Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, T., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., dieťa rodičov: matka N. F., rod. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, T., t.č. bytom U. XX, T., otec N. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ. N. XX/X, P., o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd zveruje na čas do rozvodu manželstva maloletú T., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok, s účinnosťou od 12.1.2016.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej T. sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 12.1.2016

III. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletú za obdobie od 12.1.2016 do 31.5.2016 v sume 429,51 eur v pravidelných splátkach po 12 eur mesačne spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

IV. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou T. každý párny kalendárny týždeň v dobe od soboty od 09,00 hod. do nedele do 18,00 hod. Matka je povinná maloletú k styku s otcom riadne pripraviť. Otec si maloletú prevezme a po ukončení styku opäť odovzdá matke v mieste bydliska maloletej.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.1.2016, žiadala upraviť práva a povinnosti rodičov voči maloletej T., keď ju žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne. Zároveň žiadala upraviť aj styk otca s dieťaťom každý párny víkend od soboty od 09,00 hod. do nedele do 18,00 hod. Návrh matka odôvodnila tým, že jej manželstvo s otcom dieťaťa doposiaľ rozvedené nebolo, aj keď spolu nežijú a ani nehospodária asi 3 roky. Do októbra 2015 jej otec na výživu dieťaťa dával 30 eur mesačne v stravných lístkoch, okrem toho maloletej kupoval darčeky k narodeninám, k Vianociam, a asi raz do mesiaca jej kúpil niečo na oblečenie alebo ju zobral do kina. Od októbra 2015 jej odmietol dávať výživné na dieťa, pretože sa dozvedel, že má priateľa, prispel jej až v máji stravnými lístkami v hodnote 35 eur. Matka s dieťaťom býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky. Do novembra 2015 bola zamestnaná v spoločnosti Stokoplast s.r.o. T., kde mala príjem vo výške 300 eur mesačne, pracovný pomer bol ukončený z dôvodov na strane zamestnávateľa, pretože spoločnosť zanikla. Od 1.11.2015 je

evidovaná na úrade práce, a v máji 2016 sa zamestnala v spoločnosti IC Servis T. na základe dohody o vykonaní práce, kde doteraz dosiahla príjem asi 150 eur. Poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur, iný príjem nemá. Maloletá T. navštevuje materskú školu, je zdravá, výdavky v súvislosti s jej výživou sú v bežnej výške. Mesačne vynakladá výdavky na maloletú vo výške 25 eur mesačne na stravné v škôlke, tiež si platí telefón vo výške 20 eur. V máji 2015 jej bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur z dôvodu, že po odchode od otca dieťaťa zostala bez akýchkoľvek prostriedkov, ktorý spláca sumou 50 eur mesačne.

Otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky ako aj s rozsahom styku tak, ako to matka navrhla, nesúhlasil však s navrhovanou výškou výživného z dôvodu, že v takejto výške výživné nie je schopný platiť. V pracovnom pomere dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 660 eur mesačne, ďalší príjem nemá. Býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, spoločnú domácnosť nevedie s nikým. Mesačne má výdavky na splácanie úveru, ktorý mu bol poskytnutý v auguste 2012 vo výške 8.000 eur na výstavbu rodinného domu a tento spláca sumou 115,21 eur. Ďalší spotrebný úver mu bol poskytnutý v septembri 2012 vo výške 8.050 eur na rovnaký účel, a spláca ho sumou 143,57 eur mesačne, a v júli 2013 mu bol poskytnutý ďalší úver na výstavbu vo výške 25.000 eur, tento spláca sumou 172,06 eur. Okrem toho spláca ďalšie dva spotrebné úvery sumou 128,37 eur a 56 eur mesačne, ktoré mu boli poskytnuté na zariadenie domu. Ďalší výdavok má na preddavkovú platbu na elektrinu 42 eur mesačne. Otec potvrdil, že od októbra 2015 na výživu maloletej neprispieval, matke dal až v máji 2016 stravné lístky v hodnote 35 eur.

Kolízny opatrovník vzhľadom na vyjadrenie rodičov odporučil súdu maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť výživné v závislosti od jeho schopností a možností a ohľadom styku rozhodnúť tak, ako navrhla matka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rodným listom maloletej T., s potvrdením o pracovnom príjme otca, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

V predmetnej veci mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a ani spoločne nehospodária, keď doposiaľ práva a povinnosti voči dieťaťu súdom upravené neboli. O dieťa sa osobne stará jej matka, ktorá riadne zabezpečuje jej výchovu, a otec prispieval na výživu dieťaťa sumou 30 eur mesačne do októbra 2015.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods.1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V predmetnej veci mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodária približne tri roky. Práva a povinnosti rodičov voči maloletej doposiaľ súdom upravené neboli. Od odchodu matky od otca dieťaťa, sa o maloletú výlučne stará matka, ktorá riadne zabezpečuje jej výchovu, a pretože ani kolízny opatrovník nezistil nedostatky v starostlivosti o dieťa a s jej zverením do starostlivosti matky súhlasil aj otec, súd nevidel dôvody pre to, aby menil výchovné prostredie maloletej, a z toho dôvodu maloletú T. zveril do osobnej starostlivosti matky. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností a možností výživou povinného rodiča prispievať na výživu dieťaťa, prihliadnuc na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom zohľadnil právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V danom prípade súd zistil, že o maloletú sa osobne stará matka, zvýšenú starostlivosť ktorej si dieťa vyžaduje aj s ohľadom na svoj nízky vek. Matka má nízky príjem, je nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, od mája 2016 pracuje na základe dohody o vykonaní práce a v tomto mesiaci dosiahla mesačný príjem vo výške 150 eur. Poberá rodinné prídavky 23,52 eur, ďalší príjem nemá, býva spolu s dieťaťom u svojich rodičov. Mesačne vynakladá na výživu a starostlivosť o dieťa sumu vo výške 25 eur na stravu v škôlke, okrem toho má výdavky na telefón 20 eur a splátku úveru 50 eur mesačne. Z týchto dôvodov z jej strany je podiel na výžive dieťaťa pokrytý hlavne jej osobnou starostlivosťou. Otec dieťaťa je zamestnaný a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 660 eur, takže súd videl možnosť finančného pokrytia potrieb dieťaťa hlavne z výživného, ktoré bude matke platiť otec. Jeho mesačné výdavky dosahujú sumu 657,21 eur (splátka úveru poskytnutého v roku 2012 vo výške 115,21 eur mesačne, splátka úveru poskytnutého v roku 2012 vo výške 143,57 eur mesačne, splátka úveru poskytnutého v roku 2013 vo výške 172,06 eur mesačne, splátka spotrebné úveru vo výške 128,37 eur mesačne, splátka spotrebné úveru vo výške 56 eur mesačne, preddavková platba na elektrinu 42 eur mesačne). Otec spoločnú domácnosť nevedie s nikým, býva v rodinnom dome ktorý má vo vlastníctve, za účelom výstavby ktorého mu boli poskytnuté spolu 3 úvery v celkovej výške 41.050 eur a dva spotrebné úvery na zariadenie tohto domu, v rokoch 2012 - 2013. Podľa názoru súdu, otec je vzhľadom na svoj príjem a pomery výživné v určenej výške 100 eur schopný platiť, a to hlavne preto, že skutočnosti ktoré otec uviedol ako hlavné dôvody pre ktoré nemôže platiť výživné v navrhovanej výške 100 eur, súd považoval za neprimerané majetkové riziká, ktoré otec na seba zoberal, a na ktoré bolo potrebné prihliadnuť. Otec odôvodňoval nemožnosť platiť výživné na dieťa svojimi vysokými výdavkami, keď musí splácať úvery, ktoré mu boli poskytnuté. Otec si zabezpečil bývanie výstavbou rodinného domu, ktorý financoval z poskytnutých úverov v roku 2012, teda v dobe, kedy už mal vyživovaciu povinnosť voči maloletej T., čím na seba prebral neprimerané majetkové riziko, najmä za situácie, keď ako sám uvádza, po zaplatení splátok všetkých úverov, mu z pracovného príjmu nezostanú takmer žiadne peniaze (z príjmu 660 eur zaplatí na splátkach všetkých úverov sumu vo výške 615,21 eur mesačne). Tento stav, v ktorom sa otec v súčasnej dobe nachádza, si podľa názoru súdu zapríčinil otec dieťaťa sám, a z vlastnej viny nemá dostatok prostriedkov na platenie výživného, čo je podľa jeho vyjadrení dôvodom pre to, aby mu nemohlo byť určené výživné na dieťa v sume 100 eur. Ak potom súd nezohľadnil tieto výdavky otca, ktoré na seba otec prevzal neprimerane okolnostiam a v rozpore so svojou povinnosťou voči maloletému dieťaťu, ktoré je na neho odkázané výživou, dospel k záveru, že výživné vo výške 100 eur mesačne je schopný zo svojho príjmu platiť, keď táto výška nepredstavuje ani 25% z jeho príjmu, ktorý mesačne dosahuje. Matka žiadala určiť výživné v tejto výške s poukazom na odôvodnené výdavky, ktoré mesačne vynakladá na maloletú, ktorá je zdravá, v súvislosti s jej výživou má len bežné výdavky, a v škôlke ktorú maloletá navštevuje jej platí stravné 25 eur mesačne, pričom na pokrytie potrieb dieťaťa majú slúžiť okrem výživného od otca aj rodinné prídavky. Súd zároveň upravil aj rozsah a spôsob styku otca s dieťaťom, keď s navrhovaným rozsahom styku otec súhlasil, a aj kolízny opatrovník považoval takýto styk otca s dieťaťom za dostačujúci.

Súd upravil práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu odo dňa podania návrhu na súde, teda od 12.1.2016, a to s poukazom na citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od podania návrhu.

Otec v tomto rozhodnom období neplatil na dieťa výživné, s výnimkou mesiaca máj 2016, kedy prispel matke stravnými lístkami v hodnote 35 eur. Z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné za obdobie od 12.1.2016 do 31.5.2016 v sume 429,51 eur ( za 4 mesiace od februára 2016 do mája 2016 v sume po 100 eur mesačne, spolu 400 eur, a za 20 dní mesiaca január 2016 alikvótna časť ktorá predstavuje sumu 64,51 eur, teda výživné za celé obdobie v sume 464,51 eur), po zohľadnení výživného ktoré otec v máji 2016 zaplatil v sume 35 eur. Preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto

zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 12 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby celé zročné výživné pri jeho riadnom splácaní bolo splatené do 3 rokov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s poukazom na to, že konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.