Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoKR-5-2016.pdf
PDF · 80.62 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/5/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Z.. V. N. - správca majetku úpadcu D. s.r.o., H. XX, H., F.: XX XXX XXX, so sídlom správcu: J. XX, H., proti žalovanému: F.. M. X., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom G. XX, H., zastúpený: Z.. I. G., advokát, M. 3, H., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 32Cbi/39/2011-87 zo dňa 23.11.2015, takto
rozhodol:
Z r u š u j e napadnutý rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z uznesenia zo dňa X.X.XXXX Okresného súdu H. I , sp. zn. XXK/XX/XXXX zistil, že bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu: D. s.r.o., H. XX, H., F.: XX XXX XXX a za správcu podstaty bol ustanovený Z.. K. J. so sídlom kancelárie W. XX, S.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXB/XXXX dňa XX.X.XXXX a účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa XX.XX.XXXX. Následne uznesením zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX bol žalobca ustanovený do funkcie správcu podstaty úpadcu.
Z úplného výpisu z obchodného registra úpadcu súd zistil, že žalovaný od založenia úpadcu je jediným spoločníkom a jedným z konateľov úpadcu, s oprávnením samostatného konania za spoločnosť úpadcu.
Dospel k záveru, že žalobca ako správca úpadcu, dlžníka D. s.r.o., H. XX, H., F.: XX XXX XXX, je osobou aktívne legitimovanou na podanie žaloby. Konkurz na majetok úpadcu, sp. zn. XXK/XX/XXXX, bol vyhlásený uznesením zo dňa X.X.XXXX, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. XXB/ XXXX zo dňa XX.X.XXXX a účinky vyhlásenia konkurzu nastali podľa ust. §23 ods. 1 ZoKR dňom XX.X.XXXX.
Ustanovenie § 57 ods. 1 ZoKR dáva správcovi podstaty úpadcu aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ale iba o určenie, že právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka ( nie voči žalobcovi ) neúčinné. Naliehavý právny záujem na tomto určení pritom žalobca nemusí ani preukazovať, lebo je daný priamo zo zákona. S poukazom na ust. § 57 ods. 2 ZoKR však toto právo odporovať právnemu úkonu správcovi zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu.
V danom konkrétnom prípade mal za nepochybne preukázané, že žalobca nepodal v zákonom stanovenej lehote perfektnú žalobu v zmysle ust. § 57 ods. 1, 2 ZoKR (čo do petitu žaloby), pretože sa vyššie uvedenou pôvodnou žalobou (podanou v lehote) domáhal neúčinnosti právnych úkonov voči žalobcovi, nie voči veriteľom úpadcu. Úpravu petitu žaloby (žalobca sa domáhal vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok dlžníka) doručenú súdu
dňa XX.X.XXXX, následne pripustenú uznesením č.k. XXCbi/XX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX, súd považoval za žalobu podanú po zákonom stanovenej šesťmesačnej lehote a má za to, že žalobcovo právo podať takúto žalobu zaniklo.
Na základe vyššie uvedeného súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovania, upustil aj od vykonania, resp. hodnotenia ďalších - v tomto konaní - predložených dôkazov a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktoré dôvodil ust. § 205 ods. 2 písm. b) s tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že vzhľadom k tomu, že uznesenie o pripustení zmeny návrhu nie je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, je ním súd viazaný a nevzťahuje sa na neho ani ustanovenie § 170 ods. 2 O.s.p.. Skutočnosť, že sa nejedná o uznesenie upravujúce vedenie konania, potvrdzuje aj § 202 ods. 3, ktorý uznesenie o pripustení zmeny návrhu upravuje samostatne v písm. f) a uznesenia upravujúce vedenie konania v písm. a).
Podľa ustanovenia § 167 ods. 2 sa na uznesenie použijú primerane ustanovenia o rozsudku, čo znamená, že sa na uznesenie vzťahuje § 159 O.s.p. pojednávajúci o právoplatnosti súdnych rozhodnutí všeobecne.
Pod právoplatnosťou rozhodnutia rozumieme takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť. Rozlišujeme formálnu a materiálnu stránku právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Formálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia znamená, že rozhodnutie je momentom právoplatnosti zásadne nezmeniteľné, to znamená, že už nie je napadnuteľné riadnym opravným prostriedkom (odvolaním).
Vzhľadom k tomu, že uznesenie vydané Okresným súdom Košice I č.k. XXCbi/XX/XXXX-XX, zo dňa 2. októbra XXXX, nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom znamená, že toto sa stalo momentom právoplatnosti zásadne nezmeniteľné.
Materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia spočíva v záväznosti tohto rozhodnutia pre jeho účastníkov, a tým i v nezmeniteľnosti právoplatného výroku súdneho rozhodnutia. Záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia spôsobujú tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae), to znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci.
Ak mal súd prvého stupňa v tejto veci za nepochybne preukázané, že žalobca podal žalobu po lehote uvedenej v v ustanovení § 57 ods. 2 ZoKR ( ... toto právo odporovať právnemu úkonu správcovi zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu) mal sa s touto skutočnosťou vysporiadať v čase vydania uznesenia č.k. XXCbi/XX/XXXX-XX, a vzhľadom k tomu že pripustil zmenu žalobného návrhu predmetným uznesením, v ďalšom konaní sa mal zaoberať už len meritom veci, a to z dôvodu že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť.
Tým, že súd pripustil zmenu žalobného návrhu sa podaná žaloba stala perfektnou.
V každom prípade, je otázne či vôbec mal súd rozhodovať o pripustení zmeny návrhu. Z podania žalobcu vyplýva, že nepodával návrh na zmenu žaloby, ale odstraňoval vady návrhu, a nejednalo sa v tomto prípade ani o kvalitatívnu, a ani o alebo kvantitatívnu zmenu žalobnej žiadosti.
Za kvalitatívnu zmenu petitu treba považovať tie situácie, keď žalobca, či už s poukazom na rovnaký (doteraz tvrdený) skutkový stav, prípadne skutkový stav zmenený a doplnený, požaduje niečo iné než pôvodne, čo sa v tomto prípade nestalo.
Typickým príkladom bude prekvalifikovanie žalobnej žiadosti napr. zo žaloby na plnenie [§ 80 písm. b)] na žalobu na určenie [§ 80 písm. c)]. Za kvantitatívnu zmenu žaloby v zmysle ustanovenia § 95 treba
považovať najmä pri žalobách na plnenie to, keď žalobca žiada buď niečo iné (aliud), alebo kvantitatívne viac, než žiadal v pôvodnej žalobe.
Podaná žaloba ako inštitút občianskeho procesného práva má úzky vzťah k ostatným právnym predpisom, v tomto prípade k Zákonu č. X/XXXX Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.
Obsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností (vymedzenie predmetu konania po skutkovej stránke tak, aby bolo jasné, na akom podklade má súd rozhodnúť) a vymedzenie, čoho sa žalobca domáha (aké práva má súd priznať, aké povinnosti má uložiť, aký právny vzťah má deklarovať). Podstatné je, aby súd v konaní vedel, o čom má konať, lebo nesmie (s výnimkou prípadov uvedených v § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než boli navrhované.
Výnimky z tejto zásady sú uvedené v § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého môže súd prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť niečo iné, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Ak je žalobou uplatnený nárok z právneho vzťahu, pre ktorý právny predpis prikazuje určitý spôsob vyrovnania vzťahu účastníkov, čo v tomto prípade prikazuje v § 57 a §§ 63 a nasl. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, je osobitne významné samotné pravdivé opísanie rozhodujúcich skutkových okolností tak, aby súd mohol zistiť, či ide o právny vzťah, pre ktorý je kogentne ustanovený určitý spôsob vyrovnania účastníkov.
Zákonná požiadavka, aby účastník presne, určito a zrozumiteľne vymedzil, čoho sa domáha, je v tomto prípade modifikovaná tým, že spôsob vyporiadania vzťahu účastníkov vyplýva z kogentných ustanovení zákona (v dôsledku toho sa vždy musí realizovať spôsob vyporiadania vyplývajúci zo zákona, a to bez ohľadu na to, aký alebo ako formulovaný bol spôsob vyporiadania navrhovaný žalobcom). Súd teda v týchto prípadoch nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov podľa toho, čoho sa žalobca domáhal (v súlade alebo v rozpore s právnym predpisom upravujúcim ten- ktorý právny vzťah), ale podľa spôsobu vyporiadania vzťahu predpísaného pre tento vzťah právnym predpisom.
Ako žalobca podal žalobu o určenie, ktorou sa dožaduje, aby právny úkon, v tomto prípade zmluva o pôžičke a zmluva o zriadení záložného práva bol rozhodnutím súdu určený za neúčinný voči veriteľom dlžníka, a to podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších právnych predpisov.
Z podaného návrhu vyplýva čoho sa ako žalobca domáha, ako aj z čoho odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby voči žalovanému. V článku II podanej žaloby jednoznačne uvádzam, že uvedenú žalobu podávam ako správca menovaný do funkcie uznesením Okresného súdu Košice I č.k.. XXK/XX/XXXX zo dňa XX. 4. XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXB/XXXX zo dňa XX.X.XXXX pod číslom H a uvedené konanie bolo vyvolané konkurzným konaním, a to na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, č. k. XXK/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXB/XXXX dňa XX.XX.XXXX, pod číslom H ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti D. s.r.o, so sídlom: H. XX, H., F.: XX XXX XXX.
Z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 prvej vety Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva, že právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Žalobca v tomto konaní vystupuje ako správca, ktorý svojou činnosťou vykonávanou spôsobom ustanoveným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii koná ako zástupca veriteľov. Zo spisu vedeného Okresným súdom Košice I, č. k. XXCbi/XX/XXXX jednoznačne vyplýva, že žalobu som podal v zákonom stanovenej lehote.
Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa XX. novembra XXXX, č. k. XXCbi/XX/XXXX-XX, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a na základe toho súd prvého stupňa rozhodol predčasne.
Základnými právnymi predpokladmi na uplatnenie odporovacieho právna v zmysle § 57 ZoKR je to, že aktívne legitimovaným na podanie takejto žaloby je správca, ktorý právo odporovať uplatňuje u povinnej osoby na príslušnom súde žalobou, t.j. na súde, ktorý vyhlásil konkurz, pričom toto právo musí byť uplatnené v prekluzívnej zákonom stanovenej lehote.
V prejednávanom prípade súd zistil, že správca ako žalobca uplatnil odporovacie právo v súlade s vyššie citovaným ust. § 57 ZoKR.
Odvolací súd sa nestotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa spočívajúcimi v tom, že žalobca nepodal v zákonom stanovenej dobe perfektnú žalobu a to z dôvodu, že sa domáhal neúčinnosti právnych úkonov voči žalobcovi a nie voči veriteľom úpadcu.
Odvolací súd poukazuje na to, že otázka voči komu sú právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka neúčinné je určená v ust. § 57 ods. 1 ZoKR, v ktorom výslovne stanovuje, že tieto právne úkony sú neúčinné voči veriteľom.
Pokiaľ správca ako žalobca v petite žalobného návrhu nesprávne pôvodne uviedol okruh subjektov, voči ktorým boli právne úkony dlžníka neúčinné, tento samotný nedostatok nemá za následok zmeškanie prekluzívnej lehoty. Žalobca sa snažil tento nedostatok napraviť úpravou petitu, v ktorom procesnom postupe súd prvého stupňa mu aj právoplatným uznesením vyhovel.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ by žalobca v navrhovanom petite ani neuviedol, voči komu majú byť právne úkony dlžníka neúčinné, táto samotná okolnosť by nemala za následok vadu petitu, pretože túto otázku jednoznačne rieši vyššie citované ust. § 57 ods. 1 ZoKR tým, že určuje len jeden okruh subjektov, voči ktorým majú byť právne úkony neúčinné a to sú veritelia.
Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, pretože tento vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať na pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, vyhodnotiť ich a rozhodnúť v súlade so zákonom.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.