Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozhodnutie_1T-17-2016.pdf
PDF · 96.39 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/17/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 18. mája 2016 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
ml. G. T. M. Q. D. Á. O. K. H. , nar. XX.XX.XXXX v O., bytom G., Ž. XXX, okres O., t. č. v O. Q. Y.,
sa uznáva za vinného, že
v G., okres O., na Ž. A. Č.. XXX:
1/ v dňoch 30.08.2015 a 31.08.2015, neoprávnene opakovane vnikol cez otvorené okno do bytu poškodenej N. N. nachádzajúcom sa na vyvýšenom prízemí, kde z pohára v kuchynskej linke odcudzil prvý deň sumu 100,00 € a ďalší deň sumu 50,00 €, čím poškodenej spôsobil odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške najmenej 150,00 €,
v presne nezistený deň, v druhej polovici mesiaca august 2015 odcudzil z bytu poškodenej N. T. mobilný telefón zn. ACER sivočiernej farby nachádzajúci sa v obývačke, ktorý odpredal a získané finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu a týmto svojim konaním spôsobil poškodenej škodu vo výške najmenej 100,00 €,
a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že mu bola Obvodným oddelením PZ Hlohovec v blokovom konaní zo dňa 28.06.2015, číslo bloku 12068515, uložená pokuta v sume 15,00 € za priestupok proti majetku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
2/ v období od 14.07.2015 do 13.08.2015 v presne nezistenom čase, sa viackrát neoprávnene zmocnil platobnej karty patriacej poškodenej N. T. vydanej k bankovému účtu vedenému v Slovenskej sporiteľni a. s., uloženej v jej byte v drevenej skrinke a následne s touto kartou na rôznych miestach vykonal viacero výberov finančnej hotovosti celkovo v sume 90,00 €, ako aj uskutočnil platbu v sume 5,02 € a týmto svojim konaním spôsobil poškodenej škodu vo výške najmenej 95,02 €,
teda
v bode 1/
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, v časti skutku aj neoprávnene vnikol do obydlia iného, a to prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
v bode 2/
neoprávnene si obstaral platobnú kartu a túto použil,
čím spáchal
v bode 1/
pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., v časti skutku v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,
v bode 2/
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.
a odsudzuje sa:
Podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 117 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa ml. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. a § 119 ods. 1 Tr. zák. sa ml. obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu ruší výrok o treste odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok, ktorý bol ml. obžalovanému uložený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ a § 117 ods. 1 Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 24.03.2016 sp. zn. 5T/53/2015, právoplatným dňa 24.03.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa ml. obžalovanému ukladá aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou a ochranné liečenie patologického hráčstva ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Po prednese obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Trnava bol obžalovaný ml. G.P. T. na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia ml. obžalovaný odpovedal „áno“. Procesné strany na hlavnom pojednávaní následne vyjadrili súhlas s tým, aby súd prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd vyhlásenie ml. obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaných skutkov, bez narušenia ich skutkovej totožnosti, keď ich právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v podanej obžalobe, teda ako pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., v časti skutku v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (v bode 1/) a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. (v bode 2/), pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky týchto trestných činov - prečinov, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine ml. obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Následne bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie jednak výpoveďou ml. obžalovaného G. T. k znalkyňami navrhovanému ochrannému liečeniu, ako aj oboznámením znaleckého posudku č. 62/2015 a č. 47/2015 znalkýň C.. Ľ. M. a C.. C. N. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, ako aj listinných dôkazov vzťahujúcich sa k správam o povesti ml. obžalovaného a podstatného obsahu trestného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/53/2015.
Z týchto na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov vyplynulo nasledovné:
Obžalovaný ml. G. T. na hlavnom pojednávaní k znalkyňami navrhovanému ochrannému liečeniu sa vyjadril tak, že už nechodí do herne, je už v poriadku, pričom herne navštevoval od 14-tich rokov. Prestal s tým v septembri 2015. V reedukačnom centre je od marca 2015 a automaty teda hrával aj v čase, keď už bol umiestnený v reedukačnom centre.
Zo znaleckého posudku č. 62/2015 a č. 47/2015 vyplynulo, že ml. obžalovaný G. T. trpí psychickou poruchou z okruhu porúch správania a emócii, a to Hyperkinetickou poruchou správania a poruchou z okruhu návykových a impulzívnych porúch - patologickým hráčstvom. Prejavy svojej poruchy si čiastočne uvedomuje, ale aj keď si ich uvedomuje, nedokáže ich vlastnou vôľou zmeniť alebo im zabrániť. V prípade tejto poruchy je potrebná dlhodobá farmakologická liečba a psychoterapia. Hyperkinetická porucha správania je ochorenie, ktoré nemá vplyv na rozpoznávacie schopnosti, a teda ml. obžalovaný bol v čase spáchania prečinu plne spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu. Porucha ml. obžalovaného mala v čase prečinu vplyv na jeho ovládacie schopnosti, ktoré mal znížené vo forenzne podstatnej miere. Postihnutí s hyperkinetickou poruchou jednajú totiž unáhlene, impulzívne, bez anticipácie dôsledkov svojho činu. Táto impulzivita nie je vôľou ovplyvniteľná. Navyše je ml. obžalovaný zvýšene ovplyvniteľný, ako to vyplýva zo správ ÚPSVaR s reedukačného centra, a teda napríklad veľmi ľahko podľahne výzve a nápadu osoby XY, aby zohnal nejaké peniaze. V súčasnosti je ml. obžalovaný plne schopný chápať zmysle trestného konania. Pobyt ml. obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný pre spoločnosť. Nie je u neho prítomná závislosť od alkoholu a ilegálnych drog, avšak bola u neho zistená závislosť od hracích automatov (patologické hráčstvo, gambling). Vzhľadom k tomu, že na spáchaní prečinu sa podieľa jednak psychická porucha, jednak závislosť od hracích automatov, znalkyne navrhli, aby súd uložil ml. obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, ako aj ochranné liečenie patologického hráčstva ambulantnou formou. Znalkyne uviedli, že táto forma liečby by mala byť postačujúca a bude pre ml. obžalovaného určitou vonkajšou kontrolou tam, kde bude zlyhávať jeho kontrola vnútorná. Ml. obžalovaný s psychiatrami nespolupracuje, ani neužíva lieky špeciálne určené na diagnózu ADHD a porúch správania. Znalkyne predpokladajú, že dlhodobou kontinuálnou medikáciou a psychoterapiou by sa mohli prejavy jeho psychickej poruchy zmierniť a takisto by sa mal počas liečby vyrovnať s problematikou patologického hrania. Prognóza ochorenia je otvorená vzhľadom na osobnostnú výbavu ml. obžalovaného, keďže jeho osobnosť je nezrelá, disharmonicky sa vyvíjajúca, impulzívna, nedomýšľajúca si dôsledky svojich skutkov. Doposiaľ ml. obžalovaný žiadnu systematickú a dlhodobú liečbu neabsolvoval a nemá získaný potrebný náhľad na svoje prejavy.
Z miesta bydliska bol ml. obžalovaný hodnotený tak, že matka nezvláda jeho výchovu, ml. obžalovaný sa potuluje po obci a navštevuje miestnej herne a v mieste bydliska nemá na svoj nízky vek dobrú povesť.
Zo správy Reedukačného centra Hlohovec vyplynulo, že do ich zariadenia bol prijatý na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Rožňava, pričom adaptačná fáza prebiehala s problémami, keď už v deň príchodu (17.03.2015) zo zariadenia ušiel. Už nasledujúci deň bol zadržaný a počas prevozu naspäť sa snažil z auta ujsť, čím ohrozil personál reedukačného centra. V noci dňa 15.04.2015 nepovolene na 30 minút opustil reedukačné centrum, čím sa dopustil ďalšieho závažného porušenia disciplinárneho poriadku. Nechal sa vtedy nahovoriť ostatnými chlapcami na spoločný útek za účelom nazbierania ohorkov z cigariet v meste. Zo zariadenia potom ušiel ešte jedenkrát, a to dňa 30.05.2015. Dopravený naspäť bol dňa 01.06.2015. Okrem nepovolených opustení zariadenia disciplinárny poriadok ešte porušil krádežou, klamaním a kšeftovaním. Na školskom vyučovaní je pasívny, na hodiny sa nepripravuje a neprejavuje na nich žiadnu aktivitu. Na odbornom výcviku je lenivý a hľadá cesty, ako sa vyhnúť práci. Je nedisciplinovaný a často svojvoľne opúšťa pracovisko. Bol zaradený do učebného odboru murár. Vyžaduje neustály dozor a kontrolu majstra odborného výcviku. Je takisto dosť ovplyvniteľný negatívnymi vzormi a inklinuje k silnejším jedincom v skupine, s ktorými sa spolčuje a dopúšťa sa priestupkov.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava vyplynulo, že ml. obžalovaný G. T. bol aj dispenzarizovaný na klinickej psychologickej ambulancii G.. Y. pre špecifické vývinové poruchy, ako disgrafia a dysortografia, tiež aj na Detskej neurologickej ambulancii v Rožňave so záverom ADHD. V apríli 2013 oznámila úradu práce matka ml. obžalovaného, že jeho výchovu nezvláda, pretože mu odvráva, nerešpektuje jej požiadavky a z domu jej odcudzuje rôzne veci, ktoré odpredáva, taktiež zo školy neodôvodnene vymeškáva, čím vykazuje neospravedlnené vyučovacie hodiny. Ml. obžalovaný dlhodobo odmieta návštevy psychológa, ako aj vyšetrenia na neurologickej ambulancii a potrebné lieky neužíva. Úmyselnú neúčasť na vyučovacích hodinách ml. obžalovaný odôvodňoval tým, že absentuje
u neho potreba plnenia si školských povinností a pozitívnej stimulácie k učeniu. Boli s ním prevedené mnohé východné pohovory s tým, že boli zjednané podmienky nápravy v sociálnom správaní, ktoré bude dodržiavať. Ml. obžalovaný prisľúbil, že sa zlepší v správaní, bude mať pravidelnú školskú dochádzku, nebude sa dopúšťať negatívneho konania, bude rešpektovať požiadavky, usmernenia matky a pravidelne sa zúčastňovať psychologických sedení aj odborných vyšetrení na neurologickej ambulancii. Rozvod manželstva jeho rodičov považuje ml. obžalovaný za zlepšenie kvality rodinného prostredia a terajšie rodinné zázemie za bezpečnejšie. Otec s ním neudržiava žiadny kontakt. V minulosti sa k nemu často správal bezdôvodne agresívne. Naznačené opatrenia sa však minuli účinku a ml. obžalovaný aj naďalej viedol neusporiadaný život, nerešpektoval usmernenia matky, odcudzoval peniaze aj veci z domácnosti, ktoré odpredával, fajčil, požíval alkoholické nápoje. Voči súrodencom sa správal agresívne. V školskom roku 2014/2015 vykazoval v 1. ročníku Spojenej školy T. O. neospravedlnené vyučovacie hodiny a o učenie nejavil žiaden záujem. Bol tiež priestupkovo postihnutý za vedenie motorového vozidla bez vodičského oprávnenia. Zo strany úradu práce boli vyčerpané dostupné opatrenia, a preto vyňatie ml. obžalovaného z prirodzeného prostredia bolo v jeho samotnom záujme. Vzhľadom na pretrvávajúce poruchy správania bolo vysoké riziko ešte výraznejšieho spustnutia v prípade, že bude ponechaný v pôvodnom prostredí. Jeho ďalšie správanie si vyžadovalo systematické usmerňovanie, kontrolu a ďalšiu odbornú pomoc v rámci režimového zariadenia. S jeho vyňatím súhlasil aj jeho zákonný zástupca. Bola mu preto súdom nariadená ústavná výchova v Reedukačnom centre Hlohovec, ktorá doteraz plní svoj účel. Z dôvodu jeho dobrého správania bol počas prázdnin uvoľňovaný do starostlivosti matky, kde sa však jeho problémové správanie prejavilo opäť matka ho hodnotila ako nezvládnuteľného. Napriek tomu bol od spomínaného incidentu opakovane uvoľňovaný na prázdninové pobyty do starostlivosti matky, ktoré boli podľa jej vyjadrení bezproblémové, syn ju rešpektoval a nemala s ním žiadne problémy.
Z uznesenia Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.03.2015 č. k. 7P/88/2015-12, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 11.03.2015, bol ml. obžalovaný G. T. dočasne zverený do ústavnej starostlivosti Reedukačného centra Hlohovec, a to najmenej na dobu 3 mesiacov do vykonateľnosti tohto uznesenia. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 29.06.2015 č. k. 7P/180/2015-34, právoplatného dňa 16.07.2015, bola nad ml. obžalovaným nariadená ústavná starostlivosť v Reedukačnom centre Hlohovec.
Z lustrácie v Registri priestupkov a pripojených rozhodnutí o jeho priestupkoch (č.l. 137-147) vyplynulo, že ml. obžalovaný bol v minulosti jedenkrát postihnutý za priestupok na úseku cestnej premávky (spáchaný dňa 05.06.2014), za čo mu bola uložená v správnom konaní pokuta vo výške 300,00 € a aj zákaz činnosti do 24.07.2015, ako aj bol štyrikrát priestupkovo postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (priestupky spáchal v dňoch 17.03.2015 a 28.06.2015, ako aj v presne nezistenom čase v lete 2014 a v presne nezistenom čase v mesiaci september 2014), a to raz blokovou pokutou (táto je kvalifikačným znakom v predmetnej trestnej veci) a trikrát pokarhaním. Priestupkov sa dopúšťal aj vo vzťahu k blízkym členom vlastnej rodiny (matke, starej matke).
V minulosti bol ml. obžalovaný už aj súdne trestaný, a to jednak rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.10.2013 sp. zn. 3T/146/2013, právoplatným dňa 18.10.2013, pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., pričom bolo podmienečne upustené od potrestania so skúšobnou dobou na 6 mesiacov, v ktorej sa osvedčil dňa 08.01.2015. V prípade tohto odsúdenia sa tak na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z oboznámeného trestného spisu Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 5T/53/2015 vyplynulo, že ml. obžalovaný bol tiež súdne trestaný aj v tejto veci, a to rozsudkom zo dňa 24.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.03.2016, a to pre prečin krádeže spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok. Skutok spáchal ml. obžalovaný dňa 22.01.2015 v mieste bydliska spoločne s ďalšími dvomi osobami.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu ml. obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u ml. obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne
oľutoval) a dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h/ Tr. zák. - spáchal viac trestných činov; § 37 písm. m/ Tr. zák. - už bol za trestný čin odsúdený, a to vo veci pod sp. zn. 5T/53/2015, v ktorej zostal nedotknutý výrok o vine), dospel súd k záveru, že obžalovanému ml. G. T. je potrebné uložiť „výchovný“ súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov (t. j. na dolnej hranici trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, v tomto prípade podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím tiež na zákonné zníženie trestných sadzieb u mladistvých, keď trest mohol ukladať po úprave podľa § 38 ods. 4 a § 117 ods. 1 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Tr. zák. v sadzbe od 14 do 30 mesiacov) s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky (ktorú považoval za primeranú vo vzťahu k vyššie uvedeným okolnostiam), ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude nepochybne vyjadrovať taktiež jeho morálne odsúdenie spoločnosťou a splní tiež svoj účel v zmysle § 97 ods. 1 Tr. zák. (účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia). Súd zároveň nedospel k záveru, že účel trestu by bol naplnený uložením iného druhu trestu, keď najmä s poukazom na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok mal za to, že na ml. obžalovaného je potrebné pôsobiť uložením podmienečného trestu odňatia slobody, aby sa do budúcna podobného konania vyvaroval práve pod hrozbou výkonu trestu odňatia slobody. Súd tiež nedospel k záveru, že by boli splnené podmienky na upustenie od súhrnného trestu, nakoľko nepovažoval trest uložený skorším rozsudkom za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu ml. obžalovaného. Súd takisto nedospel k záveru, že by boli splnené zákonné podmienky na upustenie od potrestania či podmienečné upustenie od potrestania ml. obžalovaného, nakoľko tento podľa názoru súdu neprejavil účinnú snahu po náprave, resp. jeho predošlé protizákonné konania nedávajú pozitívny predpoklad, že by sa naplnil účel týchto „alternatívnych možností (čo sa potrestania týka)“ ukončenia jeho trestnej veci. Práve dlhší podmienečný trest odňatia slobody bude podľa názoru súdu pozitívne viesť ml. obžalovaného k tomu, aby sa najmä nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti a viedol riadny život a aby tiež plnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu z jeho nariadenej ústavnej výchovy. Keďže súd uložil súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa zásad na uloženie úhrnného trestu (§ 41 ods. 1 Tr. zák.), bolo jeho povinnosťou zrušiť výrok o treste odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok, ktorý bol ml. obžalovanému uložený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ a § 117 ods. 1 Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 24.03.2016 sp. zn. 5T/53/2015, právoplatným dňa 24.03.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad (§ 42 ods. 2 Tr. zák.).
S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd za to, že je potrebné ml. obžalovanému uložiť aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, ako aj ochranné liečenie patologického hráčstva ambulantnou formou, nakoľko trestnej činnosti sa dopustil v stave vyvolanom svojou duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode sa javil byť podľa názoru súdu nebezpečný pre spoločnosť (podľa znalkýň jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nebezpečný nebol), z ktorej duševnej poruchy sa v súčasnosti nelieči pričom automaty podľa svojej výpovede ml. obžalovaný hrával aj počas svojho pobytu v reedukačnom centre. Súd mal za to, že uložením týchto ochranných liečení bude splnený v danom prípade aj ich účel v zmysle § 97 ods. 2 Tr. zák., t.j. kladne ovplyvniť duševný, mravný a sociálny vývoj mladistvého so zreteľom na dosiahnutý stupeň jeho rozumového a mravného vývoja, na jeho osobné vlastnosti, rodinnú výchovu a prostredie, z ktorého pochádza, a tým mladistvého zároveň chrániť pred škodlivými vplyvmi a spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti. Z oboznámeného znaleckého posudku tiež vyplynulo, že doposiaľ ml. obžalovaný žiadnu systematickú a dlhodobú liečbu neabsolvoval a nemá získaný potrebný náhľad na svoje prejavy, čo takisto súd viedlo k uloženiu ochranných liečení podľa návrhu znalkýň.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.