Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-133-2015.pdf
PDF · 86.86 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/133/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou V.. Ľ. I. vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom Práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, Z. a otca V.. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. O. - Z., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa otec mal. dieťaťa domáhal zníženia výživného zo sumy 150,- eur na sumu 110,- eur mesačne.
Svoj návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom, vydaným Okresným súdom Z. R. č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Od júla 2011 pracoval pre advokáta v Bratislave, kde dosahoval príjem vo výške minimálnej mzdy. Keďže ho advokátska komora dlhodobo odmietala zapísať do zoznamu koncipientov, po 3 rokoch bol nútený ukončiť pracovný pomer a momentálne pracuje u súdneho exekútora ako exekútorský koncipient, kde taktiež poberá minimálnu mzdu. Z vyššie uvedených príčin nie je schopný finančne zabezpečiť nároky na výživné stanovené súdom vo výške 150,- eur.
Matka vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že v čase keď žili s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti všetku starostlivosť o dieťa vykonávala sama, pretože z otcovej strany nebol záujem o dieťa. Bol nezodpovedný a keď mu povedala, aby zaviezol dieťa do školy, doviezol ho na tretiu vyučovaciu hodinu. Hádky boli medzi rodičmi na dennom poriadku, z čoho dieťa malo stres a tak matka odišla zo spoločnej domácnosti. Aj napriek tomu, že otec vedel, kde bývali a kam chodí dieťa do školy, nikdy sa neinformoval o jeho školských výsledkoch či zdravotnom stave. Aj napriek tomu, že sa neskôr dohodli na striedavej starostlivosti, dieťa bolo u matky a otec svoj čas vôbec nevyužíval. V súčasnosti neplatí ani súdom určené výživné, avšak nemôže na neho poslať ani exekútora, pretože vyhlásil na svoju osobu bankrot aby sa zbavil dlhov. Momentálne je obvinený z daňových podvodov a je na neho vydaný zatykač. Matka ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že otec chodí na drahé dovolenky, vyváža sa na luxusných autách, vlastní niekoľko nehnuteľností, no žiaden majetok nemá hlásený na svoju osobu. Dieťaťu nekupuje žiadne darčeky, ani pomôcky do školy, neplatí mu ani žiadne krúžky, len v decembri 2015 mu poslal na účet výživné vo výške 50,- eur. Keď sa náhodne stretli u jeho rodičov synovi povedal, že ho nevníma ako svojho syna, ale psychologický prípad. Matka vyčíslila mesačné výdavky na dieťa v sume 485,- eur, náklady na bývanie cca v sume 485,- eur, pričom otec za posledné mesiace zaplatil výživné- dňa
05.06.2015 vo výške 150,- eur, dňa 08.07.2015 vo výške 104,- eur, dňa 10.08.2015 vo výške 104,- eur, dňa 07.09.2015 vo výške 104,- eur, v októbri až novembri žiadne, dňa 04.01.2016 vo výške 104,- eur, dňa 08.02.2016 vo výške 42,- eur, dňa 07.03.2016 vo výške 70,- eur, dňa 30.04.2016 vo výške 170,- eur a v máji 2016 žiadne. Celkový dlh na výživnom ku dňu 17.06.2016 predstavoval 953,- eur.
Súd prejednal vec v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti otca mal. dieťaťa, zásielku s predvolaním prevzal splnomocnenec dňa 2.5.2016.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, spisovými materiálmi Okresného súdu Z. R. sp.zn. XXP/XXX/XXXX sp.zn. XXP/XXX/XXXX, potvrdením zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 zo dňa 11.11.2015, ročným zúčtovaním preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2015 zo dňa 25.02.2016, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX-XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2014, zmluvou o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2013, zmluvou o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2013 ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec sa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 125,- eur.
Rozsudkom Okresného súdu Z. R. č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý B. zverený do starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na maloletého sumou 150,- eur vždy do 15.dňa v mesiaci. Styk bol určený bez obmedzenia, po predchádzajúcom dohovore s matkou, uvedeným rozhodnutím sa zmenil rozsudok Okresného súdu Z. R. č.k. XXP/XXX/ XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Z potvrdenia zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matkin priemerný mesačný príjem bol za obdobie od novembra 2015 do apríla 2016 vo výške 746,80 eur.
Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 zo dňa 11.11.2015 súd zistil, že matkin úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti bol vo výške 6.321,32 eur.
Z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2015 zo dňa 25.02.2016 súd zistil, že matkin úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti bol za uvedené obdobie vo výške 8.219,32 eur.
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX-XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matka si zobrala spotrebiteľský úver vo výške 4.000,- eur, ktorý sa zaviazala mesačne splácať vo výške 78,34 eur počas 72-tich mesiacov.
Zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matka si zobrala hypotekárny úver vo výške 105.000,00 eur, ktorý sa zaviazala mesačne splácať vo výške 409,86 eur.
Zo zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matka si zobrala účelový úver vo výške 12.070,- eur, ktorý sa zaviazala mesačne splácať vo výške 57,28 eur.
Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Otca nezbavuje povinnosti platiť výživné to, že jeho otec ako starý rodič zaplatil minulý rok maloletému lyžiarsky výcvik. Otec dieťaťa sa so synom nestretáva, stretli sa v decembri minulého roka a potom až v marci. Nijak sa s nimi nekontaktuje ani nejaví žiaden záujem o dieťa. Keď sa náhodne stretne so synom, tak synovi hovorí "že je sprostý a nadáva mu" a o matke sa vyjadruje hanlivo. Výživné neposiela pravidelne ani v stanovenej výške a ku dnešnému dňu dlhuje na výživnom celkovo 953,- eur. K synovi nemal nikdy citový vzťah, nikdy mu nedal darček ani na narodeniny ani na Vianoce. Matka Uviedla, že so starými rodičmi zo strany otca má dobrý vzťah, dedko pomáha synovi cez víkend s matematikou, občas dajú synovi 10,- eur, keď im s niečím pomôže. Od posledného rozhodnutia o výživnom sa u matky
zmenili pomery iba v tom, že má o 200,- eur vyšší plat, pretože zmenila zamestnanie a predala auto. Hypotéku a spotrebný úver spláca mesačne cca v sume 400,- eur. V spoločnej domácnosti žije so synom a jej 19 ročným bratom, ktorý študuje. Brat ešte nepracuje, prispieva mu jeho mama, chodí aj na brigády, takže v rámci možností prispieva na domácnosť.
Kolízny opatrovník nesúhlasil so znížením výživného, nakoľko to nie je v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 ZoR a § 163 ods. 2 OSP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t.j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65).
Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67).
Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd mal za preukázané, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zníženie výživného. Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie alebo zvýšenie výživného je prioritné posúdenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia. Otec odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného tým, že zmenil prácu, pričom dosahuje zárobok rovnako ako v predchádzajúcej práci- vo výške minimálnej mzdy. Je teda v priamom logickom rozpore žiadať zníženie výživného, pokiaľ na jeho strane nenastala zmena pomerov, ktorú nemožno chápať len v zmene práce ako takej, ale predovšetkým túto zmenu treba modifikovať výškou príjmu, ktorý povinný rodič dosahuje. V prejednávanej veci súd konštatuje, že na strane otca nemožno konštatovať zmenu pomerov, najmä s poukazom na to, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného otec nemal taktiež žiaden príjem a bol nemajetný (viď zápisnica o pojednávaní zo dňa X.XX.XXXX v konaní XXP/XXX/XXXX).
Súd nemôže zohľadňovať otcov argument, že mu bolo znemožnené zamestnať sa ako advokátsky koncipient a teda si zabezpečiť finančný príjem aby mohol platiť súdom stanovené výživné. Vodiacou zásadou na strane otca ako povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.) Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Súd mal v predmetnej veci za to, že otec dostatočne nevyužíva svoj potenciál a nevyvíja úsilie aby zabezpečil adekvátnu výživu nie len sebe ale aj svojmu dieťaťu. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
Na strane matky od poslednej úpravy výživného nenastala zásadná zmena pomerov. Matka zarába o 200,- eur viac, pričom rovnako ako pred tým, platí hypotekárny a spotrebiteľský úver, nájomné za byt a v plnej miere zabezpečuje starostlivosť o maloletého.
Nakoľko otec nepreukázal takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Taktiež treba poukázať na otcovu pasivitu v tomto konaní, ktoré sám inicioval a to nielenže súdu nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ale ani sa nedostavil na pojednávanie, čo nasvedčuje jeho nezáujmu v starostlivosti o dieťa ako i plneniu si vyživovacej povinnosti.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.