Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-313-2013.pdf
PDF · 92.05 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/313/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci navrhovateľky: E. Š., V.. XX.XX.XXXX, P. Ž., C.. B. Č.. XXXX/XX, proti odporcovi: B. Q., V.. XX.X.XXXX, B. P. I., C.. L. Č.. XX/X, Y. P. C. R. Q., Ž., C.. K. Č.. X, v konaní o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností k maloletému T. Š., V.. XX.X.XXXX, P. Ž., C.. B. Č.. XXXX/XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že odporca B. Q., V.. XX.XX.XXXX je otcom mal. T. Š., V.. XX.XX.XXXX O. R. E. Š..
R.. T. Š. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec j e p o v i n n ý platiť na výživu mal. T. Š.V. výživné vo výške 45 Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou zahŕňajúcou obdobie od 29.04.2013 do času, kým sa nezmenia pomery.
Zameškané výživné vo výške 1.623,00 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi dieťaťa platiť v splátkach vo výške 30 Eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Súd navrhovateľky na zaviazanie odporcu výživným vo vyššej výške z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 18.11.2013 domáhala súdneho rozhodnutia, ktorým súd určí, že odporca B.Á. Q., V.. XX.X.XXXX, je otcom maloletého T. Š., V.. XX.X.XXXX, maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky a otcovi bude uložená povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou 120 Eur od 29.4.2013 k rukám matky. V skutkovom odôvodnení navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa spoznala v roku 2012, intímne sa stretávali od mája 2012 v ubytovni Zamprad v Žiline, kam za ním chodila. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala navrhovateľka pohlavný styk iba s odporcom, preto len on môže byť otcom maloletého Sebastiána. Navrhovateľka v čase podania návrhu na začatie konania bola na materskej dovolenke, jej jediným príjmom bol prídavok na dieťa a materská, spolu 220 Eur. Bývala s rodičmi a bratom v štvorizbovom byte. Rodičom neprispievala žiadnou sumou na domácnosť, oni jej museli finančne pomáhať, keďže výdavky na malého syna sú vysoké. Za mesiac minula na základné potreby pre malého cca 50 Eur na plienky, 90 Eur na mlieko, 20 Eur na detskú kozmetiku. Ďalej bolo potrebné zakúpiť napr. pavúk, detskú stoličku na kŕmenie, detskú postieľku, kočík
(cca 500 Eur). Navrhovateľka nevedela uviesť, či odporca pracuje, ale podľa posledných informácií by mal pracovať v zahraničí.
Odporca odmietal, že by bol otcom maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, svedkyne R. P., oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to najmä s rodným listom maloletého Sebastiána Šimonuttiho, so znaleckým posudkom č. 23/2015, vypracovaným znalkyňou RNDr. Evou Ferákovou, PhD., potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 27.4.2015, tlačivom o majetkových pomeroch odporcu zo dňa 15.10.2014, celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletý T. Š. sa narodil dňa 29.4.2013. Otec maloletého v rodnom liste nie je uvedený.
Obaja účastníci konania potvrdili, že mali intímny styk v čase rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa. Odporca však otcovstvo poprel, nakoľko sa navrhovateľka stretávala aj s inými mužmi, čo by sa dalo zistiť z archívu internetových stránok pokec na azet.sk.
Svedkyňa R. P., kamarátka navrhovateľky zo strednej školy, potvrdila, že sa účastníci konania stretávali na ubytovni v období od júna do júla 2012. Podľa svedkyne tvorili pár. O tom, že mali intímny styk sa dozvedela od navrhovateľky.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou z odboru: Generika, odvetvia: Analýza DNA, RNDr. Evou Ferákovou, PhD., úlohou ktorej bolo na základe vyšetrenia - analýzy vzoriek ľudského genetického materiálu DNA mal. T. Š., V.. XX.X.XXXX a odporcu B. Q., V.. XX.X.XXXX, vyjadriť sa k možnému otcovstvu odporcu voči maloletému Sebastiánovi Šimonuttimu. Ustanovená znalkyňa podala vo veci znalecký posudok č. 23/2015 zo dňa 14.7.2015, v ktorom bližšie popísala princíp použitej metódy, použitý postup, zhrnula výsledky analýzy do tabuľky, ku ktorej uviedla, že otcovstvo odporcu voči maloletému dieťaťu nie je možné vylúčiť, pretože označený muž má všetky alely, ktoré musí mať biologický otec dieťaťa. Zo stanovenej hodnoty indexu paternity a z hodnoty pravdepodobnosti otcovstva vyplynulo, že otcovstvo odporcu voči maloletému T. Š. treba pokladať za prakticky dokázané, keďže hodnota indexu paternity je vyššia ako 1000 a pravdepodobnosť otcovstva má vyčíslenú hodnotu 99,99999 %. Znalkyňa pritom vychádzala zo vzoriek DNA profilu odporcu, ktorý vypracovala v predchádzajúcom konaní Okresného súdu Žilina 4C/142/2010, keďže odporca ospravedlnil svoju neúčasť u znalkyne pracovnými povinnosťami v Českej republike.
Proti vyššie uvedenému znaleckému posudku nemali účastníci konania žiadne námietky.
Navrhovateľka doteraz poberala rodičovský príspevok a príspevok na dieťa. Od 1.6.2016 má prisľúbenú prácu.
Z lustračnej činnosti súdu nevyplynul žiaden príjem odporcu.
Z tlačiva o pomeroch odporcu zo dňa 15.10.2014 súd zistil, že odporca je otcom ďalších detí: F. Y., V.. XX.XX.XXXX, E. Y., V.. XX.XX.XXXX, T. Y., V.. XX.X.XXXX D. B. R., V.. X.X.XXXX.
V konaní o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností k R. T. Y., V.. XX.X.XXXX, vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4C/19/2011, bol odporca určený za otca maloletého dieťaťa a bola mu uložená vyživovacia povinnosť vo výške 80 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2012. V rámci konania boli oboznámené aj trestné rozsudky konštatujúce vinu odporcu vo veci neplnenia vyživovacej povinnosti (22T/10/2010, 35T/15/2010, 29T/67/2011).
Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine ): Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva, ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine: Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka, alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine: Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca s navrhovateľkou súložil v rozhodnej dobe pre splodenie dieťaťa a vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania, z ktorých bolo možné vyvodiť jednoznačne záver, že odporcovo otcovstvo voči maloletému dieťaťu je prakticky dokázané, súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa v zmysle ustanovenia § 113 ods. 2 O. s. p.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine: Rodičia maloletého dieťaťa, ktorý spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého dieťaťa sa nedohodli o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, súd rozhodol, že maloletý Sebastián Šimonutti sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka maloletého sa o neho stará od narodenia a zo strany kolízneho opatrovníka maloletého neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa.
Navrhovateľka navrhla súdu, aby určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému vo výške 120 Eur. Kolízny opatrovník navrhol sumu 80 Eur mesačne. Keďže odporca má už súdom určených 5 vyživovacích povinností - L. F. Y. XX,XX Eur, L. E. Y. XX,XX Eur, L. T. Y. XX Eur, L. B. R.N. XXX Eur, súd dospel k záveru, že suma 45 Eur zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
Prakticky bližšie povedané, účastníci - rodičia maloletého - spolu nežijú a vzájomne nepredkladali žiadne dôkazy o svojich osobných pomeroch. Na strane oprávneného dieťaťa súd považuje výživné za dôvodné minimálne v priznanej výške, lebo aj bez ďalšieho dokazovania súd považuje za všeobecne známe, že mesačné náklady aj neplnoletej osoby sú vyššie, či už v podobe elementárnych nákladov na stravu, resp. nepriamo na ďalšie náklady matky spojené so starostlivosťou o dieťa. Príjmom matky je iba príjem z verejných sociálnych dávok, ktorý iba kriticky hranične pokrýva potreby matky dieťaťa. Lenže na strane povinného odporu ako otca dieťaťa súd nemal preukázané možnosti a schopnosti akékoľvek výživné plniť. Pre takéto prípady je v zákone zakotvené minimálne výživné podľa cit. ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime je týmto východiskom 90,42 Eur, resp. minimálnym výživným 27,13 Eur. Napriek uvedenému súd neuložil odporcovi vyživovaciu povinnosť iba vo výške minimálne výživného, lebo životný štýl odporcu, ktorý v dlhých obdobiach počas trvania tohto konania
nebol ani len evidovaným nezamestnaným, umožňuje prijať faktický predpoklad, že zárobkové možnosti odporcu, už aj ako osoby, ktorá podľa vykonaného dokazovania nie je zdravotne postihnutá, sú vyššie, výsledkom toho fakticky bolo, že odporca prežil bez napr. poberania dávok v hmotnej núdzi. Osobitne v tejto súvislosti nebolo pre súd exaktne podstatné, keď odporca preukázal svoje prihlásenie sa do evidencie nezamestnaných v priebehu tohto konania ku dňu 15.12.2014, teda podľa názoru súdu nie je namieste exaktný predpoklad, že by nemožnosť a neschopnosť odporcu dosahovať vyšší príjem by bola preukázaná práve od tohto času, keď teoreticky štát mu prácu nesprostredkoval. Súd nemal ani iný podstatný dôvod, na základe ktorého by skonštatoval, že možnosti a schopnosti odporu platiť výživné sa podstatne menili. Za týchto okolností podľa názoru súdu bolo namieste zaviazať odporcu rovnomerným výživným za trvania jeho vyživovacej povinnosti a aj vzhľadom na iné už preukázané prednostné vyživovacie povinnosti k maloletým deťom sa súd priklonil k sume 45,- Eur mesačne. Na druhú stranu podľa názoru súdu nebolo namieste napr. zaviazať odporcu na platenie najvyššieho výživného podľa ďalších oboznámených rozhodnutí súdov, lebo bolo vecou rozhodnutia o každej úprave práv a povinností, aby zohľadnila vtedy známe okolnosti, napr. počet prednostných vyživovacích povinností, potenciálne rozhodnutie o každej konkrétnej povinnosti uloženej do budúcna sa môže zmeniť, keď sa zmenia pomery.
Zameškané výživné (výživné od 29.4.2013 do 18.5.2016) súd vyčíslil vo výške 1.623,00 Eur s prihliadnutím na 36 uplynutých výplatných termínov od mesiaca máj 2013 do času rozhodnutia súdu (36 x 45 = 1.620), ako aj za mesiac apríl 2013 (45 : 30 dní v kalendárnom mesiaci x 2 dni trvania vyživovacej povinnosti = 3 Eur). Súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30 Eur spolu s bežným výživným s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas, stane sa splatným celý dlh. Vzhliadol pritom na viaceré vyživovacie povinnosti odporcu a hrozbu trestného stíhania za neplnenie zákonnej vyživovacej povinnosti. Je namieste dodať, že podľa ustanovení exekučného poriadku pri výkone rozhodnutia sú následne významné iba námietky o prípadnom splatení dlhu až v ďalšom období, príznačne až od dátumu vyhlásenia vykonávaného rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.sp. a navrhovateľke ako úspešnej účastníčke konania náhradu trov konania nepriznal, keďže túto si neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.