Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/94/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou v právnej veci navrhovateľa: BAUKING s.r.o., so sídlom Farebná 15-17, Bratislava 821 05 IČO: 35 704 608, právne zastúpený slc partners s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava - Staré Mesto 811 02, IČO : 47 246 634 proti odporcovi: Tatry Mountain resorts, a.s., so sídlom Demänovská Dolina 72, Liptovský Mikuláš 031 01, IČO: 31 560 636, právne zastúpený advokátkou JUDr. Barbora Miškovou Kubošiovou, so sídlom Košická 2624/32, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie 256.754,96 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi 215.760,47 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 17. 2. 2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd návrh v časti o zaplatenie 40.994,49 s úrokom z omeškania 9 % ročne od 17. 2. 2010 do zaplatenia z a m i e t a . III. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 24. 2. 2010 sa pôvodný navrhovateľ obchodná spoločnosť RE-ARCH, a.s., so sídlom v Bratislave 2 - Ružinov 821 05, Farebná 15-17, IČO: 35 785 233 domáhal, aby súd uložil platobným rozkazom odporcovi povinnosť zaplatiť 256.754,96 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy od 17. 2. 2010 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že odporca ako výlučný vlastník predmetu nájmu špecifikovaného v zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. 6. 2004 uzavretej medzi účastníkmi prenajal navrhovateľovi bufet nachádzajúci sa za nástupnou stanicou kabínkovej lanovky na Otupnom v Demänovskej Doline - nebytové priestory o rozlohe 66,5 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XX, vedenom (vtedy) Katastrálnym úradom v Žiline, parcelné č. 291/17, súp. č. 106, v katastrálnom území R. R., (vtedy) Správa katastra Liptovský Mikuláš. Odporca na základe dodatku č. 1 zo dňa 25. 1. 2005 k zmluve prenajal navrhovateľovi sociálne zariadenie - záchody nachádzajúce sa v nástupnej stanici 4 KLD Demänovská Dolina. V zmysle článku VIII. bod 3. zmluvy a jej dodatku bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v prípade skončenia nájmu z dôvodov v § 9 ods. 2, 3 písm. b/ a c/ zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov alebo z iného dôvodu, ktorý spôsobí alebo za ktorý zodpovedá prenajímateľ sumu: - 6.500.000 Sk (215.760,47 eur) plus DPH podľa platnej legislatívy (40.994,49 eur), to je celkom sumu 256.754,96 eur ak dôjde k skončeniu nájmu do 31. 5. 2014 ako náhradu za vynaložené náklady navrhovateľa na rekonštrukciu predmetu nájmu a tiež za nemožnosť užívať predmet nájmu v dohodnutej dobe a za nemožnosť využiť opciu na ďalšie užívanie predmetu nájmu (ďalej len finančná náhrada); - 3.500.000 Sk (116.178,72 eur) plus DPH podľa platnej legislatívy (22.073,96 eur), to je celkom sumu 138.252,66 eur ak dôjde k skončeniu nájmu po 1. 6. 2014 ako náhradu za vynaložené náklady navrhovateľa na rekonštrukciu predmetu nájmu a tiež za nemožnosť užívať predmet nájmu v dohodnutej dobe. Dňa 19. augusta 2009 došlo zo strany neznámych subjektov k likvidácii bufetu na Otupnom v Demänovskej

Doline. Následne bol navrhovateľovi doručený list obchodnej spoločnosti WEBIS, s.r.o., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca 022 01, v ktorom sa uvádza, že spoločnosť WEBIS, s.r.o. si od odporcu prenajala pozemky, na ktorých je postavený bufet. Dňa 14. 9. 2009 vyzvala odporcu na odstránenie stavieb z pozemkov, čo neurobil a preto pristúpil dodávateľ stavby lanovky k odstráneniu bufetu na náklady odporcu. Keďže navrhovateľ mal s odporcom platne uzatvorenú nájomnú zmluvu, likvidáciou predmetu nájmu došlo k zániku nájmu z dôvodov, za ktoré preukázateľne zodpovedá prenajímateľ - odporca. Odporca sa žiadnym spôsobom nesnažil ochrániť svoje vlastníctvo - predmet nájmu a umožnil dodávateľovi stavby lanovky jeho likvidáciu. Zároveň bol naplnený výpovedný dôvod podľa § 9 ods. 3 písm. b/ zákona č. 116/1990 Zb. v platnom znení. Navrhovateľ dňa 1. 2. 2010 vystavil odporcovi faktúru č. 2010/005 splatnú 16. 2. 2010 a požiadal o zaplatenie finančnej náhrady, na ktorú mu vznikol nárok vo výške 256.754,96 eur. Keďže odporca dlžnú sumu nezaplatil, je v omeškaní so splnením záväzku. Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal dňa 12. 4. 2010 platobný rozkaz č. k. -38, proti ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu a súd vo veci nariadil pojednávanie. V dôvodoch odporu odporca spochybnil existenciu a pravosť dodatku č. 1 nájomnej zmluvy, ktorú odporca s navrhovateľom nikdy neuzavreli. Poukazoval na to, že dodatok č. 1 má povahu zmiešaného právneho úkonu obsahujúceho zmluvu o výpožičke, dohodu o ručení, kúpnu zmluvu a zmluvnú pokutu. Lebo tvrdený nájom sociálnych zariadení je bezplatný, preto ide o výpožičku. Navrhovateľ nepreukázal uskutočnenie rekonštrukcie predmetu nájmu, ktorá by zakladala nárok na tvrdenú finančnú náhradu. Nedošlo ani k splneniu odkladacej podmienky kúpnej zmluvy, lebo nedošlo k predčasnému skončeniu nájmu z niektorého z dôvodov uvedených v údajne uzavretom dodatku č. 1. K zániku nájmu došlo zničením prenajatej veci na základe právnej skutočnosti, za ktorú odporca ako prenajímateľ nezodpovedá. K uzavretiu kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť, lebo neobsahuje ani jednu z podstatných náležitostí, ktorá je predpokladom jej platnosti. Zmluvná pokuta je sankciou za nesplnenie zmluvnej povinnosti a možno ju dohodnúť pre prípad nesplnenia vôbec, ako aj pre prípad nesplnenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy a výpoveď zmluvy nie sú porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva. Zánikom veci nájom zaniká. K skončeniu nájmu nedošlo v dôsledku právneho úkonu, ale v dôsledku inej právnej skutočnosti nezávislej od odporcu ako prenajímateľa. K výpovedi zmluvy o nájme zo strany navrhovateľa ako nájomcu z dôvodu podľa § 9 ods. 3 písm. b/ zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov nedošlo. Preto k splneniu podmienok na vznik nároku navrhovateľa na úhradu finančnej náhrady nedošlo a takýto nárok navrhovateľovi nevznikol ani vzniknúť nemohol. Uznesením zo dňa 11. 6. 2012 č. k. -325 súd pripustil na návrh navrhovateľa zmenu účastníka na strane navrhovateľa, na ktorého miesto vstúpila obchodná spoločnosť BAUKING s.r.o., so sídlom Farebná 15-17, Bratislava 821 05, IČO: 35 704 608, ktorej bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 5. 2012 žalovaná pohľadávka. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 5. 12. 2012 č. k. -379 rozhodol medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, že základ nároku navrhovateľa je daný. Právny nárok navrhovateľa posúdil ako zmluvnú pokutu. Proti rozsudku prvostupňového súdu sa odvolal odporca. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 18. 9. 2013 č. k. -441 zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí krajský súd uviedol, že žiadnym z účastníkov konania nebola rozporovaná skutočnosť, že predmet nájmu je nebytový priestor a ak mal prvostupňový súd pochybnosti, či predmet nájmu je nebytový priestor alebo stavba, má k tomuto poznateľne viesť dokazovanie. Vykvalifikovanie, že predmetom nájmu nebol nebytový priestor ale stavba je predčasným záverom, ktorý nemá premietnutie vo vykonanom dokazovaní uskutočnenom na pojednávaní za účasti a vedomosti sporových strán. Okresný súd v rámci nového dokazovania vykoná dokazovanie za účasti sporových strán, či predmet nájmu má charakter nebytového priestoru, alebo stavby. Po skonštatovaní, či predmet nájmu má charakter nebytového priestoru alebo stavby bude nevyhnutné posudzovať platnosť zmluvy uzavretej dňa 1. 6. 2004. Krajský súd vyslovil k požiadavke predchádzajúceho súhlasu obce s prenájmom nebytových priestorov určených na prevádzkovanie obchodu a služieb v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení platnom ku dňu 1. 6. 2004, že nie je možné úkon žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu zamieňať s iným úkonom a to so žiadosťou o súhlas na rozšírenie bufetových služieb Otupné pri údolnej stanici KLD (čl. 59), ktorá sa týkala žiadosti o udelenie súhlasu so stavebnými úpravami, respektíve ohlásenia stavebných úprav zo dňa 16. 3. 2004. V ďalšom konaní bude potrebné, aby súd vykonal dôkaz: žiadosť o súhlasné stanovisko k nájmu nebytových priestorov a strechy nehnuteľnosti zo dňa 3. mája 2004 (číslo listu 266 a 267). Vykonanie tohto dôkazu súvisí so zákonnou požiadavkou vyplývajúcou zo zákona č. 116/1990 Zb. v znení platnom k dátumu uzavretia zmluvy v zmysle § 2 ods. 2 - žiadosti na udelenie predchádzajúceho súhlasu prenájmu

nebytového priestoru určeného na prevádzkovanie obchodu a služieb. Z tohto listinného dôkazu je predbežne osvedčené, že žiadosť je opatrená odtlačkom pečiatky Obecný úrad Demänovská Dolina s dátumom 5. 5. 2004, preto prípadný nedostatok evidencie na strane Obce Demänovská Dolina v súvislosti s touto žiadosťou nemôže byť na ujmu žiadateľa - právneho predchodcu navrhovateľa - RE- ARCH, a.s., ak disponuje takýmto dokladom opatreným pečiatkou obce Demänovská Dolina. Krajský súd konštatoval, že predmet nájmu bol vymedzený dostatočne určito a preto nebolo možné akceptovať námietku neurčitosti. Krajský súd konštatoval, že overená kópia dodatku č. 1, svedecká výpoveď T. R. a D. Q. v spojení so zmluvou o urovnaní preukázali hodnovernosť a pravosť listinného dôkazu (dodatku č. 1 k zmluve) a nebolo potrebné vykonávať ďalšie dôkazy. K námietke odporcu, že dodatok č. 1 je úkonom o výpožičke a samostatným úkonom od zmluvy, ktorá zmluva sa vzťahuje len na predmet nájmu bufet a dodatok č. 1 len na sociálne zariadenie krajský súd uviedol, že z obsahových náležitosti dodatku č. 1 nevyplýva právny úkon zmluva o výpožičke a ani právny úkon v zmysle ustanovenia § 516 ods. 2, § 571 Občianskeho zákonníka. Z obsahu listín zmluvy a dodatku č. 1 vyplýva, že nemožno tieto dva právne úkony oddeľovať a izolovane hodnotiť. Previazanosť nájmu bufetu a sociálnych zariadení vyplýva z článku III. Za situácie nezmeneného skutkového a právneho stavu je potrebné zmluvu a dodatok č. 1 k zmluve posudzovať komplexne a vo vzájomnej previazanosti. K námietke odporcu na nepreskúmateľnosť rozsudku pre jeho nedostatočné odôvodnenie platnosti dodatku č. 1 pre rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, lebo podľa odporcu bol prenajímateľ vylúčený z možnosti ukončenia nájmu pred uplynutím dohodnutej doby a že zánikom predmetu nájmu zanikol nájomný vzťah ex lege a tým odporca nemohol porušiť žiadnu zmluvnú povinnosť, pre ktorú po ustálení okresným súdom sa posúdil navrhovateľov nárok ako dohodnutá zmluvná pokuta. Krajský súd konštatoval, že odporcovi nepochybne vyplývala povinnosť zabezpečiť predmet nájmu na užívanie v dohodnutej dobe. Vzhľadom k obsahovým dojednaniam k dodatku č. 1 krajský súd v zhode s názorom okresného súdu ho vníma ako vyjadrenie stavu určitej škodovej udalosti, ktorá môže nastať v prípade nedodržania dohodnutej doby nájmu a tým správne vyvodil okresný súd, že charakterovo ide o zmluvnú pokutu. Článok VIII. bod 3 písm. a/ dodatku č. 1 je vyjadrenie sankcie a pokiaľ by v rámci nového konania okresný súd dospel k záveru jej neplatnosti, a to aj čiastočnej, tak by nebolo toto dojednanie neplatné celé, ale len v časti, ktorá sa týka dohody o daň z pridanej hodnoty v sume 6.500.000 Sk. Náhrada nákladov zodpovedá paušalizovanej náhrade škody, ktorá vložením investícií navrhovateľovi, respektíve jeho právnemu predchodcovi vznikla v spojení s nemožnosťou užívania predmetu nájmu za dohodnutú dobu a nemožnosti využitia opcie na ďalšie užívanie predmetu nájmu, táto časť dohody vyjadrenej v sume 6.500.000 Sk je oddeliteľná od časti dohody DPH. Úlohou okresného súdu v rámci nového konania bude zaoberať sa obranou odporcu o tvrdenom rozpore článku VIII bod 3 písm. a/ dodatku č. 1 s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom (§ 3 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka) a svoje závery skutkové a právne odôvodniť spôsobom vyžadovaným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP. Pri posudzovaní obrany odporcu je potrebné vziať na zreteľ zmysel a účel nájmu, vykonané dôkazy a záujem, ktorý sa mal docieliť dojednaním článku VIII bod 3 písm. a/ dodatku č. 1. Nie je vylúčené, aby ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka vystupovali popri sebe. Vyplýva to zo subsidiárnej aplikácie Občianskeho zákonníka pre vzťahy medzi podnikateľskými subjektmi v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj z odlišných právnych dôsledkov, ktoré tieto zákonné ustanovenia spôsobujú. Zásady poctivého obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva. Sú kritériom právnej ochrany výkonu práva, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu ochranu. Zásady poctivého obchodného styku majú právnu záväznosť. Pojem dobré mravy vyplývajúci z § 3 Občianskeho zákonníka je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku. Je nevyhnutné líšiť dôsledky zisteného rozporu s ustanovením § 3 a § 265 OBZ, lebo rozpor s ustanovením § 265 neznamená neplatnosť právneho úkonu, ale len odopretie právnej ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom, ale ak je právny úkon v rozpore s dobrými mravmi je takýto právny úkon neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Predseda predstavenstva pôvodného navrhovateľa RE-ARCH, a.s. J. Y. na pojednávaní vypovedal, že trvá na písomne podanej žalobe. Odporca chcel skvalitniť služby na svahoch, preto s navrhovateľom uzavrel zmluvu o nájme nebytových priestorov. Od navrhovateľa hygiena žiadala preukázanie používania sociálnych zariadení ich klientmi. Preto uzavreli dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov, aby bola chránená investícia navrhovateľa, ak by došlo k nepredvídateľnému ukončeniu nájomnej zmluvy. Navrhovateľ počítal so ziskom po zdanení tržieb. Upravené je to v článku VIII. bod 3 písm. a/, b/ dodatku č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov. K skončeniu nájmu došlo tak, že neznáme osoby rozobrali bufet. Išlo o bufet, ktorý bol prenajatý zmluvou o nájme nebytových priestorov. Išlo nielen o náhradu nákladov, ktoré navrhovateľ vynaložil na rekonštrukciu predmetu nájmu, ale

aj o náhradu za nemožnosť užívať predmet nájmu a za nemožnosť využiť opciu na ďalšie užívanie predmetu nájmu. Nie je to špecifikované podľa jednotlivých. Suma 3.500.000 Sk až 4.000.000 Sk zahŕňala rekonštrukciu a kúpu zariadenia do bufetu. Pri rekonštrukcii išlo o elektriku, vodu, predĺženie bufetu, lebo sa zrušila pôvodná terasa, zamrežovanie, výmena podlahy, drevené obloženie interiéru aj exteriéru, vzduchotechnika - jeden veľký digestor v priestoroch kuchyne bufetu. Rekonštruovalo sa iba sociálne zariadenie, ktoré bolo súčasťou prenajatého bufetu. Boli tam aj iné sociálne zariadenia, ale boli umiestnené v nástupnej stanici lanovky. Odporca žiadal Obecný úrad v Demänovskej Doline (číslo listu 59 spisu) o súhlas na rozšírenie bufetových služieb a Obec Demänová listinom zo dňa 22. 3. 2004 oznámila odporcovi, že nemá námietky k stavebným úpravám (číslo listu 60 spisu). Právny zástupca navrhovateľa argumentoval, že nárok navrhovateľa vyplýva zo zmluvy o nájme a dodatku k zmluve o nájme. Ide o platný právny úkon, ktorý je určitý a jeho dojednania sa nepriečia dobrým mravom ani pravidlám poctivého obchodného styku. Nie sú splnené kritéria na použitie moderačného práva, ktorého sa domáha odporca. Podľa znaleckého dokazovania ušlý zisk za dobu, počas ktorej by mohol podľa zmluvy navrhovateľ užívať predmet nájmu dosiahol 220.000 eur, čo je takmer zhodné s dojednanou výškou zmluvnej pokuty. Navrhovateľ utrpel aj iné ujmy. Zmluvná pokuta dohodnutá medzi účastníkmi plnila reparačnú, preventívnu a sankčnú funkciu. Žiadal posúdiť predmet nájmu ako stavbu a nie nebytový priestor s odkazom na zákon č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a zákon č. 116/1990 Zb. o nájme podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov s tým, že za nebytový priestor sa považuje určitý priestor v stavbe, respektíve časť stavby, ktorú od nej nie je možné oddeliť ani nie je možné považovať ju za vec v zmysle právnej úpravy. Bufet napĺňa pojmové znaky stavby v zmysle ustanovenia § 43 stavebného zákona a nie pojmové znaky nebytového priestoru v zmysle ustanovenia § 1 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. Keďže predmet nájmu má charakter samostatnej stavby a nie nebytového priestoru, nie je platnosť zmluvy o nájme podmienená udelením súhlasu príslušnej obce. Zmluva o nájme je dostatočne určitá. Dodatok k zmluve o nájme sa týka rozšírenia predmetu nájmu o sociálne zariadenia z hygienických dôvodov bez odplaty, ale za znášanie všetkých nákladov na udržiavanie sociálnych zariadení nielen zákazníkmi nájomcu ale aj prenajímateľa. V tomto prípade išlo o naturálne plnenie. K neplatnosti dojednania od zmluvnej pokute dodatku č. 1 k zmluve o nájme argumentoval tým, že v rozpore s dobrými mravmi je taký právny úkon, ktorý nezodpovedá právnym zásadám, respektíve spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou. Najmä keď k uzavretiu právneho úkonu dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskeho cieľa právneho úkonu, či dôvodu uspokojenia iných potrieb a kedy hlavným motívom osoby robiacej právny úkon je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu alebo privodiť ujmu majetku, ktorý mu bol zverený (šikanózny výkon práva). Rozpor s dobrými mravmi sa posudzuje so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, z časového hľadiska je rozhodujúci okamih uzavretia dohody o zmluvnej pokute. Rozpor s dobrými mravmi musí mať objektívny základ. Neprimerané použitie korektívu dobrých mravov sa môže dostať do kolízie so subjektívnymi právami účastníkov právnych vzťahov, ktoré ho nedovoleným spôsobom a neprimerane oslabujú, čím sa eliminuje zásada právnej istoty v obchodných vzťahoch. Pri dojednaní zmluvnej pokuty nebolo úmyslom zmluvných strán poškodiť či znevýhodniť odporcu alebo privodiť ujmu predmetu nájmu. Účelom dojednania bolo zabezpečenie splnenia povinnosti odporcu uloženej mu v zmluve o nájme. Ani použitie korektívu dobré mravy nesmie viesť k oslabeniu právnej istoty a nesmie primerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Pokiaľ by z dôvodu rozporu s dobrými mravmi bolo zabezpečenie plnenia povinností odporcu prostredníctvom zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu neplatné, išlo by o zásah do právnej istoty navrhovateľa a oslabenie jeho práv zo zmluvy o nájme. Ustanovenie o rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nie je možné aplikovať v prípadoch, keď niektorá zo strán chce jeho uplatnením kompenzovať vlastné riziko pri obchodovaní, prípadne svoju neschopnosť alebo nepozornosť pri uzavieraní zmlúv, respektíve dopad rôznych sankcií za porušenie povinností. Korektív zásadami poctivého obchodného styku má byť poslednou možnosťou ako vo výnimočných prípadoch zmierniť či odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo krajne nespravodlivým (NS ČR sp. zn. ). Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka k jednému splneniu záväzku pod hrozbou majetkovej sankcie. Zmluvná pokuta má zároveň sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú sumu v dohodnutej výške (uznesenie NS ČR zo dňa 25. 10. 2007 sp. zn. ). V prípade, že by odporca nebol povinný plniť sekundárnu povinnosť - zaplatiť zmluvnú pokutu vyplývajúcu z porušenia primárnej povinnosti zo zmluvy o nájme - zabezpečiť užívanie predmetu nájmu nájomcom v zmysle dohody strán, dojednanie o zmluvnej pokute by nenapĺňalo základné funkcie tohto zabezpečovacieho inštitútu. Dojednanie zmluvnej pokuty na zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti by nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale

stalo by sa prostriedkom, ktorý výrazne narušuje právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov. Účelom zmluvného dojednania o zmluvnej pokute bolo viesť zmluvné strany k riadnemu plneniu záväzku a sankcionovať zmluvnú stranu, ktorá nesplní zabezpečenú zmluvnú povinnosť (nezabezpečí nájom po dohodnutú dobu, respektíve nedodrží dohodnutú dobu nájmu). Výška zmluvnej pokuty závisí od vôle a dohody zmluvných strán, Občiansky ani žiadnym spôsobom neupravujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, ktorá navrhovateľovi vznikla v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu. Zmluvná pokuta, ktorá zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumieť v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakáva, má dostatočnú, nie však premrštenú motivačnú výšku a pre prípad nesplnenia povinnosti okrem odškodnenia primerane aj trestá, nemôže byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a nemôže byť ani v rozpore s poctivosťou v obchodovaní, aj keby bola mnohonásobkom menovitej hodnoty zabezpečeného záväzku (Kovařík, Z: Smluvní pokuta, Právní rozhledy 9/1999). Výsluchmi svedkov D. Q. a L.. T. R. bola preukázaná skutočná vôľa strán v okamihu uzavretia dodatku, že dojednanie o zmluvnej pokute predstavovalo dohodu zmluvných strán zaisťujúcu splnenie povinnosti prenajímateľa zabezpečiť nájom po dohodnutú dobu, respektíve dodržať dohodnutú dobu nájmu, ako aj právo nájomcu využiť opciu na ďalšie užívanie predmetu nájmu, ako vyjadrenie stavu určitej škodovej udalosti, ktorá môže nastať v prípade nedodržania tejto zmluvnej povinnosti. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 15. 10. 2013, že za situácie, kedy z textu zmluvy vo väzbe na preukázaný skutkový stav nebolo celkom zrejmé, či právo na zmluvnú pokutu malo vzniknúť pri porušení povinnosti zo zmluvy o nájme prenajímateľom, či v dôsledku výkonu jeho práva, bolo na mieste prikloniť sa k výkladu zohľadňujúceho závery, podľa ktorých záväzok vyplývajúci z dodatku, ktorý je charakterovo zmluvnou pokutou, je sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti prenajímateľom zabezpečiť nájom po dohodnutú dobu, respektíve dodržať dohodnutú dobu nájmu a nie pre výkon práva. Pri tomto závere neobstojí záver o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka. Pre danú situáciu je určujúce, že prenajímateľ nezabezpečil, respektíve nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zabezpečiť nájom po dohodnutú dobu, respektíve dodržať dohodnutú dobu nájmu a tým vo vzťahu k tejto konkrétnej sporovej právnej veci ide o povinnosť prenajímateľa a nie výkon jeho práva, ktorý nemožno postihnúť zmluvnou pokutou. Odporca súhlasil so zbúraním predmetu nájmu - bufetu. Žalovanému v zmysle uznesenia krajského súdu nepochybne vyplýva povinnosť zabezpečiť predmet nájmu na užívanie v dohodnutej dobe. Rozpor spôsobu určenia hodnoty zmluvnej pokuty so zákonom o DPH nespôsobuje neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute ako celku, lebo dojednanie nie je v rozpore so zákonom, zákon neobchádza a neprieči sa dobrým mravom. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute s danou z pridanej hodnoty je neplatné, nebolo by dojednanie o zmluvnej pokute neplatné celé, ale len v časti, ktorá sa týka dohody o dani z pridanej hodnoty k sume 6.500.000 Sk. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, neplatnou je len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu (§ 41 . Výška zmluvnej pokuty závisí od vôle a dohody zmluvných strán a dohodnutá výška zmluvnej pokuty 6.500.000 Sk nie je neprimeraná. Zmluvná pokuta predstavuje náhradu za náklady, ktoré vynaložil nájomca za rekonštrukciu predmetu nájmu, za zariaďovanie predmetu bufetu, zariadenie bufetu, zariadenie terás, tovar nachádzajúci sa v bufete, za nemožnosť užívať predmet nájmu v dohodnutej dobe a nemožnosť využiť opciu na ďalšie užívanie predmetu nájmu. Najväčší podiel na výške zmluvnej pokuty predstavoval ušlý zisk navrhovateľa za obdobie, po ktoré mal prenajímateľ zabezpečiť predmet nájmu navrhovateľom pre účely jeho podnikania, t. j. dosiahnutia zisku. Tým, že prenajímateľ nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť navrhovateľovi užívanie predmetu nájmu po dohodnutú dobu, navrhovateľ nemohol v bufete vykonávať podnikateľskú činnosť a dosiahnuť zisk, ktorý v predmete nájmu dovtedy preukázateľne dosahoval. Výška ušlého zisku na základe preukázateľne dosahovaných tržieb, po ktoré nájomca predmet nájmu užíval, je vyššia ako výška zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta má charakter paušalizovanej náhrady škody, preto jej dohodnutá výška nie je neprimeraná. Pokiaľ by navrhovateľ uplatňoval nárok na náhradu škody, škoda by bola vyššia, lebo by sa uhrádzala výška ušlého zisku s reálnou škodou, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s investíciami do predmetu nájmu a tovarom a zariadením, ktoré prenajímateľ z predmetu nájmu odstránil a ktoré neboli vydané nájomcovi napriek tomu, že boli v jeho vlastníctve. Značná časť tovaru bola v dôsledku konania prenajímateľa zničená. V predmetnej veci nie je opodstatnené, aby súd v súvislosti so žalovaným nárokom využil svoje moderačné právo podľa § 301 Obchodného zákonníka, zmyslom ktorého je neprimerané vysokú zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Zákon stanovuje dve kritériá na posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty a to hodnotu zabezpečenej povinnosti a význam

zabezpečenej povinnosti. Zákon akcentuje primeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu k záujmu na plnenie zmluvy tej strany, ktorá si zmluvnou pokutou plnenie zmluvy zabezpečuje. Pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty sa individuálne posudzuje konkrétny prípad, nakoľko len z konkrétneho prípadu možno vyvodiť hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti. Pri úvahe o primeranosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty je potrebné posúdiť, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorý spočíva v hrozbe dostatočne citeľnej majetkovej sankcie voči dlžníkovi pre prípad nesplnenia zabezpečenej povinnosti. Zároveň je potrebné posúdiť, či pokuta primerane zabezpečuje veriteľa proti prípadným škodám, či zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením zmluvnej povinnosti očakávať. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy celkové okolností úkonu, jeho pohnútku a účel, ktorý sledoval (rozsudok NS ČR sp. zn. ). V závere znaleckého posudku znalec uviedol, že je možné zistiť výšku predpokladaného zisku za obdobie od 19. 8. 2009 do 1. 6. 2014 a určil, že zisk navrhovateľa za prevádzkovanie bufetu by predstavoval 74.410 eur. Zisk nájomcu za jeden mesiac prevádzky bufetu by podľa znalca predstavoval sumu 2.976,40 eur. Bufet bol v prevádzke počas lyžiarskej sezóny päť mesiacov roku (január až apríl a december). Pokiaľ by nedošlo k porušeniu zabezpečenej povinnosti nájomca by bol oprávnený prevádzkovať bufet a vykonávať v ňom podnikateľskú činnosť počas celej doby nájmu, vrátane doby nájmu po využití práva opcie zo strany nájomcu od júna 2014 do júna 2024. V priebehu tohto obdobia by bol nájomca schopný prevádzkovať bufet počas 50 mesiacov a dosiahnuť zisk vo výške 148.820 eur. Pokiaľ by zo strany prenajímateľa nedošlo k porušeniu zabezpečenej povinnosti nájomca by za obdobie, po ktoré mal v zmysle zmluvy právo užívať bufet, vykázal zisk vo výške 223.230 eur. Reálna výška ušlého zisku prenajímateľa v zmysle znaleckého posudku od 1. 12. 2001 do 2. 6. 2024, ktorý vznikol v dôsledku nemožnosti užívania predmetu nájmu po dobu, ktorú mal prenajímateľ zo zmluvy o nájme zabezpečiť trvanie nájomného vzťahu a na náhradu ktorej má navrhovateľ nárok, predstavuje sumu vo výške 223.230 eur. Právna zástupkyňa odporcu argumentovala, že žalobu navrhovateľa považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť. Dojednanie obsiahnuté v článku VIII bod 3 písm. a/ dodatku č. 1 k zmluve o nájme je neplatné. V časti dojednania o dani z pridanej hodnoty v sume 40.994,49 eur je absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Zmluvná pokuta nepodlieha dani z pridanej hodnoty. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku je toto dojednanie absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Nepožíva právnu ochranu v zmysle § 265 Obchodného zákonníka, lebo je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Odporca ako prenajímateľ bol pod hrozbou drakonickej sankcie zmluvnej pokuty vylúčený z možnosti ukončenia nájmu pred uplynutím dohodnutej doby. Hoci mu táto možnosť vyplývala priamo z právnych predpisov a priamo zo zmluvy v znení dodatku s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 28. 2. 2007, podľa ktorého dojednanie, ktoré vylučuje jednostranné ukončenie zmluvy, je v rozpore s dobrými mravmi. Takáto dohoda vylučuje možnosť ukončenia zmluvy aj v prípade flagrantného porušenia zmluvy niektorým z účastníkov a znamenala by, že druhý účastník je nútený po dlhú dobu zotrvávať v takomto záväzkovom vzťahu bez možnosti obrany svojich práv. Takýto výkon práva je možné považovať za zneužitie subjektívneho práva tzv. šikanózny výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu. Dobré mravy sú pojmom právnym a sú súčasťou právneho poriadku. Jedine sudca môže subsumovať určité konanie pod právne normy. Ide o právny problém a nie skutkový. Výkon práva neznamená ipso facto jeho súlad s dobrými mravmi. Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že použitie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné vylúčiť na základe úvahy, že taký výkon práva, ktorý je v súlade so zákonom, je vždy v súlade s dobrými mravmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. uviedol, že toto ustanovenie upravuje len spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných morálnych pravidiel elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Ak vznikne v obchodnom styku právny úkon, ktorý je v rozpore so inštitútom poctivého obchodného styku, nie je takémuto právnemu úkonu v súlade s ustanovením § 265 poskytnutá právna ochrana. Súčasne sa takýto úkon dostáva aj do rozporu s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde je sankciou za tento rozpor absolútna neplatnosť právneho úkonu. S ohľadom na vzťah lex specialis a lex generalis vo vzťahu Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka sa vo všeobecnosti, až na niektoré výnimky vznik, zmena a zánik právneho úkonu spravuje všeobecnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku. Právny úkon uskutočnený v obchodnom styku musí byť okrem iného v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, inak je absolútne neplatný. K výkonu práv a právnych úkonov môže dôjsť iba konaním dovoleným. Výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, je nevyhnutné považovať za výkon nedovolený. existenciu takýchto zásad predpokladá v ustanovení § 1 ods. 2 a dovoláva sa ich ako pomocných prameňov obchodného práva. Zmluvná sloboda a profesionalita podnikateľov má

svoje hranice. Je potrebné vždy zvážiť konkrétne podmienky vzniku zmluvného dojednania, z hľadiska postavenie strán, výšku pohľadávky, veľkosti hroziacej ujmy, úsilia vynaložené pri plnení a protiplnení a podobne vo vzťahu k aplikácii § 265 Obchodného zákonníka. Takýto výkon práva nerobí neplatným právo samé, ale právny poriadok mu neposkytuje štandardnú ochranu, ktorú predstavuje predovšetkým súdna ochrana. Súd v týchto prípadoch nemôže autoritatívne priznať existujúce právo z titulu jeho uplatňovania, za podmienok či spôsobom rozporným s dobrými mravmi, respektíve zásadami poctivého obchodného styku. Pokiaľ veriteľ uplatní na súde už vzniknuté právo na zmluvnú pokutu prihliada súd pri posudzovaní súladu tohto výkonu práva s dobrými mravmi na všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa môžu týkať podmienok uzatvorenia dohody, porušenia zabezpečenej povinnosti a podmienok pri procese uplatnenia a vymáhania zmluvnej pokuty s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 5. 12. 2002 sp. zn. . Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 7. 5. 2009 sp. zn. uvádza, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy. Nemôže obstáť argumentácia, že v prípade uzatvorenia dohody išlo o prejav slobodnej vôle a takéto dojednanie nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, či zásadami poctivého obchodného styku. Zásada zmluvnej voľnosti je modifikovaná účelom a vznikom sankčného a motivačného mechanizmu inštitútu zmluvnej pokuty. Jej použitie je v určitých prípadoch možné a zákonné, ale jej aplikácia a výška nemôže byť bezbrehá. Porušenie zásad poctivého obchodného styku pri uplatnení zmluvnej pokuty je nevyhnutné skúmať vždy vo väzbe na konkrétne okolnosti na zásadu riadneho a včasného plnenia záväzkov a posudzovať ju v každom prípade individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov v príslušnom období a ich vtedajšom postavení. Aplikáciou § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedochádza k narušeniu kontraktačnej voľnosti účastníkov. Odporca sa nestotožňuje s právnym posúdením veci, že dojednaná zmluvná pokuta zabezpečovala splnenie povinnosti na strane odporcu ako prenajímateľa zotrvať v nájomnom vzťahu počas dojednanej doby. Dojednaním o zmluvnej pokute je možné zabezpečiť iba splnenie určitej zmluvnej povinnosti a nie splnenie zmluvy ako celku. Je možné zvažovať generalizáciu dojednania o zmluvnej pokute v tom smere, že povinnosť na úhradu zmluvnej pokuty vzniká pri porušení akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej z danej zmluvy, ale v takýchto prípadoch možno ťažko predpokladať, že je dojednaná výška zmluvnej pokuty je primeraná pre všetky možné spôsoby porušenia zmluvných povinností, čo môže viesť k posúdeniu takéhoto dojednania o zmluvnej pokute ako neplatného. Zabezpečovanou povinnosťou môže byť teoreticky akákoľvek zmluvná povinnosť, avšak len za predpokladu, že je v dojednaní o zmluvnej pokute takáto povinnosť jednoznačne určená. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 9. 2011 sp. zn. vyslovil, že slovné spojenie „ak účastník poruší niektorú z povinností signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré sú označené len indikatívne, sú neakceptovateľné“. Ak by bol záver o práve navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty postavený na úvahe, že zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad nečinnosti alebo odporcom zavineným zmarením účelu zmluvy a že odporca zmaril účel zmluvy tým, že ju vypovedal alebo, že došlo ku skončeniu zmluvy, potom takýto záver nemôže obstáť. Súdna prax vykladá požiadavku o určitosti a zrozumiteľnosti dojednania o zmluvnej pokute tak, že vôľa premietnutá do dojednania o zmluvnej pokute je určitá a zrozumiteľná, pokiaľ je objektívne pochopiteľná a že typická zmluvná strana túto vôľu môže bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať. V uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25. 11. 2010 sp. zn. išlo o skutkovo totožný prípad, aký je predmetom tohto konania, kde bolo jednoznačne konštatované, že zmluvná pokuta výslovne naviazaná na zrušenie alebo iné ukončenie zmluvy ako právnych skutočností, nie však na porušenie povinností je neprípustná. Zmluvná pokuta zabezpečuje porušenie zmluvnej povinnosti a preto nemôže zabezpečovať ukončenie, respektíve zánik zmluvy, či už jej zrušením, formou odstúpenia, výpoveďou, zničením predmetu nájmu a podobne. V posudzovanom prípade predmetné sporné ustanovenie znelo: Pri zrušení alebo inom ukončení platnosti tejto zmluvy z dôvodov na strane nájomcu je prenajímateľ oprávnený ponechať si zaplatené nájomné, prípadne požadovať zaplatenie dojednanej čiastky ako zmluvnú pokutu za nedodržanie zmluvy. Z hľadiska gramatického i logického výkladu nie je možné toto ustanovenie vyložiť inak ako tak, že zmluvná pokuta je viazaná na zrušenie či iné ukončenie zmluvy, aj keď dôvodom pre iné ukončenie zmluvy môže byť porušenie povinností nájomcu. Z takto koncipovaného dojednania vôbec nevyplýva porušenie akej povinnosti nájomcu je sankcionované dojednanou zmluvnou pokutou. K inému záveru sa nedá dospieť ani pri použití výkladových pravidiel uvedených v § 266 Obchodného zákonníka, či § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak by súd napriek vyššie uvedeným skutočnostiam dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je v súlade s dobrými mravmi i zásadami poctivého obchodného styku a že je dostatočne určité, čo odporca s ohľadom na ním uvádzané skutočnosti popiera. K zániku nájmu došlo nie jednostranným právnym úkonom, ale výlučne v dôsledku zániku predmetu nájmu tak

ako to má na mysli ustanovenie § 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zánik nájmu v dôsledku zničenia predmetu nájmu je osobitným prípadom dodatočnej nemožnosti plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka, pričom zničením sa myslí faktický zánik predmetu nájmu. Spôsob zničenia prenajatej veci ani jeho pôvodca, nie je pre zánik nájmu rozhodujúci. Prenechanie predmetu nájmu na užívanie nájomcovi je vždy časovo obmedzené a je isté, že k jeho ukončeniu raz dôjde. Nájomca nikdy nedisponuje a nemôže disponovať silnejším právnym postavením ako vlastník predmetu nájmu. Pokiaľ zaniklo navrhovateľovo platne vzniknuté právo k predmetu nájmu jeho zničením, nevznikla mu ako bývalému nájomcovi zničením predmetu nájmu žiadna ujma na jeho majetku. Iba prípadný ušlý zisk (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 6. 6. 2013 sp. zn. ). V súdnom konaní je dôvod na uplatnenie moderačného práva súdu. V doterajšom priebehu konania bolo aj s ohľadom na uplatnené moderačné právo ustálené, že náhrada, ktorú žalobca požaduje, pozostáva z troch čiastkových nárokov. A to škody majetkovej ako náhrada nákladov na rekonštrukciu, ušlého zisku a ocenenia práva opcie. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou prejednacou ( § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Účastníci konania majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, respektíve dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. 9. 2011 sp. zn. ). Navrhovateľ ohľadne ním uplatňovaných nárokov dôkazné bremeno neuniesol: vo vzťahu k majetkovej škode, ktorú si uplatňuje ako náklady na rekonštrukciu. Nie je možné listinné dôkazy predložené navrhovateľom považovať za relevantné dôkazy na preukázanie výšky jemu vzniknutej škody. Jediný listinný dôkaz, ktorý bol v konaní preukázaný ako dôkaz údajnej rekonštrukcie, či nákladov vynaložených na rekonštrukciu predmetu nájmu je krycí list rozpočtu. Nejde o žiaden súhrn položiek v cenách, ktoré boli skutočne vykonané. Žalobca nepredložil žiadne faktúry, žiadnu fotodokumentáciu o tom, aké činnosti a akú rekonštrukciu na predmete nájmu vykonal. Rovnako tak nepreukázal to, či mal na vykonávanie rekonštrukcie písomný súhlas žalovaného ako prenajímateľa tak ako to vyplýva z článku VII ods. 8 zmluvy o nájme 1. 6. 2014, kde sa výslovne uvádza, že nájomca je oprávnený vykonať stavebné úpravy nebytového priestoru len na základe písomného súhlasu prenajímateľa. Náklady spojené so stavebnými úpravami znáša výlučne nájomca. V súdnom konaní nebolo zo strany navrhovateľa preukázané, že by tieto boli vykonané so súhlasom prenajímateľa, respektíve v znení dodatku, kedy údajne bol zo strany odporcu udelený súhlas na rekonštrukciu do 1. 12. 2014. Neboli vyšpecifikované zo strany navrhovateľa žiadne skutočnosti, ktoré by preukázali, že náklady, ktoré vyčíslil boli vynaložené v tomto období. Odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom majetkovej škody na strane žalobcu v celom rozsahu. Žiadna majetková škoda navrhovateľom preukázaná nebola. Vo vzťahu k ušlému zisku bol vypracovaný znalecký posudok, z ktorého vyplynula suma ušlého zisku za obdobie rokov 2009 až 2014. Nemožno prevziať argumentáciu navrhovateľa o tom, že táto suma by mala byť vynásobená počtom mesiacov možnej prevádzky predmetu nájmu až do roku 2024, kedy podľa vyjadrenia navrhovateľa malo dôjsť pri uplatnení opcie k zániku nájmu. Pri ušlom zisku sa nemôže odškodňovať formou budúcej renty škoda, ktorá vznikne len v budúcnosti a vždy len škoda, ktorá vznikla spätne. Pri určení výšky ušlého zisku nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť na isto postavené, že pri pravidelnom behu vecí mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku škodnej udalosti. Pre výšku určenia ušlého zisku je rozhodujúce o aký reálny dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. Pritom ide o ujmu už nastalú a nie ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Preto ho nemožno priznať do budúcnosti. Rovnako nie je možné priznanie ušlého zisku ako renty do budúcnosti. Uvedené závery vyplývajú aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 12. 2009. Nie je možné ocenenie práva opcie stotožnovať s výškou ušlého zisku. Navrhovateľ ohľadne ocenenie práva opcie neuniesol dôkazné bremeno, nenavrhol vykonať žiadne dôkazy ani žiadne dôkazy nepredložil, ktoré by preukázali výšku a peňažné vyjadrenie ocenenia práva opcie. Odporca považuje dojednanie o opcii za absolútne neplatné pre jeho neurčitosť. V praxi je zaužívaná tzv. opcia alebo automatické predĺženie nájmu, ktoré musí byť špecifikované presne, jasno a určito. Či ide o právo jednostranné, právo obojstranné. Či každej zmluvnej strany vyplýva právo a povinnosť alebo jednej strane iba právo a druhej strane iba povinnosť. Právo opcie predĺženia nájmu dokonca v právnom poriadku ako také nefigurovalo až do prijatia účinnosti zákona č. 98/2014 o krátkodobom nájme bytu, kde bol prvýkrát tento inštitút zavedený. Napriek tomu odporca nepopiera, že sa v právnom poriadku a v zmluvnom vzťahu sa vyskytovalo aj v predchádzajúcom období. Právo opcie alebo právo predĺženia nájmu tak ako je formulované v článku IV zmluvy o nájme, kde sa hovorí,

že zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú na desať rokov od podpísania tejto zmluvy, t. j. od 1. 6. 2004 do 1. 6. 2014 s právom opcie na pokračovanie nájmu na ďalších desať rokov v žiadnom prípade nemôže obstáť, pre neurčitosť, neurčuje podmienky, za ktorých dochádza k automatickému predĺženiu nájmu. Či obidve zmluvné strany majú právo na predĺženie doby nájmu a podobne, preto je toto ustanovenie v zmysle § 37 v spojení s § 39 absolútne neplatné dojednanie. Nemôže zakladať nárok žalobcu na zaplatenie aj v tejto časti. Svedok T. R. (číslo listu 165-166 spisu), ktorý vypovedal, že zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú dňa 1. 6. 2004 podpisoval za odporcu ako člen predstavenstva. Aj dodatok č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 25. 1. 2005 podpisoval za odporcu ako člen predstavenstva. Dodatok bol podpisovaný v deň, ktorý je tam uvedený 25. 1. 2005. Obchodná spoločnosť (odporca) patrila pod Prvú garantovanú, ktorej najvyšší predstavitelia boli zatknutí a účty boli zablokované. Preto bola snaha zabezpečiť chod ďalších firiem a podporiť ich. V Jasnej je sezónna prevádzka a čo sa v zime zarobí, to sa v lete spotrebuje. Potrebovali udržať ekonomickú stabilitu. Bolo v záujme odporcu, aby sa prevádzkovali bufety, vybavenie a sociálne zariadenia. Za toto mohli poskytnúť obchodným partnerom ako odmenu istotu dlhodobého podnikania. Vedeli, že zmluvné vzťahy neporušia a preto nebude dôvod pristupovať k zábezpekám. Chceli zabezpečiť obchodných partnerov, ktorí s nimi seriózne podnikali, lebo tu bolo riziko prípadného konkurzu alebo násilného prevzatia inou firmou. S navrhovateľom o podmienkach uzavretia dodatku k zmluve jednali všetci členovia predstavenstva. Navrhovateľ bol obchodná spoločnosť, s ktorou spolupracovali 5 - 6 rokov pred uzavretím zmluvy. On bol prítomný pri týchto rokovaniach. Suma bola dohodnutá pre prípad predčasného skončenia nájomnej zmluvy a mala reprezentovať niečo ako škodu alebo ušlý zisk plus zmarenú investíciu. Došli k nej empirickou metódou. Presnejšie to vyjadriť nevedel. Nebolo jeho úlohou sledovať vykonané stavebné práce, on vychádzal z informácií od podriadených. Sledovanie stavebných prác a predkladanie faktúr mal na starosti manažment. Mal vedomosť o kompenzácii nájomného, že nájomca od 1. 6. 2004 do 15. 12. 2005 nemal povinnosť platiť nájomné. On riadil skupinu cca 3000 ľudí. Svedok T.. D. Q. na pojednávaní vypovedal (číslo listu 166-167 spisu), že dodatok č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 1. 6. 2004 podpísal za Jasnú Nízke Tatry, a.s. ako predseda predstavenstva. Zrejme bol podpísaný v deň ako je uvedené na dodatku. On robil ako advokát a trestný obhajca pre J. B., ktorý bol vo väzbe, lebo Prvá garantovaná mala problémy. Problémy mali aj iné spoločnosti ako Novácke chemické závody, Solivary a Koliba. Jedine Jasná Nízke Tatry niesla nejaké prostriedky. Na požiadanie J. B. sa stal členom predstavenstva a predsedom predstavenstva v Jasnej Nízke Tatry a.s. Od J. B. mal pokyny, že má záujem na udržaní prevádzky v Jasnej Nízke Tatry, a.s. a na dobrých vzťahoch so spoločnosťou RE-ARCH. Bol zo strany pána R. informovaný, že je potrebné dokončiť nájomné vzťahy, respektíve vzťahy ohľadne nájmu nehnuteľností, lebo nemajú chránené investície. Keďže prevádzkovali bufety, potrebovali zo strany hygieny určitý počet sociálnych zariadení. Preto sa stretol so zástupcami spoločnosti RE-ARCH a s pánom R., na ktorom stretnutí mu boli predkladané doklady o výške vynaložených investícií. Dodatok k zmluve už bol podpísaný, on ho podpisoval posledný. Myslel si, že dodatok k zmluve sa podpisoval v hoteli Grand. Všetko sa väčšinou odohrávalo v salóniku hotela Grand alebo na Troch studničkách, či na štvrtom poschodí Prvej garantovanej. Myslel si, že len raz bol u generálneho riaditeľa B. J. v mieste sídla spoločnosti, čo bola jedna kancelária. Nevedel, či bol dodatok k zmluve podpísaný pred alebo po zasadnutí predstavenstva. Myslel si, že dodatok k zmluve nechali sekretárke generálneho riaditeľa, ktorá obvykle aj zapisovala priebeh zasadnutia predstavenstva. V dodatku k zmluve išlo o pokrytie investícii, ktoré chcel navrhovateľ vynaložiť na budovanie bungalovov, terás, bufetov. Priniesol tam niečo ako podnikateľský zámer. Išlo o investície do budúcnosti. Nepamätal si, či bol oboznámený s konkrétnymi ustanoveniami zmluvy o nájme nebytových priestorov. Tá bola uzavretá skôr. Najskôr sa zúčastňoval zasadnutí predstavenstva ako hosť a informoval o nich J. B. vo väzbe a potom štyri mesiace ako predseda predstavenstva. Predsedom predstavenstva bol kým sa J. B. nevrátil z väzby. On to považoval za osobnú záležitosť. Okrem výsluchu štatutára navrhovateľa a svedkov súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čísla listov, ďalej iba čl. 1-591, najmä fotokópiou faktúry č. 2010/005 čl. 6, fotokópiou listiny označenej vrátenie faktúr z 5. 2. 2010 čl. 6/rub, fotokópiou zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. 6. 2004 čl. 7-11, fotokópiou dodatku č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 1. 6. 2004, zo dňa 25. 1. 2005 čl. 12-15, fotokópiou listiny prevzatie hnuteľných vecí z 27. 8. 2009 spoločnosti WEBIS, s.r.o. čl. 16, výpisom z obchodného registra navrhovateľa zverejneným na internete čl. 17-19, výpisom z obchodného registra odporcu zverejneným na internete čl. 20-31, odporom proti platobnému rozkazu čl. 40-48, fotokópiou žiadosti o súhlas na rozšírenie bufetových služieb Otupné zo dňa 16. 3. 2004 odporcu čl. 59, fotokópiou oznámenia Obecného úradu Demänovská Dolina z 23. 3. 2004, že nemá námietky k ohláseniu stavebnej úpravy pôvodného odporcu čl. 60, výzvou na vypratanie nebytových

priestorov z 27. 7. 2009 obchodnej spoločnosti WEBIS, s.r.o. navrhovateľovi čl. 61, fotokópiou doručenej doporučenej zásielky navrhovateľovi čl. 62, fotokópiou uznesenia Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš z 8. 10. 2009 ČVS: ORP-1002/OO-LM-09 čl. 63-65, fotokópiou doporučenej zásielky čl. 66, fotokópiou dohody o urovnaní zo dňa 15. 11. 2007 čl. 67-81, fotokópiou výzvy na vypratanie nebytových priestorov odporcu navrhovateľovi z 25. 9. 2006 čl. 82, zo dňa 9. 5. 2007 čl. 83, fotokópiou zmluvy o dielo č. 02/10/2006 čl. 84-86, fotokópiou krycieho listu rozpočtu s výkazom výmer k zmluve o dielo čl. 86/rub - 91, fotokópiou sprievodného listu k zmluve čl. 92, fotokópiami faktúr - daňových dokladov čl. 93-94, fotokópiou výzvy odporcu navrhovateľovi na uzavretie nájomnej zmluvy z 28. 12. 2006, čl. 95, fotokópiou odpovede na výzvu navrhovateľa odporcovi z 2. 1. 2007 čl. 96, fotokópiou listu navrhovateľa odporcovi z 9. 1. 2007 vo veci termínu jednania vo veci uzavretia zmluvy čl. 97, fotokópiou listu odporcu navrhovateľovi z 9. 1. 2007 k termínu rokovania vo veci uzatvorenia zmluvy čl. 98, fotokópiou rozhodnutia o stavebnom povolení Úradu pre reguláciu železničnej dopravy z 10. 7. 2008 čl. 99-101, písomným vyjadrením T.. D. Q. z 24. 8. 2010 čl. 112, písomným oznámením L.. T. R. z 20. 8. 2010 čl. 114, písomným vyjadrením navrhovateľa prostredníctvom jeho právneho zástupcu čl. 115-116, overenou fotokópiou dodatku č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 1. 6. 2004, zo dňa 25. 1. 2005 čl. 117-120, fotokópiou listu odporcu navrhovateľovi z 19. 3. 2008 čl. 121, fotokópiou listu navrhovateľa odporcovi zo dňa 15. 4. 2008 čl. 122, elektronickou komunikáciou čl. 123-126, fotokópiou výzvy navrhovateľa na vydanie veci zo dňa 30. 10. 2009 obchodnej spoločnosti WEBIS, s.r.o. čl. 127, fotokópiami doručeniek doporučených zásielok obchodnej spoločnosti WEBIS, s.r.o. čl. 128, fotokópiou podacieho lístku navrhovateľa obchodnej spoločnosti WEBIS, s.r.o. čl. 129, fotokópiou trestného oznámenia pôvodného odporcu a obchodnej spoločnosti WEBIS, s.r.o. z 13. 10. 2010 čl. 145-147, fotokópiou doplnenia listín k trestnému oznámeniu odporcu z 20. 10. 2010 čl. 148, fotokópiu vyhlásenia zamestnanca odporcu k trestnému stíhaniu čl. 150, fotokópiou uznesenia Krajskej prokuratúry Žilina -4 z 2. 2. 2011 čl. 178-181, písomným vyjadrením navrhovateľa prostredníctvom splnomocneného zástupcu čl. 182-183, výtlačkami rekapitulácie nákladov na bufet Otupné čl. 201, krycím listom rozpočtu čl. 202, súpisom prác a dodávok čl. 203-205, súpisom hnuteľných vecí čl. 206-208, súpisom skladových zásob čl. 209-210, prehľadom tržieb čl. 211, fotokópiou uznesenia Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-1002/OO-LM-09 z 8. 10. 2009 čl. 212 - 214, fotokópiou oznámenia Obecného úradu Demänovská Dolina z 2. 6. 2006 odporcovi čl. 215, fotokópiou žiadosti o potvrdenie odporcu Obecnému úradu Demänovská Dolina 1. 6. 2006 čl. 216, písomným vyjadrením odporcu prostredníctvom jeho právnej zástupkyne z 2. 11. 2011 čl. 217-233, písomným vyjadrením navrhovateľa prostredníctvom splnomocneného zástupcu z 28. 2. 2012 čl. 251-265, fotokópiou žiadosti o súhlasné stanovisko k nájmu nebytových priestorov a strechy nehnuteľnosti navrhovateľa obecnému úradu z 3.5.2004 čl. 266-267, fotokópiou vyrozumenia Obecného úradu Demänovská Dolina navrhovateľovi z 12. 1. 2004 čl. 268, fotokópiou žiadosti o potvrdenie navrhovateľa Obecnému úradu Demänovská Dolina z 10. 2. 2012 čl. 270, fotokópiou informácie Obce Demänovská Dolina navrhovateľovi z 22. 2. 2012 čl. 271, písomným vyjadrením odporcu prostredníctvom právnej zástupkyne z 19. 3. 2012 čl. 273-284, čl. 291-302, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 5. 2012 medzi pôvodným navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou BAUKING, s.r.o. čl. 321-333, písomným záverečným vyjadrením navrhovateľa prostredníctvom právneho zástupcu z 4. 12. 2012 čl. 346-351, čl. 367-372, písomným vyjadrením odporcu prostredníctvom právnej zástupkyne z 5. 12. 2012 čl. 352-366, výtlačkom podkladov pre výpočet nákladov - bufet Otupné - zamestnanci čl. 462, písomné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa z 18. 3. 2014 čl. 466 - 474, výtlačok prehľadu energií, vodného a stočného v bufete Otupné za roky 2005 - 2009 čl. 477, výtlačok nájomného za bufet Otupné v rokoch 2005 - 2009 čl. 478, výtlačok zamestnancov bufet Otupné za roky 2005 - 2009 čl. 479, podklad pre výpočet nákladov bufetu Otupné

- zamestnanci za roky 2005 - 2009 čl. 480, výtlačok tržieb bufet Otupné čl. 481, výtlačok výpočtu hrubej marže v percentách bufet Otupné čl. 482, písomné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa z 27. 3. 2014 čl. 493, fotodokumentácia predmetu nájmu - bufet čl. 494 - 495, písomné vyjadrenie Obce Demänovská Dolina, obecný úrad, úsek územného rozhodovania a stavebného poriadku čl. 503, fotokópia žiadosti odporcu o udelenie súhlasu na rozšírenie bufetových služieb zo dňa 16. 3. 2004 čl. 504, vyjadrenie Obecného úradu Demänovská Dolina - úseku územného plánovania stavebného poriadku čl. 505, znalecký posudok č. 2/2015 I.. C. P. čl. 529 - 560, písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa čl. 563 - 566. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané: § 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013 (2)Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva (veta prvá a veta druhá).

§ 261

(1)Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolností, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. ( medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. § 265 Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. § 266 (1)Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený známy alebo jej musel byť známy. (2)V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba s postavením osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktoré sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3)Pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci. § 544 Občianskeho zákonníka, ďalej iba (1)Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2)Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. § 300 Okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. § 301 Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl. § 302 Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. § 374 (1)Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. § 354 Pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351. § 351 (1)Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. § 3 Občianskeho zákonníka, ďalej iba (1)Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. § 39 Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. § 41 Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. § 663 Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

§ 667

( na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. (2)Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. § 676 (1)Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. § 680 (1)Zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká. (2)Ak dôjde k zmene vlastníctva prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. (3)Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvy iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; § 1 zákona č. 116/1990 Zb. v znení účinnom do 30. 6. 2004 Z. z. a v znení podľa neskorších právnych predpisov Tento zákon sa vzťahuje a/ na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; b/ na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na užívanie na nebytové účely. § 3 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (1)Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). (2)Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. (3)Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na určitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera (veta prvá). (4)Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3, je neplatná. § 3 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení účinnom do 30. 6. 2004 (2)Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený. ( sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa ods. 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa ods. 3, je neplatná. § 9 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (1)Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. § 14 zákona č. 116/1190 Zb. v znení neskorších predpisov Ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká a/ zánikom predmetu nájmu.

Navrhovateľ trval na písomne podanom návrhu a žiadal návrhu vyhovieť prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Odporca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne žiadal návrh zamietnuť. Pôvodný navrhovateľ RE-ARCH, a.s., so sídlom v Bratislave - Ružinov 821 05, Farebná 15-17, IČO: 35 785 233 (v postavení nájomcu), bol ku dňu uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov a dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov podnikateľom - právnickou osobou (§ 2 ods. 2 písm. a/ rovnako ako odporca Tatry Mountain Resorts, a.s., (v postavení prenajímateľa), čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Nerozporovali ani, že ich záväzkový vzťah zo zmluvy o nájme nebytových priestorov sa týkal ich podnikateľskej činnosti. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 1. 6. 2004 uzavreli „zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov“ odporca v postavení prenajímateľa (vtedy s obchodným menom Jasná Nízke Tatry, a.s.) a pôvodný

navrhovateľ v postavení nájomcu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú 10 rokov od 1. 6. 2004 do 1. 6. 2014 s právom opcie na pokračovanie nájmu na ďalších 10 rokov. Prenajímateľ (odporca) ako vlastník bufetu nachádzajúceho sa za nástupnou stanicou kabínkovej lanovky na Otupnom v Demänovskej Doline - nebytové priestory o rozlohe 66,5 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XX, vedenom (vtedy) Katastrálnym úradom v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš na parcele č. 2921/17, súp. č. 106 (článok I. bod 1 „zmluvy o nájme nebytových priestorov“, ďalej iba zmluvy) prenechal dočasne „nebytové“ priestory uvedené v bode I./1 zmluvy nájomcovi na dočasné užívanie a nájomca sa zaviazal za tieto nebytové priestory platiť dohodnuté nájomné. Účelom nájmu bol predaj obchodného, potravinárskeho tovaru, pamiatkových predmetov a poskytovanie reštauračných služieb bufetového charakteru. Odporca robil spornou platnosť zmluvy pre neurčitosť predmetu nájmu s poukázaním na ustanovenie § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na základe predloženej zmluvy súd dospel k záveru, že predmet nájmu je dostatočne určitý: bufet za nástupnou stanicou kabínkovej lanovky na Otupnom v Demänovskej Doline na pozemku parc. č. 2921/17 zapísané na liste vlastníctva č. XX, vtedy Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš, katastrálne územie R. R., ktorá nástupná stanica kabínkovej lanovky má súpisné číslo 106. Do súdneho konania odporca nikdy nerobil spornou platnosť zmluvy vo vzťahu k určitosti predmetu nájmu a svedčí tomu aj správanie účastníkov pred uzavretím zmluvy i po uzavretí zmluvy. Keď v článku V. bod 2 zmluvy sa uvádza, že nájomca nemá povinnosť z dôvodu kompenzácie tohto nájmu od 1. 6. 2004 do 15. 12. 2005 vyplývajúce z predchádzajúcej zmluvy o nájme zo dňa 15. 12. 2003 povinnosť platiť nájom. Ďalej (čl. 73) v dohode o urovnaní uzavretej dňa 15. 11. 2007 medzi odporcom, Nováckymi chemickými závodmi, a.s. a pôvodným navrhovateľom sa títo účastníci dohodli, že predmetom dohody o urovnaní nie sú právne vzťahy medzi odporcom a pôvodným navrhovateľom založené „zo zmluvy o nájme nebytových priestorov“ uzavretej dňa 1. 6. 2004 na dobu určitú do 1. 6. 2014, ktorej predmetom je bufet nachádzajúci sa za nástupnou stanicou kabínkovej lanovky na Otupnom v Demänovskej Doline o výmere 66,5 m2. Dokonca odporca opakovane vyzýval navrhovateľa na vypratanie týchto nebytových priestorov 25. 9. 2006 a 9. 5. 2007 (čl. 82, 83). V zmluve je dojednanie o predmete nájmu tak jednoznačné, že jeho znenie nepripúšťa rôzny výklad a nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, hoci sa toho odporca domáhal. Súd nezistil žiadny rozpor prejavu vôle nielen v okamihu uzatvárania zmluvy o nájme, ale aj vzhľadom na okolnosti celej veci, najmä s prihliadnutím na správanie sa zmluvných strán aj po uzavretí zmluvy. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Žiline, že všetky uvedené údaje viažuce sa k predmetu nájmu v sumáre dávali určitosť jeho vyjadrenia, konkrétnosť a nezameniteľnosť bez ďalšieho zisťovania. Odporca robil spornou platnosť zmluvy o nájme pre absenciu súhlasu obce podľa § 3 ods. 3 v spojení s § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 1. 6. 2004. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. v znení účinnom do 30. 6. 2004 nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. v znení účinnom do 30. 6. 2004 pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa ods. 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa ods. 3, je neplatná. Odporca požiadal Obec Demänovská Dolina (čl. 216) o potvrdenie, že odporca v roku 2004 nežiadal o súhlas s prenajatím priestorov pri údolnej stanici kabínkovej lanovky Otupné a Obecný úrad Demänovská Dolina písomne 2. 6. 2006 potvrdil, že o takýto súhlas nebolo požiadané (čl. 215). Podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení, ako aj v znení účinnom do 30. 11. 2007 je stavbou stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie (písm. b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo o inú stavbu alebo (písm. d/) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia. Podľa § 43c vyššie citovaného zákona nebytovými budovami sú stavby, v ktorých je viac ako polovica využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria budovy pre obchod a služby, teda aj bufet, ktorý bol predmetom nájmu nebytových priestorov. V čase uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. v znení účinnom do 30. 6. 2004 bolo možné miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Zákon č. 116/1990 Zb. neobsahuje prechodné a záverečné ustanovenia k účinnosti z. č. 350/2004 Z. z. od 1. 7. 2004 (klauzulu o tzv. nepravej retroaktivite, že ustanoveniami nového zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novely). Predmetom nájmu ako už bolo uvedené vyššie v odôvodnení rozsudku je bufet za nástupnou stanicou kabínkovej lanovky, ktorý nemá súpisné číslo (súpisné číslo má iba nástupná stanica kabínkovej lanovky), prenajímateľ sa zaviazal poskytovať nájomcovi dodávku elektrickej energie

a vodu (článok VI. bod 1 zmluvy). Bufet spĺňa náležitosti stavby, tak ako definuje § 43 zákona č. 50/1976 písm. b/, d/ (pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia). Nie je miestnosťou, či súborom miestností budovy kabínkovej lanovky, ide o samostatnú stavbu - budovu. Čo bolo preukázané fotodokumentáciou predmetu nájmu (čl. 494 - 495) a stanoviskom Obce Demänovská Dolina, Obecného úradu, úseku územného rozhodovania a stavebného poriadku ( čl. 503). Súd sa zaoberal otázkou, či možno aplikovať zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov na nájom stavby - bufetu. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Podľa ods. 2 predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty, alebo nebytové priestory. Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Podľa ods. 2 nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Predmet nájmu - bufet je podľa stavebného zákona stavbou pevne spojenou so zemou najmä pripojením na siete a zariadenia technického vybavenia územia. Zákon platný v čase uzavretia zmluvy viazal platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov na súhlas národného výboru, to je obce, čo je výnimočný zásah do zmluvnej voľnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov. Takéto obmedzenie nie je možné prostredníctvom extenzívneho výkladu zákona vzťahovať aj na tie predmety občianskoprávnych vzťahov, ktoré nie sú v ustanovení § 1 zákona č. 116/1990 Zb. uvedené. Nevzťahuje sa na predmety občianskoprávnych vzťahov uvedených v § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je potrebné rozlišovať nebytové priestory od nehnuteľných vecí. Ustanovenie § 1 zákona č. 116/1990 Zb. sa nevzťahuje na zmluvy o nájmoch nehnuteľností - stavieb (bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť aj nebytové priestory, respektíve že sú nebytovými priestormi). Predmetom nájmu neboli nebytové priestory - miestnosti, ale išlo o prenájom nehnuteľnosti ako celku - bufetu. „Z ustanovenia § 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nemožno vyvodiť, že by sa tento zákon vzťahoval aj na zmluvy o nájmoch stavieb, v ktorých sú umiestnené nebytové priestory (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. 3. 2003 sp. zn. M Cdo 251/02). Predmet nájmu (§ 663 je esenciálnou náležitosťou nájomnej zmluvy a musí byť špecifikovaný už pri uzavretí zmluvy. Je postačujúce, aby bol predmet nájmu špecifikovaný takým spôsobom, aby nemohlo dôjsť k jeho zámene s iným predmetom. V prípade stavieb môžu byť predmetom nájmu nielen stavby v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 119 ods. 2 , ale i stavby, ktoré sa za také považujú podľa administratívnych predpisov, najmä stavebného zákona. Stavby sa môžu prenajímať, ak sú schopné plniť účel, na ktorý boli postavené. Ak predmetom nájmu sú nebytové priestory, vzťahuje sa na zmluvný vzťah zákon č. 116/1990 Zb. Ak však ide o nájom stavby (§ 43 písm. b/, d/ zákona č. 50/1976 Zb.), v ktorej sa nebytové priestory nachádzajú, na nájomnú zmluvu sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. Keďže predmetom nájmu je stavba ako celok, spravuje sa právnym režimom nájomného vzťahu podľa § 663 Občianskeho zákonníka a nasl. Zmluva uzavretá medzi prenajímateľom a nájomcom má všetky podstatné náležitosti nájomnej zmluvy t. j. zmluvné strany, predmet nájmu, nájomné a jeho výšku. Teda má všetky náležitosti platnej nájomnej zmluvy, preto je platná. Preto predchádzajúci súhlas obce (§ 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. v znení účinnom do 30. 6. 2004 nebol potrebný). To, že zmluva nebola uzavretá podľa z. č. 116/1990 Zb. ale bola uzavretá podľa ust. § 663 a nasl. ju nerobí neplatnou, len sa neriadi ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. ale sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Medzi účastníkmi bolo sporné, či došlo k uzavretiu dodatku č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 1. 6. 2004 dňa 25. 1. 2005. Navrhovateľ tvrdil, že k uzavretiu dodatku zmluvy došlo a odporca tvrdil, že k uzavretiu dodatku zmluvy nedošlo, predovšetkým preto, že odporca takúto zmluvu neeviduje a navrhovateľ nepredložil jej originál. Navrhovateľ predložil súdu overenú fotokópiu dodatku č. 1 k zmluve o nájme, ktorá fotokópia listiny bola osvedčená notárkou T.. S. Y., Bratislava dňa 26. 1. 2010. Za nájomcu podpísal zmluvu 25. 1. 2005 predseda predstavenstva J. Y. a člen predstavenstva L. Y.. Predseda predstavenstva pôvodného navrhovateľa Andrej Gašpar to potvrdil aj vo svojej výpovedi na pojednávaní. Za odporcu ako prenajímateľa podpísal dodatok k zmluve o nájme predseda predstavenstva T.. D. Q. a člen predstavenstva L.. T. R.. Obaja boli vypočutí ako svedkovia a potvrdili, že zmluvu podpísali. Súd poukazuje aj na dohodu o urovnaní uzavretú dňa 15. 11. 2007 medzi pôvodným odporcom RE- ARCH, a.s., Nováckymi chemickými závodmi, a.s. a odporcom (vtedy s obchodným menom Jasná Nízke Tatry, a.s.), v ktorej dohode sa uvádza, že jej predmetom nie sú výlučne právne vzťahy medzi odporcom a navrhovateľom založené na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov znení všetkých jej dodatkov, predmetom ktorej je využívanie nebytových priestorov bufetu nachádzajúceho sa za nástupnou stanicou kabínkovej lanovky na Otupnom v Demänovskej Doline (čl. 73). Predloženú overenú kópiu zmluvy notárkou - úplný opis originálu skladajúceho sa zo štyroch strán. výpovede bývalých štatutárov odporcu a zmienku o dodatkoch k zmluve o nájme (v zmluve o urovnaní) súd považoval za dostatočné na preukázanie, že k uzavretiu dodatku č. 1 k zmluve došlo. K rovnakému záveru dospel

Krajský súd v Žiline t. j. bez potreby predloženia originálu listiny. A nemení to ani korešpondencia medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom (po 25. 1. 2005) navrhovateľa z 2. 1. 2007, 9. 1. 2007, odporcu z 28. 12. 2006, 9. 1. 2007 (čl. 95-98), v ktorých si dohadovali termín prejednania užívania sociálnych zariadení odporcu na vrcholovej stanici Rovná Hoľa, bývalej údolnej stanici na Záhradkách, na Otupnom a Brhliskách pôvodným navrhovateľom „bez nájomných zmlúv“. V preambule dodatku k zmluve (I.) sa uvádza, že „Po dohode zmluvných strán došlo k uzatvoreniu dodatku č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov... a dopĺňa sa jej článok II. - predmet nájmu o ďalší predmet nájmu uvedený v článku II. tohto dodatku, dopĺňa sa článok VII. - ďalšie dojednania a ďalej sa mení a dopĺňa článok VIII. - skončenie nájmu“. V článku II. predmet nájmu dodatku sa uvádza, že prenajímateľ je vlastníkom sociálneho zariadenia - záchodov, ktoré sa nachádzajú v obci Demänovská Dolina, v katastrálnom území Demänovská Dolina, v lokalite Otupné v nástupnej stanici 4 KLD Demänovská Dolina a toto zariadenie vlastní prenajímateľ a je predmetom nájmu, ktorý je prenechaný týmto nájomcovi do nájmu a nájomca tento predmet nájmu za dohodnutých podmienok v tomto dodatku k nájomnej zmluve za ďalej uvedených podmienok preberá. Účel nájmu je uvedený v článku III. dodatku, aby nájomca mohol riadne a v súlade so všetkými právnymi predpismi a normami prevádzkovať bufet, ktorý je umiestnený v blízkosti nástupnej stanice kabínkovej lanovky na Otupnom. Doba trvania nájmu v článku IV. dodatku ostala nezmenená do 1. 6. 2014 s právom opcie na pokračovanie nájmu na ďalších 10 rokov. V článku V. dodatku bolo upravené nájomné, ale len k sociálnemu zariadeniu, to je bez zmeny k zmluve o nájme uzavretej dňa 1. 6. 2004. Zmluvné strany sa dohodli na bezplatnom užívaní predmetu nájmu sociálneho zariadenia - záchodov, lebo neslúži výlučne len pre návštevníkov a hostí nájomcu, ale aj pre návštevníkov a hostí prenajímateľa v jeho zariadeniach a prevádzkach. Súčasne sa však nájomca zaviazal, že bude toto sociálne zariadenie udržiavať v čistote a spôsobilom stave počas zimnej sezóny, počas obdobia, kedy prevádzkuje svoj bufet. Nájomca sa zaviazal na plnenie poskytovaním služieb, teda na plnenie nepeňažné spočívajúce v povinnosti udržiavať sociálne zariadenie v prevádzky schopnom stave. Prenajímateľ sa zaviazal v článku VI. dodatku poskytovať nájomcovi dodávku elektrickej energie a vody do sociálneho zariadenia na náklady prenajímateľa. Pre toto konanie nie je podstatným (vzhľadom na argumentáciu odporcu), či došlo k zmene predmetu nájmu dodatkom č. 1 v zmysle jeho rozšírenia o sociálne zariadenie. Navrhovateľ nikdy netvrdil zhodnocovanie sociálneho zariadenia v nástupnej stanici kabínkovej lanovej dráhy súp. č. 106. Keďže sociálne zariadenie je miestnosť zo súboru miestností neslúžiacich na bývanie v nástupnej stanici kabínkovej lanovky odporcu, ktorá je stavebne určená nebytová budova, je tiež nebytovým priestorom. Za podstatné súd považuje to, čo vyjadrili zmluvné strany v preambule dodatku, najmä v časti článku VIII., kde sa výslovne uvádza, že článok VIII. zmluvy o nájme „nebytových priestorov“ zo dňa 1. 6. 2004

- skončenie nájmu sa mení a dopĺňa tak, že body 2 a 3 sa nahrádzajú novými bodmi 2 a 3 a dopĺňajú sa o nové body 4, 5, 6. Pôvodný bod 2 článku VIII. sa zmenil tak, že „zmluvné strany sa dohodli, že po skončení nájmu budú postupovať v súlade s nasledujúcimi bodmi. Pôvodný bod 3 sa zmenil tak, že „v prípade, ak dôjde k skončeniu nájmu z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 a ods. 3 písm. b/ a c/ zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov alebo na základe iného dôvodu, za ktorý zodpovedá alebo ktorý spôsobí prenajímateľ, zaväzuje sa prenajímateľ uhradiť nájomcovi sumu a/ 6.500.000 Sk (215.760,47 eur) plus DPH podľa platnej legislatívy, ak dôjde k skončeniu nájmu do 31. 5. 2014 ako náhradu za náklady, ktoré vynaložil nájomca na rekonštrukciu predmetu nájmu, na výstavbu obslužných plôch, zastrešenej a vonkajšej terasy, zariadenia terás, altánkov, sedenie k bufetu, terasových plynových ohrievačov, na zariaďovacie predmety bufetu, zariadenie bufetu, unimobunku, skladové zásoby a tiež ako náhradu ako nemožnosť užívať predmet nájmu v dohodnutej dobe a za nemožnosť využiť opciu na ďalšie užívanie predmetu nájmu, alebo b/ 3.500.000 Sk (116.178,72) plus DPH podľa platnej legislatívy, ak dôjde k skončeniu nájmu po 1. 6. 2014 ako náhradu za náklady, ktoré vynaložil nájomca na rekonštrukciu predmetu nájmu, na výstavbu obslužných plôch, zastrešenej a vonkajšej terasy, zariadenia terás, altánkov, sedení k bufetu, terasových plynových ohrievačov, na zariaďovacie predmety bufetu, zariadenie bufetu, unimobunku, skladové zásoby a tiež ako náhradu za nemožnosť užívať predmet nájmu v dohodnutej dobe.“ Podľa bodu 4 článku VIII. dodatku č. 1 sa zmluvné strany dohodli, že ak dôjde k skončeniu nájmu podľa bodu III. prenajímateľ sa v deň nasledujúci po uplynutí výpovednej doby, alebo deň nasledujúci po skončení nájmu stane vlastníkom hnuteľného majetku, ktorý sa nachádza pred a v predmete nájmu - obslužné plochy, zastrešená terasa, zariadenie terás, altánky, sedenia k bufetu, terasové plynové ohrievače, zariaďovacie predmety bufetu, zariadenie bufetu, unimobunky, skladové zásoby, s výnimkou osobných vecí zamestnancov nájomcu a hnuteľných vecí, ktoré nie sú vo vlastníctve nájomcu, ale sú vo vlastníctve dodávateľov (chladiace, mraziace boxy, chladničky, pípy, kávovary, čokomaty, mlynčeky na kávu, probánbutánové fľaše, CO fľaše, tlakové nádoby). Náhrada za nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto hnuteľným veciam je

obsiahnutá vo finančnej náhrade špecifikovanej v bode 3. Podľa bodu 5 článku VIII. dodatku finančná náhrada definovaná v bode 3 je splatná na základe faktúry vystavenej nájomcom po skončení nájmu. Splatnosť faktúry je do 15 dní odo dňa jej vystavenia. V prípade, že faktúra nebude uhradená včas, zaväzuje sa prenajímateľ uhradiť úroky z omeškania vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania. Zo žiadneho z doplnení dodatku nevyplýva, že by sa zmenené ustanovenia čl. VIII. vzťahovali len k sociálnemu zariadeniu. Podľa bodu 6 článku VIII. dodatku v prípade, ak do práv prenajímateľa vstúpi akákoľvek tretia osoba (napríklad z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k predmetu nájmu), ručí súčasný prenajímateľ - Jasná Nízke Tatry, a.s. za vyplatenie náhrady uvedenej v bode III. Ak nový subjekt uvedenú náhradu nevyplatí v stanovenej dobe, nájomca je po neuhradení náhrady v stanovenej dobe oprávnený obrátiť sa s nárokom na úhradu tejto finančnej náhrady priamo na súčasného prenajímateľa

- Jasná Nízke Tatry, a.s. a ten je povinný túto náhradu zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia výzvy nájomcu. Tento záväzok na seba preberá súčasný prenajímateľ v zmysle § 303 zákona č. 513/1990 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení. Dňa 19. 8. 2009 bol predmet nájmu bufet zlikvidovaný (rozobratý) bez súhlasu nájomcu (pôvodného navrhovateľa), so súhlasom prenajímateľa - odporcu. O čom svedčí aj trestné oznámenie nájomcu z 19. 8. 2009 (čl. 212). Trestné stíhanie bolo odmietnuté, lebo nebol naplnený formálny znak objektívnej stránky prečinu podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona (neoprávneného zásahu do domu alebo k nebytovému priestoru). Podľa uznesenia povereného príslušníka PZ Obvodného oddelenia Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-1002/00-LM-09 zo dňa 8. 10. 2009 nevznikla prenajímateľovi (odporcovi) bufetu žiadna škoda a ani nebude škodu voči spoločnosti WEBIS, s.r.o., ktorá „danú zrubovú budovu dala odstrániť so súhlasom prenajímateľa“ uplatňnovať, lebo bránila v rekonštrukcii OHDZ a predĺženiu lyžiarskej trate, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie (z 10. 7. 2008 č. k. 3235/08-ŠSÚ/Hr). Policajt vychádzal zo zápisnice zo dňa 6. 9. 2009 výsluchu I.. J. R. (člen predstavenstva odporcu). Odporca mal už listami zo dňa 25. 9. 2006 (čl. 82), zo dňa 9. 5. 2007 (čl. 83) vyzývať navrhovateľa (nájomcu) na vypratanie predmetu nájmu: bufetu na Otupnom, bufetu na Rovnej Holi, bufetu na Brhliskách, čo odôvodnil tým, že ich užíva bez právneho dôvodu, lebo zmluvy o nájme sú neplatné. Bezprostredne na to 28. 12. 2006 čl. 95, 9. 1. 2007 čl. 98 vyzýval nájomcu na uzavretie nájomnej zmluvy s predmetom: sociálne zariadenia (Otupné, Rovná Hoľa, Brhliská - Otupné) z dôvodu, že nájomca ich užíval „bez nájomného vzťahu“. Úrad pre reguláciu železničnej dopravy vydal dňa 10. 7. 2008 č. k. 3235/08 ŠSÚ/Hr. stavebníkovi WEBIS spol. s r.o. stavebné povolenie na stavbu lanovej dráhy (čl. 99-101) aj na pozemku KN-C č. 2921/17 v katastrálnom území R. R.. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že vlastníkom pozemku KN-C č. 2921/17 v katastrálnom území R. R. bol ku dňu zániku predmetu nájmu - bufetu 19. 8. 2009 odporca (čl. 123-126, 212-214). Odporca mal uzavrieť zmluvu o nájme k predmetnému pozemku so spoločnosťou WEBIS, s.r.o.). Vlastníkom budovy súp. č. 106 - nástupnej stanice kabínkovej lanovky bola spoločnosť WEBIS, s.r.o. k 18. 9. 2009, ale bufet (predmet nájmu) nebol v budove ale za budovou súp. č. 106. Žiadnym právnym úkonom (jednostranným alebo dvojstranným) nedošlo k skončeniu nájmu na dobu určitú (§ 663 a nasl. . Nájomná zmluva zanikla zničením prenajatej veci - bufetu. Stalo sa tak so súhlasom prenajímateľa - odporcu (čl. 214), lebo bránila v rekonštrukcii lanovej dráhy. Plnenie prenajímateľa - odporcu sa tak stalo nemožným a nastali účinky ako pri odstúpení od zmluvy (§ 680 OZ, § 302, 354, 351 . Ktoré sa nedotýkajú nároku na náhradu škody a ani ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli na zaplatení finančnej čiastky v prípade ak dôjde k skončeniu nájmu (nielen z dôvodov podľa § 9 ods. 2, 3 písm. b/, c/ zákona č. 116/1990 Zb.), ale aj na základe iného dôvodu, za ktorý zodpovedá alebo spôsobí prenajímateľ. Predmet nájmu zanikol so súhlasom prenajímateľa tretej osobe, čím došlo k porušeniu zmluvy uzavretej na dobu určitú, teda k porušeniu zmluvnej povinnosti prenajímateľa prenechať nájomcovi prenajatú vec, aby ju v dohodnutej dobe nájomca (za odplatu) užíval. Navrhovateľ skutkovo popísal požadovaný nárok. Právne posúdenie veci je na súde a účastník nemôže byť nútený právne kvalifikovať svoj nárok. Postačujúce je skutkové vyjadrenie. Zmluvná pokuta je prostriedok zabezpečenia záväzku na princípe objektívnej zodpovednosti (v obchodnom práve). Výška zmluvnej pokuty bola písomne dohodnutá na 6.500.000 Sk + DPH podľa platnej legislatívy. Ak dôjde k skončeniu nájmu do 31. 5. 2014 na základe dôvodu, za ktorý zodpovedá (t.j. objektívne) alebo ktorý spôsobí prenajímateľ. K skončeniu nájmu nedošlo pri výkone práva prenajímateľa - odporcu (napr. odstúpenie od zmluvy, výpoveď zmluvy, dohodou a pod.), ale pri porušení povinnosti prenajímateľa zabezpečiť predmet nájmu počas dohodnutej doby nájmu. Prenajímateľ dal súhlas tretej osobe, aby odstránila predmet nájmu počas trvania nájomného vzťahu. Zmluvná pokuta má okrem zabezpečovacej funkcie, či preventívnej funkcie aj reparačnú a sankčnú funkciu. Ustanovenie článku VIII. bod 3 písm. a/ dodatku č. 1 zmluvy je svojím obsahom najbližšie k zmluvnej pokute ako paušalizovanej náhrade škody. Z jej obsahu vyplýva, že ide o zabezpečenie hlavného záväzku - nájmu a sú v nej uvedené pre ktoré dôvody skončenia

nájmu pred uplynutím dohodnutej doby nájmu vzniká povinnosť a tomu zodpovedajúce právo na zmluvnú pokutu. Ak by bola neplatná časť zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute (pre prípad uplatnenia práva prenajímateľa napr. vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy a podobne), neplatná je iba v tejto časti, pre ktorú sú dôvody neplatnosti, vo zvyšnej časti platí. Tým, že prenajímateľ nezabezpečil predmet nájmu porušil svoju povinnosť a zodpovedá za nemožnosť užívania predmetu nájmu a v konečnom dôsledku aj za zánik - skončenie nájomného vzťahu pred dohodnutou dobou. Nešlo o realizáciu práva prenajímateľa, ale porušenie práva prenajímateľom. Určená suma 6.500.000 Sk + DPH v sebe podľa dohody zmluvných strán zahŕňa paušalizovanú náhradu škody ako investícia navrhovateľa, ušlý zisk a ocenenie opčného práva. Teda nejde o odstupné podľa § 355 OBZ, ani nárok podľa § 667 a ani zmluvné dojednanie podľa § 269 ods. 2 pre prípad zániku zmluvy pred dohodnutou dobou. Svojím obsahom by bola takáto dohoda (§ 269 ods. 2 v rozpore so zákonom, lebo by obchádzala zákon (ustanovenia o zmluvnej pokute, náhrade škody, zmluvy o budúcej zmluve). Je určená jednou čiastkou (6.500.000 Sk + DPH) bez špecifikácie na popísané: škoda - náklady na rekonštrukciu; ušlý zisk - nemožnosť užívania predmetu nájmu dohodnutú dobu; ocenenie práva - nemožnosť využitia opcie. Z rovnakého dôvodu nejde ani o úhradu nákladov za zmeny prenajatej veci ( § 667 , lebo paušálnou čiastkou svedčiacou najviac zmluvnej pokute, sú popisované škoda, ušlý zisk, ocenenie práva. To, že podľa odporcu sa dodatok k zmluve vzťahuje iba k predmetu nájmu uvedeného v dodatku (v preambule) bude mať vplyv pri rozhodovaní o výške zmluvnej pokuty, ako je uvedené nižšie. Krajský súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou nároku navrhovateľa titulom zmluvnej pokuty. Okresný súd považuje dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné len v časti, kde mal vzniknúť nájomcovi nárok na zmluvnú pokutu pri výkone práva prenajímateľa - odporcu vypovedať zmluvu (výkon práva prenajímateľa), ale vo zvyšnej časti je dojednanie o zmluvnej pokute platné, ak dôjde k skončeniu nájmu z dôvodu za ktorý zodpovedá alebo spôsobí prenajímateľ. Súd považoval zmluvnú pokutu za neplatnú v časti dojednania o dani z pridanej hodnoty ( z. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty), lebo zmluvná pokuta nie je predmetom dane z pridanej hodnoty (DPH). Rovnaký záver vyslovil aj krajský súd. Ustanovenie o dojednaní opcie na pokračovanie nájmu na ďalších 10 rokov od 1. 6. 2014 súd považoval za neplatné. Opcia podľa viacerých zdrojov znamená právo voľby medzi viacerými možnosťami, voľba jednej z týchto možností, návrh na uzavretie zmluvy po istý čas stanovený druhej strane, predkupné právo, prednostné právo, právo podľa ktorého sa dohoda stane účinnou dodatočným vyhlásením jednej zo zmluvných strán, či oprávnenie vyhradené jednej strane, aby mohla v obmedzenom čase uplatniť právny pomer medzi dohovorenými stranami. Právny poriadok Slovenskej republiky neupravoval ku dňu 25. 1. 2014 opciu vo vzťahu k nájomnej zmluve. Z dojednania medzi zmluvnými stranami nie je možné zistiť pre koho je právo opcie určené (nájomcovi, prenajímateľovi, obidvom), do kedy ho môže/môžu uplatniť a akým spôsobom. Takéto dojednanie je neurčité podľa § 37 ods. 1 a teda neplatné (už aj k prihliadnutiu na ust. § 676 ods. 2 obnovenie nájomnej zmluvy uzavretej na dobu určitú). Zmluvná pokuta je upravená v Obchodnom zákonníku (§300-302) a v Občianskom zákonníku (§ 544- § 545a). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom je vzťah všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Ustanovenia v Obchodnom zákonníku upravujúce zmluvnú pokutu majú dispozitívnu povahu a podporne sa na ne aplikuje právna úprava zmluvnej pokuty obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka sa podľa Obchodného zákonníka pre zmluvnú pokutu aplikuje princíp objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie (§ 300). Toto ustanovenie vylučuje v obchodnoprávnych vzťahoch aplikovať § 545 ods. 3 OZ. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka upravuje vzťah zániku zmluvnej povinnosti v dôsledku odstúpenia od zmluvy a nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty (§ 302). Právna úprava zmluvnej pokuty je prísnejšia ako právna úprava náhrady škody existenciou liberačných dôvodov a predvídateľnosťou okolností vylučujúcich zodpovednosť v čase vzniku záväzku (§ 374 ods. 1 . Skutočnosť, že zmluvné strany v dohode nepoužijú pojem „zmluvná pokuta“ nie je rozhodujúci, rozhodujúci je obsah ich dojednania, či zodpovedá ustanoveniu § 544 OZ. Z dôvodu právnej istoty je rozhodujúca určitosť prejavu vôle v dohode o zmluvnej pokute, ktorý prejav vôle musí byť zrejmý aj tretím stranám. V zmysle zásad zmluvnej voľnosti zmluvné strany dohody o zmluvnej pokute si práva a povinností môžu upraviť odchylne od zákona, ak to zákon nezakazuje a ak sa od ustanovení zákona možno odchýliť. Zmluvná pokuta môže zabezpečovať plnenie peňažného i nepeňažného záväzku a povinnosť môže spočívať v konaní, niečo strpieť, niečoho sa zdržať. Zmluvnou pokutou možno zabezpečiť iba takú povinnosť, ktorá je spôsobilá byť predmetom porušenia; z ktorej môže vzniknúť nárok, ktorého sa je možné domáhať na súde alebo inak. Teda nie je možné zabezpečiť plnenie povinnosti, ktorá je nevynútiteľná a pri ktorej absentuje nárok. Je potrebné odlišovať dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktoré vedie k zrušeniu zmluvy, či zániku zmluvy, keď na to jedna zo zmluvných strán nebola oprávnená, či konala spôsobom vedúcim k zániku zmluvy.

Zmluvnou pokutou v zmluvnom vzťahu účastníkov konania bola zabezpečená povinnosť prenajímateľa zotrvať v nájomnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po dohodnutú dobu. A bol to odporca, ktorý zodpovedá za skončenie nájmu v dôsledku zániku predmetu nájmu, keď umožnil tretej osobe zlikvidovanie predmetu nájmu. V obchodnom práve pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia nastávajú obdobné účinky ako v § 351 OBZ, t. j. pri odstúpení od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa podľa § 302 nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry je možné dobré mravy definovať ako fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za také významné, že pomocou odkazu k právnej norme ich včleňuje do občianskeho práva; inak obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. Súlad či nesúlad s dobrými mravmi sa posudzuje z hľadiska konkrétneho prípadu v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu. Rozpor s dobrými mravmi spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom podľa § 39 a protiprávnosť spočíva v porušení právnej normy, ktorá ukladá zachovávanie dobrých mravov. Súd skúmal, či dohoda o zmluvnej pokute je objektívne v rozpore s dobrými mravmi. Výška sankcie sama o sebe nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi bez ďalších skutočností, ktoré by spĺňali kritériá rozporu s dobrými mravmi. Dohoda o zmluvnej pokute vyplýva z hmotnoprávneho predpisu. Zmluvnou pokutou bola zabezpečená povinnosť prenajímateľa zotrvať v zmluvnom vzťahu s nájomcom po dohodnutú dobu a nájomcovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu v prípade, ak by došlo k skončeniu nájmu z dôvodu, za ktorý zodpovedá alebo ktorý spôsobí prenajímateľ (v časti skončenia nájmu z dôvodu výpovede považoval súd dohodu o zmluvnej pokute za neplatnú, keďže išlo o výkon práva). V súdnej praxi sa ustálili pravidlá posudzovania rozporu s dobrými mravmi, ktoré súd posudzoval vo vzťahu k dohodnutej zmluvnej pokute: výnimočnosť aplikácie; iba pre výkon práva vyplývajúci z hmotnoprávneho predpisu; aplikácia nesmie viesť k oslabeniu princípu právnej istoty; použitie voľnej úvahy súdu; nepoužije sa ak aplikácia príslušnej právnej normy vedie k tomu istému výsledku; odmieta sa ak sa má uprednostniť slabšie právo oproti silnejšiemu; výkon práva sa týka existujúceho subjektívneho práva alebo povinnosti, nie takého, ktoré vznikne v budúcnosti; prihliada sa k správaniu účastníka, ktorý sa dovoláva dobrých mravov; neaplikuje sa ak dôsledky nedovoleného správania účastníkov upravuje právny predpis.V čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute (25. 1. 2005) sa zmluvné strany pri realizácii svojich práv (zmluvnej voľnosti) dohodli na zmluvnej pokute v prospech navrhovateľa za situácie, ktorú popísali najmä svedkovia (bývalí štatutári odporcu) T. R. a D. Q.. Dojednaním zmluvnej pokuty sledovali posilnenie právnej istoty v zmluvnom vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom, pre okolnosti nepriaznivé na strane prenajímateľa - odporcu (väzba jedného zo štatutárov, hrozba „prevzatia spoločnosti inou firmou“, hrozba konkurzu). Súd nezistil, že by zmluvné strany nevyvinuli dostatočnú mieru starostlivosti a predvídavosti pri uzavieraní dohody o zmluvnej pokute vo vzťahu k zmluve o nájme a jej dodatku. Právo na zmluvnú pokutu vyplýva z hmotnoprávneho predpisu. Zmluvná pokuta bola prejavom vôle obidvoch zmluvných strán. Každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti pri uzavieraní záväzku a predpokladá profesionalitu pri obchodnozáväzkových vzťahoch. Súd má za to, že odporca, ktorý sa dovoláva dobrých mravov, sám nekonal v ich súlade, keď umožnil tretím osobám zlikvidovať predmet nájmu, namiesto toho, aby skončil právny vzťah s nájomcom legálnym spôsobom (výpoveďou, dohodou a pod.). Povinnosť zo záväzkového vzťahu vlastníka veci (prenajímateľa) voči nájomcovi nie je oslabenie práva vlastníka, ale spôsob nakladania s nehnuteľnosťou, ktorú vlastník prenechal za odplatu do užívania na dohodnutú dobu inej osobe. Skutočnosť, že zmluvnou pokutou bola zabezpečená iba povinnosť prenajímateľa neznamená rozpor s dobrými mravmi. Súd nezistil na strane nájomcu zneužitie subjektívneho práva v zmysle šikanózneho výkonu práva so zjavným úmyslom poškodiť prenajímateľa. Súd dospel k záveru, že právny úkon (dodatok k zmluve o nájme obsahujúci dohodu o zmluvnej pokute) nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd skúmal, či výkon práva nie je v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Za šikanózny výkon práva sa považuje, keď jeho účelom nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Takýto zámer musí byť hlavný alebo prevažujúci. Dôkazné bremeno zaťažuje odporcu, ktorý tvrdí, že je takýmto výkonom práva poškodený. Súd skúmal výkon práva z hľadiska dobromyseľnosti účastníkov zmluvného vzťahu podľa obdobných kritérií ako pri rozhodovaní o ich konaní v súlade, či nesúlade s dobrými mravmi s rovnakým záverom, že výkon práva navrhovateľa nie je v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Ak by totiž odporca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou nemohol by sa navrhovateľ úspešne domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty. Čo sa týka výšky zmluvnej pokuty má predovšetkým zabezpečovaciu funkciu, t. j. zabezpečiť plnenie zmluvnej povinnosti, okrem toho má funkciu prevenčnú sankčnú a uhradzovaciu. Zmluvná pokuta zabezpečuje toho, komu z nej vyplýva právo aj pre prípad vzniku škôd, ktoré je možné porušením konkrétnej povinnosti očakávať,

ale škoda nemusí vzniknúť. Výšku zmluvnej pokuty súd posudzuje vždy v konkrétnom prípade, či bola dohodnutá ako neprimeraná a potom môže rozhodnúť o použití moderačného práva do akej výšky neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži. Vo vzťahu k primeranosti zmluvnej pokuty zásada zmluvnej voľnosti strán nie je podriadená zásade rovnosti strán. Nie je podstatné, že iba povinnosť jednej strany zmluvného vzťahu bola zabezpečená zmluvnou pokutou. Pri využití moderačného práva súd vychádza iba z kritérií § 301 a žiadnych iných (napríklad vyváženosti zmluvy). Preto nie je dôvod, aby pri výške zmluvnej pokuty súd zohľadňoval, že obdobnou zmluvnou pokutou nebola zabezpečená aj povinnosť nájomcu vyplývajúca zo zmluvy (ale iba prenajímateľa - odporcu). V rámci zásady zmluvnej voľnosti sa zmluvné strany dohodli, že zabezpečia splnenie povinnosti prenajímateľa zotrvať v zmluvnom vzťahu po určitú dobu zmluvnou pokutou a vo výške, ktorú si dohodli. Jediným kritériom zníženia zmluvnej pokuty je hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti a súd je viazaný len na dolnej hranici zníženia zmluvnej pokuty (do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti). Súd môže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť, ak prijme záver, že je neprimerane vysoká s prihliadnutím 1/ na hodnotu zabezpečovanej povinnosti, 2/ význam zabezpečovanej povinnosti, do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta nebola neprimerane vysoká, lebo mala zabezpečiť nerušený nájom nájomcovi po dohodnutú dobu (bez zohľadnenia opcie), ktorý predstavoval pre odporcu možnosť podnikať v predmete jeho podnikania, zabezpečovať tak zisk, poskytovať zamestnanie. K významu zabezpečovanej povinnosti: motiváciou na uzavretie dohody o zmluvnej pokute bolo navodenie stavu právnej istoty, najmä ochrana záujmov nájomcu, ktorý vynaložil vlastné prostriedky na rekonštrukciu predmetu nájmu, čo je priamo vyjadrené v dodatku č. 1 k zmluve o nájme, ďalej náhrada za nemožnosť užívať predmet nájmu v dohodnutej dobe a za nemožnosť využiť opciu na ďalšie užívanie predmetu nájmu. Bez ohľadu na špecifikáciu záujmov nájomcu pri uzatváraní dohody nie je potrebné uvádzať „odôvodnenie zmluvnej pokuty, t. j. ako dospeli zmluvné strany k dohode o výške zmluvnej pokuty“, nakoľko je postačujúce uviesť konkrétnu sumu, alebo spôsob určenia zmluvnej pokuty (napríklad percentuálne vyjadrenie). V tomto prípade uviedli zmluvné strany konkrétnu sumu 6.500.000 Sk (plus DPH). Svedkovia (bývalí štatutári odporcu) uviedli, že dôvod, ktorý ich viedol k uzavretiu dodatku č. 1 k zmluve o nájme obsahujúcej dojednanie o zmluvnej pokute bol ten, že mali záujem na udržanie ekonomickej stability ich spoločnosti (odporcu) a aby sa prevádzkovali bufety ( ako doplnkové služby súvisiace s podnikateľskou činnosťou odporcu). Svojím obchodným partnerom chceli poskytnúť istotu dlhodobého podnikania. Vychádzali z toho, že zmluvné vzťahy neporušia a nebude dôvod pristupovať k zábezpekám. Takto chceli zabezpečiť obchodných partnerov pre prípad násilného prevzatia ich spoločnosti inou firmou alebo pre prípad konkurzu. Výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá pre prípad predčasného skončenia nájomnej zmluvy a mala pre nájomcu predstavovať ušlý zisk, škodu, zmarenú investíciu. S nájomcom mali dobré vzťahy. Význam zabezpečovanej povinnosti bol nerušený nájom nájomcom za zmluvne dohodnutých podmienok za odplatu po dohodnutú dobu, ktorý predstavoval stav právnej istoty obidvoch zmluvných strán. Základný význam mala pre navodenie stavu právnej istoty nájomcu a z toho vyplývajúce dôsledky pre nájomcu ako daňového subjektu a zamestnávateľa. K neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty a hodnote zabezpečovanej povinnosti: súd mal preukázané, že odporca pristúpil k dojednaniu o výške zmluvnej pokuty a po dôkladnej úvahe a zvážení všetkých možností a bola plne prejavom jeho vôle. Súdom ustanovený znalec zistil predpokladaný výsledok hospodárskej činnosti nájomcu - ušlý zisk pri prevádzkovaní bufetu v období od 19. 8. 2009 do 1. 6. 2014 s prihliadnutím na náklady, ktoré by musel vynaložiť na dosiahnutie výnosov pri pravidelnom chode vecí vychádzajúc z obdobia pred 1. 12. 2009 vo výške 74.410 eur (2.976,48 eur x 25 mesiacov) pri zohľadnení relevantných kritérií zvolenej metodiky a charakteristiky prevádzky (sezónny charakter), lokality umiestnenia prevádzky. Hodnotu zabezpečovanej povinnosti nie je možné priamo vyčísliť, lebo ušlý zisk je iba jeden z jej aspektov. Navrhovateľ predložil pre účely vyčíslenia svojich nákladov na rekonštrukciu bufetu krycí list rozpočtu (čl. 202 - 205) na sumu 860.000 Sk a DPH 163.462,17 Sk, spolu 1.023.788,73 Sk (33.983,56 eur); súpis hnuteľných vecí - zariadenia prevádzky (čl. 206 - 208) vo výške 1.237.848 Sk (41.089,03 eur) a skladových zásob (čl. 209 - 210) 1.603,74 eur. Zmluvná pokuta predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody, ale výška škody a zmluvnej pokuty nemusí byť zhodná. Dokonca škoda ani nemusí vzniknúť. Zmluvná pokuta môže prevyšovať škodu a je vecou posúdenia, či je neprimerane vysoká. Účelom dojednania zmluvnej pokuty je aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty bez potreby dlho a komplikovane preukazovať výšku škody. V prípade moderačného práva nie je povinnosťou súdu znížiť výšku zmluvnej pokuty do výšky škody, ktorá je dolnou hranicou zmluvnej pokuty ak sa toho účastník domáha, ale možnosť súdu znížiť zmluvnú pokutu, ak je neprimerane vysoká s prihliadnutím na hodnotu a význam

zabezpečovanej povinnosti. Súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká. Súd návrhu v časti vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 215 760,47 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 17. 2. 2010, ktorú si uplatnil navrhovateľ voči odporcovi vystavením faktúry č. 2010/005 zo dňa 1. 2. 2010, splatnej 16. 2. 2010 na sumu 256.754,96 eur a ktorú mu odporca vrátil, lebo ju považoval za neopodstatnenú (čl. 6, 6/rub). Navrhovateľovi vzniklo právo na úroky z omeškania, ktoré neboli zmluvne dohodnuté podľa § 369 ods. 1 v znení účinnom od 15. 1. 2009 do 31. 1. 2013 a § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 1. 2013 vo výške základnej úrokovej sadzby ECB 1 % zvýšenej o 8 percentuálnych bodov od prvého dňa omeškania až do zaplatenia, keďže zmluva bola uzavretá 1. 6. 2004 a jej dodatok 25. 1. 2005 a omeškanie vzniklo po 31. 12. 2009 resp. súčasne po 14. 1. 2009 (§ 768f . Vo zvyšnej časti predstavujúcej vyčíslenie DPH 40.994,49 eur a jej príslušenstvo (úrok z omeškania) súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí podľa § 151 ods. 3 OSP, najmä z dôvodu, že súd na vyhlásenie rozsudku odročil pojednávanie podľa § 156 ods. 2 OSP, ktorá je spojené s doručením rozsudku, teda rozsudok musí byť vyhotovený ešte pred vyhlásením rozsudku. S prípadnou prítomnosťou účastníkov a ich právnych zástupcov na pojednávaní, na ktorom je vyhlásený rozsudok môžu vzniknúť ďalšie trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.