Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-6-2016.pdf
PDF · 119.81 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu R. T., bytom U. XXX, zastúpeného JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajskému dopravnému inšpektorátu, so sídlom Kuzmányho 8, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-118/2015-P zo dňa 27.11.2015, takto
rozhodol:
Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-118/2015- P zo dňa 27.11.2015, ako aj rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE-ODI1-725/2015-P zo dňa 18.09.2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 181.03 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ľuboša Petrovského, advokáta, Štúrova 20, Košice.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 18.01.2016 doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.01.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-118/2015-P zo dňa 27.11.2015 spolu s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ- KE-ODI1-725/2015-P zo dňa 18.09.2015 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, ako správny orgán príslušný na prejednanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle ustanovenia podľa § 52 ods. 2 písm. a/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov podľa § 74) citovaného zákona, rozhodnutím č. ORPZ-KE-ODI1-725/2015-P zo dňa 18.09.2015 rozhodol, že R. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, X. K. dňa 06.07.2015 v čase o 21.05 hod. viedol v meste Košice po ulici Južné nábrežie v priestore čerpacej stanice SHELL motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octávia evidenčného čísla X., kde pri cúvaní od stojana číslo 4 k stojanu číslo 2, plne nesledoval situáciu v cestnej premávke a zadnou časťou vozidla narazil do prednej časti motorového vozidla Fiat Punto evidenčného čísla X., ktoré viedol vodič J. X. a ktorý s vozidlom zastavil pri stojane čísla 2. R. T. na mieste dopravnej nehody nezotrval, nesplnil si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti a z miesta odišiel. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo, dychová skúška u vodiča X. bola negatívna. Na motorovom vozidle Fiat Punto vznikla v dôsledku dopravnej nehody škoda na vozidle 200 eur, na motorovom vozidle Škoda Octávia podľa vyjadrenia R. T. nevznikla žiadna škoda. Týmto
rozhodnutím nie je dotknuté právo poškodenej na náhradu majetkovej škody spôsobenej dopravným priestupkom v občiansko-právnom konaní.
Týmto konaním R. T. závažným spôsobom porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. c/, § 22 ods. 2, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/, § 66 ods. 6 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b, g/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému R. T. ukladá sankcia:
a) pokuta vo výške 300 eur (slovom tristo eur), b) zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s poukázaním na § 1 písm. a/ vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku, je obvinený R. T. povinný uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.
Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Dňa 05.10.2015 podal žalobca proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach odvolanie, v ktorom navrhol, aby rozhodnutie o priestupku bolo zmenené a bola mu uložená sankcia, avšak iba za porušenie ust. § 22 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, vydané pod č. ORPZ-KE-ODI1-725/2015-P zo dňa 18.09.2015 potvrdil a odvolanie R. T. zamietol.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že druhostupňový správny orgán začal dňa 13.11.2015 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku zo dňa 18.09.2015 v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Poukázal na to, že odvolací správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu: správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 04.08.2015, záznamu o podaní vysvetlenia R. T. zo dňa 10.07.2015, záznamu o podaní vysvetlenia J. X. zo dňa 06.07.2015, záznamu o podaní vysvetlenia G. X.Ú. zo dňa 12.07.2015, záznamu o podaní vysvetlenia S. T. zo dňa 12.07.2015, záznamu o podaní vysvetlenia N. K. zo dňa 10.07.2015, záznamu o podaní vysvetlenia G. K. zo dňa 13.07.2015, záznamu dopravnej nehody zo dňa 07.07.2015, zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 07.07.2015, plániku a fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, CD nosiča, evidenčnej karty vodiča R. T. zo dňa 18.09.2015, zo dňa 19.07.2015, plnomocenstva pre JUDr. Ľuboša Petrovského zo dňa 29.09.2015, úradného záznamu správneho orgánu zo dňa 16.09.2015, zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 18.09.2015, rozhodnutia o priestupku R. T. zo dňa 18.09.2015, odvolania menovaného proti rozhodnutiu o priestupku a stanoviska prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 22 ods. 2, § 66 ods. 2 písm. a/, § 66 ods. 6, § 137 ods. 2 písm. c/, § 64 ods. 2 písm. a/
citovaného zákona. Žalovaný poukázal na odvolacie námietky obvineného a uviedol, že R. T. nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, ani sa hneď nedohodol s poškodeným J. X., čiže v uvedenom prípade nešlo o škodovú udalosť v zmysle § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z., ale o dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona. Žalovaný dal do pozornosti, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z celého spisového materiálu a poukázal na § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Poukázal na to, že z dikcie citovaného paragrafu, účelom odvolacieho konania je však vždy iba preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Ďalej poukázal na § 34 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre svoje rozhodnutie si určuje vždy konajúci orgán. Uviedol, že na jednej strane v zmysle § 73 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky; na druhej strane správny orgán v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v súvislosti s ustanovením § 51 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov povinný zistiť presne úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že dáva do pozornosti záznam o podaní vysvetlenia R. T. zo dňa 10.07.2015, v ktorom je uvedené, cit.: „Vodičovi z druhého vozidla som sa nevyhrážal, pričom ten povedal nič ku škode na jeho motorovom vozidle, a preto som si myslel, že vec nechce hlásiť. Potom som s mojim vozidlom odišiel z čerpacej stanice preč...“. V zázname o podaní vysvetlenia J. X. zo dňa 06.07.2015 je uvedené, cit.: „Neznámy vodič po zrážke vystúpil z vozidla, začal rozhadzovať rukami a opýtal sa či je nejaký problém. Menovaný uvádza, že sa pozrel na jeho vozidlo, či je niečo poškodené. Potom, ako uvádza menovaný, neznámy natankoval svoje vozidlo, odišiel do priestoru čerpacej stanice. Po malej chvíli sadol do svojho vozidla a s vozidlom odišiel, pričom si nesplnil povinnosti účastníka DN/ŠU. Následne poškodený začal kontrolovať svoje vozidlo, pričom zistil poškodenie prednej kapoty, predného svetla a predného nárazníka. Po skontrolovaní vozidla vec ohlásil prostredníctvom mobilného telefónu na č. 158...“. G. X. v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 12.07.2015 uviedla, cit.: „Na čerpacej stanici vodič R. T. začal cúvať k stojanu za vozidlom, pričom došlo k nárazu do vozidla, ktoré zastavilo pri stojane, ku ktorému cúvali. Na to vystúpila z vozidla, ako aj priateľ. Priateľ R. T. išiel za vodičom, do ktorého vozidla nacúval, ospravedlnil sa mu, obidvaja si skontrolovali vozidlá, či majú niečo poškodené. Vodič, do ktorého nacúvali o svojej škode alebo riešeniu udalosti nehovoril nič, preto priateľ R. T. šiel natankovať a zaplatiť za PHM a z čerpacej stanice spolu odišli...“. Žalovaný dal taktiež do pozornosti zápisnicu z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 08.09.2015, v ktorej je uvedené, cit.: „Som si vedomý spáchania priestupku, mal som ostať na mieste udalosti. Je to pre mňa ponaučenie a celej udalosti je mi veľmi ľúto...“. Žalovaný dal taktiež do pozornosti CD nosič zo záznamu bezpečnostnej kamery na čerpacej stanici, z ktorej jednoznačne vyplýva, že obaja vodiči vystúpili zo svojich motorových vozidiel, skontrolovali motorové vozidlá vizuálnym spôsobom. S. T. po vizuálnej kontrole motorového vozidla doplnil PHM do svojho motorového vozidla a odišiel preč. J. X. otvoril prednú kapotu na svojom motorovom vozidle a kontroloval ho. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že uvedené konanie R. T. nemôže považovať za splnenie ustanovenia § 66 ods. 6 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ako už bolo vyššie uvedené, účastník škodovej udalosti je povinný zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Žalovaný dal taktiež do pozornosti ustanovenie § 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Tvrdenia a námietky, ktoré obvinený uviedol vo svojom odvolaní, žalovaný hodnotil ako neopodstatnené a obranu obvineného považoval za účelovú, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že osobitná pozornosť bola venovaná postupu správneho orgánu pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok. Konštatoval, že táto bola uložená v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. Poukázal na to, že v zmysle § 22 ods. 2 písm. a/ citovaného ustanovenia môže správny orgán za tento priestupok uložiť pokutu od 300 do 1 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od jedného do piatich rokov. Uviedol, že v zmysle § 22 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona môže správny orgán za tento priestupok uložiť pokutu od 150 do 800 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do troch rokov. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prihliadal na závažnosť priestupkov, spôsob spáchania, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Správny orgán prihliadal na to, že menovaný svojim konaním porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, pričom zavinil dopravnú nehodu, následkom ktorej bola spôsobená škoda na majetku a v neposlednom rade to, že si nesplnil zákonom stanovené povinnosti účastníka dopravnej nehody. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán druh a výmer sankcie dostatočne odôvodnil, pričom obvinenému bola uložená najnižšia možná pokuta, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo za spáchaný priestupok.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE- KDI2-118/2015-P zo dňa 27.11.2015, spolu s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu č.: ORPZ-KE-ODI1-725/2015-P zo dňa 18.09.2015 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
V podanej žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov napadá v celom rozsahu, rozhodnutia oboch orgánov sú nezákonné, sú v rozpore s ustanovením § 3 a § 4 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom tieto ustanovenia žalobca aj citoval. Žalobca poukázal na to, že vo veci podal vysvetlenie, kde uviedol, že po náraze do za ním stojaceho motorového vozidla, z vozidla vystúpil a išiel sa ospravedlniť vodičovi druhého vozidla, vo vozidle s ním bola G. X.. Nakoľko vodič neuvádzal, žeby mal škodu na motorovom vozidle, z čerpacej stanice po niekoľkých minútach odišiel.
Žalobca ďalej uviedol, že G. X. rovnako podala vysvetlenie, kde uviedla, že po náraze obaja vystúpili z motorového vozidla, pričom on išiel za vodičom, ospravedlnil sa mu, obaja skontrolovali vozidla a nakoľko vodič nehovoril nič o škode, šiel natankovať, zaplatiť a odišli. Poukázal na to, že vodič druhého motorového vozidla J. X. v podaní vysvetlenia uvádza, že po náraze som vystúpil z motorového vozidla a začal rozhadzovať rukami a pýtal sa, či je nejaký problém. Potom som skontroloval vozidlá, natankoval a odišiel do priestorov čerpacej stanice a následne odišiel.
Žalobca poukázal na to, že vo veci bol zabezpečený kamerový záznam z čerpacej stanice, ktorý úplne vyvracia tvrdenia J. X., rovnako ako podané vysvetlenie G. X. a potvrdzuje jeho verziu. Uviedol, že na kamerovom zázname je vidieť, že po nacúvaní do druhého vozidla šiel naspäť k druhému stojanu a následne z auta spoločne s priateľkou G. X.N. vystúpil. Z miesta teda neodišiel, zotrval na ňom ako vidieť na zázname. Žalobca ďalej uviedol, že na kamerovom zázname je vidieť, že z auta pokojne vystupuje, nerozhadzuje rukami ako to tvrdí J. X.. Rovnako na ňom vidieť, že po vystúpení skontroloval svoje vozidlo, ako aj druhé vozidlo a ako komunikuje s druhým vodičom za prítomnosti G. X. a následne sa v pokoji rozídu. Žalobca ďalej uviedol, že nakoľko voči druhého motorového vozidla neuvádzal, že by mu bola spôsobená škoda, on odišiel k svojmu vozidlu, ktoré natankoval, pokojne odišiel zaplatiť do priestoru čerpacej stanice a následne odišiel, čo potvrdzuje aj kamerový záznam. Poukázal na to, že po celý čas (niekoľko minúť), ktorý bol na čerpacej stanici, mu vodič druhého vozidla neoznámil, že by mu na motorovom vozidle vznikla škoda. Konštatoval, že zo záznamu dopravnej nehody vyplýva, že podľa J. X. k nárazu došlo v čase o 21.05 hod. a dychovú skúšku absolvoval až o 22.30 hod.. Z uvedeného vyplýva, že J. X. o poškodení vozidla nevedel a nemohol mu tak povedať, že mu vznikla škoda, zistil ho až oveľa neskôr, keďže medzi nárazom a jeho dychovou skúškou uplynulo jeden a pol hodiny.
Žalobca opätovne poukázal na priebeh udalosti tak, ako je zachytený na kamerovom zázname a potvrdzuje jeho verziu, rovnako záznam dopravnej nehody a túto potvrdzuje aj podané vysvetlenie G. X.. Žalobca uviedol, že napriek týmto skutočnostiam ho správny orgán uznal v rozpore s vykonanými dôkazmi vinným z porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom.
V podanej žalobe žalobca poukázal na ust. § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. a uviedol, že nakoľko išiel pomaly a náraz bol mierny, po skontrolovaní oboch vozidiel nebolo vidieť žiadnu škodu, túto ani vodič druhého vozidla za dlhšiu dobu nezistil, neoznámil mu, nevedel o nej ani on, nepochyboval teda, že žiadna škoda nevznikla. Žalobca uviedol, že nakoľko o vzniku škody nevedel a ani vedieť
nemohol, nemohol porušiť ani povinnosti účastníka škodovej udalosti, resp. dopravnej nehody podľa ust. § 66 zákona č. 8/2009 Z. z.. Žalobca konštatoval, že nakoľko nevedel a vzhľadom na okolnosti a pomery ani nemohol vedieť, že škoda vznikla a toto presvedčenie bolo odôvodnené, nie je dané u neho zavinenie, a to ani z nedbanlivosti. Uviedol, že si je vedomý a je ochotný niesť dôsledky za porušenie povinnosti podľa ust. § 22 ods. 2 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, nakoľko si pri cúvaní nevšimol za ním stojace motorové vozidlo, pričom neporušil ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ a ust. § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Žalobca konštatoval, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí s namietanou absenciou zavinenia vo vzťahu k porušeniu ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ a ust. § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vôbec nevysporiadal a zopakoval len argumentáciu správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca uviedol, že žalovaný svojim rozhodnutím porušil ust. § 46 a ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., nakoľko sa nevysporiadal s jeho námietkami, argumentmi uvedenými v odvolaní.
V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že rozhodnutia orgánov oboch stupňov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/), zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov (§ 250j ods. 2 písm. b/) a taktiež rozhodnutie žalovaného je navyše nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/).
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.02.2016 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-118/2015-P zo dňa 27.11.2015, ako aj rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE-ODI1-725/2015-P zo dňa 18.09.2015, potvrdiť.
Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, za splnenia podmienok uvedených v § 250f O.s.p., bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“), vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.
Podľa § 64 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z., za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6.
Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z., ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
Podľa § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zákona č. 8/2009 Z. z., účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.
Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z., účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, 31a) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné
opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. 31a)
Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z., porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.
Podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. 3b)
Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.
Podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a/ až c/ sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.
Zákon výslovne ukladá, aby sa v odôvodnení rozhodnutia o priestupkoch uviedlo, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie teda zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto správny orgán tu musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, hoci ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Odôvodnenia musia obsahovať aj zdôvodnenie pri aplikácii správnej úvahy.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenie § 64 ods. 2 písm. a/ zákona NR SR č. 8/2009 Z. z., v zmysle ktorého: „Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 citovaného zákona.“ Žalovaný konštatoval, že R. T. nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, ani sa hneď nedohodol s poškodeným J. X., čiže v uvedenom prípade nešlo o škodovú udalosť v zmysle ustanovenia § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. ale o dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona. Žalovaný dal do pozornosti záznam o podaní vysvetlenia R. T. zo dňa 10.07.2015, v ktorom je uvedené, cit.: „Vodičovi z druhého vozidla som sa nevyhrážal, pričom ten nepovedal nič ku škode na jeho motorovom vozidle, a preto som si myslel, že vec nechce hlásiť. Potom som s mojim vozidlom odišiel z čerpacej stanice...“. Žalovaný ďalej uviedol, že v zázname o podaní vysvetlenia J. X. zo dňa 06.07.2015 je uvedené, cit.: „Neznámy vodič po zrážke vystúpil z vozidla, začal rozhadzovať rukami a opýtal sa, či je nejaký problém. Menovaný uvádza, že sa pozrel na jeho vozidlo, či je niečo poškodené. Potom, ako uvádza menovaný, menovaný natankoval svoje vozidlo, odišiel do priestoru čerpacej stanice. Po malej chvíli sadol do svojho vozidla a s vozidlom odišiel, pričom si nesplnil povinnosti účastníka DN/ŠU. Následne poškodený začal kontrolovať svoje vozidlo, pričom zistil poškodenie prednej kapoty, predného svetla a predného nárazníka. Po skontrolovaní vozidla vec ohlásil prostredníctvom mobilného telefónu na číslo 158...“. Žalovaný ďalej poukázal na výpoveď G. X. v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 12.07.2015, v ktorom uviedla, cit.: „Na čerpacej stanici vodič R. T. začal cúvať k stojanu za vozidlom, pričom došlo k nárazu do vozidla, ktoré zastavilo pri stojane, ku ktorému cúvali. Na to vystúpila z vozidla, ako aj priateľ. Priateľ R. T. išiel za vodičom, do ktorého vozidla nacúval, ospravedlnil sa mu, obidvaja si skontrolovali vozidlá, či majú niečo poškodené. Vodič, do ktorého nacúvali o svojej škode alebo riešeniu udalosti nehovoril nič, preto priateľ R. T. šiel natankovať a zaplatiť za PHM a z čerpacej stanice spolu odišli...“. Žalovaný dal taktiež do pozornosti CD nosič zo záznamu bezpečnostnej kamery na čerpacej stanici, z ktorej jednoznačne vyplýva, že obaja vodiči vystúpili zo svojich motorových vozidiel, skontrolovali motorové vozidlá vizuálnym spôsobom. S. T. po vizuálnej kontrole motorového
vozidla doplnil PHM do svojho motorového vozidla a odišiel preč. J. X. otvoril prednú kapotu na svojom motorovom vozidle a kontroloval ho.
Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný konštatoval, že uvedené konanie R. T. nemôže považovať za splnenie ustanovenia § 66 ods. 6 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ako už bolo vyššie uvedené, účastník škodovej udalosti je povinný zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že výpovede žalobcu v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 10.07.2015, ako aj G. X. v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 12.07.2015, korešpondujú s CD nosičom zo záznamu bezpečnostnej kamery na čerpacej stanici, pričom žalovaný mal z CD nosiča zo záznamu bezpečnostnej kamery jednoznačne preukázané, že obaja vodiči vystúpili zo svojich motorových vozidiel, skontrolovali motorové vozidlá vizuálnym spôsobom, pričom S. T. po vizuálnej kontrole motorového vozidla doplnil PHM do svojho motorového vozidla a odišiel preč. J. X. otvoril prednú kapotu na svojom motorovom vozidle a kontroloval ho.
Žalobca v podanej žalobe poukázal na zabezpečený kamerový záznam z čerpacej stanice, ktorý úplne vyvracia tvrdenia J. X., a z ktorého kamerového záznamu vyplýva, že po nacúvaní do druhého motorového vozidla šiel naspäť k druhému stojanu a následne z auta spoločne aj s priateľkou G. X. vystúpil a teda z miesta neodišiel, zotrval na ňom, ako to vidieť na zázname. Taktiež na kamerovom zázname vidieť, že po vystúpení z vozidla skontroloval svoje vozidlo, ako aj druhé vozidlo, ako komunikuje s druhým vodičom za prítomnosti G. X. a následne sa v pokoji rozídu.
Základným podkladom pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, boli výpovede žalobcu zo dňa 10.07.2015, J. X. zo dňa 06.07.2015, G. X. zo dňa 12.07.2015 (všetky uvedené v záznamoch o podaní vysvetlenia) a CD nosič zo záznamu bezpečnostnej kamery na čerpacej stanici. Z výpovedí žalobcu a G. X. vyplýva, že ich výpovede sú odlišné od výpovede J. X., ktorého výpoveď taktiež nekorešponduje s CD nosičom zo záznamu bezpečnostnej kamery na čerpacej stanici.
Pokiaľ v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný tvrdil, že žalobca nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, ani sa hneď nedohodol s poškodeným J. X., z takto zisteného skutkového stavu a bez ďalšieho náležitého odôvodnenia nie je zrejmé, či k uvedenej udalosti bol privolaný policajt, v dôsledku čoho by musel žalobca zotrvať na mieste udalosti a taktiež, či aj napriek komunikácie žalobcu s J. X. tento uviedol, že na motorovom vozidle má spôsobenú škodu a požaduje jej náhradu, v dôsledku čoho by musel žalobca postupovať spôsobom vyplývajúcim z ust. § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z. z..
V priestupkovom spise správneho orgánu prvého stupňa sa nachádza fotodokumentácia z dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 06.07.2015, z ktorej vyplýva poškodenie motorového vozidla Fiat Punto, ktoré viedol vodič J. X., a ktorý s vozidlom zastavil pri stojane č. 2 v priestore čerpacej stanice SHELL v Košiciach. Podľa názoru súdu správny orgán prvého stupňa v rámci zistenia skutkového stavu na posúdenie veci bol povinný zistiť a vyhodnotiť, či poškodenie motorového vozidla Fiat Punto, ktoré viedol vodič J. X., je v príčinnej súvislosti s nárazom motorového vozidla Škoda Octávia, ktorým cúval žalobca od stojana č. 4 k stojanu č. 2 na čerpacej stanici SHELL v Košiciach.
Správne orgány až po úplnom zistení skutkového stavu veci mohli posúdiť, či v danom prípade došlo k dopravnej nehode a na vec aplikovať zodpovedajúce právne normy.
Aj napriek tomu, v zmysle § 34 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (zásada voľného hodnotenia dôkazov), správny orgán môže v rámci svojej úvahy posúdiť, či určitý dôkaz je dostačujúci alebo treba zadovážiť ďalšie dôkazy, je potrebné uviesť, že hodnotenie dôkazov predstavuje
zložitý myšlienkový postup, v rámci ktorého je k vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosť) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti.
K uvedenému hodnoteniu dôkazov v zmysle tejto zásady môže správny orgán pristúpiť len potom, čo vykonal úkony s cieľom odstrániť rozpory v dôkazoch. Z dôvodu, že správny orgán nezobral do úvahy skutočnosti a námietky tvrdené žalobcom, dôkazy ním uplatňované, možno skonštatovať, že hodnotenie dôkazov bez jasného zaujatia stanoviska k takýmto námietkam je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazu.
Najviac je potrebné uviesť, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len poukázal na výpovede žalobcu, J. X., G. X., ako aj CD nosič zo záznamu z bezpečnostnej kamery na čerpacej stanici, pričom tieto dôkazy vo vzájomných súvislostiach nevyhodnotil, a aj napriek tomu žalovaný konštatoval, že konanie žalobcu nemôže považovať za splnenie ustanovenia § 66 ods. 6 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa názoru súdu v danom prípade sa správne orgány citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadili, rozhodli predčasne, na základe neúplného zistenia skutkového stavu, preto sú ich rozhodnutia nezákonné.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť na základe presne a úplne zisteného skutkového stavu a rozhodnutie náležite odôvodniť.
Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).
Úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v sume 181,03 eur. Táto suma pozostáva z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci, a to
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) ..................................... 64,53 eur
- režijný paušál za rok 2015 (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) .................................................... 8,39 eur
- písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 18.01.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) ..................................... 64,53 eur
- režijný paušál za rok 2016 (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) .................................................... 8,58 eur
Trovy konania ďalej pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 35 eur podľa položky č. 10b/ sadzobníka súdnych poplatkov č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov v platnom znení.
Spolu trovy konania predstavujú sumu 181,03 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.