Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/123/2015

Potvrdené rozhodnutím 4Sžfk/3/2016
„Identifikačné číslo spisu: 3015200800 Dátum vydania rozhodnutia: 03.10.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Nora Halmová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3015200800.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a zo sudkýň JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: SAFORA s.r.o. so sídlom Nová 598/20, Kanianka, IČO: 44 150 512, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Žilík PhD. spol. s r.o. so sídlom Štefánika 11/1, Prievidza proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20702988/2015 zo dňa 20. augusta 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/123/2015-30 zo dňa 18. mája 2016, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/123/2015-30 zo dňa 18. mája 2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Y. súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Milana Straku, v právnej veci žalobcu: SAFORA, s.r.o., so sídlom Nová 598/20, Kanianka, IČO: 44 150 512, právne zast. Advokátkou kanceláriou JUDr. Ivan Žilík PhD. spol. s r.o., so sídlom Štefánika 11/1, Prievidza, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20702988/2015 zo dňa 20. augusta 2015, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. 20184561/2015 zo dňa 4.5.2015 a rozhodnutia žalovaného č. 20702988/2015 zo dňa 20.8.2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín /ďalej len správca dane/, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 vo výške 24.915,67 €, nepriznal nadmerný odpočet v sume 8,87 € a vyrubil daň v sume 24.906,80 €, keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou CIC, s.r.o., a to faktúra číslo FV 132233 int. č. 19, dátum dodania 23.12.2013 za mobilné telefóny základ dane... 15 585,-- EUR DPH 20%... 3 117,-- EUR Celkom... 18 702,-- EUR a faktúra číslo FV 132236 int. č. 20, dátum dodania 30.12.2013 za mobilné telefóny základ dane... 65 359,90 EUR DPH 20%... 13 071,98 EUR Celkom... 78 431,88 EUR a z faktúry č. 10008/2013 int. č. 19, dátum dodania 23.12.2013 za mobilné telefóny základ dane 43 783,-- EUR DPH 20%... 8 696,60 EUR Celkom 52 179,60 EUR vystavenou dodávateľom, spoločnosťou BRAINSTORMING, s.r.o..

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval nepreukázanie reálnosti deklarovanej obchodnej transakcie.

Žalobca v správnej žalobe namietal, že závery žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a že správne orgány nesprávne vykladali a aplikovali hmotnoprávny predpis. Správca dane nespochybnil dodanie fakturovaného tovaru a nepreukázal nesplnenie podmienok pre uplatnenie DPH. V rámci daňového konania bola existencia tovaru preukázaná. Nepreukázanie dodania tovaru nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Opačné tvrdenie je len subjektívnym názorom správcu dane. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

Žalovaný vo svojom stanovisku k podanej žalobe poukázal, že vlastníctvo tovaru u dodávateľov žalobcu bolo spochybnené. DPH sa v danom prípade stala splatnou nie z dôvodu reálneho dodania, ale z dôvodu jej uvedenia na faktúrach. V celom obchodnom reťazci sa tovar nedal identifikovať a spôsob jeho prepravy nebol preukázaný. V prejednávanom prípade správca dane postupovať už podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a poplatkov, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2012. Prízvukoval, že samotná faktúra s dokladom o jej úhrade nie je dôkazom reálneho plnenia. Vyčítal žalobcovi, že si v obchodnoprávnych vzťahoch nepočínal s primeranou opatrnosťou. Z týchto dôvodov preto navrhol žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ktorými je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti :

Žalobca si uplatnil právo na odpočet DPH z faktúr vystavených dodávateľskými spoločnosťami CIC, s.r.o. a BRAINSTORMING, s.r.o.. Spoločnosť CIC, s.r.o. doručila žalobcovi faktúru číslo FV 132233 int. č. 19, dátum dodania 23.12.2013 za mobilné telefóny základ dane... 15 585,-- EUR DPH 20%... 3 117,-- EUR Celkom... 18 702,-- EUR a faktúru číslo FV 132236 int. č. 20, dátum dodania 30.12.2013 za mobilné telefóny základ dane... 65 359,90 EUR DPH 20%... 13 071,98 EUR Celkom... 78 431,88 EUR. Spoločnosť BRAINSTORMING, s.r.o. dňa 16.12.2013 vyhotovila faktúru č. 10008/2013 int. č. 19, dátum dodania 23.12.2013 za mobilné telefóny základ dane 43 783,-- EUR DPH 20%... 8 696,60 EUR Celkom 52 179,60 EUR. Predmetom dodania boli presne neidentifikované mobilné telefóny Apple iPhone. V prípade faktúry č. 132233 bola do nej zahrnutá aj doprava v hodnote 15 € bez DPH.

Podľa bankového výpisu z účtu žalobcu vedeného v TATRA banke, a.s. za mesiac december 2013 žalobca dňa 23.12.2013 poukázal spoločnosti CIC, s.r.o. platbu vo výške 18.702 € a dňa 18.12.2013 spoločnosti BRAINSTORMING, s.r.o. platbu vo výške 52.179,60 €.

Počas výsluchu konaného dňa 25.4.2014 konateľ žalobcu, V.. C. H., uviedol, že gro jeho podnikania v rozhodnom období tvoril nákup a predaj mobilných telefónov. V zdaňovacom období spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a nevlastnila žiadny investičný majetok. Pozná oboch konateľov spoločnosti CIC, s.r.o.. Tovar zobral od nich na skúšku. Tovar prepravil zo skladu predávajúceho do svojho skladu vlastným vozidlom. Záručné listy boli súčasťou mobilov a záruku by riešil dodávateľ. Vo vzťahu k spoločnosti BRAINSTORMING, s.r.o. uviedol, že jednal s konateľom spoločnosti, ktorého osobne pozná. Preprava bola realizovaná osobným autom do jeho skladu. Spoločnosti MB TECH BB, s.r.o. dodal tovar svojim osobným vozidlom. Za predmetnú spoločnosť jednal so zamestnancom pánom V.. H., ktorý zastupoval aj spoločnosť ARAŠID, s.r.o., ktorej tovar doviezol vlastným osobným autom do jej sídlo. Tovar v tomto prípade objednal až potom, ako zohnal odberateľa. Cieľom jeho obchodom, z ktorých dosahoval minimálny zisk, bolo dostať sa na trh výpočtovej techniky.

Svedok V. Q., konateľ spoločnosti CIC, s.r.o., dňa 13.6.2014 vypovedal, že tovar dodaný žalobcovi podľa faktúry č. FV132236 bol kúpený od spoločnosti ALL MOBILE, a.s., ktorá zrealizovala aj jeho dopravu.

Podľa výpisu z obchodného registra právnym nástupcom spoločnosti CIC, s.r.o. je spoločnosť Akrádia, s.r.o., ktorú správca dane neúspešne vyzval na preukázanie výrobných čísiel mobilných telefónov podľa faktúr číslo FV 132233 a FV 132236. Následne bolo zistené, že právnym nástupcom spoločnosti Akrádia, s.r.o. je spoločnosť Dareq, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je občan Rumunskej republiky.

Podľa konateľa spoločnosti BRAINSTORMING, s.r.o., svedka N. R., ktorý k veci vypovedal dňa 6.58.2014, tovar nadobudli od spoločnosti ALL MOBILE, a.s.. Tovar dopravil do skladu žalobcu na svojom osobnom motorovom vozidle.

Cestou dožiadania bolo zistené, že spoločnosť ALL MOBILE, a.s. je nekontaktná a k 5.6.2015 bola vymazaná z obchodného registra. Ešte pred tým bola spoločnosti zrušená registrácia pre DPH.

V rámci dožiadania bol dňa 27.5.2014 vypočutý zástupca spoločnosti ARAŠID, s.r.o., C. S., ktorý potvrdil jednorazové nadobudnutie mobilných telefónov od žalobcu, ktorý im tovar prepravil. Tovar následne v rámci internetového obchodu predali konečným zákazníkom.

Dodanie tovaru spoločnosti ARAŠID, s.r.o. bolo deklarované faktúrou č. 01113 zo dňa 23.12.2013 s rovnakým dátumom dodania. Predmetom zdaniteľného plnenia bolo 30 ks mobilných telefónov Apple Iphones 5S v celkovej hodnote 15.615 € bez DPH.

V daňovom priznaní na DPH za mesiac december 2013 žalobca priznal dňa vo výške 24.906,80 €, odpočítanie dane 24.915,67 € a nadmerný odpočet 8,87 €.

Na základe podaného daňového priznania správca dane vykonal u žalobcu kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie december 2013. Výsledkom šetrenia bolo vydanie rozhodnutia, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil daň v sume 24.906,80 €. Rozhodnutie bolo zdôvodnené umelým charakterom celej obchodnej transakcie.

Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pretože sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správcu dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval skutočnosti zistené správcom dane, uviedol podklady, z ktorých správca dane vychádzal, pričom rovnako ako správca dane i žalovaný dospel k záveru, ktorý spochybňuje reálnosť zdaniteľného plnenia pre porušenie § 49 ods. 1 a 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní // daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní // správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní // správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní // ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutia žalovaného a správcu dane, vrátane ich postupu sú v medziach žaloby v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave.

S poukazom na dôkazy zabezpečené správnymi orgánmi súd zistil, že dodávateľské spoločnosti CIC, s.r.o. a BRAINSTORMING, s.r.o. fakturovali žalobcovi dodanie mobilných telefónov Apple iPhone, ktoré nadobudli od spoločnosti ALL MOBILE, a.s., ktorá bola v roku 2015 vymazaná z obchodného registra. Žalobca nadobudnuté mobilné telefóny následne predal spoločnostiam ARAŠID, s.r.o. a MB TECH BB, s.r.o..

V rámci celého obchodného reťazca sa pritom nepreukázal pôvod fakturovaného tovaru, ktorý ani v jednej z predložených faktúr nebol riadne stotožnený výrobným číslom. Dodávateľské alebo odberateľské faktúry obsahovali len obchodný názov tovaru, označenie modelu a počet kusov fakturovaného tovaru. Vo všetkých faktúrach však absentovala identifikácia tovaru výrobným číslom.

Podľa súdu správca dane oprávnene nadobudol pochybnosti aj o preprave tovaru. Žalobca vo svojich výpovediach prezentoval prepravu fakturovaného tovaru svojim osobným vozidlo. Konateľ dodávateľskej spoločnosti BRAINSTORMING, s.r.o. ale uviedol, že tovar prepravil žalobcovi svojim vozidlom. V rozpore s tvrdením žalobcu spoločnosť CIC, s.r.o. vo faktúre č. FV 132233 účtovala žalobcovi aj dopravu tovaru. Okrem týchto nezrovnalostí žaloba nepreukázal správcovi dane oprávnenie používať vlastné motorové vozidlo pre potreby obchodnej spoločnosti, napr. formou nájomnej zmluvy a neviedol, resp. nepreukázal evidenciu jázd.

Počas daňovej kontroly je ťažisko dokazovania na žalobcovi ako daňovom subjekte. V tomto ohľade žalobca nepredložil správcovi dane žiaden dôkazný prostriedok svedčiaci o evidencii obchodovaného tovaru v majetku spoločnosti.

Dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu z pohľadu nároku žalobcu na odpočet DPH neboli ani výpovede fakturovaných odberateľov. Žalobcom dodávaný tovar nebol stotožnený výrobným číslom. Z tohto dôvodu preto tvrdenia odberateľov o nadobudnutí tovaru od žalobcu neznamenajú, že im bol dodaný rovnaký tovar ako fakturovali spoločnosti CIC, s.r.o. a BRAINSTORMING, s.r.o. žalobcovi.

Podľa súdu na základe vyššie uvedených skutočností rozhodujúcich pre správne zistenie dane správca dane a žalovaný nadobudli oprávnené pochybnosti o existencii zdaniteľného plnenia. Pochybnosti správcu dane a žalovaného vyvolalo nepreukázanie pôvodu tovaru pre nemožnosť jeho presnej identifikácie a rozpory o preprave tovaru. Dôvodné pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia neboli žalobcom vyvrátené žiadnym dôkazom vykonaným v priebehu daňového konania, z ktorého by vyplynul opak k tvrdeniam správnych orgánov o fiktívnych obchodoch. Vo veci obstarané dôkazy týkajúce sa uplatneného nároku na vrátenie DPH preto podľa súdu predstavujú dostatočný skutkový základ pre nepriznanie uplatneného nároku na odpočet DPH.

Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním uplatneného nároku na vrátenie DPH, nemohla žalobcovi len z dôvodu deklarovania DPH na faktúrach vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, pretože správne orgány dôvodne nadobudli oprávnené pochybnosti o materiálnom základe dodávateľských faktúr, ktoré nie sú odrazom skutočného plnenia. S poukazom na § 49 ods. 1 zákona o DPH následne žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH na vstupe uvedenej na dodávateľských faktúrach vystavených spoločnosťami CIC, s.r.o. a BRAINSTORMING, s.r.o..

Správca dane a žalovaný preto postupovali v súlade so zákonom, keď pre nepreukázanie splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ v spojení s § 19 zákona o DPH neuznali žalobcovi právo na odpočet DPH z dodávateľských faktúr s následným vyrubením dane vo výške 24.906,80 €.

Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa nenáležitého zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho výkladu na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, je podľa súdu potrebné si uvedomiť, že je na daňovom subjekte, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje, aby preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon o DPH v § 49 pre nárok na odpočet stanovil, a nie, aby správca dane preukazoval nesplnenie zákonných podmienok.

Pokiaľ si žalobca ako daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú len formálnou podmienkou uplatnenia nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie tohto práva, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, resp. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným spôsobom. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Ak daňové a účtovné doklady / faktúry, doklady o úhrade a pod. / neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne doklady a fiktívne fakturovaný obchod.

Preto pokiaľ daňový subjekt požadoval od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, bolo jeho základnou povinnosťou preukázať, že má na jeho vrátenie dane právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybni deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil /vyvrátil/, inak nie je možné priznať nárok na vrátenie dane.

Súd má za to, že pochybnosti správcu dane a žalovaného sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z ním vykonaného rozsiahleho dokazovania. Správca dane sa pri dokazovaní neuspokojil len s bežným preverovaním tvrdení žalobcu a dokladov, ktoré predložil, ale dokazovanie správne zameral a rozšíril aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľov deklarovaných na sporných faktúrach, vrátane odberateľov, majúc na vedomí, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne.

Ako vyplynulo z administratívneho spisu správcom dane a žalovaným deklarované pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia boli výsledkom nielen verifikácie tvrdení a dokladov žalobcu, ale aj dokazovania vykonaného správcom dane zameraného na skutočnosti, na ktoré sa neviaže dôkazné bremeno žalobcu. Súd zdôrazňuje, že preukázanie dodania tovaru len listinnými dôkazmi nie je postačujúce. Faktúra, resp. iná listina je relevantným dokladom /formálna podmienka/, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje sú v súlade so skutočnosťou a odrážajú skutočne reálne plnenie /materiálna podmienka/, teda, že fakturovaný obchod sa uskutočnil.

S poukazom na uvedené preto súd vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné. Bol to práve správca dane, ktorý v súlade s § 46 ods. 5 a 24 ods. 2 Daňového priadku vlastným aktívnym preverovaním a dokazovaním zameraným na čo najúplnejšie zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne učenie daňovej povinnosti, resp. daňovej výhody ako výsledok striedania zásady preverovacej a vyšetrovacej objektívne spochybnil dodanie tovaru ako takého, čím sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý preukázané pochybnosti nevyvrátil. Neunesením dôkazného bremena zo strany žalobcu sa tak pochybnosti správcu dane a žalovaného stali relevantným dôvodom na nepriznanie nároku na odpočet DPH, ktorý nebolo možné priznať pre nepreukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia.

S poukazom na záver súdu, že napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného a správcu dane sú v súlade so zákonom, súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal náhradu trov konania

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.