými papiermi, ktoré sa môžu uplatňovať len voči emitentovi alebo voči inej zákonom určenej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka o záväzkových právnych vzťahoch, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 99 ods. 8 ZoCP činnosti uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára vykonáva centrálny depozitár za odplatu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte rozsudku len „OZ“), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 100 ods. 1 prvá veta OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej(§ 101 až 110).
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná uplynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 250/2007 Z. z.“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Žalobca konal vo vzťahu k žalovanému v pozícii dodávateľa služby, zároveň nebolo preukázané, ani tvrdené, že žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto je potrebné na jeho postavanie aplikovať ustanovenia vzťahujúce sa k ochrane spotrebiteľa. Po zakotvení občianskoprávnej spotrebiteľskej právnej úpravy korigujúcej tvrdosť obchodno-právnych noriem v prospech spotrebiteľa je potrebné na právny vzťah aplikovať pre spotrebiteľa výhodnejšiu občianskoprávnu úpravu. Prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo už počnúc dňom 1.4.2004 k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov na kategóriu záväzkových vzťahov medzi dvoma podnikateľmi a na kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom ako dodávateľom a občanom ako spotrebiteľom. Na právne vzťahy medzi podnikateľom a občanom, do ktorej spadá aj právny vzťah účastníkov, je potrebné aplikovať § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva). Táto právna úprava, účinná od 01.04.2015, bola prijatá zákonom č. 102/2014 Z.z., neobsahujúcim prechodné ustanovenia. Od 1.1.2008 bol účinný § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa prechodného ustanovenia tejto právnej úpravy (§ 879j/ Občianskeho zákonníka) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, len vznik týchto právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Súčasne súd poukazuje na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., ktoré s účinnosťou od 01.05.2014 ukladá súdu povinnosť prihliadať aj na premlčanie uplatneného nároku, hoc to nebolo v konaní namietané.
Pokiaľ sa žalobca domáhal priznania sumy 33,19 eur (po prepočte sumy 1000 Sk konverzným kurzom na eurá) z faktúry č. 8000017457 zo dňa 31.12.2008, splatnej dňa 28.02.2009, toto plnenie vzhľadom na povinnosť súdu v zmysle § 5b zák. č. 250/2007Z. z. aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho premlčania, nepriznal z dôvodu premlčania. Predmetná pohľadávka sa stala splatnou 28.02.2009. Odo dňa nasledujúceho po splatnosti, mohol žalobca podať návrh na súd pre porušenie povinností žalovaným. Posledný deň zákonnej premlčacej lehoty pripadol na deň 01.03.2012. Navrhovateľ podal žalobu až dňa 26.02.2013, teda právo nevykonal v lehote určenej v § 101 OZ, a preto súd žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p. ) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.