Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-453-2015.pdf
PDF · 79.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/453/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: T. P., M.. XX.X.XXXX, Q. U., G. XX, p r o t i žalovanej: M. D., M.. XX.X.XXXX, Q. U., U. M. XX, o čiastočnú neplatnosť zmluvy o pôžičke takto
rozhodol:
žalobu z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou zo dňa 18.11.2015 sa domáhala neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 24.6.2014, v časti článku IV., podľa ktorého dlžník sa zaviazal vyplácať veriteľovi dvojpercentné mesačné úroky t.j. sumu vo výške 500 Eur vždy k 16.dňu v mesiaci. Poukázala na to, že v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke bola vo finančnej tiesni, peniaze nutne potrebovala na preklenutie krátkeho obdobia, čo využila žalovaná, ktorá jej poskytla úver 25.000 Eur so zriadením záložného práva a dvojpercentným mesačným úrokom. Tým žalovaná podľa nej zabezpečila svoju pohľadávku neprimerane a v zmluvnom vzťahu získala jednoznačnú prevahu. Podľa štatistiky NBS bola priemerná úroková sadzba k 30.6.2014 vo výške 3,37%, dohodnutý úrok je 24% ročne a prevyšuje o viac ako 700% spomínaný bankový úrok. Naliehavosť právneho záujmu odôvodnila tým, že žalovaná plánuje s výkonom záložného práva.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že sama žalobkyňa jej navrhla zmluvné podmienky vrátane úrokov. Dostala sa do finančných problémov kvôli úverom, pričom žiadna banka jej nechcela poskytnúť ďalší úver. Preto ju požiadala o pôžičku, ktorú použila na vyrovnanie úverov. V súčasnosti žalovaná eviduje dlh žalobkyne vrátane zmluvných úrokov vo výške 6.500 Eur. Dohodnuté úroky pritom považuje za primerané, pretože neprevyšujú dvojnásobok RPMN vykazovanej bankami za porovnateľný bankový produkt. Úroková sadzba 3,37% je neakceptovateľná, pretože tá sa vzťahuje na hypotekárny úver. Za porovnateľnú považovala úrokovú sadzbu 12,8%, dvojnásobok je 25,6%, pritom do RPMN patrí nielen úrok, ale aj ďalšie náklady.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne L.. T. B., zmluvou o pôžičke, splátkovým kalendárom mesačných úrokov, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, platobným príkazom, písomným vyjadrením žalovanej, štatistickými prehľadmi o úrokových sadzbách a o priemernej hodnote RPMN a zistil tento skutkový stav:
Dňa 24.6.2014 bola uzavretá písomná zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka medzi žalovanou ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou. Predmetom pôžičky bola suma 25.000 Eur, ktorá bola odovzdaná žalobkyni a tá sa zaviazala použiť ju na výplatu zostatkov úverov s tým, že požičanú sumu mala vrátiť žalovanej do 1.8.2015.
V článku III. zmluvy bol dohodnutý úrok vo výške 2% mesačne. V článku IV. sa žalobkyňa ako dlžníčka zaviazala vyplácať žalovanej dvojpercentný mesačný úrok, t.j. 500 Eur vždy k 16.dňu v mesiaci.
Dňa 24.6.2014 bola spísaná aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti medzi tými istými účastníčkami, ale aj záložcami I.. T. P. J. G. P. - rodičmi žalobkyne a to za účelom zabezpečenia predmetnej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. Záložné právo bolo zriadené na byt záložcov.
Žalobkyňa uhradila žalovanej dňa 18.9.2015 sumu 20.000 Eur a v mesačných splátkach po 500 Eur za obdobie od júla 2014 do júna 2015 jej zaplatila sumu 6.000 Eur. Podľa splátkového kalendára išlo o dohodnuté mesačné úroky.
Svedkyňa L.. T. B. bola sprostredkovateľkou predmetnej zmluvy o pôžičke, pričom prehlásila, že dohodnuté zmluvné podmienky navrhla samotná žalobkyňa a to vrátane zmluvných úrokov vo výške 2% mesačne z požičanej sumy. Žalobkyňa voči výpovedi svedkyne nemala žiadne pripomienky a potvrdila jej pravdivosť.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaná pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zabezpečila neprimerane, keď pôžičku jej poskytla s dvojmesačným úrokom a s podmienkou zriadenia záložného práva. Podľa súdu však je potrebné rozlišovať medzi zabezpečením pohľadávky, čo je v tomto prípade zriadené záložné právo a medzi odplatou za pôžičku, čo je dohodnutý zmluvný úrok. Ide o dva rozdielne právne inštitúty a súd nevidí dôvod na ich spojenie s dôsledkom posudzovania primeranosti použitia oboch týchto inštitútov. Zabezpečenie pohľadávky nemá žiadny vplyv na posúdenie dohodnutej odplaty za poskytnutú pôžičku.
Súd sa sústredil na vyhodnotenie dohody o výške zmluvných úrokov, ktorá nepochybne je v súlade so zákonom (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka), jej platnosť však bolo potrebné preskúmať aj vzhľadom na korektív dobrých mravov zakotvený v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Potrebné si je uvedomiť, že zmluva medzi účastníkmi nie je spotrebiteľskou zmluvou a preto nie je možné aplikovať § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a v náväznosti na neho § 1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. V citovanom ustanovení nariadenia vlády je stanovená najvyššia prípustná výška odplaty pri spotrebiteľských úveroch, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Uvedenú právnu úpravu však možno použiť len podporne. V tejto súvislosti súd považuje za žiaduce zdôrazniť, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv je postavená na zvýšenej ochrane spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany oproti dodávateľovi, ktorým môže byť len podnikateľ. Pokiaľ preto dohodnutá odplata v prípade zmluvy účastníčok nie je v rozpore s ustanovením § 1a citovaného vládneho nariadenia slúžiacemu na ochranu spotrebiteľa, rozhodne nemožno dospieť k záveru o neplatnosti dohody o úrokoch.
V tomto prípade vychádzajúc zo štatistických údajov Ministerstva financií k 30.6.2014 bola priemerná hodnota RPMN všetkých spotrebiteľských úverov vyčíslená na 15,65%. Znamená to, že ak by išlo o spotrebiteľský úver s tými hodnotami ako si ich dohodli účastníčky vzhľadom na to, že žiadne poplatky dohodnuté neboli, čo znamená, že RPMN by bolo totožné s úrokovou sadzbou, bola by odplata v súlade s jej limitom stanoveným v § 1a vládneho nariadenia 87/1995 Z.z.
Pre vyhodnotenie nastolenej otázky primeranosti zmluvných úrokov je potrebné vyhádzať aj zo štatistických údajov NBS o bankových úveroch a priemernej úrokovej sadzbe. Z internetovej stránky NBS súd zistil, že pri spotrebiteľských úveroch v júni 2014 so splatnosťou od jedného do piatich rokov bola pri spotrebiteľských úveroch úroková sadzba v priemere 13,72% p.a. Jej dvojnásobok teda činí 27,44%, v prípade napadnutej dohody ročný úrok predstavuje nižšiu hodnotu teda 24% p.a. Súd pripomína, že nie je možné vychádzať z tzv. iných úverov (čo sú podnikateľské úvery) alebo hypotekárnych úverov, čo nie je tento prípad. Súd teda dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba 24% p.a., ktorá je nižšia ako dvojnásobok priemernej bankovej úrokovej sadzby, nepredstavuje rozpor s dobrými mravmi a preto dohodu v tejto časti považoval za platnú. Na porovnanie súd dodáva, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR 5Cdo 26/11 zo dňa 26.4.2012 sa jednalo o zmluvné úroky pôžičky medzi občanmi a súd vyslovil názor, že neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov.
Žalobkyňa poukázala v žalobe na dve súdne rozhodnutia, pričom súd v tejto súvislosti uvádza, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 1Mcdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009 bol dohodnutý úrok až 60% ročne a Najvyšší súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na to, že je potrebné ho porovnať s úrokovou sadzbou v bankách. Ďalší rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co 151/13 sa týkal spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorou bol dohodnutý úrok 28,97% p.a. Tento úrok prevyšoval o viac ako 100% úroky v bankách a odvolací súd uzavrel, že pri spotrebiteľských úveroch úrok, ktorý je viac ako o 100 % vyšší ako úroky v bankách, je v rozpore s dobrými mravmi.
Možno uzavrieť, že vyššie citované rozhodnutia, ktorými argumentovala žalobkyňa, nie sú použiteľné pre daný spor. Išlo jednak o vyššie úroky ako v tomto prípade, keďže v napadnutej dohode dohodnutý zmluvný úrok nedosahuje ani dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby v bankách u obdobných úverov a navyše nejedná sa o spotrebiteľský úver, pri ktorom, ako to už súd zdôraznil, je poskytovaná vyššia miera ochrany spotrebiteľovi. Súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a tej skutočnosti, že úspešnej žalovanej žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.