Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Košice, Hlavná 104, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 40 887 481, proti odporcovi: T. V.U., Z.. XX. XX. XXXX, B. A. XXX, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou M. O., I. H. Q. E., o zaplatenie 415,65 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 270 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 270 eur od 16. 03. 2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcu zo sumy 7,35 eura za súdny poplatok z návrhu a zo sumy 22,75 eura za trovy právneho zastúpenia, právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 09. 01. 2015 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 415,65 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 13. 02. 2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že odporca prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s čl. III bod 3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 270 eur, o čom navrhovateľ priložil výpis z bankového účtu. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 350,65 eura, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 80,65 eura. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 15. 03. 2013. Nakoľko odporca nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania a to vo výške 5,75 % ročne zo sumy 350,65 eura odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia. Okrem toho navrhovateľ si uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur, teda celkový nárok navrhovateľa predstavoval sumu 415,65 eura s príslušenstvom a trovami konania.

Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 20. marca 2015 č.k. -23, ktorý sa však nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk, preto uznesením zo dňa 29. 02. 2016 č.k. -46 súd zrušil platobný rozkaz, ako aj ustanovil odporcovi opatrovníčku na ochranu jeho záujmov.

Následne vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP v spojení s § 200ea OSP a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 1 OSP dňa 18. 05. 2016.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav:

Z Rámcovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že navrhovateľ spotrebiteľský úver poskytuje prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Rámcová zmluva upravuje rámcovo práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých podmienok. V rámcovej zmluve v čl. III. sú bližšie upravené podmienky uzatvorenia zmluvy, pričom Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh. Na základe uzatvorenej zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť klientovi úver na bankový účet klienta najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy. Záväzok veriteľa poskytnúť úver sa považuje za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo výške úveru z bankového účtu veriteľa v prospech bankového účtu klienta. Ďalej Rámcová zmluva upravuje, že úver sa poskytuje ako bezúročný, v prípade omeškania je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, a to personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy a ďalšie náklady. Tieto sú bližšie upravené v bode IV. bod 5 Rámcovej zmluvy. Úver je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní a je poskytnutý jednorázovo v celej výške. Dlžník sa zaväzuje úver splatiť v jednej splátke s príslušenstvom, pričom záväzok dlžníka uhradiť splátku sa považuje za splnený pripísaním peňažných prostriedkov na účet veriteľa. V Rámcovej zmluve sú ďalej upravené podmienky zmeny a ukončenia Rámcovej zmluvy a Zmluvy.

Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 13. 02. 2013 vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ sa na základe Rámcovej zmluvy a zmluvy zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý, bezúročný úver vo výške 270,- eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na účet spotrebiteľa najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 350,65 eura bezhotovostne na bankový účet veriteľa. RPMN je vo výške 418%, celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru v sume 80,65 eura. Celková čiastka, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť je vo výške 350,65 eura.

Z výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že dňa 13. 02. 2013 bola vykonaná transakcia- príkaz na úhradu sumy 270,- eur na účet odporcu uvádzaný v zmluve s lehotou splatnosti do 15. 03. 2013.

Upomienkou o nezaplatí pohľadávky vo výške 365,70 eura zo dňa 20. 03. 2013 bol odporca vyzvaný na zaplatenie sumy 365,70 eura s tým, že náklady spojené s touto upomienkou sú v sume 15,- eur. Urgenciou nezaplatenej pohľadávky vo výške 375,70 eura zo dňa 24. 03. 2013 vyzval odporcu na zaplatenie sumy 375,70 eura spolu s nákladmi spojenými s urgenciou vo výške 10,- eur. Upozornením na hrozbu exekúcie zo dňa 31. 03. 2013 bol odporca vyzývaný na zaplatenie sumy 385,70 eura s tým, že náklady spojené s týmto upozornením sú v sume 10,- eur. Dňa 07. 04. 2013 bola odporcovi zaslaná Posledná výzva s celkovou dlžnou sumou 410,70 eura, v rámci ktorej boli započítané administratívne náklady spojené s konaním vymáhania vo výške 30 eur.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z. z.“), zmluvou na diaľku je zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a vyššie uvedených zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. V konaní nebolo sporné, že dňa 13. 02. 2013 uzavreli účastníci konania zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákona č. 266/2005Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Ako vyplývalo z návrhu a tiež z čl. III. Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, zmluvu uzatvárajú účastníci na základe žiadosti o poskytnutie úveru spotrebiteľa vo forme formulára prístupného na adrese internetového sídla veriteľa v časti užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať o úver je oprávnený spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na internetovej stránke veriteľa, ktorému bol vytvorený užívateľský účet v súlade s podmienkami vytvorenia užívateľského účtu. Rámcová zmluva a zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej príloh klientom elektronickou poštou. Uzavretím zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom zmlúv a jej prípadných príloh. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade išlo o zmluvu o úvere a nie zmluvu o pôžičke, pretože zo zmluvy vznikol veriteľovi záväzok poskytnúť klientovi úver za dohodnutých podmienok (čl. III. bod 6 Rámcovej zmluvy). Následne sa súd zaoberal obsahovými náležitosťami zmluvy a to nielen podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, ale aj podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení v čase uzavretia zmluvy a to konkrétne ustanoveniami § 9 ods. 1, 2 a zistil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere v spojitosti s Rámcovou zmluvou obsahujú všetky zákonom predpokladané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Napriek tomu je však potrebné považovať úver za bezúročný a to z dôvodu, že pri prepočte RPMN súd zistil, že údaj uvedený v zmluve, t.j. 418% je nesprávny, pretože správne malo byť uvedené 2.171,71 %. K uvedenému údaju dospel vtedy, keď porovnal výšku pôžičky, výšku splátky spolu s odplatou za

poskytnutie úveru v zmysle prílohy č. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Vzhľadom na absenciu správneho údaja v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č.129/2010 Z. z., je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

S poukazom na uvedené odporca je povinný vrátiť len úverovú istinu 270 eur a nie aj sumu 80,65 eura, predstavujúcu poplatky za poskytnutie úveru.

Okrem toho súd nepriznal navrhovateľovi ani náhradu za skutočne vynaložené náklady v celkovej uplatnenej výške 65,- eur, ktoré si navrhovateľ uplatnil v zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy.

Z článku IV bod 5 Rámcovej zmluvy pritom vyplýva, že „v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- eur, Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur, Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur, Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške ďalších 30,-eur“.

Napriek tomu, že navrhovateľ súdu predložil vyššie spomenuté urgencie a upomienky, súd nemal za preukázané, či vôbec a akým spôsobom doručil navrhovateľ urgencie a upomienky odporcovi. Navyše, súd považoval Zmluvné dojednanie o nákladoch spojených s vymáhaním obsiahnuté v článku IV bod 5 Rámcovej zmluvy za neplatné a to z dôvodu, že v týchto dojednaniach ide o plnenie, ktorému nezodpovedajú reálne vynaložené náklady, a preto sa na nich spotrebiteľ nemôže podieľať. Pokiaľ si navrhovateľ ako veriteľ zakomponoval do Rámcovej zmluvy uvedené plnenie, nejde o individuálne zmluvné dojednanie, pretože sú obsiahnuté v rámcovej zmluve pre rovnaké typy úverov a aj vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy je zrejmé, že odporca ako spotrebiteľ tvorbu tohto zmluvného dojednania nemohol nijako ovplyvniť. Navrhovateľ nepreukázal skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním, teda aké konkrétne personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, telefonické výzvy a iné mu vznikli z dôvodu omeškania klienta. Okrem toho veriteľ môže doručovať uvedené výzvy aj na internetovú adresu dlžníka, s čím nemôže mať spojené takmer žiadne náklady (čl. VII bod 1 Rámcovej zmluvy). Navyše, v danom prípade ide o bežnú evidenciu a správu úveru, ako aj bolo v rozpore s obchodným konaním, aby navrhovateľ v krátkej dobe štyrmi podaniami upozorňoval odporcu na neuhradenie dlžnej sumy a za každú túto upomienku požadoval sumu minimálne 10 eur, pričom nepreukázal ani jej doručenie odporcovi. Naviac, suma upomienok predstavovala 15 % zo žalovanej sumy. Zhrnúc uvedené, súd považoval takéto sankcie aj za neprimeranú zmluvnú podmienku, nakoľko išlo o neprimerané sankcionovanie spojené s omeškaním dlžníka podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, teda neplatne zmluvné dojednanie v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom k uvedenému súd odporcu zaviazal zaplatiť dlžnú sumu 270 eur a vo zvyšnej časti nárok navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Keďže odporca neuhradil žiadnu sumu, navrhovateľovi patrí aj úrok z omeškania zo sumy 270,- eur, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru (úver splatný dňa 15. 03. 2013), t. j. odo dňa 16. 03. 2013 do zaplatenia, a to v zákonnej výške 5,75 % ročne zo sumy 270,- eur v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že navrhovateľ mal úspech len čiastočný a to v rozsahu 30% (65% úspech - 35% neúspech), a preto navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 7,35 eura za súdny poplatok z návrhu (30% zo sumy 24,50 eura) a zo sumy 22,75 eura za trovy právneho zastúpenia (30% zo sumy 75,84 eura). Trovy právneho zastúpenia pritom pozostávali z dvoch úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd) á 29,88 eura a dvoch režijných paušálov po 8,04 eura. Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 149 ods. 1 OSP v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde Levice.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.