Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoCsp-43-2023.pdf
PDF · 93.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/43/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 147, IČO: 36 234 176, zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, IČO: 47234679, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. XX, o zaplatenie 15.675,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18. januára 2023 č. k. 12Csp/200/2020-211 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (teraz Mestský súd Košice, ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 15.675,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.970,25 eur od 10.2.2019 do zaplatenia (výrok I.) a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 12.5.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský účelový úver vo výške 15.000,00 eur s tým, že časť úveru v sume 10.024,00 eur slúžila na úhradu záväzkov uvedených v Prílohe č.1 Zmluvy, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť v 96 mesačných splátkach vo výške 292,87 eur vždy k 15. dňu v mesiaci, termín prvej splátky bol dňa 30.6.2017. V Zmluve bol dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru na deň 15.5.2025, fixná úroková sadzba 17,88 %, celková čiastka úveru činila 28.115,52 eur, RPMN 19,4 % a priemerná hodnota RPMN 8,99 %. Zistil tiež, že potom, ako žalobca výzvou zo dňa 13.12.2018 vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach s upozornením na možnosť jeho predčasného zosplatnenia, žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 25.1.2019. Z prehľadu splátok a výpisov z účtu žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný na predmetnom úvere celkovo uhradil 3.514,44 eur.
3. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1 a 2, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej aj len „ZoSÚ“) a sudcovskej kontrole Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX súd dospel k záveru, uzatvorená spotrebiteľská Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky,
zároveň v nej dojednaná výška RPMN 19,4 % neprekračuje maximálnu prípustnú odplatu, nakoľko RPMN pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami k 31.3.2017 pri obdobnom spotrebiteľskom úvere činila 9,81 %, dvojnásobok predstavuje 19,62 %, teda v zmluve dojednaná RPMN 19,4 % je v zákonnom limite a Zmluva tak spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom do 31.5.2017. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, lebo nedošlo k postúpeniu pohľadávky veriteľa (žalobcu) na ďalší subjekt, a tiež námietku premlčania. Uzavrel, že žalobca dodržal postup ustanovený v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, keď najskôr po uplynutí troch mesiacov omeškania žalovaného so splatením splátok v celkovej výške 1.810,22 eur (posledná neuhradená splátka bola splatná dňa 15.10.2018) vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu a súčasne ho v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil na možnosť úver zosplatniť. K zosplatneniu úveru došlo ku dňu 25.1.2019, t.j. po (uplynutí troch mesiacov od omeškania so splátkou splatnou 15.10.2018, a toto svoje právo žalobca uplatnil do splatnosti najbližšej splátky splatnej 15.2.2019. Pri posúdení premlčania súd vychádzal z toho, že splatnosť splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť, nastala dňa 15.10.2018. Trojročná premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka zo spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka až uplynutím troch mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu, t.j. dňa 16.1.2019, premlčacia doba uplynula dňom 16.1.2022. Žaloba bola na súd podaná dňa 19.11.2019, teda v lehote troch rokov. Uzavrel, že rovnako nepremlčanými sú splátky splatné dňa 06/2018, 07/2018, 08/2018, 09/2018, u ktorých plynie premlčacia doba samostatne. Súd v tomto smere poukázal na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach, ktoré bolo prijaté k otázke začiatku plynutia premlčacej doby v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.6.2020 sp. zn. 11Co/153/2019.
4. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. S odkazom na svoje tvrdenia v prvoinštančnom konaní uviedol, že Zmluva bola od počiatku neplatná, nakoľko neobsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom, žalobca používal nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky. Zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré obsahovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného. Dohodu o výške úrokov považuje za absolútne neplatnú, priečiacu sa dobrým mravom, nakoľko úroková sadzba bola v čase uzavretia zmluvy 9,81 % a zmluvnými stranami dojednaná úroková sadzba bola 17,88 %. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, majúc za to, že súdom zistený stav je zákonný a súd správne uzavrel, že zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky a dojednaná RPMN je v zákonnom limite. Ohľadom namietanej výšky úrokov zdôraznil, že výška maximálnej odplaty v spotrebiteľských úverových zmluvách bola stanovená k 12.5.2017 ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 4, § 1a ods. nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, že maximálnu výšku odplaty upravuje zákon konkrétnou číselnou hodnotou – dvojnásobkom priemernej RPMN, ktorá bola v tom čase 9,81 %, čo vyplýva zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2017. Dojednaná hodnota odplaty maximálnu hodnotu neprevyšovala (2x 9,81 = 19,62 %). Dodal, že čo je v súlade so zákonom, musí byť v súlade s dobrými mravmi.
7. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval námietky a argumentáciu v spore a odvolaní akcentujúc, že úroková sadzba v čase uzavretia zmluvy poskytovaná bankami bola 9,81 %, pričom v zmluve dojednaný úrok je vo výške 17,88 %.
8. Žalobca v následnom vyjadrení opätovne odkázal na určovanie výšky maximálnej odplaty v spotrebiteľských úverových zmluvách.
9. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
10. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadísk žalovaným uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.
11. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku a neumožňujú prijať iné závery. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný nijakým relevantným spôsobom nespochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie o tom, že Zmluva obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ani iné dojednania, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolacie námietky vznesené žalovaným obsahujú len všeobecnú formuláciu o tom, že dojednané zmluvné podmienky sú neprijateľné, pričom ani súd prvej inštancie, a rovnako ani odvolací súd ich vo predmetnej Zmluve nevzhliadol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Neboli zistené žiadne porušenia procesných práv, a ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore.
12. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi napadnutého rozsudku a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd doplňuje:
13. Žalovaný v podstate namieta nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie v otázke (ne)existencie neprijateľných zmluvných podmienok a absencie obligatórnych náležitostí v zmysle ustanovení ZoSÚ, v druhom rade namieta absolútnu neplatnosť dojednaného úroku v Zmluve.
14. Z obsahu spisu i odôvodnenia rozsudku zrejmé, že žalovaným je spotrebiteľ, ktorý uzatvoril so žalobcom vopred pripravenú formulárovú úverovú zmluvu, bežne používanú v rámci jeho obchodnej činnosti.
15. Súd v odôvodnení rozsudku správne uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, na zistený skutkový stav dôsledne aplikujúc ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, ktoré v časti týkajúcej sa zneužívajúcich klauzúl v spotrebiteľských zmluvách predstavujú transpozíciu Smernice Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zavádzajúcej systém ochrany spotrebiteľa, vychádzajúcej z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo dodávateľovi z hľadiska vyjednávacej sily i úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudok vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 25 a rozsudok zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05, bod 25). Správne súd Zmluvu hodnotil a posudzoval, či spĺňa všetky náležitosti, ktoré ukladá pre tento typ zmlúv ZoSÚ, ku ktorým je povinný prihliadať z úradnej povinnosti, a to tak jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach (body 12. až 31. odôvodnenia rozsudku).
16. Z obsahu spisu plynie, že žalovaný na tvrdenia o absencii zákonných náležitostí Zmluvy odkazoval na Odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť zo dňa 30.3.2020 (č.l. 68 súdneho spisu), kde bolo tvrdené, že Zmluva neobsahuje všetky predpoklady na výpočet RPMN a termín konečnej splatnosti úveru.
17. Je zrejmé, že údaj o RPMN je pre spotrebiteľa jeden z najdôležitejších údajov, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov.
18. V okolnostiach súdenej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil posudzovanú spotrebiteľskú úverovú Zmluvu, ak v bode 5. odôvodnenia uzavrel že v predmetnej úverovej Zmluve tieto údaje uvedené sú, a to konkrétne: výška úveru 15.000 eur, výška splátky 292,87 eur, interval splátky mesačný, počet splátok 96, výška úrokovej sadzby 17,88 %. Rovnako tiež, že Zmluva obsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru – 15.5.2025.
19. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 7/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „Nariadenie“), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
21. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
22. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
23. Zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2017 jednoznačne vyplýva, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre predmetný úver predstavovala 9,81 %.
24. Odvolací súd považuje za nedôvodnú aj žalovaného námietku rozporu dojednaných úrokov s dobrými mravmi. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 ods. 4 Nariadenia bola najvyššia prípustná výška RPMN 19,61 % (2x 9,81 %). Keďže nepochybne a nesporne bola RPMN dohodnutá medzi stranami vo výške 19,4 %, súd prvej inštancie správne uzavrel, že neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty a nejedná sa o absolútne neplatnú odmenu v rozpore s dobrými mravmi.
25. Z uvedených dôvodov je nutné učiniť záver, že žalovaným uvedený odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci daný nie je. Žalovanému sa v jeho rámci prezentovanými odvolacími námietkami, ktorými je odvolací súd viazaný, nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane vecne správneho (odvolaním nespochybňovaného) výroku o trovách konania.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odvolacom konaní neúspešný žalovaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).